Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205191
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115205191.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: T. E., L..

XX.XX.XXXX, J. G.M., D. XX, v konaní právne zastúpená I.. K. O., S. D. D. E. G.M., C. X, proti
žalovanému: I. E., L.. XX.XX.XXXX, J. G., J. XX, v konaní právne zastúpený S. T. P., D.. O.. M.., Y. XX,
G., v konaní o zaplatenie X XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynináhradutrovkonaniapozostávajúcichzinýchtrovvovýškeXX,XX

Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške X XXX,XX Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania na účet Okresného súdu Prešov vo výške 0 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX Eur spolu s X,XX %-ným ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX požičala
žalovanému sumu X XXX Eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú sumu zaplatiť do XX.XX.XXXX a keďže
tak neurobil, žalovaná podala žalobu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že podpísal prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, avšak malo to
byť pod veľkým psychickým nátlakom. Poprel, že by si od žalobkyne požičal uvedenú sumu, pretože ju
podľa neho žalobkyňa ani nemala k dispozícii. Taktiež spochybnil platnosť prehlásenia s poukazom na,

to že v roku XXXX sa v Slovenskej republike neplatilo menou euro.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením s čestným
prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi z účtu účastníkov, výpismi zo stavebného sporenia,
písomnými vyjadreniami účastníkov, obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. XXP XX/XXXX, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Účastníci konania boli manželia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok o rozvode ich manželstva v konaní XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.Dňa XX.XX.XXXX žalovaný na Notárskom úrade I.. C. G. podpísal čestné prehlásenie, v ktorom mimo
iného uvádza, že ešte pred vstupom do manželstva, dňa XX.XX.XXXX, mu jeho manželka T. E. požičala
sumu X XXX Eur s tým, že uvedenú sumu vráti do konca roku XXXX. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou,

že žalovanému požičala sumu XXX XXX Sk, avšak pri spisovaní čestného prehlásenia už prepočítala
slovenské koruny na eurá, ktorými sa v čase spísania prehlásenia platilo, a to v prepočte 1:30, keďže
vedela, že vrátenie pôžičky v slovenských korunách už nie je možné.

Žalobkyňa uvádzala, že dôvodom pre požičanie finančných prostriedkov vo výške XXX XXX Sk boli dlhy

žalovaného, o ktorých sa dozvedela krátko pred svadbou, pričom v tom čase už bola tehotná. Keďže
nechcela zrušiť svadbu, požiadala o finančnú hotovosť svoju matku a babku. Tieto jej spolu poskytli
sumu XXX XXX Sk, pričom mama jej poskytla sumu XXX XXX Sk a babka jej poskytla sumu XXX
XXX Sk. Dohodu o tom, ako žalobkyňa svojej matke a babke peniaze splatí, nemali. Tieto vyjadrenia
žalobkyne potvrdili vo výpovedi obe svedkyne. Finančné prostriedky mali svedkyne v hotovosti doma.
Žalobkyňa poprela, že by žalovaný pri podpisovaní čestného prehlásenia konal pod jej nátlakom, alebo

že by nevedel pochopiť obsah tohto čestného prehlásenia. Žalobkyňa tiež uvádzala, že žalovaný v čase
trvania manželstva použil jej finančné prostriedky, ktoré mala z bolestného za dopravnú nehodu, na
leasing svojho motorového vozidla, ako aj na úhradu ďalších dlhov. Žalobkyňa okrem leasingu nevedela
preukázať ďalšie dlhy žalovaného. Uviedla, že malo ísť o dlhy od kamarátov žalovaného v J..

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že účastníci túto zmluvu uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX a na základe tejto zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške XXX XXX Sk. Úver zo začiatku
splácal žalovaný. V súčasnosti ho spláca žalobkyňa. Podľa žalobkyne išla časť finančných prostriedkov
na úhradu leasingu za motorové vozidlo žalovaného a zvyšná časť finančných prostriedkov išla na
úhradu jeho dlhov.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že by si peniaze požičal. Potvrdil, že podpísal
čestné prehlásenie, avšak uviedol, že s ním nesúhlasil. Na otázku prečo takéto prehlásenie podpísal
žalovanýodpovedaťnevedel.Zároveňuviedol,ženevieklamať.Žalovanýuviedol,žečestnéprehlásenie
ani veľmi nečítal a podpísal ho aj z dôvodu, že naňho tlačila mama a bývalá svokra. Žalovaný poprel, že

by mal pred svadbou väčšie dlhy. Splácal leasing na motorové vozidlo a používal 2 kreditné karty, ktoré
taktiež splácal. Mal úver v G. J. a potom v P. J.. Úverom z P. J. prefinancoval splácanie úveru z G. J. a
splácanie leasingu. Poprel, že by mal aj iné záväzky. Z výpisu z účtu žalovaného v D. D. súd zistil, že z
tohto účtu žalovaný uhrádzal aj svoj záväzok z úveru v M. J.. Žalovaný taktiež určitý čas neplatil za byt
v ktorom býval, pričom išlo o byt matky žalobkyne a hrozila dobrovoľná dražba tohto bytu. Pohľadávka

bola následne uhradená matkou žalobkyne. Podľa žalovaného to bolo v čase, keď nemal zamestnanie.
Žalobkyňa tvrdila, že dlh v takej výške, aký mali, nemohol vzniknúť za 3 mesiace. Je teda zrejmé, že
hoci žalovanému peniaze na byt dávala, tento platby za byt neuhrádzal.

