Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200162
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu G. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. E..X, E..XX, XXJ. W., O., J., Iránska islamská republika, prechodne bytom G. XXX/XX,
K., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, Bratislava -
Ružinov, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č: PPZ-HCP-BA2-2019/007571-012 zo dňa 14.03.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PPZ-HCP-
BA2-2019/007571-012 zo dňa 14.03.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho
odvolanie a potvrdil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu č. PPZ-
HCP-BA8-2265-021/2018-Z vydané dňa 12.09.2018 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru
Dunajská Streda podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe
zistenia, že účastník konania dňa 06.08.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie

prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania na adresu K., G. č. XXX/XX uviedol nepravdivé
a zavádzajúce údaje, nakoľko na tejto adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti a uvedené
ubytovanie slúžilo účastníkovi konania iba k udeleniu prechodného pobytu a k obnoveniu prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

2.
Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúcemu v neumožnení vyjadriť sa v konaní
pred prvostupňovým orgánom k podkladom rozhodnutia, v postupe pri získavaní podkladov pre
rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom prvostupňového
konania a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.

3.
Uvádzal, že postupom prvostupňového orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko
k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.4.
Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho

šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom
osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa žalobca na predmetnej adrese
zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia,
svedkovia). Nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré
mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie. Nie je možné overiť, či išlo naozaj

o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.

5.
Údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru
podľa žalobcu nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané
ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca

bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky. Vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom
zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, ani o
právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

6.

Podľa jeho názoru kontrolu priestorov, kde má žalobca zabezpečené ubytovanie, bolo možné v
správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných
postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou
vzmysleustanovení§34ods.2a§38správnehoporiadkunebolprizvanýžalobcaakoúčastníkkonania,
resp. jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia

§ 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka
konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

7.
Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a „úradných

záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo
všetkýchprípadochbolivykonávanéspôsobomnerešpektujúcimzákonomstanovenéprocesnépostupy,
je potrebné tieto porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy považovať za podstatné.
Išlo totiž o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov.

Žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení
prvostupňového správneho rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym
orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že žalobca údajne nevykonáva na území Slovenskej
republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky.
Ďalší nový dôvod uvádzaný žalovaným je, že žalobca je údajne nedôveryhodná osoba. Predmetom

posudzovania prvostupňového správneho orgánu bola otázka zabezpečenia ubytovania, dôvod
zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, a preto sa
aj žalobca v rámci odvolacieho konania vyjadroval iba k tejto otázke. K novým dôvodom zamietnutia
žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uvádza až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca
nemal možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.

8.
Pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje
o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom
žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa žalobca na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v

čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené. Zabezpečenie
ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdil ako
žalobca, tak aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

9.

V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého žalobca
nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR,
žalobcanamietal,žetietozáverynemajúoporuvobsahuadministratívnehospisu.Žalobcabolzhľadiska
prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods. 7 zákonao pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené.
Žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí,
nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie

a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach.
Z vyššie uvedených dôvodov je zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa nesprávne
a vychádza z nezákonných dôkazov. Údajné uvedenie nepravdivých skutočností zo strany účastníka
konania nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu
a nemá oporu v administratívnom spise. Na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je možné

založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm.
e) zákona o pobyte cudzincov.

10.
Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie, žalovaný
vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6

písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Keďže správne orgány takto vymedzili dôvody zamietnutia žiadosti,
je z hľadiska právneho posúdenia veci potrebné skúmať práve tento dôvod.
Žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale
nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Žalobca uviedol, že na danej adrese bude
mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle

predložených dokladov. Žalobca v žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v
akom rozsahu. Preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol žalobca na adrese
zastihnutý alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o žiadosti účastníka konania,
pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie
žiadosti na základe takýchto dôvodov.

11.
Účastník konania uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese
a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka
nehnuteľnosti). Správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že

by bol falošný alebo pozmenený. Účastník konania teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na
adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil
zákonom stanoveným spôsobom. Toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo
žiadnym spôsobom spochybnené.
Zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno

preto vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s
udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite.
Nie je tiež možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo
zdržiavalajnainýchmiestach(napr.vrámcipracovnejcesty,najmäpokiaľúčelompobytujepodnikanie).

