Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317205458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Y.. Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. X, F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, Bratislava, o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a o náhrade mzdy,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 15Cpr/9/2017-55 zo dňa 29.
novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a o nároku na náhradu mzdy. Vychádzal zo zistenia, že
dňa 11.03. 2016 uzavreli strany Služobnú zmluvu ktorou sa žalobcovi založil štátnozamestnanecký
pomer dňom 15. marca 2016 do obsadenia miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo
najdlhšie do 14.09. 2016, so skúšobnou dobou podľa § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe tri mesiace.
Listom zo dňa 13.06. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v
skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu dňom 15.05. 2016. Žalobca skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru prevzal dňa 14.06. 2016, čo potvrdil svojim podpisom. Žalovaný listom zo dňa 14.06. 2016

opravil dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe tak, že zrejmou chybou v
písaní bol chybne uvedený dátum 15.05. 2016, pričom správny dátum je 15.06. 2016, zásielka tohto listu
bola uložená na pošte dňa 17.06. 2016, žalobca ju prevzal dňa 02.07. 2016. Podľa Úradného záznamu
oopustenípracoviskažalobcom,žalobcadňa14.06.2016 o7.25hod.zápisomdodochádzkovejpotvrdil
príchod do práce, následne prevzal na personálnom oddelení CP ukončenie štátnozamestnaneckého
pomeru a opustil pracovisko. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie použil § 17 ods. 1 vety
prvej; ods. 3 písm. b) ; § 25 ods. 1 písm. a) ; § 28 ods. 1; § 46 ods. 2; § 120 Zákona č. 400/2009 Z.z. ak

o štátnej službe; § 72 ods. 1 vety prvej ; § 77 Zákonníka práce. Konštatoval, že štátnozamestnanecký
pomer žalobcu bol založený ku dňu 15.03. 2016, trojmesačná skúšobná doba by uplynula dňa 15.06.
2016, oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 14.06.
2016, teda v uvedenej trojmesačnej skúšobnej dobe. Čo sa týka ,,opravy,“ právny význam pre samotné
ukončenie tohto pomeru z hľadiska dodržania trojmesačnej skúšobnej doby táto nemala.

1.1. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.; úspešnému žalovanému náhradu

nepriznal, keďže mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej
inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naďalejtrvá na skutočnosti, že skončenie štátnozamestnaneckého pomer mu nebolo doručené dňom 14.6
2016 a podpis na tejto listine je sfalšovaný. Uviedol, že dňa 14.6.2016 neplnil služobné úlohy,
nebol na pracovisku a nebol ani v mieste bydliska. Navrhuje aby súd rozhodol, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dňom 15.6.2016 je neplatné a štátnozamestnanecký
pomer trval až do 14.9.2016.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa
všetky požiadavky po obsahovej stránke a súd v rozhodnutí relevantne zodpovedal podstatné skutkové
a právne námietky žalobcu. Zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalobcovi bolo doručené

oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru a to dňom 14.6.2016, teda počas plynutia
trojmesačnej skúšobnej lehoty. Prevzatie oznámenia žalobca potvrdil svojím podpisom a tvrdenie,
že podpis nie je jeho je tendenčného charakteru. Žalovaný nepopiera, že žalobcovi zaslal poštou
oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe - oprava a to z dôvodu, že
v oznámení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru došlo ku chybe v písaní. Súd správne ustálil,
že právne významná je skutočnosť kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o skončení a samotná

oprava nezakladá účinky skončenia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Na podklade vykonaného dokazovania, v zhodne so záverom súdu prvej inštancie možno
konštatovať, že strany sporu dňa 11.03. 2016 uzavreli Služobnú zmluvu, ktorou sa žalobcovi založil
štátnozamestnanecký pomer dňom 15. marca 2016 do obsadenia miesta štátnym zamestnancom v

stálej štátnej službe, alebo najdlhšie do 14.09. 2016, so skúšobnou dobou na tri mesiace podľa §
28 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ zákon o štátnej službe“). Listom zo dňa 13.06. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu dňom 15.05. 2016. Žalobca
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru prevzal dňa 14.06. 2016, čo potvrdil svojim podpisom.

Žalovaný listom zo dňa 14.06. 2016 opravil dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v
skúšobnej dobe tak, že zrejmou chybou v písaní bol chybne uvedený dátum 15.05. 2016, pričom správny
dátum je 15.06. 2016, zásielka tohto listu bola uložená na pošte dňa 17.06. 2016, žalobca ju prevzal
dňa 02.07. 2016. Ak teda súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto stavu považoval žalobu žalobcu s
použitím § 17 ods. 1 vety prvej; ods. 3 písm. b) ; § 25 ods. 1 písm. a) ; § 28 ods. 1; § 46 ods. 2; § 120

zákona o štátnej službe; § 72 ods. 1 vety prvej ; § 77 Zákonníka práce za nedôvodnú, bol jeho záver
vecne správny.

