Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411201255
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8411201255.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Ľ. L., B..
XX.XX.XXXX, X. L. XXXX/X, W., o vymoženie 322,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného Kežmarok č.k. 8Er/185/2011-42 zo dňa 04.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa
§ 243f ods. 1 a 3, § 243f ods. 5 a 6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
V odôvodnení uviedol, že 21.3.2016 súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného, ktoré bolo

doručené exekútorskému úradu 3.3.2016 označené ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti". V
priebehu exekúcie nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci predmetu
svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie
povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto
skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko

primárnejepovinnýoznačenýakofyzickáosoba-nepodnikateľ.Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetná
exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou, je v prejednávanej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený si svoju povinnosť
splnil podaním z 3.3.2016, čo jednoznačne nemožno považovať za riadne a včas.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že povinný nemá
postavenie spotrebiteľa. Úver mu bol oprávneným poskytnutý na účel výkonu podnikania. Zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako
podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou spisu.

Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané

odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vecprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Je zrejmé, že v predmetnej veci bol exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 10215/10 zo
dňa 27.10.2010 priznaný oprávnenému nárok voči povinnému na základe zmenky (ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku). Tiež je zrejmé, že povinný je fyzickou osobou, nie právnickou
osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f ods. 3 Exekučného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že oprávnený si nesplnil zákonnú
povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonnej 30 dňovej
lehote. 30 dňová lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku oprávnenému uplynula dňa 22.01.2016, pričom doplnenie návrhu oprávneného bolo doručené
súdnemu exekútorovi až dňa 03.03.2016, t.j. oneskorene.

Odvolací súd na dôvažok uvádza, že v rozpore s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený
naviac v doplnení návrhu neuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený doplnil návrh oneskorene, pričom doplnenie návrhu nemožno
považovať za úplné, bolo nutné s poukazom na ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu
zastaviť.

Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 25.09.2009 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko oprávnený vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. V zmluve je povinný označený rodným číslom ako aj číslom živnostenského registra a ako účel
poskytnutia prostriedkov je uvedený výkon podnikania. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).
Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho obchodným
menom a číslom živnostenského registra, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s
(údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Všeobecne známou
skutočnosťou sú nekalé praktiky oprávneného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka,
vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54

Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Oprávnený v konaní nepreukázal,
že úver poskytol povinnému na účel výkonu podnikania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje nauznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 17C/45/2011-35 zo dňa 11.3.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011 zo dňa 26.05.2011, ktorým nariadil predbežné opatrenie,
ktorým oprávnenému uložil povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo

inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie,
povolanie alebo podnikanie. V predmetnom rozhodnutí v odôvodnení súd okrem iného konštatoval: „Aj
odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že je osvedčená potreba prerušiť aktivity
- konanie žalobcu smerujúce k cieľu, aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý
a je to dôvod na ochranu záujmov spotrebiteľov. Takéto konanie, ak je realizované, je v rozpore so

smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na
vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať
atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu
alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči
spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 8, 7 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý upravuje explicitne zdržovaciu žalobu a kritériá, za akých sa praktika dodávateľa

považujezanekalúobchodnúpraktiku.Budevšakúlohousúduažvovecisamejnazákladedokazovania
ustáliť, či uvedená praktika žalovaného napĺňa jednak prvok nedostatku odbornej starostlivosti a
súčasne, či bola spôsobilá vyvolať ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa.
Z čestných vyhlásení Vladislava Pereniča, Jany Pereničovej, Stanislava Dolinského, Vlasty Hudecovej,
Štefana Dutka a Elišky Ščasnej bolo dostatočne osvedčené, že obchodní zástupcovia v rozpore s vôľou

spotrebiteľov označili účel úveru na „povolanie“, „zamestnanie“, či „podnikanie“, a to dokonca aj pri
výhradách spotrebiteľov.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a povinnému je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje neprijateľnú podmienku - poplatok,

ktorý je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. K tomuto rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku oprávneného neprihliadol, zmluvu o
úvere z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok ani neskúmal, keď uzavrel, že hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnenému by mali byť známe dôvody konštatovania
neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky odvolacím súdom, a to z početných jeho rozhodnutí vo

veciach oprávneného (porovn. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/36/2017,
6Co/134/2016, 20Co/16/2017, 20Co/44/2016).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj za stavu, že exekučné konanie by nebolo zastavené podľa § 243f
ods. 3 Exekučného poriadku, boli by naplnené predpoklady pre jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

Za daného stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

4.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.