Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Janečková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817207322
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817207322.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu U. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX P. B., zastúpeného h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovanej H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XX, XXX XX P. B., zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd ďalej z a v ä z u j e žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške

trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške
3.000,- Eur s prísl. a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je jeho susedkou,
ktorá ho neustále slovne osočuje a uráža, rovnako aj jeho rodinu a blízkych. Osočovanie spočíva vo
vulgárnych nadávkach, ktoré sa opakujú každý deň. Žalovaná taktiež preklína žalobcu a jeho rodinu,
praje im smrť, a preto vzbudzuje aj dôvodné obavy o zdravie a život. Nadávky počuje aj vtedy, keď on
je vo svojom dome a žalovaná vyšla na dvor. Tieto nadávky sa začali v roku 2016, keď podal návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Nadávky a osočovanie

sporadickyprebiehaliuždlhšíčas,novroku2016savystupňovalidomiery,ktoréužniejemožnéznášať.

2. Danú záležitosť sa snažil riešiť viacerými spôsobmi, a preto sa obrátil na orgány obce a na OO PZ
V.Š., ktorý vec postúpil Okresnému úradu Y.. V danej veci nejde len o jeho diskomfort, ale tento stav
už narušil životné plány a rozhodnutia žalobcu a jeho rodiny. Má priateľku, pôvodom z X. S., ktorá ho
navštevuje v jeho dome. V čase návštevy žalovaná osočuje aj ju, a preto sa cíti veľmi zle.

3. Žije vo svojom dome sám a všetci jeho známi a rodinní príslušníci ho odmietajú navštevovať, pretože
sa cítia nepríjemne. Nemôže spávať pre uvedený stav a cíti celkovo zdravotnú nepohodu. Uvedený
problém má vplyv aj vo finančnom vyjadrení, keď mu nemá kto pomôcť v domácnosti, prípadne pri
údržbedomuanauvedenéčinnostibudemusieťnajímaťexternéslužby,čímnákladystúpnu.Uvedeným
konaním žalovaná zasahuje do jeho osobnostných práv a už skutočne spôsobila ujmu na týchto
právach, t.j. spôsobila nemajetkovú ujmu. V protiprávnom postupe žalovanej tak možno vysledovať
nielen neoprávnený zásah do cti, dôstojnosti, dobrého mena, ale aj výrazný zásah do jeho súkromia.

4. Predchádzajúce opatrenia na ochranu jeho osobnosti sú nepostačujúce, a preto prichádza do úvahy
len priznanie nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe tieto nadávky nie sú až tak časté,
pretože žalobca pracuje v zahraničí.5. Žalovaná navrhovala žalobu žalobcu zamietnuť. Popierala tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajného
neustáleho a dennodenného slovného osočovania spočívajúceho vo vulgárnych nadávkach a urážkach

žalobcu,jehorodinyablízkych.Žalobcabývavrodinnomdomesám,apretoniezrejmé,akýmspôsobom
by vôbec mohla denne vulgárne nadávať členom jeho rodiny. Ona je zamestnaná a po príchode z práce
musízabezpečiťdomácepráce.Priznala,žejejhlasjeprenikavýavosvojomverbálnomprejavepoužíva
občasnadávkyajvulgarizmy,avšaktieniesúadresovanéžalobcovianičlenomjehorodiny.Nepopierala,
že medzi ňou a žalobcom sú spory, ktoré občas vyústia do hádok, avšak nie sú na dennej báze a takého

rozsahu, ako to opisuje žalobca vo svojej žalobe.

6. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba

tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých
žalobca vychádza vyvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať
predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 OZ, patrí právo na súkromie
zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu /avšak
nemusia/ mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva nemusí vždy

vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Podaním žaloby na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje žalobca len priznanie materiálnej satisfakcie a nezaujíma ho
žiadna iná možnosť ochrany svojej osobnosti.

7. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že oni sa hádali kvôli záhrade. Medzi nimi boli slovné hádky, pretože jej

stále nadával, že je darebáčka, čo nie je pravda, pretože ona ráno vstáva o 4.00 hod. do roboty. Žalobca
už predtým ako zavolal políciu, sa pohádal s jej manželom a svokrou. Problém bol v tom, že v záhrade
mali nejaké veci, ktoré napriek výzve nezobrali. Od tej doby, ako prebehlo konanie na OÚ medzi nimi
nie sú hádky, pretože oni sa ani nerozprávajú.

