Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117220126.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. U.,
Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. D.. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 2.314,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.250,36 € spolu s ročným 5 % úrokom z
omeškaniazosumy1.250,36€od25.08.2017dozaplatenia,atovšetkovpravidelnýchsplátkachpo60,-
€ mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
istinu vo výške 2.314,16 € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 16.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová
zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 2.500,-€. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy, sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj obchodné podmienky banky a Všeobecné obchodné podmienky
Prima banka Slovensko, a. s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú
v uvedených obchodných podmienkach. Následne poukázal na vybrané rozhodnutia Krajského súd v
Prešove so. Zn. 12Co/149/2016 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/68/2017 z dôvodu, že úverová
zmluva obsahuje dojednané anuitné splácanie úveru, pričom počet, termíny splátok istiny a úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, rovnako tak aj poplatky. V uvedených
rozhodnutiach odvolacie súdy uviedli, že záver, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
výlučne v dôsledku absencie jediného údaja - § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,

nie je opodstatnený a dôvodný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru úverová zmluva neuvádza, nakoľko
na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Bonita
žalovaného bola žalobcom pred poskytnutím úveru overená.

2. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto žalobca na
základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.08.2017

po zaslaní upozornenia na omeškania a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/
Opakovaným upozornením zo dňa 21.06.2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu
predčasného zosplatnenia predstavuje 2.314,16 € istiny, keď žalovaný do dňa zosplatnenia uhradil na
istinu sumu 185,84 €, z úrokov 138,74 €, úrokov z omeškania 1,19 €, z poplatkov za upomienku 60,-€.Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Následne zameral
svoje odôvodnenie žaloby na priznanie úroku po zosplatnení s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu
činnosť vybraných súdov, podstatu úroku a znenie § 497 v spojení s § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka

s nárokom veriteľa požadovať úroky až do okamihu reálneho vrátenia poskytnutého peňažného plnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.03.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu.
Poukázal na desiatku rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov v skutkovo identických
veciach, v ktorých vystupovala v procesnom postavení žalobcu Prima banka Slovensko, a. s. a v

procesnom postavení žalovaného spotrebiteľ. Súdy kvalifikovali úverové zmluvy ako bezúročné a bez
poplatkov s právnym odôvodnením § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď dospeli k právnemu názoru, že aj keď bola v zmluve explicitne uvedená
celková výška mesačnej splátky, nikde nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej
mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny, na splatenie úroku a
poplatkov. Taktiež v zmluve nie je uvedený termín splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona

o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je síce uvedený počet mesačných anuitných splátok 108, avšak
takéto vymedzenie nepredstavuje konkrétne určenie doby trvania zmluvného vzťahu, ktoré musí byť
jednoznačné bez toho, aby spotrebiteľ musel zisťovať dobu trvania zmluvy výpočtom podľa počtu
mesiacov splácania úveru. Väčšina súdov sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí explicitne zaoberala
rozsudkom Súdneho dvora C-42/20 15, ktoré bolo začaté na základe prejudiciálnej otázky predloženej

Okresným súdom Dunajská Streda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008.Súdysavtejtosúvislostizhodlinatom,žejehozáverysúpresporyprejednávanévoveciach
ako je táto nezáväzné resp. bez právneho významu, nakoľko i prípade, že bol zistený konflikt smernice
a vnútroštátneho zákona (§ 9 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), smernici nemožno priznať'
priamy ani nepriamy účinok v konaniach medzi jednotlivcami, keďže táto je priamo záväzná len pre

štát. Platí tak, že ani v tomto konkrétnom prípade nemožno smernici priznať nepriamy účinok, nakoľko
nie je možný eurokonformný výklad citovaného ustanovenia zákona, čím by táto prakticky nahradila/
vypustila toto zákonné ustanovenie. Jednalo by sa tak o výklad contra legem a takýto postup je v rozpore
s princípom právnej istoty. K žalobcom označeným rozhodnutiam krajských súdov uviedol, že úverové
zmluvy v týchto konaniach skončili s konečnou platnosťou označené za bezúročné a bez poplatkov.

