Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 13, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010597
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného P.

X., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2017vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného P. X., nar. 1X. XX. XXXXv F., trvale bytom T.,
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv/362/16/6611 zo dňa 07. 11. 2016,
ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25. 08. 2016 v bližšie nezistenom čase vo T., okres T., na

ul. K. 2065/107, vošiel do bytu, ktorý užíva jeho manželka O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., K.
XXXX/XXX na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 04. 2016, uzavretej medzi ňou ako nájomcom a
Mestom Zvolen ako prenajímateľom, kde do priestorov bytu ho vpustila dcéra O. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T., K. XXXX/XXX, a to aj napriek tomu, že v uvedenom byte nemá trvalý ani prechodný
pobyt a od svojej manželky mal výslovný zákaz do bytu chodiť, pričom keď sa O. X., nar. XX. XX. XXXX
vrátila domov z práce dňa 25. 08. 2016 v čase asi o 14:50 hod., ho našla ležať na gauči v miestnosti
kuchyne pod vplyvom alkoholu a následne ho opakovane vyzývala, aby byt opustil, lebo v opačnom

prípade zavolá na políciu, na čo jej odpovedal, že mu je to jedno a z bytu odišiel až po tom, ako na miesto
prišla hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen, ktorým konaním nespôsobil poškodenej
O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., K. XXXX/XXX, žiadne zranenie a ani žiadnu škodu, pretože
skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 07. 11. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/362/16/6611 obžalobu na P. X. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný P. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že v ten deň prišiel domov, pretože tam v podstate býva, v tom čase boli s manželkou pohádaní
a býval u svokry. Chcel sa umyť a oprať si veci. Zazvonil na byt a otvorila mu dcéra. Manželka o tom
vedela, mali dohodu, že tam môže ísť sa umyť, prezliecť a podobne. Po nejakom čase prišla do bytu
suseda, s ktorou sa zakecali, vypili víno, a keď sa manželka vrátila z roboty, tak mu povedala, aby odišiel,
lebo inak zavolá políciu. On jej povedal, že tam má nejaké veci, ktoré musia obschnúť, ona išla do inej

izby. Nič nepovedala, a zrazu prišli policajti. Ďalej uviedol, že ho to mrzí, je mu to ľúto, nemuselo to takto
dopadnúť. Manželka vedela o tom, že tam bude. On v tom byte býval, nemal tam nahlásený ale trvalý
ani prechodný pobyt, pretože chceli ušetriť peniaze, ak by tam mal pobyt, museli by platiť o 50 Eur viac.
V byte prespával každý večer, pokiaľ neboli pohádaní. V byte má aj svoje osobné veci, zubnú kefku,aj všetky písomnosti. Prispieval aj na bývanie, keď mal peniaze. Mal aj kľúč od bytu, ale zvonil preto,
lebo manželka medzičasom vymenila zámok na dverách, keďže sa pohádali, a to asi týždeň predtým,
25.08.2016. Preto býval u svokry G. C..

Na návrh prokurátorky bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo
výpovediach obžalovaného prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci
ktorej okrem iného uviedol, že „si do bytu prišiel len oprať veci a umyť sa, pretože na účel toho mu
manželka v minulosti povolila vstúpiť do bytu, on ani nemienil v byte zotrvať, čakal len, pokiaľ mu uschne

prádlo a od únavy potom zaspal, ľutuje svoj skutok“, ďalej tiež uviedol, že „väčšinou do bytu chodil v
čase, keď bola manželka v práci, pretože sa s ňou nechcel stretnúť, pretože už asi 4 roky nežijú v
spoločnej domácnosti, od kedy sa on vrátil z väzenia. Je v podstate dobrovoľný bezdomovec“, a taktiež
uviedol, že „ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uvádza, že sa stal tak, ako je uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia, ku spáchaniu skutku sa priznáva, a svoje konanie ľutuje“, na čo obžalovaný na
vysvetlenie rozporov uviedol, že v podstate je všetko pravdivé, až na to, že tam 4 roky nebýval, muselo

sa to tam dostať nedopatrením, že je bezdomovec uviedol v tom zmysle, že nemá trvalé bydlisko, tiež
to v zápisnici musí byť. Nevedel vysvetliť, prečo je to v tých zápisniciach uvedené, on to neuvádzal.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že na občianskom preukaze má uvedenú adresu trvalého
bydliska Mesto T., a to od roku 2013. Na adrese K. XXX, T., býva od kedy sa vrátil z výkonu trestu odňatia

slobody, teda od roku 2013. S manželkou bývali v spoločnej domácnosti aj pred rokom 2013, na K., pred
tým ešte bývali spolu v M. H.. Jeho dcéra má trvalý pobyt na adrese K. XXX, T..