8.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,svedkovaobsahomspisuOkresnéhoúradu,
odbor všeobecnej vnútornej správy Y. a na základe toho rozhodol v zmysle ustanovení § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Vypočutý svedok R. J. - brat žalobcu uviedol, že on často navštevoval brata. Asi pred rokom išiel

za ním a žalovaná vtedy hlasno kričala a vyjadrovala nadávky a vulgarizmy. Stalo sa to aj v druhom
prípade, keď žalovaná nadávala na brata. On to nemohol počúvať, a preto málokedy chodí za bratom.
Aj keď brata menej navštevuje, vie od neho, že tieto konflikty medzi nimi ustúpili. Brat má priateľku -
S.Č. a žalovaná nadávala aj na jej adresu. Brat pri oprave domu radšej zavolal cudzích ako príbuzných,
pretože žalovaná nadávala aj na nich. Od týchto konfliktov sa brat zmenil, pretože nie je až tak veselý

a radšej chodí ku nim, aby sa ukľudnil. Pri týchto nadávkach žalovaná bola vo svojom dome, napriek
tomu to bolo počuť a smerovali na adresu brata.

10. Vypočutá svedkyňa Y. S. - sesternica žalobcu uviedla, že ona bola niekedy v marci minulého roka na
návšteve u žalobcu, pričom sedeli na terase. Zrazu počula, ako žalovaná nadáva a to nielen na bratanca,

ale aj na celú rodinu. Konkrétne neuvádzala z akého dôvodu nadáva. Ona žalovanú nevidela, ale zrejme
bola za plotom. Ona od tej doby u žalobcu nebola. Žalobca je kľudnej povahy. Tieto incidenty zasahujú aj
do jeho spoločenského života, pretože jeho kamaráti ku nemu radšej nechodia. Ona k žalobcovi nechodí
hlavne z toho dôvodu, že v súčasnom období je v zahraničí. Pokiaľ by boli obaja účastníci vo svojich
domoch, nadávky by nebolo možné počuť. Od marca bola na návšteve u žalobcu asi 3-krát, ale vtedy

nepočula nadávky.

11. Vypočutý svedok Š. O. - manžel žalovanej uviedol, že jeho manželka nemala žiadne spory so
žalobcom a spory mal jedine on kvôli pozemkom. On ani v jednom prípade nepočul, že by manželka
nadávala na žalobcu. Aj vypočutá svedkyňa Q. O. - svokra žalovanej potvrdila, že ona nikdy nepočula,

že by nevesta sa hádala so žalobcom.12.Súdzpripojenéhospisu10C/336/2015zistil,žeOkresnýsúdRožňavarozsudkomzodňa17.02.2017
zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, v k.ú. S. a vyporiadal tak,
že nehnuteľnosti prikázal žalobcovi U. J. za náhradu za podiely žalovaných.

13. Súd z pripojeného spisu 11C/75/2016 zistil, že žalobca Š. O. podal žalobu na určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX proti žalovaným U. J. a spol. Konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 03.06.2016, pretože žalobca žalobu zobral späť.

14. V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

15. V zmysle ust. § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili

následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Základnými podmienkami v občiansko-právnej zodpovednosti za zásah do práv chránených ust.

§ 11 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu, ďalej podmienku neoprávnenosti, či protiprávnosti
takéhoto zásahu, ďalej existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi takýmto neoprávneným
zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. O zásah do chránených práv môže ísť len vtedy, keď ide
o taký útok, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Zásah spočíva buď v porušení
alebo aspoň v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Zásah musí byť objektívne spôsobilý ohroziť česť a

dôstojnosť fyzickej osoby tak, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti jej postavenia
v spoločnosti. Objektívna spôsobilosť narušiť alebo ohroziť právo ďalej znamená, že sa nevyžaduje
vyvolanie následkov a teda ani povinnosť žalobcu ich preukázať. Táto povinnosť mu však vzniká v
prípade uplatňovania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, kde predpokladom úspešnosti žaloby je
dôkaz, že k ujme už došlo.