Nakoniec namietol aj žalobcom uplatnený úrok 17,90 % ročne zo sumy 2.314,16 € od 25.08.2017
do zaplatenia, keď nárok na zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
označili súdy za nedôvodný. K okolnostiam, ktoré viedli žalovaného k uzavretiu zmluvy o úvere uviedol,
že v roku 2015 vyvstala u neho a jeho vtedajšej priateľky potreba riešenia bytovej otázky. Z tohto
dôvodu si prenajali byt na ulici A. v F., avšak v súvislosti so vznikom nájomného vzťahu bolo potrebné

zaplatiť kauciu vo výške 1.350,- € (trojmesačné nájomné). Zároveň potrebovali finančné prostriedky na
zariadenie bytu, preto za danej situácie bol jediným riešením úver. Asi po pol roku sa s priateľkou rozišli
a táto ho vyhodila zo spoločnej domácnosti, čo malo za následok, že sa stal bezdomovcom. Tento stav
trvá prakticky dodnes, preto prespáva u rôznych známych alebo po ubytovniach. Uvedené malo tiež za
následok, že začiatkom roka 2017 zostal bez akéhokoľvek príjmu. V súčasnosti sa už opätovne stavia na

nohy.Zarábaakovieúčasťounasezónnychalebobrigádnychprácachaprivyrábasinarôznychfuškách,
aby do času nájdenia stáleho zamestnania si zabezpečil aspoň aký taký príjem na zabezpečenie h
základných životných potrieb. V súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie celej
dlžnej sumy prostredníctvom jednej platby. Na základe uvedeného si dovoľuje požiadať súd, aby mu
postupom podľa § 232 odsek 3 a 4 Civilného sporového poriadku v časti, v ktorej žalobe vyhovie, povolil

dlh splácať' v mesačných splátkach po 60 € vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Má totiž za to, že uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu jednorazovo, by sa jeho sociálna situácia výrazne zhoršila a iniciovanie prípadnej exekúcie a s
tým spojený vznik trov exekučného konania by pre neho znamenal obrovskú finančnú záťaž. Zároveň

platí, že žalobca by takýmto spôsobom vyriešenia nebol poškodený, nakoľko je finančnou inštitúciou,
ktorá umožňuje svojim klientom poskytnuté úvery splácať v splátkach, pričom výška ním navrhovanej
splátky 60 € je oveľa vyššia ako výška anuitnej plátky pôvodne dohodnutá v úverovej zmluve vo výške
47,26 € a k splateniu istiny žalovanej sumy by tak mohlo dôjsť v priebehu 42 mesiacov. Súdu doložil
potvrdenie, že nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Čestne prehlásil, že nemá príjem z podnikateľskej činnosti a nie je nikde zamestnaný.

4. Žalobca na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že zmluva obsahuje dátum trvania zmluvy, keď v článku 2.11.04 Obchodnýchpodmienkach je uvedené, že „Zmluva o úvere zanikne uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, t. j.
splnením všetkých záväzkov klienta. Zmluva o úvere zanikne tiež odmietnutím čerpania zo strany banky
a na základe dohody banky a klienta.“ K nároku úroku po zosplatnení zotrval na právnej argumentácii.

Poukázal tiež na návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník
v § 53 ods. 9, ktorá navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z. z.
ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na
zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje. K žiadosti žalovaného o splátkový kalendár, ak by
súd priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach po 60 €, tak, ako žiada žalovaný, postupoval by súd v

rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu
zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 60 € by súd priznal žalovanému splácať úver v
takmer rovnakej výške v akej mal hradiť úver v zmysle zmluvy 47,26€). Vôbec nejde o "oveľa vyššiu"
splátku oproti úverovej zmluve ako tvrdí žalovaný. Namiesto určitej sankcie za to, že i žalovaný neplnil
svoje zmluvné povinnosti, by bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy "odmenený". Takéto
rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti,

pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú nižšiu splátku, a teda rovnako výhodné postavenie
ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností,
nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom.
Jediným dôvodom pre priznanie splátok žalovaným je jeho neschopnosť uhradiť dlh naraz. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal odôvodnenie rozhodnutia súdu, aby povolil splácania

v splátkach. Ide o výnimočné oprávnenie súdu, ktoré musí zohľadniť rôzne kritériá, nielen situáciu
žalovaného a uvedené musia byť aj preukázané vykonaným dokazovaním. V tomto prípade tak nie je.
Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh
uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by
bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil a od predčasného zosplatnenia