Na hlavnom pojednávaní vypovedala poškodená O. X., manželka obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že chodieva domov z práce psychicky vyčerpaná, vtedy prišla domov, videla fľašu vína,

vošla do nej zlosť, ona vtedy s obžalovaným vôbec nechcela komunikovať, nakričala naňho, aby odišiel,
a potom zavolala políciu. Obžalovaný v tom byte býval predtým, ako prišiel z výkonu trestu. Ona byt
dostala od mesta, asi v roku 2012, bývala v byte teda od roku 2012 spolu s jej dcérou, obžalovaný,
keď prišiel z výkonu trestu, tak tam býval tiež, čo aj uviedla. V byte býval, kým sa nehádali, vtedy bol
vonku, ona ale nezisťovala, kade vtedy chodil. Obžalovaný nemal celý čas zákaz vstupu do bytu, až

pol roka dozadu bol asi vybavený zákaz vstupu. Bývali tam spolu, občas zo začiatku aj prispieval, keď
mal peniaze, od bytu mal aj kľúče, keď ho ale z bytu vyhodila, tak mu kľúče zobrala. Asi týždeň predtým
25.08.2016 bol obžalovaný vonku. Predtým ho vyhodila v marci 2016, prišiel ale späť, sľúbil jej, že si
nájde prácu, že prestane piť, ale potom to šlo do starých koľají.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo
výpovediach poškodenej prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorej
okrem iného uviedla, že „v byte býva sama, predtým tam bývala spolu s jej dcérou O. X., obžalovaný tam
niekedy býval, niekedy nie, ako povedala, 3 roky spolu nežijú, ale niekedy do bytu chodil. Keď mu ona
neotvorila dvere, tak ich rozbil, to všetko riešila polícia. Ako povedala, v byte býva asi od roku 2011, on

bol vtedy v base, vrátil sa až v roku 2012, ale to už spolu nežili, čiže on tam normálne nebýval“, ďalej tiež
uviedla,že„sícesúeštestálemanželia,aleužtrirokynežijúspolu.Zopakovalamu,abyodišiel,svýzvou,
že ak neodíde do 5 minút, tak zavolá políciu. Na to jej povedal, že jemu je to jedno. Ona si nepraje, aby
do tohto bytu jej manžel chodil, a on to veľmi dobre vie. Zákaz mu dala v marci 2016“, a taktiež uviedla,
že „v byte sa vtedy nachádzala ja dcéra O. s vnučkou B., ktoré boli v spálni. Ona sa manžela opýtala, čo

tam robí, a hneď v hneve vbehla aj do izby za dcérou a opýtala sa jej, prečo ho pustila do bytu. Ich dcéra
O., ale aj ich syn, ktorý k nim chodieva na návštevy, majú kľúče od bytu, a manžel ich stále prehovoril,
aby ho do bytu púšťali, aby sa osprchoval. V tomto byte ona žije asi 4 alebo 5 rokov, dostala ho len ona,
aby v ňom žila s dcérou a vnučkou, pretože v tom čase bol manžel vo výkone trestu. Asi po roku bývania
sa manžel vrátil z výkonu trestu a býval s nimi v tomto byte asi pol roka, pričom si hľadal prácu a začal

piť alkohol. Polícia mu zakazovala vstup do bytu a on si preto asi pred pol rokom zobral všetky jeho
veci z bytu. Trvalý pobyt v byte nikdy nemal. On súhlasil s tým, že v tom byte viac bývať nebude. Kľúče
od bytu mu v minulosti len požičiavala, a on jej ich buď vrátil, alebo povedal, že ich zahodil. Ona mu
spočiatku povolila raz za týždeň, aby sa prišiel okúpať a vymeniť si oblečenie, ktoré mu obyčajne prala.
Asi pred pol rokom mu zakázala chodiť do bytu. Keď však prišiel za ňou, a bol triezvy, tak mu aj po tomto