19. O takýto zásah môže ísť len za splnenia podmienky jeho verejnosti. Nemožno spravidla hovoriť o
splnení podmienky verejnosti, ak k zásahu dôjde pri rozhovore medzi 4 očami. Z tejto zásady teória
pripúšťa výnimky v prípadoch, ak k takému zásahu dôjde síce dôjde medzi 4 očami, ale na verejne
prístupnom mieste. Z hľadiska intenzity musí ísť o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť morálnu

integritu fyzickej osoby tak, že hrozí konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti.

20. Splnením podmienky zásahu do chráneného zásahu do chráneného práva je dôkaz o tom, že je
objektívne spôsobilý privodiť nemajetkovú ujmu tým, že znižuje česť a dôstojnosť konkrétnej fyzickej
osoby u iných najmä ak ide o nepravdivé skutkové tvrdenia alebo o zásah týkajúci sa súkromného života

dotknutej osoby. O takýto zásah ide v takom prípade vždy, keď je tvrdenie nepravdivé.

21. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje 3 základné typy žalôb: žaloba zdržovacia
- negatórna - na upustenie od neoprávnených zásahov, odstraňovacia žaloba - na odstránenie
následkov neoprávnených zásahov, satisfakčná žaloba - na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a

na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Žaloba na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch môže byť úspešná len za predpokladu dôkazu,
že sú splnené podmienky pre vyhovenie žaloby na poskytnutie primeraného morálneho zadosťučinenia,
pričom však takéto morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúcim. Žalobca musí preukázať, že

nepostačuje samotné morálne zadosťučinenie, musí žalobca preukázať, že došlo k reálnemu zníženiu
jeho vážnosti v spoločnosti a dôstojnosti, a to dokonca v značnej miere. Podmienkou značnej miery
zníženej dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby je spravidla splnená v prípade zásahu v médiách a v
tlači. Nemožno ju mať za splnenú v prípadoch zásahu, ktorý sa stal známy len úzkemu okruhu osôb,ktorý pretrvával len krátky čas a ktorý z hľadiska svojej formulácie nemožno považovať za zásah značne
znižujúci dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti. Pociťovanie nemajetkovej ujmy
spočívajúce v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere, je

treba hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu
došlo, ako aj k osobe postihnutej fyzickej osoby, predovšetkým k jej veku a postaveniu.

23. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu,
že žalovaná zasiahla do jeho osobnostných práv tým, že často mu vulgárne nadávala ako aj jeho

rodinným príslušníkom. Tieto nadávky boli v súvislosti s vyporiadaním záhrady. Vypočutý svedok -
manžel žalovanej však uviedol, že hádky boli hlavne medzi ním a žalobcom. Žalovaná potvrdila, že
občas na žalobcu nadávala, ovšem to boli vzájomné hádky, pretože aj žalobca sa s ňou hádal. Tieto
hádky a nadávky prebiehali na ich pozemkoch a ani jeden z nich netvrdil, že okrem nich by niekto iný
počul tieto hádky. Stalo sa v niekoľkých prípadoch, keď bol prítomný brat žalobcu a v jednom prípade
jeho sesternica. Z toho vyplýva, že hádky neprebiehali na verejnosti. Žalobca nejakým spôsobom

nepreukázal, že by došlo k reálnemu zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti a dôstojnosti a to dokonca v
značnej miere, pretože sa stal známym len úzkemu okruhu osôb a že by pretrvávali dlhší čas. Predmetný
zásah do osobnostných práv žalobcu nemožno považovať za zásah značne znižujúci jeho dôstojnosť
alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Okrem toho svedkyňa Y. S. pri svojej výpovedi uviedla, že ona len
v jednom prípade počula nadávky od žalovanej a od tej doby nepočula. Aj sám žalobca uviedol, že v

súčasnom období hádky prestali aj z toho dôvodu, že on sa väčšinou zdržiava v zahraničí. Z týchto
dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

24. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej
trovy konania, pretože žalovaná mala v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 389 ods. 1, písm. c)/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 370 ods. 1 CMP/.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.