12.
Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad
rámec zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine
z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to v § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné

prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
Jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený
žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm.
h) zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak
je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky

podľa osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo.
Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa,
správneorgányvosvojichrozhodnutiachaninerozporujú,žebyniektoréztýchtopožiadaviekubytovanie
nespĺňalo.

13.
Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil a aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní
jeho žiadosti nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobytecudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci
dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte
cudzincov. Žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového

stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.

14.
Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že účastník konania je nedôveryhodná osoba,
nakoľko svoje tvrdenia nepreukázal konkrétnymi dôkazmi, a že v prípade negatívneho vyhodnotenia

už táto skutočnosť postačuje k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu, tieto závery nie sú vzhľadom na ich všeobecnosť a absenciu akéhokoľvek konkrétneho
odôvodnenia správnou úvahou, ale arbitrárnym konštatovaním správneho orgánu, ktoré nemá oporu v
administratívnom spise a na ktorom nemôže byť založené rozhodnutie o žiadosti žalobcu.

15.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16.
Uvádzal, že žalobcovi bol dňa 24.09.2015 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel
podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2017 a bol mu dňa 30.09.2015

vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. X s dátumom ukončenia platnosti do 31.03.2017.
Žalobca dňa 27.02.2017 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na
účel podnikania na území Slovenskej republiky a pobyt mu bol dňa 05.05.2017 obnovený na dobu do
05.05.2018.
Žalobca dňa 13.04.2018 podal na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel

podnikania na území Slovenskej republiky. Žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného
pobytunaúčelpodnikanianaúzemíSlovenskejrepublikydňa13.04.2018vovyplnenomúradnomtlačive
v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu K., G. XXX/XX, okres Dunajská Streda.
Úplnosť a pravdivosť uvedených údajov žalobca potvrdil svojím podpisom.
Splnomocnená osoba žalobcu v konaní menom D. I. k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa

§ 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložila
dňa 26.07.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese G. XXX/XX, okres Dunajská
Streda, podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 02.05.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX.

17.

Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je
nahlásených na prechodný pobyt 14 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola dňa
03.09.2018 vykonaná kontrola, kde bolo zistené, že sa jedná o obytný jednoposchodový dom modrej
farby, ktorý má dva vchody s popisným číslom XX a XX. Dom vyzerá z vonku opustený a nie je tam
vidieť žiadny pohyb.

Podľa listu vlastníctva táto časť domu patrí splnomocnenej osobe žalobcu v konaní menom D. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S., I. XX, ktorú nadobudla dňa 10.11.2017 kúpnou zmluvou. Šetrenie
bolo vykonané u susedov, pričom jedna strana domu je neobývaná. Oproti domu na druhej strane sa
nachádza Kožná klinika, kde pracovníčky uviedli, že dom patrí pánovi L., ale dlhodobo tam žiadny pohyb
nezaregistrovali a nikdy tam nevideli pohybovať sa cudzincov z tretích krajín, čo by si isto všimli alebo

by ich počuli.

18.
Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán
rozhodnutím zo dňa 12.09.2018 zamietol cudzincovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel

podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 z dôvodu § 33 ods. 6 písm. e) zákona
č. 404/2011 Z.z., ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom D. I. prostredníctvom Slovenskej
pošty dňa 07.11.2018.

19.

Odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán v plnom
rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
dňa 20.12.2018 predložil žalovanému predmetné odvolanie spolu s výsledkami na preskúmanie a
rozhodnutie.20.
V konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny

orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobca bude mať počas obdobia
prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca
uviedol ako svoje bydlisko a sídlo spoločnosti v Slovenskej republike adresu G. XXX/XX, K., okres
Dunajská Streda. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa

na uvedenej adrese nezdržiava, pričom sídlo spoločnosti STANBERG s.r.o., v ktorej je žalobca jedným
z desiatich konateľov Iránskej islamskej republiky sa taktiež nachádza na uvedenej adrese.

21.
Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení
podľa § 75 ods. 2 písm. a) a podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. vykonávať kontrolu

plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dáva do pozornosti, že pri
podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť
kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere
zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75
ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. Nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec

zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany
správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany
žalobcu.
Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území
Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky

z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné
prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia
ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie
prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.