Žalovaný sa výpisom zo svojich účtov snažil preukázať to, že od žalobkyne nepotreboval finančné

prostriedky. Z týchto výpisov súd zistil, že na účet mu chodili finančné prostriedky z jeho zamestnania.

Čo sa týka samotného prehlásenia, bolo spísané na notárskom úrade tak, že žalobkyňa hovorila v
posunkovej reči na žalovaného a ten to potom hovoril úradníčke na notárskom úrade, ktorá spísala text
samotného prehlásenia. Žalovaný taktiež tvrdil, že nemal veľmi vedomosť o tom, čo je podpis u notára.

Odvolával sa na svoje sluchové postihnutie.

Matka žalobkyne potvrdila odovzdanie finančných prostriedkov vo svojom dome vo výške XXX XXX Sk
s tým, že o tieto peniaze ju požiadala dcéra - žalobkyňa pre žalovaného. Svedkyňa uviedla, že po pár
dňoch prišiel sám žalovaný a poďakoval jej za peniaze. Podobne sa vyjadrila aj stará matka žalobkyne,

ktorá jej dala XXX XXX Sk.

Matka žalovaného o ďalších pôžičkách žalovaného, okrem jednej pôžičky vo výške XX XXX Sk alebo
XX XXX Sk, nevedela. Matka žalovaného s ním nežila v spoločnej domácnosti. V osobnom kontakte
boli asi trikrát ročne. Žalovaný žil v G. a jeho matka v L.. Matka žalovaného uvádzala, že žalobkyňa

nevedela hospodáriť s peniazmi a míňala aj na nepotrebné veci. Čo sa týka svadby účastníkov konania,
matka žalovaného uviedla, že túto platili obe rodiny na polovicu. Pred svadbou mala dať stará matka
žalovaného žalovanému XX XXX Sk.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. l OZ, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V predmetom konaní súd skúmal, či medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, či je táto
zmluva platná a či žalovaný z predmetnej pôžičky zaplatil žalobkyni nejakú sumu.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému dňa XX.XX.XXXX požičala sumu XXX XXX Sk. Svoje tvrdenia
preukázala tak čestným prehlásením, ktoré žalovaný podpísal na notárskom úrade dňa XX.XX.XXXX,
ako aj výpoveďou jej matky a starej matky, ktoré jej mali predmetné finančné prostriedky požičať. Súd
za rozhodujúci dôkaz pre prijatie záveru, že medzi účastníkmi existovala zmluva o pôžičke, považoval

práve čestné prehlásenie podpísané žalovaným.

Žalovaný v celom konaní dostatočne vierohodne nevysvetlil, z akého dôvodu dané čestné prehlásenie
podpísal. Tvrdenie žalovaného, že čestné prehlásenie poriadne nečítal, prípadne, že ako nepočujúci
človek nerozumel jeho obsahu, je podľa súdu zavádzajúce a nepravdivé.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný pracoval na niekoľkých pracovných pozíciách v J.,
pričom v J. aj býval. Dokázal teda samostatne podpísať pracovné zmluvy a pochopiť podmienky v nich.
Žalovaný dokonca pracoval na príprave neúspešnej deaflympiady. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný
uzatvoril leasingovú zmluvu na motorové vozidlo a taktiež úverovú zmluvu, a to či už v D. D. alebo v P.

J.. Úver poskytnutý v P. J. žalovanému slúžil na prefinancovanie predchádzajúceho úveru a leasingu.
Všetky tieto zmluvy žalovaný vedel pochopiť a súhlasil s nimi.

Čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje tri vety, ktoré formulovala žalobkyňa a ktoré sám
žalovanýpreložilzposunkovejrečipracovníčkenanotárskomúrade.Niejetedapravdou,žebyžalovaný

nemal vedomosť o obsahu čestného prehlásenia, keďže ho sám diktoval pracovníčka notárskeho úradu.
Obsah čestného prehlásenia je úplne jasný a zrozumiteľný. Žalovaný dobrovoľne navštívil notársky
úrad v čase, kedy so žalobkyňou už nežil v spoločnej domácnosti. Jeho tvrdenie, že bol naňho
vyvíjaný psychický nátlak, teda podľa súdu taktiež neobstojí. To, že žalobkyňa SMS správou žiadala
od žalovaného, aby prišiel na notársky úrad za účelom spísania tohto čestného prehlásenia, a teda

potvrdenia existencie zmluvy o pôžičke, sa podľa súdu nátlakom nazvať nedá.

