Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223923
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111223923.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXXX/X, Z., zast.
JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: Mercedes-Benz Financial Services
Slovakia, s. r. o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35728116, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a
o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I č. k. 30Cb/127/2011-128 zo dňa 11. 10. 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/127/2011-128 zo dňa 11. 10.
2011 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup R.. L. M., J. XXXXX/XXA, Z. do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd
prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22. 07. 2011 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011. V návrhu na začatie
konania navrhovateľ označil ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa R.. L. M. a uviedol, že
právny záujem R.. L. M. na výsledku konania je odôvodnený tým, že bol v predmetnom rozhodcovskom
konaní v rozhodcovskom rozsudku RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011 označený ako odporca v 2. rade
práve z titulu, že uzavrel rovnaké zmluvy o ručení ako v tomto prípade navrhovateľ. Súd prvého stupňa
poukázal na ust. § 93 ods. 1, 3, 4 O.s.p. a ustálil, že úkony vedľajšieho účastníka by odporovali úkonom

účastníka, ktorého v konaní mal podporovať a preto jeho vstup do konania na strane navrhovateľa
nepripustil. Súčasne uviedol, že súd prvého stupňa vyzval označeného vedľajšieho účastníka, aby
oznámil, či mieni v konaní ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa naozaj vystupovať. R.. L. M.
listom zo dňa 05. 10. 2011 oznámil, že nemieni v konaní ako vedľajší účastník vystupovať, nakoľko jeho
záväzky voči odporcovi zanikli a na výsledku konania nemá právny záujem. K podaniu priložil vyhlásenie
zo dňa 30. 09. 2011, kde odporca vyhlásil, že záväzky p. R.. L. M. zanikli na základe dohody o urovnaní,

ktorá však pripojená nebola.

Voči uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote, z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c)
a písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ ako i R.. L. M. uzatvorili rovnaké

zmluvyoručenídňa30.06.2008,pričomR..L.M.bolvrozhodcovskomrozsudkuoznačenýakoodporca
v 2. rade. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník R.. L. M. má záujem na výsledku konania aj
napriek svojmu písomnému vyjadreniu. Zdôraznil, že v zmysle napádaného rozsudku rozhodcovského
súdu bol navrhovateľ zaviazaný s R.. L. M. spoločne a nerozdielne. V zmysle uvedeného je nepochybné,
že navrhovateľ má záujem na pripustení vedľajšieho účastníka, nakoľko odporca sa prostredníctvom
súdneho exekútora domáha zaplatenia celej sumy po navrhovateľovi, tak ako je preukázané, podľa

jeho názoru, z predložených dokladov, ktoré sú súčasťou odvolania. Je nepochybné, že právne
postavenie navrhovateľa je neisté. Navrhovateľ žiada, aby v rámci edičnej právomoci súd vyžiadal ododporcu dohodu o urovnaní, ktorú uzavrel s R.. L. M. odporca. Táto má priamy dopad i na postavenie
navrhovateľa. Je nespochybniteľné podľa názoru navrhovateľa, že obsah právnych vzťahov medzi
navrhovateľom a odporcom je identický ako medzi odporcom a R.. L. M.. S poukazom na uvedené

vzhľadom k tomu, že je nesporné, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní, ktorý bol zaviazaný spoločne
a nerozdielne s navrhovateľom, je dôvodná a odporca odmietol uzatvoriť dohodu s navrhovateľom, ale
túto mal údajne uzatvoriť s R.. L. M.. Je namieste sa domnievať, že účasť vedľajšieho účastníka v
konaní je nevyhnutná a z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na
nové konanie, resp. zmeniť a pripustiť vstup R.. L. Svobodu do konania na strane navrhovateľa ako

vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.
07. 2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011, ktorým bol
navrhovateľ, v postavení odporcu v 1. rade, zaviazaný zaplatiť spoločne a nerozdielne spolu s R..
L. M. ako odporcom v 2. rade navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) žalovanú pohľadávku vo
výške 38.687,18 Eur s príslušenstvom. V návrhu na začatie konania navrhovateľ označil za vedľajšieho

účastníka R.. L. M. práve z dôvodu, že mal za to, že R.. L. M. má na výsledku konania právny záujem
a súčasne navrhovateľ, bez účasti vedľajšieho účastníka, považuje svoje postavenie v konaní za neisté
vzhľadom k tomu, že rozhodcovským rozsudkom boli na uvedenú povinnosť zaviazaní spoločne a
nerozdielne.

