Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/424/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109230511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7109230511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: W. L. T., B.. X.X.XXXX,
X. P., Y. T. XX, G. proti žalovanej: U. T., B.. X.X.XXXX, X. W., W. X, zastúpenej JUDr. Viktorom
Križiakom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 22.6.2017 č.k. 39C/461/2009-831 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 18.634,00 eur v lehote do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania, žalobcu zaviazal
nahradiť preddavkované trovy štátu v rozsahu 50% a vo zvyšnej časti štátu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobe na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov, v ktorom žalobca po úprave pôvodnej žaloby sa domáhal náhrady
finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu bytu, ktorá mala byť vykonaná z jeho výlučných
finančných prostriedkov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaný a žalobkyňa uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX vo P., z manželstva nepochádzajú žiadne
deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.6.2009, rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2009. Dňa 2.5.2001 vydalo Stavebné bytové družstvo III, Furčianska
60 rozhodnutie o pridelení družstevného bytu č. X na W. X v W. na základe prevodu členských práv
a povinností z K. W.. Zmluva o prevode členstva a práva nájmu bola uzavretá podľa stanov SBD III,
prevodcom bol K. W. a V. W., nadobúdateľom bola U. T. a W. T. s tým, že zostatkovú hodnotu si medzi
sebou vyporiadajú. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa X.X.XXXX s tým, že Stavebné bytové družstvo
III, Furčianska 60, Košice prenecháva do užívania predmetný byt členovi družstva U. T., v zmysle ust. §
703 až 704 OZ vznikol spoločný nájom bytu manželmi, spoločným nájomcom je manžel člena družstva

W. T., spoločné členstvo manželov podľa stanov SBD Košice III nevzniklo. Konštatoval, že vznik členstva
v SBD III výlučne žalovanej a súlad tejto skutočnosti so stanovami potvrdila vo svedeckej výpovedi
svedkyňa O. W., zamestnankyňa SBD Košice III. Dňa XX.X.XXXX zmluvou o prevode vlastníctvadružstevného bytu previedlo Stavebné bytové družstvo III na žalovanú vlastníctvo predmetného bytu,
kúpna cena 22.095,- Sk.

4. Z výpovede svedka G. R. súd zistil, že svedok bol priateľom žalobcu, v roku 2004 sa odcudzili, je v
priateľskom vzťahu so žalovanou. Žalobca a žalovaná veľmi dobre zarábali, mali motorové vozidlá, ktoré
nevedel špecifikovať. Žalobca previedol firmu, predával aj kaviarne, zárobok žalovanej bol pomerne
vysoký. Vie o tom, že žalovaná si kúpila byt.

5. Z potvrdenia UniCredit Bank, a.s. súd zistil, že žalovaná dňa X.XX.XXXX založila vkladnú knižku s
číslom XXXXXXXXX, dňa X.XX.XXXX uskutočnila vklad vo výške 20.000,- Sk, XX.XX.XXXX uskutočnila
vklad 600.000,- Sk, XX.X.XXXX uskutočnila výber 30.000,- Sk, XX.X.XXXX uskutočnila výber 590.000,-
Sk.

6. Z fotokópie výpisov z účtu neznámej banky súd zistil, že na účte žalobcu č. XXXXXXXXXXX bol stav

k 21.12.2009 25.000,00 eur, k 20.7.1999 40.000,00 eur, k 12.3.1999 0, 16.3.1999 11.000,00 eur.

7. Z výpovede otca žalovanej X. X. súd zistil, že jeho matka, stará matka žalovanej darovala žalovanej
500.000,- Sk, mala podmienku, že byt bude napísaný výlučne na žalovanú, žalobca o tom vedel
a s prevodom súhlasil. Súhlasil, aby bola zapísaná na liste vlastníctva výlučne žalovaná. Finančné

prostriedky, ktoré zarobila u žalobcu použila na rekonštrukciu. Stará matka zomrela v roku 2006,
pracovala ako kurička do 70. roku veku života, mala vysoký príjem okolo 25.000,- Sk, vysoký príjem
mal aj jeho otec.

8. Z registra nehnuteľností G. G. vyplýva, že žalobca za trvania manželstva so žalovanou nenadobudol

žiadne nehnuteľnosti.

9. Z oznámenia Daňového úradu vo P. súd zistil, že celkové príjmy žalobcu za rok 1998 činili 332.606
ATS, za rok 1999 41.162,55 eur, za rok 2000 24.573,23 eur, za rok 2001 30.765,97 eur, za rok 2002
31.348,07 eur, za rok 2003 32.015,84 eur, za rok 2004 31.346,69 eur, za rok 2005 38.738,44 eur, za rok

2006 41.670,31 eur, za rok 2007 19.419,39 eur, za rok 2008 28.762,11 eur, za rok 2009 4.617,69 eur.

10. Znaleckým posudkom N.. U. U. vyhotoveným na výzvu súdu súd zistil, že znalec stanovil hodnotu
rekonštrukčných prác bytu ku dňu 5.10.2009. Hodnota technického zhodnotenia pri rekonštrukcii bytu v
posudzovanom období činí 11.400 eur a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu 28.900 eur.