U žalovaného bola vôľa prejavená jasne a zrozumiteľne a podľa súdu bola prejavom vedomosti
žalovaného o svojom záväzku voči žalobkyni. V čase, keď boli v rozvodovom konaní, teda žalovaný len
písomne potvrdil to, na čom sa účastníci v roku XXXX dohodli, teda, že žalobkyňa mu poskytla finančné

prostriedky vo výške XXX XXX Sk a on ich má vrátiť.

Súdnevidelžiadnydôvod,prečobymalažalobkyňanútiťžalovanéhonaspísaniepredmetnéhočestného
prehláseniaaprečobyžalovanýtotočestnéprehláseniedobrovoľneprednotárompodpísal,akbyžiadny
záväzokvovzťahukžalobkyninemal.Žalovanýjedospelý,samostatnefungujúcimuž,ktorýsaslobodne

rozhoduje. Podľa súdu žalobkyňa nedisponuje žiadnymi neobvyklými presviedčacími schopnosťami a
týmito nedisponuje ani jej matka, prípade stará matka, ktoré by spôsobili to, že prinútili žalovaného urobiť
niečo, čo nebolo súlade s jeho vôľou.

Aj keď sa žalovaný snažil tvrdiť, že žiadne finančné prostriedky nepotreboval, v priebehu konania bolo

zistené, že mal niekoľko úverov z finančných inštitúcií. Ani dôkazy ako výpis z účtu alebo existencia
pracovného pomeru žalovaného, ktoré sú nepriame, nijako podľa súdu nespochybňujú to, že medzi
účastníkmi zmluva o pôžičke uzatvorená bola.Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že dlh v čase spísania čestného prehlásenia mal byť premlčaný, súd
poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v tomto čestnom prehlásení uviedol ako sa dohodli na splatnosti
pôžičky, nemohol byť predmetný záväzok žalovaného premlčaný. Samotná splatnosť celej pôžičky

nastala až XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX sa žalovaný dostal do omeškania.

Čo sa týka výpovede matky žalovaného, súd poukazuje na to, že so žalovaným dlhodobo nežila
v spoločnej domácnosti, a teda nemohla mať dostatočný prehľad o jeho financiách a prípadných
záväzkoch. To, akým spôsobom bola financovaná svadba účastníkov, podľa súdu nie je pre túto vec

podstatné. Samotná svedkyňa uviedla, že so žalovaným prichádzala do kontaktu asi trikrát ročne.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobe vyhovel. Keďže však v priebehu konania bolo zistené,
že žalovaný si požičal XXX XXX Sk, čo po prepočte na riadny konverzný kurz (1 Euro = 30,126 Sk)
predstavuje sumu X XXX,XX Eur, súd žalobkyni priznal len túto sumu. V prevyšujúcej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Priznaním sumy X XXX Eur by na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné

obohatenie, keďže by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Rozdiel v poskytnutej sume a tým, čo bolo
uvedené v čestnom prehlásení, bol spôsobený uvedením nesprávneho konverzného kurzu zo strany
účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že vo väčšinovej populácii je táto chyba pri prepočte slovenských
korún na eurá bežná, súd samotnému rozdielu nepripisoval väčší význam. Samotné zdôvodnenie
žalobkyne, prečo do čestného prehlásenia boli uvedené eurá a nie koruny, je logické, a teda mu súd

uveril.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa od XX.XX.XXXX dostal do omeškania. Súd teda priznal žalobkyni aj ňou uplatnený úrok

z omeškania z priznanej sumy.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov vo výške XX,XX Eur
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške X XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajú z 9 úkonov právnej pomoci á XXX,XX Eur

(prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX, žaloba XX.XX.XXXX, písomné podanie vo veci samej
XX.XX.XXXX,účasťnapojednávaníXX.XX.XXXX-2×úkon,ďalšiaporadasklientomXX.XX.XXX,účasť
na pojednávaní XX.XX.XXXX, výsluch svedkyne na mieste samom XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní
XX.XX.XXXX) podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného

paušálu vo výške XX,XX Eur (6 × X,XX Eur, 2 × X,XX Eur) postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Tarifná odmena a režijný paušál sú tak spolu vo výške X XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobkyni vznikli v konaní trovy vo výške X XXX,XX Eur, na ktorých
náhradu súd zaviazal neúspešného žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný

zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobkyne.Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 18 O.s.p., účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať
predsúdomvosvojejmaterčinealebovjazyku,ktorémurozumejú.Súdjepovinnýzabezpečiťimrovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv.

Žalovaný síce bol v konaní neúspešný, avšak vzhľadom na právo účastníkov konať vo svojom
materinskom jazyku, čo pri účastníkoch v tomto konaní bola posunková reč, nebolo možné žalovanému
uložiť znášať trovy štátu pozostávajúce z nákladov tlmočníčky do posunkovej reči. Vzhľadom na znenie
výroku potom súd priznal trovy štátu vo výške 0 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.