Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/134/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102898757
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1102898757.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIpredsudkyňouJUDr.JeannetteHajdinovouvprávnejvecinavrhovateľa:Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1,
proti odporcom: 1) M. F., narodená XX.X.XXXX, bytom v L. W., G. XX, 2) W. P., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v K., L..D..Š. XXX/XX, 3) K. P., narodený X.X.XXXX, bytom v P.K. Š. J., E., XXX P. XXXX Z.,
G., E. XXXXX, 4) U. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D.P. D., F., Y. XX/XX, 5) Q. P., narodený
XX.XX.XXXX, bytom v D.P. D., U., B. X, 6) P. P., narodený XX.X.XXXX, bytom v K.N., L.. D.. Š. XXXX/
XX, 7) J. P., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., XX L. J., A., G., odporcovia v prvom až siedmom rade
zastúpení advokátom JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľností pozemku registra C katastra nehnuteľností parcelné číslo
XXXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 688 m2, a pozemku registra C katastra nehnuteľností parcelné
číslo XXXXX/X, ostatná plocha vo výmere 214 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu číslo
XX/XXXX-GP zo dňa 22.8.2002, vyhotoveného I.. T. B. GKK - geodet. služba, IČO: 22641637, so sídlom
v Bratislave Poludníková 9, úradne overeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra, dňa
3.9.2002 pod číslom XXX/XXXX, z pozemku registra E katastra nehnuteľností parcelné číslo XXX,

zastavaná plocha vo výmere 902 m2 v katastrálnom území P. L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie P. L. pred reambuláciou pod položkou výkazu zmien číslo XXX/XXXX, je Hlavné
mesto SR Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom Primaciálne námestie číslo 1, Bratislava, v podiele 1/1.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 30.10.2002, doručeným Okresnému súdu Bratislava
I dňa 15.11.2002, v znení jeho zmeny, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 7.12.2015 v spojení s
uznesením č.k. 11C/134/2002-326 zo dňa 9.2.2016, domáha voči odporcom určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v k.ú. P. L., pozemku registra C parc. č. XXXXX/X, zastavaná plocha vo výmere
688 m2 a pozemku registra C parc. č. XXXXX/X, ostatná plocha vo výmere 214 m2, ktoré vznikli na
základegeometrickéhoplánuč.XX/XXXX-GPzodňa22.8.2002,IČO:22641637zpôvodnéhopozemku
registra E parc. č. XXX, zastavaná plocha vo výmere 902 m2, v k. ú. P. L., zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX pred reambuláciou pod položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX (ďalej aj len "nehnuteľnosť").
Uviedol, že sa stal vlastníkom pozemku registra E parc. č. XXX v k.ú. P. L. ex lege na základe § 2 ods.
2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 138/1991

Zb.). Československý štát, ako jeho právny predchodca, sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
na základe dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj ku
dňu 18.6.1969 uzavretej medzi vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti T.. K. P. (právnym predchodcom
odporcov) a Československým štátom v správe Mestskej správy komunikácií v Bratislave. Na základetejto dohody Československý štát odkúpil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 73.767,- Kčs. Dohodu
schválil finančný odbor Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy dňa 24.6.1969. Napriek
tomu bola do aktív novoobjaveného dedičstva po T.. K. P. v roku 1997 zahrnutá aj

predmetná nehnuteľnosť. Na základe dedičského rozhodnutia po T.. K. P. sp. zn. 22D 113/97, Dnot
75/97 zo dňa 14.6.2000 katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava I vydal odporcom list vlastníctva
č. XXXX bez toho, aby v ňom bola v časti "A" uvedená majetková podstata. V poznámke tohto listu
vlastníctva je však uvedené, že PK pozemok parc. č. XXX a dom spolu vo výmere 902 m2 bol zlúčený v
pozemkochparc.č.XXXXX/Xaparc.č.XXXXX/XajevužívaníHlavnéhomestaSRBratislavy-Mestskej

správy komunikácií; nehnuteľnosť nie je majetkovoprávne usporiadaná. Vzhľadom na skutočnosť, že
PK pozemok parc. č. XXX je toho času už súčasťou pozemkov parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/
X a žiaden dom sa na ňom nenachádza, a že tento pozemok majetkovoprávne neusporiadaný nie
je, navrhovateľ považuje list vlastníctva XXXX za chybný. Rovnako za chybné považuje aj dedičské
rozhodnutie sp. zn. 22D 113/97, Dnot 75/97 zo dňa 14.6.2000 v časti, kde sú odporcovia označení ako
dedičia pozemku registra E parc. č. XXX.

Odporkyňa v prvom rade uviedla, že až do začatia tohto konania nemala vedomosť o existencii
Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti (kúpnej zmluve), ktorú mal uzavrieť jej otec T.. K. P.
s Československým štátom; bola dobromyseľná v tom, že im pozemok parc. č. XXX patrí. Uvedená
skutočnosť sa potvrdila aj v dedičskom konaní sp. zn. 22D/113/97. Vlastnícke právo na základe

predmetnej dohody nebolo prevedené, pretože dohoda nebola zaregistrovaná štátnym notárstvom.
Vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa v tom čase nadobúdalo až účinnosťou zmluvy o prevode, ktorá
nastávala jej registráciou štátnym notárstvom. V čase uzatvárania dohody sa aj odplatné prevody
do štátneho socialistického vlastníctva od občanov spravovali ustanoveniami zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník), pretože na Občiansky zákonník

odkazoval predpis č. 104/1966 Zb. Občiansky zákonník neupravoval iný spôsob nadobudnutia
nehnuteľnosti ako na základe registrácie zmluvy o prevode štátnym notárstvom. Inštrukcia Ministerstva
spravodlivostiaMinisterstvapoľnohospodárstva,lesnéhoavodnéhohospodárstvač.8zodňa19.5.1964
je bezpredmetná, pretože takýmto spôsobom nemožno meniť všeobecne záväzné právne predpisy
(predpisy vyššej právnej sily) a ich výklad.