neuskutočnil ani jednu úhradu. K potvrdeniu o tom, že žalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, nie je zrejmé, čo žalovaný chcel uvedeným preukázať. Toto potvrdenie znamená, že
buď je zamestnaný alebo je nezamestnaný a nemá ani len snahu nájsť si zamestnanie, ktorým by dlh
splatil. Žalovaný je mladý človek, neuvádza zdravotné ťažkosti, nie je dôvod, aby nemohol pracovať a
splácať si svoje dlhy. Jeho obranu považuje žalobca za účelovú s úmyslom vyhnúť sa splateniu dlhu. Pri

povolení splátok je nevyhnutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez doloženia relevantných dôkazov
preukazujúcich komplexne majetkové a sociálne pomery žalovaného.

5. Dňa 13.06.2018 žalovaný na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 4 C.s.p. uviedol, že § 9 odsek
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch táto sporná otázka bola v poslednej dobe vyriešená

napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10Co/47/2017 zo dňa 20.02.2018 alebo v
rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.. 11 Co/496/2016 zo dňa 28.02.2018 v neprospech žalobcu,
o čom má žalobca určite vedomosť', keďže bol sporovou stranou v predmetných konaniach. Krajský
súd v tejto súvislosti výslovne poznamenal, že tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by obsah textu obsahoval
podrobný rozpis splátok istiny a úrokov, tak by sa neúmerne rozšíril obsah zmluvy súd hodnotil ako

nelogické. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z
čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či
tri strany naviac. Vo veci danosti náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 odsek 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch, táto otázka bola vyriešená viacerými súdmi v neprospech argumentácie
žalobcu, pričom konkrétne napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. l1Co/496/2016 zo

dňa 28.02.2018. Nakoniec i toto rozhodnutie je žalobcovi určite veľmi dobre známe, keďže bol v ňom
sporovou stranou. V žiadnom prípade sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu v otázke uplatňovania
zmluvného úroku po mimoriadnom zosplatnení spotrebiteľského úveru, nakoľko sa jedná o značné
vybočenie z dlhoročnej, zaužívanej a ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Poukazuje napríklad na
rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 1 Co/47/2017 zo dňa 20.02.2018, rozsudok Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 5Co/37/2017 zo dňa 25.01.20188 alebo z posledného obdobia tiež na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/164/20 17 zo dňa 13.03.2018, ktoré voči takejto možnosti zaujali
negatívne stanovisko. Z odôvodnenia ....Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia NS ČR
vo veci 33 Odo 657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za "užívaní
istiny" a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý

nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá
a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či
už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia,
ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak bysme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania
spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať. ...Žalobca sa dovoláva

nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky,
a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa
podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene
záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo
strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania

v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním
veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho
plneniazáväzkusvojimjednostrannýmadresovanýmprávnymúkonom....priplnenízáväzkujepotrebné
za každých okolnosti vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitosti zmluvy, ktoré sprevádzajú
celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje

prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku,.... Iný stav je však príznačný pre
predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty
nárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovodspotrebiteľazaobdobiepozosplatnení.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia

1 veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. ... Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému

záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robia

absolútne neplatnou. ... úroky z úveru sú cenou peňažných prostriedkov a že ich nemožno zamieňať
s úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. S
týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver
má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať' vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných
prostriedkov zo strany" delikventných klientov", znevýhodňujúcich riadne platiacich klientov/dlžníkov,

patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav
spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Odvolací súd
poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením úveru je dodávateľ a povaha formulárových
zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane
primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver. Úroky ako cena úverovej

služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne predčasne ukončená vyvoláva tiež
spoločensky nežiadúci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úroky predstavujú dôležitý prvok pri
podnikaní s úvermi. Žalobca by mal o klientov súťažiť s inými obchodníkmi práve s akcentom na úroky a
tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úrokymáju platiť aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne,
o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa (úroky) má banka zabezpečené od svojich dlžníkov;
postačí, že sú v omeškaní. Tak sa vynára inter alia aj otázka stavu obdobného stavu nútenej služby vo

