Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221423
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117221423.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. N., I. XX.XX.XXXX, G. Z. Z., o zaplatenie sumy
4.387,12 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.381,80 eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy
1.381,80 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
27.10.2017,domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 5.040,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.040,68 eur od 21.9.2017
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

bola dňa 26.11.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet
č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.100,- eur a bol
povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 70,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú
knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka

je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o
primeranostivlastnýchzdrojovfinancovaniabánkviesťaevidovaťvybranépozícieaobchodyvbankovej
knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví
a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch,
ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených
so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca,
výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti

tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým
usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o
obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie
transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátkudo dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný
zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný

kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom
splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred

odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 13.9.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 31.8.3017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku,
aštandardnéhoúrokusprihliadnutímnavykonanéúhradyžalovanéhoskonečnýmzostatkomnaúhradu
vo výške 2.862,47 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje
sumu vo výške 5.040,68 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote
splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2017, t.j. v lehote

splatnosti do dňa 20.9.2017. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej
výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.9.2017 do zaplatenia. Ako dôkazy
pôvodný žalobca označil a predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel zo dňa 22.11.2012,
Obchodné podmienky, Výpis z Pôžičkovej karty.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 31Csp/95/2017-27 zo dňa 10.1.2018 bola pripustená zmena subjektu
konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., a na
jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..

4. V podaní doručenom súdu dňa 6.6.2019 žalobca uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.100,- eur so zmluvným úrokom 22,80% ročne
so štandardnou splátkou 70,- eur mesačne. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.11.2014 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného
zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení

povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 5.12.2012 ako vyplýva z
predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná
karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. V podaní žalobca rozpísal jednotlivé
debetné transakcie žalovaného. Súčasne uviedol, že plnenie žalovaného v prospech kartového účtu
predstavuje sumu 804,- eur, pričom rozpísal jednotlivé úhrady žalovaného s uvedením dátumu a výšky

úhrady. Čo sa týka uplatnenej sumy 5.040,68 eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po
zaúčtovanítransakcií,úrokov,poplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzácie
poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 5.040,68 eur pozostáva z istiny
2.058,22 eur, poplatkov 184,81 eur, štandardného úroku 2.328,90 eur a sankčného úroku 468,75 eur. K
podaniužalobcapriložilakodôkazypredžalobnúupomienkuzodňa4.10.2014sdoručenkou,oznámenie

o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Obchodné podmienky, Cenník VÚB, a.s..

5. Súčasne uvedeným podaním zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 653,56 eur
(poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v
tejto časti zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby v danej časti došlo ešte pred jej doručením žalovanému,

súd o zastavení konania v časti osobitne nerozhodoval (§145 ods. 3 CSP), keď okamihom späťvzatia
predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 4.387,12 eur (istina 2.058,22 eur a riadne úroky 2.328,90
eur) s príslušenstvom.

6. Žalovanému bola žaloba s prílohami a vyjadrením žalobcu doručená dňa 11.7.2019, k tejto sa

nevyjadril, tvrdenia žalobcu nepoprel, dôkazy nepredložil.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 15.1.2019, pričom vykonal dokazovanie oboznámením
žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov, keď pojednával v neprítomnosti sporových strán,
ktoré o odročenie pojednávania nežiadali, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

8. Z obsahu žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 22.11.2012 (v texte aj len “Zmluva”),
plynie, že žalovaný požiadal o vydanie pôžičkovej karty, pričom predchodcom žalobcu bola Zmluva
podpísaná dňa 27.11.2012. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditnýchplatobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením
Žiadosti o vydanie karty zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty. Na základe Zmluvy mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,-
eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 20,- eur
mesačne. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplýva, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu
mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.100,- eur so zmluvným úrokom 22,80% ročne so
štandardnou splátkou 70,- eur mesačne. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich

z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného (čl. 12-17) ako i z rozpisu črpania
žalovaného v podaní žalobcu doručenom súdu dňa 6.6.2019 vyplýva, že žalovaný na kreditnú kartu
čerpal sumu 2.185,80 eur. Na úver uhradil celkom sumu 804,- eur (nesporné tvrenie žalobcu v podaní
doručenom súdu dňa 6.6.2019). V konaním nebolo sporným, že úver bol žalovanému pre riadne
neplnenie splátok predčasne zosplatnený, a to podaním zo dňa 5.11.2014, po predchádzajúcej výzve
predchodcu žalobcu (čl.54).

9. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

10. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej “CSP”), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej “zák. č. 129/2010 Z.z.” alebo “ZoSÚ”)), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 52 OZ:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvyopostúpenípohľadávokveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.
Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2)

platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

11. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a vo zvyšku
je potrebné ju zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako

veriteľomažalovanýmakodlžníkombolauzavretázmluvaovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkarty,
predmetom ktorej malo byť poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie kreditnej karty s
dohodnutým úverovým rámcom. V konaní nebolo sporným, že žalovanému boli formou spotrebiteľského
úveru poskytnuté finančné prostriedky právnym predchodcom žalobcu, a to v celkovej výške 2.185,80
eur, pričom v prospech kartového účtu do dňa rozhodnutia plnil celkom sumu 804,- eur.

12. Podľa názoru súdu, právny vzťah založený predmetnou Zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.). K uvedenému záveru dospel

súd z dôvodu, že uvedená zmluva (predložená žalobcom) je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

13. Právny predchodca žalobcu a žalovaný teda uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ. Na základe uzatvorenej Zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko
zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm.
d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,
ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom

k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedená
náležitosť vo formáte presnej dátumovej špecifikácie konečnej splatnosti úveru pritom v Zmluve nie je
uvedená ani indikatívne (príkladmo pre prípad jednorazového čerpania úverového rámca), pričom jasnéa zrozumiteľné indikatívne uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru pre prípad jeho jednorazového
čerpania v rámci riadneho textu zmluvy poskytuje spotrebiteľovi zásadnú informáciu umožňujúcu mu
posúdiť rozsah jeho záväzku. Z úverovej zmluvy súd tiež zistil, že v nej nie je uvedená RPMN, priemerná

hodnota RPMN, ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom nemožno konštatovať, že
tento údaj je súčasťou Zmluvy, keď tento je obsiahnutý v netransparentnej časti zmluvy obsiahnutej
v bode „V. Vyhlásenie klienta“. O netransparentnú časť ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším
písmomakozmluvnépodmienky,ktorépredstavujúpodstatnézložkyzmluvy,čojevýslovnetentoprípad,
kde táto a následná časť zmluvy je takmer nečitateľná, pričom sa spotrebiteľ môže domnievať (pričom

stačí hrozba tohto rizika) že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s
uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by zmluva obsahovala uvedené povinné náležitosti.

14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal

neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale najmä neuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, RPMN, priemernej hodnote RPMN, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v
zákone č. 129/2010 Z.z., ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v

prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
neuvedenieúdajuoRPMNapriemernejhodnoteRPMN,môžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiť

rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

15. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov (§ 11 ods.
1 písm. a) ZoSÚ), a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru ani poplatkov spojených s

úverom.Žalobcamánároklennavrátenieposkytnutéhoúverupoodrátaníplneniazostranyžalovaného.
Keďžežalovanýčerpalnesporneúvervcelkovejvýške2.185,80euranaúverzaplatilcelkomsumu804,-
eur, má žalobca právo na zaplatenie sumy 1.381,80 eur, ako rozdielu poskytnutého úveru a splateného
úveru. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.381,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počítaným zo sumy 1.381,80 eur

od 21.9.2017 (dátumu uplatňovaného žalobcom, keď žalovaný bol vzhľadom na nesporné predčasné
zosplatnenie úveru v daný deň nepochybne v omeškaní) až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol (výrok II. rozsudku). Keďže zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2012 súd pri určení
výšky úroku z omeškania aplikoval ustanovenie § 10c v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom do 31.1.2013, a teda žalobca mal nárok na úrok z omeškania v žiadanej výške 8% ročne.

16. Súd vzhľadom na výšku dlžnej sumy umožnil žalovanému ako spotrebiteľovi plniť dlh v zmysle §
232 ods. 3 CSP predĺženej 30-dňovej lehote.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a §
255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania
mal nárok, nakoľko bol v konaní úspešnejší, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.387,12 eur

(po späťvzatí doručenom súdu dňa 6.6.2019), pričom úspešný bol len v časti o zaplatenie 1.381,80 eur,
čo predstavuje úspech 31 %, ktorému zodpovedá úspech žalovaného 69%. Žalovaný by teda mal nárok
na náhradu trov konania vo výške 38 %. Súd by ďalším rozhodnutím rozhodol o tom, že žalovanému
priznáva trovy vo výške 0,- eur, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd
vo výroku III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným
spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu
racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.