Navrhovateľ pôvodne žaloval odporcov v prvom až štvrtom rade, ktorí boli právnymi nástupcami
pôvodného vlastníka nehnuteľnosti T.. K. P.:
1) M. F., narodená XX.X.XXXX, bytom v L. W., G. XX,
2) F. P., narodený XX.X.XXXX, bytom v K., L..D.. Š. XXX/XX,

3) I.. J. P., narodený XX.X.XXXX, bytom v K., L.. D.. Š. XXX/XX, a
4) J. P., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., XX L. J., A., G..

Odporcovia v druhom rade (F. P.) a treťom rade (I.. J. P.) po začatí konania zomreli. Právnym nástupcom
F. P., ktorý zomrel dňa 30.4.2012, je W. P. narodený XX.XX.XXXX, bytom v K., L..D..Š. XXX/XX

(osvedčenie o dedičstve sp. zn. 20D/352/2012, 1Dnot 69/2012 zo dňa 28.11.2012, ktoré nadobudlo
účinky právoplatného uznesenia dňa 28.11.2012). Právnymi nástupcami I.. J. P. sú K. P., narodený
X.X.XXXX, bytom v P. Š. J.K., E., XXX P. XXXX Z., G., E. XXXXX; U. P., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v D. D., F., Y. XX/XX, Q. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D. D., U., B. X, a P. P., narodený
XX.X.XXXX, bytom v K., L.. D.. Š. XXXX/XX (uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/716/2009,

1Dnot 156/2009 zo dňa 14.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2012). Súd na základe
uvedenej skutočnosti konal s právnymi nástupcami pôvodných odporcov F. P. a I.. J. P. ako účastníkmi
konania na strane odporcu podľa § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len OSP).

Odporcovia v prvom až siedmom rade navrhli návrh zamietnuť, uplatnili si nárok na náhradu trov
konania. Namietali, že nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom podľa
podmienok uvedených v § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., nebolo preukázané, že ku dňu 1.5.1991 mal
nehnuteľnosť v správe štátny podnik, ktorého zakladateľská alebo zriaďovateľská právomoc prešla na
obec. Navrhovateľ nepreukázal, že pozemok bol v správe štátneho podniku, nepredložil listiny ohľadom

mestského podniku Dopravný podnik Bratislava, ani či nehnuteľnosť bola v jeho správe. To platí aj o
Dopravnom podniku Bratislava, š.p., ktorý bol právnym predchodcom Dopravného podniku Bratislava,
a.s. V listinách o právnom nástupníctve sa uvádzajú pojmy "práva a záväzky", ale nie sú tam uvedené
ustanovenia o prechode správy ku konkrétnej nehnuteľnosti. Neznamená to teda, že na právnychnástupcov prechádzala aj správa majetku štátu. V listinách sa odvolávajú na súpis imania, súčasťou
ktorých by mal byť aj majetok, ktorý je v správe. V listinách sa rozlišuje medzi právami a záväzkami
na jednej strane a vecami, ktoré sú v správe, na druhej strane, preto ich nemožno stotožňovať.

Nebolo preukázané, že Mestská správa komunikácií bola oprávnená uzatvoriť kúpnu zmluvu s T.. K.
P. a pri nečitateľnom podpise za Mestskú správu komunikácií v Bratislave nie je uvedená funkcia,
meno a priezvisko konajúcej osoby, čo sa podľa vtedy platných právnych predpisov vyžadovalo. Preto
spochybňujú platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969 uzatvorenej medzi Československým štátom a
T.. K. P. a stratu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti považujú za spornú.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 11C/134/2002-141 zo dňa 16.2.2009 zamietol návrh
navrhovateľa a zaviazal ho zaplatiť odporkyni v prvom rade náhradu trov konania v sume 361,33€;
pôvodným odporcom v druhom až štvrtom rade náhradu trov konania nepriznal. Súd odôvodnil rozsudok
tým, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969 prevody nehnuteľností upravovalo výlučne
ustanovenie § 134 ods. 2 OZ a § 30 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe

národného majetku, v zmysle ktorých odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva
od občanov a iných organizácií než socialistických sa spravujú Občianskym zákonníkom. Vtedy platný
Občiansky zákonník k zmluve o prevode nehnuteľnosti vyžadoval jej registráciu štátnym notárstvom a
vlastníctvo prechádzalo až registráciou zmluvy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že kúpna zmluva
zo dňa 16.8.1969 bola registrovaná na štátnom notárstve, preto mal súd za to, že na základe tejto

kúpnej zmluvy nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam z T.. K.
P. na Československý štát, a preto nemohlo dôjsť u navrhovateľa k nadobudnutiu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Právny predchodca odporcov nikdy
nestratil vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, preto bol správny postup notára v dedičskom
konaní o novoobjavenom majetku vedenom pod sp. zn. 22 D 113/1997, keď predmetné nehnuteľnosti