vzťahu k dlžníkom po predčasnom ukončení služby (po splatnosti pohľadávky). Z materiálneho hľadiska
má default všetky účinky rovnajúce sa skončeniu služby, ktorej cieľom bolo na určitú dobu a na splátky
prenechať spotrebiteľovi úverové prostriedky.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu

vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, oboznámením žaloby, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 16.10.2015, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a. s. s účinnosťou od 01.10.2016, Opakovaným
upozornením zo dňa 21.06.2017, Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.08.2017, Prehľadom
splácania do predčasného zosplatnenia, potvrdeniami Prima banka Slovensko, a. s. o vklade hotovosti
na účet zo dňa 29.03.2016, 20.12.2016, 20.01.2017, 22.02.2017, 07.04.2017, ako aj ostatným spisovým

materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní o. i. uviedol, že obdobnú otázku, v konaní v ktorom
vystupoval žalobca riešil aj Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 26Co/253/2017 zo dňa 26.06.2018,
ktorý opätovne rozhodol, že pre namietanú absenciu zmluvy o SÚ v tomto konaní, je potrebné úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného máme zato, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi výhradne sumu zodpovedajúcu rozdielu poskytnutej istiny úveru a zaplatených splátok
úveru. Krátkou cestou doložil vkladové lístky, ktorými žalovaný realizoval splácanie úveru. K žiadosti
žalovaného o povolenie splácať zostatok istiny úveru formou splátok, opätovne poukázal na listiny
doložené k vyjadreniu k žalobe, z ktorých vyplýva, že žalovaný je nemajetnou osobou, nachádzajúci sa

v ťaživej sociálnej situácii, ktorý nemá nárok na poberanie akýchkoľvek dávok zo štátu a privyrába si
príležitostnou brigádou. Ide o osobu so základným vzdelaním. Vo vyjadrení žalobca poukazoval na to,
že splátky úveru boli dohodnuté vo výške 47,26 €, avšak žalovaný sám iniciatívne navrhol splácanie
vo výške splátok 60,-€ mesačne. Týmto by došlo k splateniu úveru v 36 splátkach, čím by žalovaný
splatil istinu, na ktorú má žalobca nárok skôr, ako bola dohodnutá splatnosť úveru. Z tohto titulu má zato,

že povolenie splátok nebude pre žalobcu žiadny spôsobom znamenať zhoršenie jeho postavenia. Má
zato, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy 2027,-€ spolu s 5% úrokom ročne zo sumy 2.027,-
€ a to odo dňa 25.08.2017 do zaplatenia s povolením žalovanému túto sumu splácať prostredníctvom
mesačných splátok vo výške 60,-€ pod stratou výhody splátok.

8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom zo dňa 16.10.2015 vyplýva, že ju uzavrel žalovaný vymedzený
identifikačnými údajmi fyzickej osoby ako klient/dlžník so žalobcom/bankou ako veriteľom. Predmetom
zmluvy bolo dojednanie úveru vo výške 2.500,-€, druh úveru „Pôžička“, bezúčelový/splatenie záväzkov
klienta, s poplatkom za poskytnutie úveru 75,-€, poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 1,16
€, výškou anuitnej splátky 42,26 €, termínom splatnosti 1.splátky 20.11.2015, počtom anuitných splátok

108, s termínom splatnosti 20.deň kalendárneho mesiaca, výška RPMN 20,84 %, priemerná RPMN
15,44 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 5.179,08 €, odplata 21,46 %, a s dojednanými
poplatkami.

9. Z Opakovaného upozornenia zo dňa 21.06.2017 vyplýva výzva na úhradu omeškaných splátok vo

výške 103,45 € s poučením o uložení zmluvnej pokuty vo výške 15,-€ a teda výzvy na úhradu 118,45 €
do 26.06.2017. Zároveň vo výzve je uvedené poučenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy veriteľ
uplatnísvojeprávovyplývajúcez§565Občianskehozákonníkaapožiadaozaplateniecelejpohľadávky,
ktorá k dnešnému dňu predstavuje 2.409,43 €.

10. Z Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.08.2017 vyplýva, že veriteľ rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru a žiadajú uhradiť dlh vo výške 2.514,09 € s príslušenstvom najneskôr do
03.09.2017.

