Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712212840.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: P. O., A.. XX.X.XXXX,
XXX XX M. XXX o vymoženie 190,73 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX

3201/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.7.2019 č.
k. 5Er/495/2012-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Štefanovi Hrebíkovi so sídlom Exekútorsky úrad
Malacky, ul. Dukelských hrdinov 2946/6 trovy exekúcie v sume 55,37 eura do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného -
výkazu nedoplatkov č. VN 1110050369 zo dňa 2.12.2011 a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa
23.8.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 190,73 eura s
príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 12.5.2017 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože po vykonanom šetrení
majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 55,37 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 57 ods. 1 písm.
h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) zistil, že opakovaným preverovaním a šetrením v dostupných evidenciách a mieste bydliska
povinného nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný exekučne, z ktorého by bolo možné

uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí väčšej
hodnoty, účty v bankách nemá, je voči nemu vedených ďalších 6 exekúcií. Na základe uvedeného mal
súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd
prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 55,37 eura,ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné
v sume 12,95 eura + 20 % DPH (z odmeny a hotových výdavkov) v sume 9,23 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok
o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto
súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016.

Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (36 rokov), čo znamená, že v budúcnosti
nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové
pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola
v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym
exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo

dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny
exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s
verejnými prostriedkami, preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného

sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia
exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom

by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 11.11.2019 a povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.8.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v §
243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisovúčinnýchdo31.marca2017.Keďžeustanovenia§243iaž§243knatotokonanienedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 12.5.2017
podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol
zistený žiaden majetok, a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

12.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017súdexekúciuzastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.13. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

14. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie.

15. Súd prvej inštancie zaslal dňa 6.11.2019 výzvu súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi
Hrebíkovi, Exekútorský úrad Malacky a žiadal súdneho exekútora, aby aktualizoval lustrácie majetku

povinného (banky, kataster nehnuteľností, dopravný inšpektorát, Sociálna poisťovňa - zamestnávateľ,
dávky, dôchodok, iné plnenia), a predložil exekútorský spis.

16. Súdny exekútor zaslal dňa 20.11.2019 súdu prvej inštancie k sp. zn. 5Er/495/2012 požadovaný
exekučný spis.

17. Z predložených listín vyplýva, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom
priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Povinný
preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem.
V súdnom spise sa nachádza informácia o výsledku elektronického doručenia - uznesenie sp. zn.
5Er/495/2012 zo dňa 2.7.2019 na adresu: P. M. XXX, a to, že správa nebola listinne doručená

z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Na uvedenej adrese sa teda povinný nezdržiava, je na
neznámom mieste. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetkových pomerov na uvedenej adrese
trvalého bydliska povinného, by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.
Šetrenie majetkových pomerov by bolo zbytočné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa
zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový
návrh na vykonanie exekúcie.

19. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu,
ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z

posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci,
ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte
uvedeného ustanovenia.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení

exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).