pojal do aktív predmetu dedičstva.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/156/2009-228 zo dňa 29.1.2015 zrušil rozsudok č.k.
11C/134/2002-141 zo dňa 16.2.2009 pre nesprávne právne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v Bratislave uviedol právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný podľa §
226 OSP. Pôvodná koncepcia Občianskeho zákonníka z roku 1964 vychádzala z tzv. socialistického

práva, a preto inak ako dnes vnímala i klasifikovala majetkové a vlastnícke vzťahy. Štátne socialistické
vlastníctvo bolo základnou a najvyššou formou vlastníctva, popri ňom ako jeho ďalšia forma stálo
družstevné vlastníctvo, tretiu formu tvorilo osobné vlastníctvo definované ako súkromné vlastníctvo
spotrebného charakteru občanov. Napokon v ustanoveniach § 489 a § 490 OZ sa spomínalo tiež
súkromnévlastníctvo,ktorésaoznačovaloakoindividuálnevlastníctvokveciam,ktoréniesúpredmetom

osobného vlastníctva. Socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123 OZ účinného do 31.3.1983) požívalo
iný režim právnej úpravy i ochrany ako osobné vlastníctvo (§ 127 až § 135 OZ účinného do 31.3.1983).
Dôsledkom toho bolo i to, že spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva sa odlišovali od štátneho, tzv.
socialistického spoločenského vlastníctva. Takouto odlišnosťou bola aj podmienka registrácie zmlúv o
prevode nehnuteľností, ktorá sa vyžadovala vždy, pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do

osobného vlastníctva, a nevyžadovala sa pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do štátneho,
tzv. socialistického vlastníctva. K ustanoveniam § 46 ods. 1, § 47, § 135 a § 490 ods. 2 OZ už
zaujal stanovisko Najvyšší súd ČSSR (Cpjf 55/75 zo dňa 16.7.1976), v ktorom uviedol, že k prevodu
nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva nie je registrácia štátnym notárstvom
potrebná (Zborník IV, Praha, 1986, str. 354). Súdom prvého stupňa aplikované ustanovenie § 134 OZ

bolo zaradené v druhej hlave druhej časti Občianskeho zákonníka označenej ako "Osobné vlastníctvo",
v ktorej bolo zaradené pod "spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva". Uvedené vyjadruje, že
ustanovenie § 134 OZ sa vzťahuje len a práve k spôsobu nadobudnutia vecí do osobného vlastníctva. V
zmysletohtoustanoveniaregistráciuksvojejplatnostivyžadovalivšetkyzmluvy,ktorýmiobčan,prípadne
aj štát alebo socialistická organizácia prevádzala na iného občana nehnuteľnosť, a to do jeho osobného

vlastníctva. Pokiaľ sa naopak uvedené nehnuteľnosti prevádzajú z vlastníctva občana do vlastníctva
štátu alebo socialistickej organizácie, zmluva o tomto prevode registrácii nepodliehala, pretože na
základe tohto prevodu nedochádzalo k vzniku osobného, ale k vzniku socialistického spoločenského
vlastníctva. V rozhodnom období rokov 1964 až 1983 bol plne rešpektovaný právny názor, ktorým sa
riadiliprivýkladezákonovsúdy,štátnenotárstva,štátneorganizácieiobčania,žeregistráciinepodliehajú

zmluvyoprevodenehnuteľnostídosocialistickéhospoločenskéhovlastníctva(napr.štátu,družstevných,
spoločenských a iných socialistických organizácii), a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu
osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Obdobný
právny názor zaujal v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolaní aj navrhovateľ, ktorý nepovažovalregistráciu Dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti štátnym notárstvom za podmienku jej
platnosti a účinnosti. Právna úprava platná v období rokov 1964 až 1974 celkom jednoznačne určovala
prípady zmlúv, na ktoré sa povinnosť registrácie vzťahovala, čo vyplývalo priamo z vtedy platnej právnej

úpravy, išlo o zmluvy o prevode nehnuteľností do osobného a do súkromného vlastníctva občanov a
iných ako socialistických organizácii (§ 134 ods. 2, § 490 ods. 2 OZ), zmluvy o obmedzení prevodu
nehnuteľností (§ 58 ods. 2, § 248 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), dohody o osobnom
užívaní pozemkov (§ 205 ods. 2 OZ), zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov pri
výstavbe obytného domu s bytmi v osobnom vlastníctve, poprípade zmeny a doplnky týchto zmlúv (§

12 ods. 1 a 2 zákona č. 52/1966 Zb.), zmluvy o predaji bytov v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu do
osobného vlastníctva užívateľov (§ 14 zákona č. 52/1966 Zb.) a zmluvy o prevode bytov v osobnom
vlastníctve medzi občanmi (§ 15 ods. 1 zákona č. 52/1966 Zb.). V ďalšom konaní sa má
súd prvého stupňa zaoberať splnením podmienok nadobudnutia vlastníctva podľa zákona č. 138/1991
Zb. zo strany navrhovateľa.