22.
Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k
nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán
dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré

môže v priebehu konania využiť v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. Je na úvahe správneho orgánu,
aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

23.
K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol,

že dňa 15.01.2019 bol žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní menom D. I. vyzvaný
na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených žalovaným pred vydaním rozhodnutia a stanovil mu
lehotu 5 dní. Výzvu na vyjadrenie prevzala splnomocnená osoba v konaní menom D. I. dňa 11.02.2019.
Dňa 12.02.2019 požiadal žalovaný Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru o
predĺženie lehoty v odvolaní o 60 dní. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru

predĺžil lehotu do 18.03.2019. O uvedenej skutočnosti bola splnomocnená osoba D. I. informovaná
dňa 19.02.2019. Dňa 13.02.2019 bola žalovanému doručená žiadosť splnomocnenej osoby v konaní
menom D. I. o nazretie do spisu žalobcu, čo jej bolo dňa 21.02.2019 umožnené. Dňa 28.02.2019 bolo
žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní menom D. I..

24.
Poukazoval na to, že v administratívnom spise žalobcu sa nachádza niekoľko záznamov z previerok,
ktorébolivykonanénauvedenejadrese,avšakzáverzovšetkýchvykonanýchkontrolzodňa03.09.2018
a 09.01.2019 je, že dom je neobývaný, nie sú tam vytvorené podmienky na bývanie a v čase vykonania
kontrol uvedený dom nebol využívaný na bývanie. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uvádza, že po

preštudovaní administratívneho spisu žalobcu a vzhľadom na námietky splnomocneného zástupcu
žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, rozhodol o opätovnom preverení adresy, na ktorej má žalobca
zabezpečené ubytovanie. Na základe uvedeného bol požiadaný súčinnostný orgán o preverenie adresy
G. XXX/XX, K., okres Dunajská Streda, kde bolo zistené, že adresa sa nachádza v centre mesta na uliciG.. Ide o jednoposchodový dom modrej farby, ktorý má dva vchody s popisným číslom XX a XX. Na ulici
G. XX je prihlásených na prechodný pobyt spolu 14 osôb z tretích krajín. Dom vyzerá z vonku opustený
a nie je tam vidieť žiadny pohyb. Podľa listu vlastníctva táto časť domu patrí splnomocnenej osobe v

konaní menom D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S., I. XX, ktorú nadobudla dňa 10.11.2017 kúpnou
zmluvou. Šetrenie bolo vykonané aj u susedov. Jedna strana domu je neobývaná. Oproti domu na druhej
strane sa nachádza Kožná klinika, kde pracovníčky uviedli, že dom patrí pánovi L., ale dlhodobo tam
žiadny pohyb nie je a nikdy tam nevideli sa pohybovať žiadnych cudzincov z tretích krajín, čo by si
isto všimli alebo počuli. Taktiež v čase vykonania opakovaných kontrol nebol v predmetnom dome nikto

zastihnutý, ako aj z výpovede susedov a svedkov vyplýva, že v okolí uvedeného domu nezaznamenali
žiaden pohyb cudzincov. Pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval ani jeden zo 14
štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky, ktorí majú na danej adrese zabezpečené ubytovanie.
Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že tvrdenia splnomocneného zástupcu o tom, že žalobca
sa na uvedenej adrese zdržiava, nie sú ničím podložené. V čase vykonania opakovaných kontrol nebol
v predmetnom dome nikto zo 14 nájomcov domu zastihnutý. Z úradného záznamu a vyhotovených

fotografií je preukázané, že dom na adrese G. XXX/XX, K., okres Dunajská Streda, v ktorom je žalobca
ubytovaný je zjavne neobývaný. K previerkam, ktoré správny orgán využil v konaní, žalovaný uvádza,
že v zákone č. 404/2011 Z. z. sa uvádza, že kontroly sú vykonávané policajným útvarom. V zákone č.
404/2011 Z. z. sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnený vykonávať len správny orgán,
aležeichvykonávapolicajnýútvar.VdanomprípadesajednalooNárodnújednotkubojaprotinelegálnej

migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom a
ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Previerky takýto policajný útvar vykonáva
buď na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí Policajného zboru alebo na základe
vlastných zistení. Informácie z takejto previerky poskytol správnemu orgánu, ktorý je miestne príslušný,
nakoľko boli vykonávané v jeho služobnom obvode. Správny orgán takto poskytnuté informácie použil v

rámci konania ako informácie jemu známe zo služobnej činnosti. Nakoľko sa v danom prípade jednalo
o preverovanie skutočností, nie je potrebné aby boli k takýmto previerkam vyhotovované zápisnice o
vypočutí.Nakoľkovdanomprípadepolicajnýútvarneviedolvyšetrovanievtrestnejveci,nebolopotrebné
vyťažované osoby vypočuť do zápisnice. Správny orgán v rámci konania využil skutočnosti, ktoré sú mu
známe z jeho úradnej/služobnej činnosti, čiže využil podklady aj z iných útvarov Policajného zboru.

25.
Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou
pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona č.
404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil

prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu.
Doloženiedokladuozabezpečeníubytovaniabolozostranyžalobculenúčelové,atozaúčelomsplnenia
zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa a vykonávania podnikateľskej činnosti na
uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.
K povinnostiam žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. taktiež patrí oznámiť

Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného
pobytu nepretržite viac ako 30 dní. V administratívnom spise žalobcu sa žiadne takého oznámenie
nenachádza. Žalovaný má za to, že zo zistení správneho orgánu je jasne dokázané, že z udeleného
prechodného pobytu má prospech výlučne žalobca a to voľným pohybom v schengenskom priestore.

26.
Žalobca aj napriek tomu, že má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel
podnikania, nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť. Z výpovede
žalobcu pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel
podnikania na území Slovenskej republiky na správnom orgáne, kde žalobca uviedol, že spoločnosť

žalobcu sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb a obchodu. Sídlo spoločnosti
sa taktiež nachádza na adrese G., K., okres Dunajská Streda. V súčasnosti nemá žiadne skladové
priestory, čo sa týka hmotného a nehmotného majetku, tak žalobca disponuje len počítačovými
programami, ďalej žalobca vo výpovedi uvádza, že v súčasnosti nemá zamestnancov. So slovenskými
spoločnosťami momentálne prebieha prieskum trhu a hľadá sa vhodná lokalita, internetovú schránku

nemá a podnikateľskú činnosť vykonáva len na Slovensku, ubytovanie má zabezpečené na ulici
G. XX, K. u pani I., mimo územia Slovenskej republiky sa zdržiava málo, nachádza sa hlavne na
Slovensku. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca predložil pri podávaní žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky dňa 13.04.2018 nový cestovnýpas č. Q vydaný dňa 07.04.2018 s platnosťou do 07.04.2023, aby správnemu orgánu nebolo jasné,
koľko dní sa nachádzal celkovo na území Slovenskej republiky, resp. v schengenskom priestore od
udelenia,resp.obnoveniaprechodnéhopobytu.Uvedenáskutočnosťjepreukázanávžiadostioudelenie

prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2015 a aj pri
podávaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky
dňa 27.02.2017, kedy žalobca predložil cestovný pas č. D vydaný dňa 24.09.2014 s platnosťou do
24.09.2019. Správny orgán konštatuje, že žalobca ešte nemal dôvod si meniť cestovný pas, nakoľko
v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej

republiky bol cestovný pas do exspirácie platný ešte rok a pol. Na otázku správneho orgánu, koľko
preinvestovala spoločnosť žalobcu počas pôsobenia na území Slovenskej republiky uviedol, že majú
špičkové programy, z čoho vyplýva, že nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území Slovenskej
republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil podmienky
obnovenia prechodného pobytu. V závere žalobca uviedol, že má rodinné zázemie v domovskej krajine.

27.
Žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o záujem podnikať na území Slovenskej republiky, ale ide
len o vybavenie pobytu v schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Žalobca je
konateľom spoločnosti STANBERG s.r.o. spolu s ďalšími 9 štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej
republiky, ktorí majú tak isto zabezpečené ubytovanie a sídlo spoločnosti na adrese G. XX, K., okres

Dunajská Streda a taktiež neboli videní a zastihnutí počas vykonávaných kontrol na uvedenej adrese.
Spoločnosť bola založená dňa 01.03.2014. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho
orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky a
nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky.