Listom zo dňa 05. 10. 2011 vedľajší účastník oznámil súdu prvého stupňa, že nemá záujem na účasti v
konaní ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, nakoľko uviedol, že záväzok voči odporcovi zanikol
a to dňom 30. 09. 2011. Z vyhlásenia spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o.,
Bratislava vyplýva, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní medzi týmto subjektom ako veriteľom a R..
L. M. dňa 30. 09. 2011, pričom zanikli záväzky R.. L. M. ako ručiteľa za záväzky dlžníka voči odporcovi

z jednotlivých úverových zmlúv, tak ako sú vo vyhlásení špecifikované. Dohoda o urovnaní uzatvorená
medzi veriteľom a R.. L. M. však nebola pripojená.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd
rozhodne len na návrh.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka
dochádza buď z vlastnej iniciatívy daného vedľajšieho účastníka, alebo na výzvu niektorého účastníka,
vykonanú prostredníctvom súdu.

V danom prípade došlo k jednému zo spôsobov označenia vedľajšieho účastníka a to navrhovateľ

označil vedľajšieho účastníka a súčasne navrhol súdu, aby uvedeného označeného vedľajšieho
účastníka pribral do konania, nakoľko podľa jeho názoru jeho účasť je pre postavenie navrhovateľa v
danom prípade potrebná a súčasne uviedol, že uvedený vedľajší účastník, vychádzajúc zo skutkového
stavu označeného navrhovateľom, má právny záujem na výsledku konania, berúc do úvahy záväzok, na
ktorý boli zaviazaní navrhovateľ ako i označený vedľajší účastník rozhodcovským rozsudkom, ktorého

zrušenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní.

O prípustnosti vedľajšej účasti v konaní sa však súd zaoberá po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník
pridružil alebo jeho odporca namietne neprípustnosť takéhoto vstupu.Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní bez toho, aby
niektorý z účastníkov konania namietal neprípustnosť vstupu do konania. Vydal napadnuté uznesenie

bez toho, aby skúmal prípadné námietky účastníka konania, či je podľa podmienok hmotného práva
skutočný právny záujem na výsledku konania vo veci samej. Nevylučuje sa pritom, aby takéto
skúmanie bolo vykonané aj na prípadnom pojednávaní, na ktorom sa môžu vykonať aj dôkazy o
sporných skutočnostiach. Súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na
základe vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý sa vyjadril, že nemá záujem na vstupe do konania ako

vedľajšieho účastníka.

Takýto postup je minimálne predčasný, nakoľko zákon takúto možnosť nepredpokladá, naopak k účasti
vedľajšieho účastníka v konaní (ktorý vstúpi do konania buď z vlastného podnetu alebo na návrh
niektorého z účastníkov konania) môže namietať účastník konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že nie sú tu podmienky, za
ktorých by napadnuté uznesenie mohol potvrdiť alebo zmeniť. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie
dostatočne nezdôvodnil, nakoľko sa nezaoberal otázkou skúmania právneho záujmu vedľajšieho
účastníka na výsledku konania a to práve so závermi rozhodcovského rozsudku, ktorý je napadnutý
týmto návrhom a bude predmetom dokazovania vo veci samej a súčasne nedostatočne vyhodnotil súd

prvého stupňa i skutočnosti, ktoré uvádzal označený vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a vrátil na nové konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v hore naznačenom

smere.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.