jej zákaze niekedy dovolila sa v byte osprchovať“, na čo poškodená na vysvetlenie rozporov uviedla, že
podľa nej toto už nebolo spolužitie, v byte býval od marca 2016, on skoro ani žiadne veci nemal, býval
stále tam, občas odchádzal a vracal sa. Vtedy to riešila tak impulzívne, aby z bytu odišiel, pretože si užnevedela dať rady. Vždy bol opitý, ona ho už ignorovala, ani sa s ním nechcela baviť. Nevedela uviesť,
prečo to nie je v zápisnici, buď to tam neuviedla, ale uvádzala, že obžalovaný odíde a vráti sa.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že nemá podanú žiadosť o rozvod, nemá ani dôvod sa
rozvádzať.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to, čo vypovedala poškodená na
hlavnom pojednávaní, je pravda.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O. X., dcéra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že je pravda, že ona vtedy otcovi otvorila dvere, on sa osprchoval, ona oprala nejaké
veci, mama sa potom vrátila nervózna z práce domov, pýtala sa jej, prečo ho vpustila, a potom mama
zavolala políciu. Otec v byte býval, ale mama ho občas vyhodila. Políciu volávala na otca, keď bola
nervózna, mama hrávala aj automaty, preto asi bola nervózna a volala políciu. Otcovi dvere otvárala

väčšinou ona. Mama mu pár mesiacov predtým zobrala kľúče od bytu, nevedela ale uviesť kedy presne.
Otec v byte mal aj jeho veci, má ich tam doteraz.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že ako obžalovanému mama pred augustom 2016 zobrala
kľúče, tak nechodieval denno-denne do bytu, niekedy sa neukázal aj tri štyri dni, potom prišiel, jej ho

bolo ľúto, keďže bol von, tak ho vpustila do bytu, aby sa najedol, okúpal, opral si veci. Jej, ani jej dieťaťu
nikdy neublížil, niekedy potom v byte ostal, niekedy odišiel ešte predtým, ako sa mama vrátila z práce.

Ku tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa hovorila pravdu.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
o duševnom stave obžalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný netrpel v minulosti a
ani v súčasnej dobe netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou v pravom zmysle slova.
Je emočne nestabilný, s alkoholovou deterioráciou, so životnou filozofiou kriminálneho recidivistu,
s čím súvisí aj chronický abúzus alkoholu s vytvorenou chorobnou väzbou, ide však o povahovú

odchýlku. V čase spáchania skutku sa obžalovaný nachádzal v stave jednoduchej alkoholovej
ebriety, v dôsledku čoho jeho ovládacie schopnosti boli ľahko, forenzne nevýznamne narušené,
avšak len na dobu trvania alkoholového opojenia. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované,
takže mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, jeho úsudok bol nenarušený.
Vyšetrením znalkyňa zistila známky závislosti od alkoholu, životnou filozofiou obžalovaného sa stala rola

kriminálneho recidivistu, inklinácia k nižším subkultúram, preferencia bezstarostnosti, nezodpovednosti,
ľahkovážnosti, s čím súvisí aj jeho život bezdomovca, na ulici. Alkohol je bežnou súčasťou
života obžalovaného, v minulosti absolvoval opakovane ústavnú dobrovoľnú protialkoholickú liečbu,
ktorá však pre neochotu obžalovaného dodržiavať podmienky liečebného režimu v extramurálnom
prostredí nemala žiadny účel. Obžalovaný vie, ako alkohol pôsobí na jeho zdravie a správanie, má

dostatok vlastných skúseností, za pomoci ktorých dokáže zabrániť prvému požitiu alkoholu a tým
si navodiť alkoholické opojenie, pokiaľ sám chce. Ku požívaniu alkoholu je nekritický, akcentoval,
že dokáže plne abstinovať, keď sám chce, protialkoholickú liečbu považuje za bezpredmetnú. Pobyt
obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, nebol u neho zistený choromyseľný
úsudok. Znalkyňa nenavrhla žiadnu formu ochranných opatrení, pretože obžalovaný už opakovane