6. Žalobca založil svoju obranu na tvrdení, že Oznámenie o skončení služobného pomeru dňa 14.06.
2016 neprevzal, podpis na tejto listine je sfalšovaný, keďže dňa 14.6.2016 si neplnil služobné úlohy,

nebol na pracovisku a nebol ani v mieste bydliska. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v
civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú
stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej
skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne

sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá
vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Táto zásada znamená, že záver,
ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha

súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu
veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení
nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a
právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho
dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti

toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne
súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie
vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.7. Vychádzajúc z uvedených zásad žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o sfalšovaní podpisu na
Oznámení o skončení služobného pomeru, o neplnení služobných úloh a neprítomnosti na pracovisku
ani v mieste bydliska v deň doručenia nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Práve naopak, toto tvrdenie je

vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalovaným. Z osobného spisu žalobcu - Úradného záznamu
o opustení pracoviska žalobcom zo dňa 14.06. 2016 (č.l. 43) vyplýva, že žalobca dňa 14.06. 2016 o
7.25 hod. zápisom do dochádzkovej knihy potvrdil príchod do práce. Následne prevzal na personálnom
oddelení CP ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru k 15.6. 2016. Bez oznámenia dôvodu svojej
nadriadenej opustil pracovisko. Nezapísal svoj odchod z pracoviska do dochádzkovej knihy. Neuzamkol

kanceláriu, neodovzdal kľúč od kancelárie, nepripravil agendu na odovzdanie. Tieto skutočnosti potvrdili
traja zamestnanci žalovaného v Úradnom zázname, ktorý je podpísaný R.. Y.I. Y., R.. L. Q. E. Y.. A. F.I.U..
Vychádzajúc z tohto dôkazu má odvolací súd hodnoverným spôsobom za vyvrátené tvrdenie žalobcu,
ktorému čeliť len slovným spochybnením, bez dôkazu o opaku nepostačuje.

8. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je aj tvrdenie žalobcu, že skončenie štátnozamestnaneckého

pomeruboložalobcovidoručenéaždňa2.júla2016,pouplynutískúšobnejdoby.Zobsahuspisuvyplýva
(č.l. 42), že žalobcovi bola týmto dňom doručená oprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v
skúšobnej dobe, keďže zrejmou chybou v písaní v Oznámení zo dňa 13.06. 2016 bol chybne uvedený
dátum skončenia 15.05. 2016, pričom správne mal byť dátum 15.06. 2016. Prijatý záver súdu prvej
inštancie o tom, že doručenie opravy dátumu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru spôsobenej

zrejmou chybou v písaní žalobcovi nemá vplyv na ukončenie pomeru z hľadiska dodržania trojmesačnej
skúšobnejdoby,trebapovažovaťzavecnesprávny.Účelomopravyjenapravenie očividnýchpochybení,
ku ktorým dochádza pri administratívnych prácach, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou, alebo sú
následkom chyby v počítaní. Ide o následok náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej
činnosti osoby, ktorá písomnosť vyhotovuje a ktorá je úplne zjavná. Opravu možno vykonať, kedykoľvek

ju orgán ktorý písomnosť vystavil zistí. Pokiaľ žalovaný v skončení štátnozamestnaneckého pomeru
vystaveného dňa 13.06. 2016 uviedol dátum skončenia 15.05. 2016 jedná sa nepochybne o zjavné
zlyhanie mechanickej činnosti osoby, ktorá list vystavovala, a táto zrejmá nesprávnosť nemá vplyv na
dodržanie lehoty predpokladanej v § 28 ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorú žalovaný
dodržal, a preto doručením listu zo dňa 13.06. 2016,ktorý žalobca prevzal dňa 14.06. 2016 došlo ku

skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe.

9. Keďže žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesnej obrany v
ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na prvoinštančnom súde, a obranu žalovaného spôsobilým
spôsobom nevyvrátil, je nutné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v dôsledku

čoho došlo odvolacím k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods.2 C.s.p..
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok

výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov
konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v
odvolacomkonaníanižiadnetrovynevznikli.Nadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.

17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz28.februára2018sp.zn.7Cdo14/2018).Vzhľadomnauvedené,keďžezobsahu
vyplýva, že žalovanému aj vzhľadom na jeho postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd
tak,žežalovaný nemá vočižalobcovi nároknanáhradutrovkonania.O výške náhradytrovkonaniav

zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).