V čase začatia konania (15.11.2002) mal navrhovateľ sídlo na území Slovenskej republiky a rovnako tak
pôvodníodporcoviavprvomažštvrtomrade(M.F.,F.P.,I..J.P.aJ.P.)malibydliskonaúzemíSlovenskej
republiky. Spor sa týka práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, kedy je
daná výlučná miestna príslušnosť súdu. Podmienky vecnej a miestnej príslušnosti súdu v Slovenskej
republike trvajú od začatia konania, kedy je rozhodujúci okamih na ich určenie, až do skončenia konania

(§ 11 ods. 1 OSP), preto po prechode práv a povinností z pôvodných odporcov F. P. a I.. J. P. po začatí
konania na ich právnych nástupcov, ktorí nie všetci majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
súd osobitne neskúmal podmienku vecnej a miestnej príslušnosti súdu v Slovenskej republike, pretože
to nie je v tomto štádiu konania už relevantné.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 88 ods. 1 písm. h/ OSP
rozhodol na pojednávaní dňa 29.6.2016 v prítomnosti poverenej zástupkyne navrhovateľa a právneho
zástupcu odporcov v prvom až siedmom rade a v neprítomnosti odporcov v prvom až siedmom rade
podľa § 101 ods. 2 OSP. Právny zástupca odporcov v prvom až siedmom rade všetkým odporcom
oznámil termín pojednávania. Súd dodáva, že vo veci išlo primárne o posúdenie hmotnoprávnej otázky

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 138/1991 Zb. v zmysle právneho
názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného v uznesení č.k. 4Co/156/2009-228 zo dňa 29.1.2015,
preto bol podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vo veci Varela
Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, číslo sťažnosti 64336/01, kedy Európsky súd pre ľudské
práva dokonca akceptoval ako konformné s Dohovorom aj nenariadenie pojednávania v žiadnom z

troch stupňov súdnej sústavy pri posúdení výlučne hmotnoprávnej otázky) oprávnený rozhodnúť aj
v neprítomnosti odporcov v prvom až siedmom rade. Okrem uvedeného sú odporcovia v prvom až
siedmom rade právne zastúpení advokátom, čím je zabezpečená realizácia ich procesných práv aj pri
tých úkonoch súdu, na ktorých sa osobne nezúčastnili. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno
obmedziť, pričom advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, tak ako to vyplýva z § 25 ods. 1 veta
druhá, ods. 2 OSP (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 227/2009 zo dňa
24.9.2009).

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vyjadrením poverenej zástupkyne navrhovateľa, vyjadrením

právneho zástupcu odporcov v prvom až siedmom rade a listinnými dôkazmi: PK vložka č. XXXX,
list vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava - L., G. Bratislava - P. L., list vlastníctva č. XXXX pre
obec Bratislava I., k.ú. P. L., grafická identifikácia parciel zo dňa 17.12.2015, kópia z mapy určeného
operátu zo dňa 17.12.2015, geometrický plán č. 43/2002-GP zo dňa 22.8.2002 vyhotovený I.. T. B.
GKK - geodet. služba, geometrický plán č. 36/2013 zo dňa 3.6.2013 vyhotovený I.. U. P., zápis prevodu

správy nehnuteľností zo dňa 24.6.1969, Dohoda o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby
výstavby mosta cez Dunaj - Kúpna zmluva č. XXXX/XXX-L. zo dňa 18.6.1969, identifikácia parciel zo
dňa 9.6.1997, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 22D/113/97, Dnot 75/97 zo dňa 29.5.2000, uznesenie
Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/716/2009, 1Dnot 156/2009 zo dňa 14.5.2012, znalecký posudok
č. 154/99, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 20D/352/2012, 1Dnot 69/2012 zo dňa 28.11.2012, výkaz

zmien za rok 1975, zriaďovacia listina Dopravných podnikov hlavného mesta SSR Bratislavy, koncern zo
dňa 19.3.1986, návrh na zápis do podnikového registra zo dňa 7.1.1987, uznesenia Národného výboru
hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 9.12.1987 a 17.5.1989, uznesenie Obvodného súdu Bratislava I
sp. zn. Pn 1096, Zpz 10/88 zo dňa 12.1.1988, uznesenie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SRBratislavy č. 576/1993 zo dňa 16.12.1993, uznesenia Mestského národného výboru zo dňa 10.11.1964
a 8.1.1965, notárska zápisnica sp. zn. N 508/93, NZ 499/93 zo dňa 23.12.1993, zakladateľská listina
akciovej spoločnosti zo dňa 23.12.1993, výpis z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I

oddiel Sa, vložka č. 1181/B, informácia o zriadení štátneho podniku zo dňa 31.7.1989, zakladacia listina
štátneho podniku č. 10/1989-org. zo dňa 14.4.1989, organizačný poriadok Mestskej správy komunikácií
v Bratislave účinný od 1.1.1965.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Pôvodným vlastníkom nehnuteľností - pozemku parcely registra E č. XXX a dom spolu výmere 902
m2 - bol F. P. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 3.11.1925, Katastrálny úrad v jeho prospech
zavkladoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 14.11.1925 pod č. XXXX (PK vložka č. XXXX).

Z F. P.B. prešlo po jeho smrti vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na jeho právneho nástupcu (syna) T..