28.
Podľažalovanéhoježalobcaten,nakomležídôkaznébremenoapovinnosťpreukázaťsvojetvrdenie,že
sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
žalobca je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že zákon prikazuje žalobcovi navrhnúť na podporu svoj ich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

29.
Správny orgán a žalovaný si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodol a
postupoval aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval.

30.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho
podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. bolo rozhodnutie správneho orgánu potvrdené
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní.

31.
Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným
dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť žalobcu zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia § 33 ods.
6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

pobyte cudzincov“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak
štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo
pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového
správneho rozhodnutia v tom, že žalobca údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol nepravdivé
a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania účastník

konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti.
Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu, a preto predmetom preskúmania v
tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto
dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo

vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom
prvostupňového ani odvolacieho konania a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa
k nim.32.
Skutočnosťami týkajúcimi sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je
štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac

ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky, ako aj skutočnosti týkajúce sa
iných štátnych príslušníkov Iránu a iných spoločností, sa prvostupňový orgán vôbec nezaoberal, žalobca
nemal možnosť sa k nim vyjadriť v prvostupňovom ani odvolacom konaní a preto by k nim súd nemal
prihliadať.

33.
V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa § 35 správneho poriadku a nevykonaním ohliadky
podľa § 38 žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym
konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov
pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je
policajný útvar.

34.
Hoci podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, inými dôkaznými
prostriedkami, nemožno nahrádzať tie dôkazné prostriedky, ktorých procesný spôsob vykonania je

stanovený správnym poriadkom.

35.
Za splnenie procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel

k záveru o nedôvodnosti žaloby.

36.
Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny

uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo
doklad inej osoby,

Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov
Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6;

policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej
krajiny z dôvodu podľa
a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,
b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

Podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov
(1) Policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu
a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto
zákona,
b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa

tohto zákona.

(2) Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený
a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích
zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom,

b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom
kontroly.

Podľa § 111 ods. 1 písm. a) a písm. s) zákona o pobyte cudzincov
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný

a) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia
Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt,s) oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta
udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej
moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v
listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10

nie je ustanovené inak.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 32 Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje

z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu

dokladovať.

(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a
právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 33 Správneho poriadku
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred

vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci

a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.Podľa § 59 Správneho poriadku
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie

a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

37.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2019 žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.09.2018
zamietajúce žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov
na základe zistenia, že účastník konania dňa 06.08.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o

obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania na adresu K., G. č. XXX/XX uviedol
nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na tejto adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti a
uvedené ubytovanie slúžilo účastníkovi konania iba k udeleniu prechodného pobytu
a k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

38.
Súd preto logicky a v súlade aj s právnym názorom žalobcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a postup správnych orgánov vo veci skúmal z hľadiska otázky opodstatnenosti záveru o naplnení
podmienok pre zamietnutie žiadosti vyplývajúcich práve z ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) zákona o
pobyte cudzincov.

39.
Žalovaný svojim rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezmenil, potvrdil
zamietnutie žiadosti z dôvodu uvedenia nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov žiadateľom, preto
ani zo skutočnosti, že v odôvodení rozhodnutia popísal aj zistenia týkajúce sa podnikateľskej činnosti

žalobcu, nemožno vyvodzovať iný - nový dôvod pre zamietnutie žiadosti.

40.
Procesný predpis doplnenie zistení odvolacím orgánom umožňuje (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku),
preto hoci sa zistenia a úsudky žalovaného vykonané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu

na území Slovenskej republiky môžu javiť pri použitom dôvode zamietnutia žiadosti nadbytočnými
(zistenie týkajúce sa sídla spoločnosti, ktorej je žalobca konateľom napríklad konkrétnu logickú súvislosť
s vykonanými kontrolami a z nich vyplývajúcimi zisteniami, že sa žalobca na tejto adrese pobytu a
súčasne podnikania nezdržiava, zjavne má), nezákonnosť rozhodnutia však nespôsobujú.

41.
V zmysle už uvádzaného ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku je úlohou odvolacieho orgánu,
okrem iného, odstrániť prípadné vady konania prvostupňového orgánu, medzi ktoré možno v danom
prípad zaradiť žalobcom namietané neumožnenie vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 správneho
poriadku).