11. Z Prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia ku dňu 24.08.2017 vyplýva, že žalovaný uhradil

od 20.11.2015 do 22.05.2017 celkovo sumu 876,64 €, ktorá bola započítaná vo výške 671,08 € na úroky,
185,84 € na istinu, 19,72 € na poistné.12. Z predložených vkladov v hotovosti označených odtlačkom pečiatky Prima banka Slovensko, a. s.
pobočka Hlohovec a podpisom zamestnanca banky vyplýva, že žalovaný vkladal hotovosť na účet č. Y.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - inkasný účet uvedený v úverovej zmluve - dňa 29.03.2016 sumu 100,-

€, dňa 20.12.2016 sumu 50,-€, dňa 20.01.2017 sumu 50,-€, dňa22.02.2017 sumu 48,-€, dňa 07.04.2017
sumu 125,-€; ktoré sumy nie sú uvedené v Prehľade splácania do predčasného zosplatnenia.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase poskytnutia

úveru 16.10.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

15. Podľa § 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm.a) až l), s), z), a aa).

18. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platného a
účinného v čase vzniku úverového vzťahu ( ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretou
úverovou zmluvou založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca

ako dodávateľ a ktorý spĺňa podmienky na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej
ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka a
Civilného sporového poriadku. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,-Eur s dojednanou
odplatou vyčíslenou v zmluve percentuálne - 21,46 % ( § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch)

22. Celková čiastka úveru ako obligatórna náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s
§ 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve je uvedená v sume 5.179,08 €, ktorá suma
sa zrejme skladá - nakoľko v zmluve nie sú vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským
úverom - zo súčtu násobku počtu a výšky splátok (108 x 47,26) s poplatkom za poskytnutie úveru vo
výške 75,-€, t. j. 5.104,08 € + 75,-€ = 5.179,08 €. Z uvedeného má súd za to, že celková čiastka, ktorú

musí klient zaplatiť v sebe nezahŕňa poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, keď je nepochybné,
že tento bol dojednaný vo výške 1,16 € mesačne a z toho dôvodu aj mesačná splátka v Prehľade splátok
predstavovala sumu (47,26+1,16) 48,42 €. Z uvedeného mal súd zato, že celková čiastka, ktorú musí
klient zaplatiť, nie je uvedená v správnej výške, keď nevychádza zo správnej výšky celkových nákladov
spotrebiteľa s úverom. Z uvedeného dôvodu následne vykonaných kontrolným prepočtom výšky RPMN

dospel súd k záveru, že táto je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keď pri sume pôžičky/
úveru 2.500 € a celkovej čiastke, ktorú musí klient zaplatiť 5.304,36 € [108 (počet splátok) x 48,42
(splátka s poistením) +75 (poplatok za poskytnutie úveru)] je táto vo výške 21,23 % a nie 20,84 % -
http://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka.

23. K termínu konečnej splatnosti úveru bol súd toho názoru, že tento jednoznačne vyplýval z položky
„Splatnosť úveru 21.10.2024“ tak, aby spotrebiteľ mal vedomosť ako dlho bude poskytnutý úver splácať.

24. K žalovaným namietanej ďalšej absencii obligatórnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona
o spotrebiteľských úveroch, uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch) súd bol toho názoru, že túto vedomosť žalovaný z uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy nemal. Zmluva totiž neobsahuje rozčlenenie splátky úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z
celkovej výšky splátky 47,26 € bez poistenia predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Zákonom stanovené

členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie,
aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si
veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Z ustálenej rozhodovacej činnosti
súdnych autorít vyplýva, že účelom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť
spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť

pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť
na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Nepostačuje a nie je v súlade s citovaným ustanovením zákona, ak hoci jednoduchou
logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená

mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov v neznámej výške.
Jeho účelom je zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany
v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho
nesplateného úveru podľa týchto položiek. Primárnemu účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva
(ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa, jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone, v
čase vzniku zmluvného vzťahu, slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúce sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine tak i k úrokom a tiež prípadne k iným poplatkom. Je nepostačujúce uvedenie„len celkovej výšky splátky“, v splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky
úroku a výška splátky poplatkov a iných prípadných nárokov (teda aká časť takto určenej splátky bude
pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov

a ďalších nákladov).