K. P., narodeného XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 13.2.1971.

T.. K. P. dohodou o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre potreby výstavby mosta cez Dunaj - Kúpna
zmluva č. XXXX/XXX-L. zo dňa 18.6.1969 (ďalej aj len kúpna zmluva zo dňa 18.6.1969) previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - dom p.č. I.-XX s dvorom parc. č. XXX spolu vo výmere 902

m2 - zapísaným v PK vložke č. XXXX pre k.ú. Bratislava, v celosti na Československý štát v správe
Mestskej správy komunikácií v Bratislave za náhradu 73.767,- Kčs podľa § 13 a § 14 vyhlášky č. 47/1969
Zb. Mestská správa komunikácií v Bratislave ju prebrala do svojej správy a údržby a po schválení
kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom ju zašle Stredisku geodézie v Bratislave za účelom vykonania
zápisu v evidencii nehnuteľností o prevode vlastníctva na Československý štát v správe Mestskej správy

komunikácií v Bratislave. Zmluvu podpísal T.. K. P. ako predávajúci a za Mestskú správu komunikácií
v Bratislave ako kupujúceho je uvedený odtlačok pečiatky a nečitateľný podpis bez mena, priezviska
a funkcie konajúcej osoby. Finančný výbor Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy schválil
kúpnu zmluvu dňa 24.6.1969. V PK vložke č. XXXX sa dňa 26.3.1953 poznamenala národná správa
podľa výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave zn. VIII/3-191.1-1953-III-44/Hs. Kúpna zmluva

zo dňa 18.6.1969 nebola registrovaná štátnym notárstvom. Odporcovia v prvom až siedmom rade
netvrdili a žiadnym dôkazom nepreukazovali, žeby T.. K. P. odmietol prijať kúpnu cenu, alebo žeby ju
vrátil predávajúcemu. Preto mal súd za to, že T.. K. P. prijal kúpnu cenu v sume 73.767,- Kčs za predaj
predmetných nehnuteľností.

Mestská správa komunikácií v Bratislave dňa 2.7.1969 doručila Stredisku geodézie Bratislava návrh na
zápis prevodu správy nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969. Pod položkou výkazu
zmien XXX/XXXX bol návrh zaregistrovaný.

Na základe geometrického plánu č. XX/XXXX-GP zo dňa 22.8.2002, ktorý vyhotovil I.. T. B. - GKK-

geodet. Služba, overeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra, dňa 3.9.2002 pod č.
XXX/XXXX, sa parcela registra E č. XXX, zastavané plochy vo výmere 902 m2 rozčlenila na dve parcely
registra C, a to parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy (miestna komunikácia) vo výmere 688 m2, a parc.
č. XXXXX/X, ostatné plochy vo výmere 214 m2. Parcela registra E č. XXX vo výmere 902 m2 tak zanikla.

V osvedčení o dedičstve sp. zn. 22D/113/97, Dnot 75/97 zo dňa 29.5.2000, ktoré vydala notárka T.. T.
U., bola predmetom dedičstva o novoobjavenom majetku po T.. K. P. aj nehnuteľnosť pozemok parcela
registra E č. XXX, dom s dvorom v celkovej výmere 902 m2, ktorú každý z dedičov: M. F., F. P., I.. J.
P. a J. P. nadobudol v podiele ?.

Podľa § 47 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) ak sa účastníci v predpísanej
forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi
prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

Podľa § 46 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) písomnú formu musia mať

zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov (ods. 1). Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k
jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej
istej listine (ods. 2).Podľa § 20 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) socialistická organizácia koná
prostredníctvom svojich pracovníkov a členov, ktorí plnia jej úlohy (ods. 1). Právne úkony, ktoré v mene

organizácie robia pracovníci a členovia v medziach svojich oprávnení, sú právnymi úkonmi organizácie.
Ak tieto osoby prekročia rozsah svojho oprávnenia, vznikajú práva a povinnosti organizácií, len pokiaľ sa
právny úkon týka úloh organizácie a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol
vedieť (ods. 2).

Druhá časť Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania kúpnej zmluvy (18.6.1969) mala
názov socialistické spoločenské vlastníctvo a osobné vlastníctvo. Členila sa na tri hlavy - v prvej hlave
bolo upravené socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123, § 124 OZ), v druhej hlave bolo upravené
osobné vlastníctvo (§ 125 až § 135 OZ) a v tretej hlave bolo upravené osobné spoluvlastníctvo (§ 136
až § 151 OZ).

Podľa § 123 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) veci, ktoré sú určené pre
osobnú potrebu občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného
vlastníctva alebo sa im prenechávajú do osobného užívania.

Podľa § 124 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) spoločenskému užívaniu

občanov slúžia verejné zariadenia, ako zariadenia dopravné, zdravotnícke, kultúrne, sociálne,
telovýchovné a rekreačné.

Podľa § 133 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) osobné vlastníctvo k veci
možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo

na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) k zmluve o prevode
nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom v čase podpísania
kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou,
prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom v čase podpísania

kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) nadobudnúť vec do socialistického spoločenského vlastníctva rozhodnutím
štátneho orgánu možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza dňom určeným
v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku

(účinnej do 1.1.1976) odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a
iných organizácií než socialistických sa spravujú predpismi Občianskeho zákonníka. Pre nadobúdanie
vecí podľa odseku 1 nepotrebujú organizácie schválenie, okrem ak to ustanoví pri a) hospodárskych
organizáciách podriadených odborovým riaditeľstvám štatút výrobnej hospodárskej jednotky, b)
hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi riadiaci národný výbor, c) ostatných

organizáciách ich nadriadený orgán; pri národných výboroch národný výbor najbližšie vyššieho stupňa.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z

majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne.