42.
Tento nedostatok postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný odstránil výzvou zo dňa
15.01.2019 adresovanou D. I., ktorú žalobca na jeho zastupovanie o správnom konaní splnomocnil,
ktorou správny orgán žalobcu vyzval k vyjadreniu sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia

a k navrhnutiu ich doplnenia. V ďalšom konaní bolo vyhovené žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na
podanie vyjadrenia a následne vyjadrenie žalobcu bolo podané.

43.Skutočnosť, že žalovaný nedostatok postupu prvostupňového orgánu vo veci postupom
predpokladaným procesným predpisom v odvolacom konaní odstránil, vylučuje, aby tento nedostatok
bol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného posudzovaný ako nezákonnosť postupu

správnych orgánov vo veci s následkom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.

44.
V rozpore s právnym názorom žalobcu spôsob zabezpečenia podkladov rozhodnutia správneho
orgánu operatívnym šetrením orgánov polície nie je protiprávnym nahrádzaním dôkazných prostriedkov

explicitne vymenovaných v ustanovení § 34 správneho poriadku - výsluchu svedkov a ohliadky,
ale osobitným dôkazným prostriedkom prípustným v zmysle odstavca 1 uvádzaného zákonného
ustanovenia ako každý prostriedok, ktorým možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade
s právnymi predpismi. Spôsob jeho obstarania sa riadi predpismi upravujúcimi postup príslušníkov
policajného zboru, ktorých účasť pri kontrole pobytu cudzincov upravuje ustanovenie § 75 zákona o
pobyte cudzincov.

45.
Skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu
v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je logická a predpokladaná v záujme
zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.

46.
V konečnom dôsledku žalobca hodnovernosť zistení operatívnych šetrení zabezpečených ako
prvostupňovým, tak aj odvolacím orgánom, svojimi tvrdeniami nespochybnil, nepredložil ani nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy vo vzťahu k preukázaniu, že sa na adrese zabezpečeného ubytovania skutočne

zdržiava. Argumentoval tým, že podmienku udelenia prechodného pobytu, resp. jeho obnovenia splnil
okrem iného dokladovaním zabezpečenia ubytovania a nemá povinnosť sa na mieste zabezpečeného
ubytovania nepretržite zdržiavať.

47.

Pokiaľ však zákon udelenie prechodného pobytu cudzincovi podmieňuje zabezpečením ubytovania
na území Slovenska, súčasťou tejto podmienky je požiadavka, aby sa na adrese zabezpečeného
ubytovania reálne zdržiaval, ako to vyplýva aj z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť
policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného
pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

48.
V danom prípade pritom zo zistení správnych orgánov vyplýva, že sa žalobca na adrese deklarovaného
ubytovania dlhodobo nezdržiava, budova je neobývaná a neužívaná, napriek tomu, že je (mala by byť)
súčasnemiestompodnikateľskejčinnostižalobcuakokonateľaobchodnejspoločnostiSTANBERGs.r.o.

Zistenia v tomto smere v plnej miere odôvodňujú úvahy správneho orgánu a jeho záver o tom, že
dokladovanie zabezpečenia ubytovania bolo zo strany žalobcu iba formálnym naplnením podmienok
pre obnovenie prechodného pobytu, nie dokladovanie ubytovania, ktoré žiadateľ hodlá na ubytovanie
využívať a aj ho reálne na ubytovanie využíva.

49.
Z tohto pohľadu ide o nepravdivý údaj týkajúci sa ubytovania cudzinca počas prechodného pobytu,
uvedenie ktorého má za následok zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.
6 v spojení s § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, o ktorom rozhodol prvostupňový orgán verejnej
správy rozhodnutím zo dňa 12.09.2018, v medziach zákona potvrdeným preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného.

50.
Nakoľko súd v postupe správnych orgánov a v rozhodnutí žalovaného napadnutou žalobou nezistil
žalobcom namietané pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu

podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) ako nedôvodnú zamietol.

51.O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému
žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

52.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ododňa27.03.2020do30.04.2020neplynielehotanapodaniekasačnejsťažnosti(§1písm.a)vspojení
s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).