25. Ako uviedol aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 23Co/294/2017 zo dňa 23.04.2018, je
pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a

ktorý súvisí s konaním žalobcu proti X. U. súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za

ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,

v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec
pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená,
že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor
už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu.
Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď

uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní
relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä
právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti
zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom
na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov

by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie
splátoknasplátkyistinyaúrokovainýchpoplatkov,prípadnevotázke,kedyjezmluvaoúverebezúročná
bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou
(čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok
nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby

bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom
Smernice,inak bybolaporušenázásadaprávnejistoty(výkladomcontralegem).Následkomcitovaného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č.
279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie
sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné,

že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel
požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv
uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným
je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou (na

čo poukazuje aj žalobca a s čím sa odvolací súd stotožňuje), čo sa zistilo až po rozsudku Súdneho
dvoraEÚ.Eurokomfornývýkladnemôženahradiťzneniezákonaasprávnenatakútosituáciuzareagoval
zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia

26. Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

zákonodarca nesankcionuje neplatnosťou, ale poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu v tom, že ak
nie je niektorý z týchto údajov v písmene a) až k) a v písmene r) až y) uvedený v zmluve, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd tak prijal právny záver, že zmluva neobsahuje
správne uvedenú RPMN v dôsledku nezohľadnenia poplatku za poistenie v celkových nákladoch,
zmluva neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a neobsahuje

rozpis splátky v jej členení v znení zákona účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu. Z uvedených
dôvodov súd posúdil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Ako bolo uvedené, na vyhodnotenie, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pritom postačí absencia aj len jednej náležitosti. Preto súd po
zhodnotení porušenia obligatórnych povinností v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a l), vyhodnotil zmluvu zabezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd zhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti, keď po
započítaní vykonaných úhrad žalovaným vo výške - tak ako vyplývajú z Aktuálneho zostatku úveru -
876,64 € na istinu úveru a zohľadnení vkladov hotovosti na inkasný účet v sume 373,-€, súd započítal na

splatenieistinyúveru(2.500,-Eur)celkovosumu1.249,64€.Zuvedenéhodôvodusúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.250,36 € istiny. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom nasledujúcim po dni mimoriadneho
zosplatnenia, preto je povinný zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy zákonné úroky z omeškania vo výške
uvedenej vo výroku vyplývajúce z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších

predpisov v súlade so žalobcom uplatnenou výškou 5 % ročne od 25.08.2017 do zaplatenia.

29. Žalovaný požiadal o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžný zostatok v splátkach a to z dôvodu
jej zárobkových pomerov, ktoré sa ustálili. Súd mal z vykonanej lustrácie žalovaného preukázané, že
tento nie je ženatý, je bezdetný a preto nemá inú prednostnú vyživovaciu povinnosť . Žalovaný v

skutkových tvrdeniach opísal dôvody porušenia jeho platobnej disciplíny, tiež súdu preukázal úhrady
pred mimoriadnym zosplatnením úveru, ktoré neboli žalobcom započítané na splatenie úveru. Nakoľko
žalobca nebol prítomný na pojednávaní, znášal následok nemožnosti vyvrátenia pravdivosti tvrdených
a preukázaných úhrad žalovaným na inkasný účet, keď súd nemal pochybnosti z predložených listín o
vykonaných úhradách žalovaným v dôsledku ich riadneho označenia pobočkou žalovaného. Súd preto

návrhu žalovaného vyhovel a umožnil mu v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. zaplatiť dlh v pravidelných
mesačných splátkach po 60, € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď náhradu trov konania pomerne

rozdelil. Z pôvodne žalobcom uplatnených 2.314,16 € bola žaloba dôvodná v časti 1.250,36 istiny.
Preto úspech žalobcu predstavoval 54,03 %, úspech žalovanej 45, 97 %, čistý úspech žalobcu 8,03
%. Súd prihliadol na to, že zamietol žalobu aj v časti kapitalizovaného úroku do zosplatnenia ako aj
uplatňovaného úroku po zosplatnení úveru. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žiadna zo strán na
náhradu trov konania nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.