absolvoval protialkoholickú liečbu dobrovoľnú aj ochrannú, ale pre jeho nespoluprácu je liečba z
medicínskeho hľadiska bezúčelová. Aj samotný obžalovaný považuje liečbu za zbytočnú, alkohol je
bežnou súčasťou jeho životného štýlu.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: zmluva o nájme bytu (č.l. 93 - 96), evidenčný list bývajúcich (č.l.
97), správy na obžalovaného a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 106 - 108, 113 - 120), obžaloba
Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/107/16/6611 (č.l. 109 - 112).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a

právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že obžalovaný dňa 25. 08. 2016 vošiel do bytu,
ktorý užíva jeho manželka, poškodená O. X., na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 04. 2016,ktorá bola uzatvorená medzi ňou ako nájomcom, a mestom Zvolen ako prenajímateľom, a to aj napriek
tomu, že v uvedenom byte nemá trvalý ani prechodný pobyt, a od poškodenej mal výslovný zákaz
do bytu chodiť, a po príchode poškodenej do bytu tento opustil až po príchode polície, ktorú privolala

poškodená. Ako bolo preukázané na hlavnom pojednávaní z listinných dôkazov, poškodená dňa 01. 04.
2016 uzatvorila s mestom T. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je užívanie bytu č. XX na ulici K. XXX,
T.. V zmysle evidenčného listu bývajúcich v tomto byte boli nahlásení okrem poškodenej aj svedkyňa
O. X. a jej dcéra B. C..

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu
trvale nežijú.

Z uvedeného je potom zrejmé, že aj keď poškodená O. X. uzatvorila nájomnú zmluvu sama, a v
zmysle nej sa stala nájomcom bytu, v zmysle § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ex lege stal
nájomcom tohto bytu aj obžalovaný. Táto zákonná úprava by neplatila len v prípade, ak by manželia (v
tomto prípade obžalovaný a poškodená) spolu trvale nežili. Ako bolo ale preukázané výpoveďami na
hlavnom pojednávaní, obžalovaný vo vyššie uvedenom byte býval, má tam aj svoje osobné veci, avšak

z dôvodu jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov niekedy dochádzalo medzi poškodenou
a obžalovaným k hádkam, dôsledkom čoho poškodená obžalovaného vyhodila z bytu, do ktorého sa
ale po nejakom čase zase vrátil. Tiež je akceptovateľná obhajoba obžalovaného v tom smere, že na
vyššie uvedenej adrese nemá nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, pretože ak by ho mal, museli by
s poškodenou platiť o 50 Eur vyšší nájom (čo je pri ich príjmoch a sociálnej situácii nezanedbateľná

položka). Navyše, ako uviedla sama poškodená, nemá dôvod sa s obžalovaným rozvádzať, teda sú stále
manželmi. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že obžalovaný a poškodená spolu trvale
žijú, obžalovaný, pokiaľ mal peniaze, prispieval aj na nájom, má v uvedenom byte svoje osobné veci,
ich manželstvo nie je rozvedené, teda v zmysle zákona obžalovanému vznikol k vyššie uvedenému bytu
spoločný nájom spolu s poškodenou O. X.. Vzhľadom na túto skutočnosť teda svojim konaním nemohol

obžalovaný naplniť skutkovú podstatu zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Čo sa týka zmeny
výpovedí obžalovaného aj poškodenej na hlavnom pojednávaní oproti ich výpovediam v prípravnom
konaní, súd konštatuje, že ich výpovede na hlavnom pojednávaní boli potvrdené aj výpoveďou svedkyne
O. X., ktorá v prípravnom konaní nevypovedala, a korešpondujú aj s ustanoveniami § 703 ods. 1, ods. 3

Občianskeho zákonníka, súd sa preto priklonil k týmto výpovediam, a to najmä s poukazom na citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že prípadné vyhodnotenie
trestnoprávnych následkov zmeny výpovede je na posúdení príslušných orgánov činných v trestnom
konaní.

Záverom súd už len konštatuje, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno, resp.
sa dôkazná situácia oproti prípravnému konaniu podstatne zmení. Súd v tomto prípade na základe
vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.