Za účelom vysvetlenia právnej problematiky nadobúdania vlastníckeho práva v období socializmu
občanmi a socialistickými organizáciami (v súlade s judikatúrou súdov všetkých stupňov, napríklad

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 4/2013 zo dňa 19.2.2014, s právnym názorom v ňom
uvedeným sa odvolací súd stotožnil, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2014 zo dňa
29.7.2014) je potrebné uviesť, že pôvodná koncepcia Občianskeho zákonníka z roku 1964 vychádzala
z tzv. socialistického práva, a preto inak ako dnes vnímala a klasifikovala majetkové a vlastníckevzťahy. Štátne socialistické vlastníctvo bolo základnou a najvyššou formou vlastníctva, popri ňom
ako jeho ďalšia forma stálo družstevné vlastníctvo, tretiu formu tvorilo osobné vlastníctvo definované
ako súkromné vlastníctvo spotrebného charakteru občanov. Napokon v ustanoveniach § 489 a §

490 OZ sa spomínalo tiež súkromné vlastníctvo, ktoré sa označovalo ako individuálne vlastníctvo k
veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva. Socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123 OZ
účinného do 31.3.1983) požívalo iný režim právnej úpravy i ochrany ako osobné vlastníctvo (§ 127
až § 135 OZ účinného do 31.3.1983). Dôsledkom tohto bolo i to, že spôsoby nadobúdania osobného
vlastníctva sa odlišovali od štátneho, tzv. socialistického spoločenského vlastníctva. Odlišnosťou bola

aj podmienka registrácie zmlúv o prevode nehnuteľností, ktorá sa vyžadovala vždy, pokiaľ išlo o prevod
vlastníctva nehnuteľnej veci do osobného vlastníctva, a nevyžadovala sa pokiaľ išlo o prevod vlastníctva
nehnuteľnej veci do štátneho, tzv. socialistického vlastníctva. K ustanoveniam § 46 ods. 1, § 47, §
135 a § 490 ods. 2 OZ už zaujal stanovisko Najvyšší súd ČSSR (Cpjf 55/75 zo dňa 16.07.1976), v ktorom
uviedol, že k prevodu nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva nie je registrácia
štátnym notárstvom potrebná (Zborník IV, Praha, 1986, str. 354).

Ustanovenie § 134 OZ bolo zaradené v druhej hlave druhej časti Občianskeho zákonníka označenej
ako "Osobné vlastníctvo", v ktorej bolo zaradené pod "spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva".
Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie § 134 OZ vzťahuje výlučne k spôsobu nadobudnutia vecí
do osobného vlastníctva. V zmysle tohto ustanovenia registráciu k svojej platnosti vyžadovali

všetky zmluvy, ktorými občan, prípadne aj štát alebo socialistická organizácia prevádzala na iného
občana nehnuteľnosť, a to do jeho osobného vlastníctva. Pokiaľ sa naopak uvedené nehnuteľnosti
prevádzajú z vlastníctva občana do vlastníctva štátu alebo socialistickej organizácie, zmluva o
tomto prevode registrácii nepodliehala, pretože na základe tohto prevodu nedochádza k vzniku
osobného, ale k vzniku socialistického spoločenského vlastníctva. V rozhodnom období rokov 1964

až 1983 bol plne rešpektovaný právny názor, ktorým sa riadili pri výklade zákonov súdy, štátne
notárstva, štátne organizácie aj občania, že registrácii nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností
do socialistického spoločenského vlastníctva (napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných
socialistických organizácii), a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo
súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Právna úprava platná v období

rokov 1964 až 1974 celkom jednoznačne určovala prípady zmlúv, na ktoré sa povinnosť registrácie
vzťahovala, čo vyplývalo priamo z vtedy platnej právnej úpravy - išlo o zmluvy o prevode nehnuteľností
do osobného a do súkromného vlastníctva občanov a iných ako socialistických organizácii (§ 134 ods.
2, § 490 ods. 2 OZ), zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľností (§ 58 ods. 2, § 248 ods. 2 zákona
č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), dohody o osobnom užívaní pozemkov (§ 205 ods. 2 OZ), zmluvy

o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov pri výstavbe obytného domu s bytmi v osobnom
vlastníctve, poprípade zmeny a doplnky týchto zmlúv (§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 52/1966 Zb.), zmluvy
o predaji bytov v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu do osobného vlastníctva užívateľov (§ 14 zákona č.
52/1966 Zb.) a zmluvy o prevode bytov v osobnom vlastníctve medzi občanmi (§ 15 ods. 1 zákona
č. 52/1966 Zb.). Právna úprava v rozhodnej dobe nevyžadovala, aby zmluva, ktorou štát nadobúdal

nehnuteľnosť do socialistického spoločenského vlastníctva, podliehala registrácii štátnym notárstvom.
Nakoľko nešlo o prevod nehnuteľnosti do osobného vlastníctva, ustanovenie § 134 ods. 2 OZ, účinné v
čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969, preto nie je možné na posudzovanú vec aplikovať.

Právny predchodca odporcov v prvom až siedmom rade T.. K. P. odpredal predmetné nehnuteľnosti

na základe dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti pre účely výstavby mosta cez Dunaj -
Kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969 Československému štátu v zastúpení Mestskou správou komunikácií
v Bratislave za kúpnu cenu 73.767,- Kčs. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia OZ, dospel
súd v súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v uznesení č.k. 4Co/156/2009-228
zo dňa 29.1.2015, ktorým je viazaný podľa § 226 OSP, k záveru, že už uzavretím kúpnej zmluvy zo

dňa 18.6.1969 (obsahujúcej všetky zákonom požadované náležitosti, a to písomná forma, súhlasný
prejav vôle účastníkov na tej istej listine) a jej následným schválením Finančným odborom Národného
výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy došlo k právne účinnému prevodu vlastníckeho práva
na právneho predchodcu navrhovateľa (Československý štát). Inými slovami, súd považuje kúpnu
zmluvu zo dňa 18.6.1969 za platnú. Hospodársky zákonník ani Občiansky zákonník v tom čase

nepodmieňovali neplatnosť zmluvy neuvedením mena a priezviska konajúcej osoby za socialistickú
organizáciu, postačovala pečiatka a podpis.K nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam Československým štátom došlo
uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969 podľa § 11 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky
zákonník v znení účinnom v čase podpísania kúpnej zmluvy (k 18.6.1969) v spojení s § 123, § 124 OZ v

znení účinnom v rovnakom období a čl. II kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1969. Prvá podmienka spočívajúca
v existencii právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na Československý štát, je teda
splnená.

Súd ďalej skúmal, či navrhovateľ mohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva na základe

§ 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., v zmysle ktorého veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov,
ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu,
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce
si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

Mestská správa komunikácií v Bratislave dostala predmetnú nehnuteľnosť do správy pri podpise kúpnej
zmluvy dňa 18.6.1969.

Mestská správa komunikácií vznikla dňa 1.1.1965 na základe uznesenia Rady Mestského národného
výboru v Bratislave č. 339 zo dňa 10.11.1964, podliehala Mestskému národnému výboru v Bratislave

a spravovala všetky komunikácie mesta, vrátane prieťahov štátnej cestnej siete v súlade s vlastným
uznesením č. 229 zo dňa 27.3.1963 (organizačný poriadok Mestskej správy komunikácií v Bratislave
účinný od 1.1.1965). V zmysle čl. 5 organizačného poriadku Mestská správa komunikácií v Bratislave
vykonávala správu komunikácií v meste, sledovala technický stav a opotrebovanie všetkých komunikácií
na území mesta, sledovala rozvoj dopravy v meste, evidovala a pasportovala komunikácie na území

mesta, vykonávala dennú údržbu a čistenie komunikácií v meste, rekonštruovala cesty, stavala
nové komunikácie v meste, zabezpečovala verejné osvetlenie ako súčasti komunikačnej vybavenosti,
dohliadala na výkon stavebného dozoru u priameho investora všetkých druhov dodávateľsky
prevádzaných prác. Mestská správa komunikácií v Bratislave na úseku správy komunikácií vykonávala
všetku administratívnu činnosť a právnickú agendu súvisiacu s touto správou (čl. 5. ods. 1 písm. a/,

písm. b/ organizačného poriadku účinného od 1.1.1965), bola teda oprávnená za Československý štát
uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 18.6.1969 s T.. K. P..

Mestská správa komunikácií v Bratislave bola zrušená ku dňu 31.12.1986 zriaďovacou listinou vydanou
Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 19.3.1986 pre Výrobno-hospodársku

jednotku koncernového typu s názvom Dopravné podniky hlavného mesta SSR Bratislavy, koncern, a jej
právnym nástupcom sa stali Mestské komunikácie hlavného mesta SSR Bratislava, koncernový podnik,
ako súčasť koncernu.

Národný výbor Hlavného mesta SSR Bratislavy na základe uznesenia vlády SSR č. 38 zo dňa 21.2.1986

s účinnosťou od 1.7.1986 zriadil výrobno-hospodársku jednotku koncernového typu s názvom Dopravné
podniky Hlavného mesta SSR Bratislavy, koncern. Koncern tvorili:
- Dopravné závody hlavného mesta SSR Bratislavy, koncernový podnik,
- Technické závody hlavného mesta SSR Bratislavy, koncernový podnik,
- Mestské komunikácie Hlavného mesta SSR Bratislava, koncernový podnik, na ktorý prešli všetky práva

a povinnosti Mestskej správy komunikácií v Bratislave,
- Investor dopravných stavieb hlavného mesta SSR Bratislavy, koncernová účelová organizácia,
- Projektový ústav dopravných stavieb hlavného mesta SSR Bratislavy, koncernová účelová organizácia,
- Výchovno-vzdelávacie a sociálne služby výrobnej hospodárskej jednotky Dopravné podniky hlavného
mesta SSR Bratislavy, koncernová účelová organizácia.

Práva, záväzky a majetok uvedené v delimitačnom protokole súvisiace s prechodom činnosti a
pracovníkov, prešli na novozriadený koncern. Predmetom činnosti koncernu bola okrem iných aj
správa mestských komunikácií vrátane električkových tratí, zastávok mestskej hromadnej dopravy,
inžinierskych objektov, verejných priestranstiev, verejného a slávnostného osvetlenia, cestnej svetelnej
signalizácie a dopravného značenia na území mesta (písm. A. ods. f/ zriaďovacej listiny zo dňa

19.3.1986).

Mestské komunikácie Hlavného mesta SSR Bratislava, koncernový podnik boli zrušené uznesením
Národného výboru Hlavného mesta SSR Bratislavy č. IV. zo dňa 9.12.1987 ku dňu 31.12.1987. Zároveňboli zriadené ku dňu 1.1.1988 Komunikačné a technické závody hlavného mesta SSR Bratislavy,
koncernovýpodnik.PrávnymnástupcomMestskýchkomunikáciíhlavnéhomestaSSRBratislavasastali
Dopravné podniky Hlavného mesta SSR Bratislava, koncern, pretože naň prešli všetky práva, záväzky

a majetok, ktorý mali Mestské komunikácie vo výkone správy.

Výrobno-hospodárska jednotka Dopravné podniky Hlavného mesta SSR Bratislava, koncern, a
koncernové organizačné jednotky vrátane Komunikačných a technických závodov hlavného mesta SSR
Bratislavy, koncernový podnik, a Dopravných závodov hlavného mesta SSR Bratislavy, koncernový

podnik, bola zrušená ku dňu 30.6.1989 na základe uznesenia Národného výboru hlavného mesta
SSR Bratislavy zo dňa 17.5.1989, bod VI. Zároveň v bode VI. s účinnosťou od 1.7.1989 Národný
výbor hlavného mesta SSR Bratislavy založil Dopravný podnik Bratislava, štátny podnik kombinátneho
typu. Majetková podstata, práva a povinnosti zo záväzkov zrušenej Výrobno-hospodárskej jednotky
Dopravné podniky hlavného mesta SSR Bratislavy, koncern, súvisiace s jej doterajšou činnosťou, prešli
na novozaložený štátny podnik. Dopravný podnik Bratislava, štátny podnik kombinátneho typu, sa

skladal z týchto organizačných jednotiek:
- Dopravný podnik Bratislava - Autobusy, kombinátny podnik,
- Dopravný podnik Bratislava - Elektrické dráhy, kombinátny podnik,
- Dopravný podnik Bratislava - Autoslužba, kombinátny podnik,
- Dopravný podnik Bratislava - Komunikačné a technické závody, kombinátny podnik,

- Dopravný podnik Bratislava - Investor dopravných služieb, kombinátny podnik,
- Dopravný podnik Bratislava - Projektový ústav dopravných stavieb, kombinátny podnik,
- Dopravný podnik Bratislava - Výchovno-vzdelávacie a sociálne služby,
- Dopravný podnik Bratislava - Stredné odborné učilište dopravné.
Štátny podnik hospodáril so zvereným majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý

tvorí hmotný majetok, fondy, ďalšie aktíva, pasíva a majetkové práva v rozsahu zrušených organizácií
(zakladacia listina č. 10/1989-org. zo dňa 14.4.1989).

S účinnosťou od 1.1.1992 došlo k zmene obchodného názvu Dopravný podnik Bratislava, štátny podnik,
na Dopravný podnik Bratislava, mestský podnik.

Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 576 zo dňa 16.12.1993 rozhodlo
o zrušení Dopravného podniku Bratislava, mestský podnik, ku dňu 31.12.1993 bez likvidácie s tým,
že právnym nástupcom so vstupom do všetkých práv a záväzkov bude novozaložená spoločnosť
Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť (bod A. uznesenia). Zároveň bol založený Dopravný

podnik Bratislava, akciová spoločnosť, s účinnosťou od 1.1.1994 (bod B. uznesenia). Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, vykonáva svoju činnosť doposiaľ.

Súd mal z uvedenej genézy za preukázané právne nástupníctvo Mestskej správy komunikácií v
Bratislave až po Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, ktorý existuje doposiaľ a jeho

zriaďovateľskú funkciu plní navrhovateľ. Prechod práv a povinností až po Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, vyplýva priamo zo zriaďovacích listín jednotlivých podnikov a ich organizačných
poriadkov a vzťahuje sa na celé územie hlavného mesta. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné
preukazovať prechod práv a povinností na nástupnícke organizácie ešte delimitačnými protokolmi,
pretože by to bolo nadbytočné.

Súd dospel k záveru, že bola splnená aj druhá podmienka na nadobudnutie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľom postupom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.,
a to právne nástupníctvo od Mestskej správy komunikácií v Bratislave až po Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, ktorých zriaďovateľom bol navrhovateľ alebo jeho právny predchodca Národný

výbor hlavného mesta SSR Bratislavy. Súd preto dospel k záveru, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam prešlo zo Slovenskej republiky ako nástupníckeho štátu Československej republiky na
navrhovateľa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.

Ak sa za tejto situácie stal pozemok parc. registra E č. XXX predmetom dedičského konania o

novoobjavenom majetku po T.. K. P. v roku 1997, nebolo to v súlade s faktickým stavom, pretože
ešte pred svojou smrťou (13.2.1971) dňa 18.6.1969 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
Československýštátaprijalzanepeňažnúnáhradu.Skutočnosť,žeprávninástupcoviaT..K.P.nevedelio kúpnej zmluve zo dňa 18.6.1969, nemá za následok jej neplatnosť, neexistenciu a nevedenie ani k
inému rozhodnutiu vo veci.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd určil, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku registra C katastra nehnuteľností parc. č. XXXXX/X,
zastavaná plocha vo výmere 688 m2, a pozemku registra C katastra nehnuteľností parc. č. XXXXX/X,
ostatná plocha vo výmere 214 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu číslo XX/XXXX-GP zo
dňa 22.8.2002, vyhotoveného I.. T. B. GKK - geodet. služba, IČO: 22641637, so sídlom v Bratislave

Poludníková 9, úradne overeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra, dňa 3.9.2002 pod
číslom225/2002,zpozemkuregistraEkatastranehnuteľnostíparc.č.XXX,zastavanáplochavovýmere
902 m2 v katastrálnom území P.É. L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P.
L. pred reambuláciou pod položkou výkazu zmien číslo XXX/XXXX, v podiele 1/1.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému

navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.