11. Na základe toho s poukazom na ust. § 143, § 145, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka súd
prvej inštancie uzavrel, že mal za preukázané, že manželstvo strán sporu zaniklo rozsudkom o rozvode
manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.10.2009. Strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva a žaloba na vyporiadanie bola podaná v 3-ročnej lehote od zániku

manželstva. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že výlučnou vlastníčkou sporného bytu
je žalovaná. Tento nadobudla za trvania manželstva v súlade s ust. § 28 zákona č. 82/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako nájomca družstevného bytu a výlučný člen bytového
družstva, keďže v zmysle citovaného ustanovenia môže nadobudnúť vlastníctvo bytu iba člen družstva.
Z toho vyvodil, že žalobca predmetný byt nenadobudol, keďže nebol nájomca družstevného bytu ani

členom bytového družstva. Vychádzajúc zo záveru, že uvedený byt nadobudla žalovaná za trvania
manželstva, vyporiadaval sa s otázkou, z akých finančných prostriedkov bol tento byt nadobudnutý.
V tomto smere uzavrel, že sa tak stalo kúpnou zmluvou, ktorú Stavebné bytové družstvo previedlo
do vlastníctva žalovanej predmetný byt za kúpnu cenu 22.095,00 Sk. Ďalej konštatoval, že žalovaná
nadobudla za trvania manželstva členstvo v Stavebnom bytovom družstve, pričom za prevod členských

práv zaplatila prevodcom manželom W. sumu 630.000,00 Sk a 100.000,00 Sk zaplatila odmenu
realitnému maklérovi. Z toho súd vyvodil, že na výlučné vlastníctvo žalovanej boli za trvania manželstva
použité finančné prostriedky vo výške ceny prevodu členských práv v SBD 630.000,00 Sk, suma
100.000,00 Sk ako odmena maklérovi, ako aj kúpna cena bytu 22.095,00 Sk, spolu suma 752.095,00
Sk. Súd ďalej uviedol, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, aby finančné

prostriedky na tento byt boli poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov a naopak mal za
preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 500.000,00 Sk darom od babky žalovanej,
ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok a to otec žalovanej a z tohto dôvodu súd uzavrel, že uvedená suma
500.000,00 Sk bola na nadobudnutie členských práv v bytovom družstve poskytnutá z finančnýchprostriedkov nepatriacich do BSM. Aj keď žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 230.000,00
Sk a vo výške 22.095,00 Sk zaplatené titulom kúpnej ceny bytu zaplatila zo svojich výlučných
prostriedkov, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd neuveril jej tvrdeniam, že zostatok

finančných prostriedkov prevyšujúcich 500.000,00 Sk bolo poskytnutých z jej výlučných finančných
prostriedkovamalzato,žesuma252.095,00Sknanadobudnutiečlenskýchpráv,nazaplatenieodmeny
realitnému maklérovi a na kúpnu cenu bytu bola poskytnutá z finančných prostriedkov patriacich do
BSM. Ďalej mal za preukázané tvrdenie žalobcu, že na predmetnom byte bola vykonaná rekonštrukcia
v hodnote 40.000,00 eur a tieto boli poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov. Naopak

žalovaná k tejto otázke uviedla, že predmetná rekonštrukcia nebola vykonaná v ním uvedenej výške a
že táto bola uhradená z jej výlučných finančných prostriedkov. Vzhľadom na medzi účastníkmi spornú
skutočnosť, do akej miery sa uvedená rekonštrukcia premietla do zhodnotenia bytu, nariadil vo veci
znalecké dokazovanie a z jeho výsledkov vyvodil, že hodnota technického zhodnotenia bytu predstavuje
sumu 11.400,00 eur a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu predstavuje 28.900,00 eur.
Keďže súd nemal za preukázané tvrdenie tak žalobcu, ako aj žalovanej, aby predmetná suma bola

uhradená z ich výlučných finančných prostriedkov uzavrel, že tieto finančné prostriedky boli vložené na
rekonštrukciu bytu z prostriedkov patriacich do BSM.

12. S poukazom na vyššie uvedené súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že
do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria žiadne hnuteľné veci, keďže tieto strany sporu nežiadali

vyporiadať a súd mal za preukázané, že do BSM nepatrí žiadna nehnuteľnosť. Vyporiadal finančné
prostriedky vynaložené z BSM na výlučný majetok žalovanej a to suma spolu 252.095,- Sk (ako rozdiel
sumy vynaložených finančných prostriedkov z BSM na zaplatenie kúpnej ceny bytu 22.095,- Sk, odmena
realitnému maklérovi 100.000,- Sk a hodnoty členských práv 630.000,- Sk a sumy 28.900 eur ako
hodnoty vložených finančných prostriedkov do rekonštrukcie) a finančných prostriedkov poskytnutých

žalovanou výlučne zo svojich finančných prostriedkov 500.000,- Sk, čo činí (630.000,- Sk + 100.000,-
Sk + 22.095,- Sk) = 24.965,00 eur + 28.900,00 eur - 16.597 eur (500.000,- Sk) = 37.268 eur, z toho
1/2 činí 18.634 eur.

13. S poukazom na tieto závery zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel 1/2 finančných prostriedkov

vynaložených zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na jej výlučné vlastníctvo v celkovej výške
18.634,00 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 257 CSP s poukazom na osobitný
charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vyhodnotil ako
konanie, v ktorom majú obidve strany tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného. S poukazom na
oslobodenie žalovanej od súdnych poplatkov zaviazal na náhradu preddavkovaných trov štátu výlučne

žalobcu a to v rozsahu jeho zodpovednosti, teda vo výške 50%. V prevyšujúcej časti štátu náhradu trov
konania nepriznal.

14. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 365

ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedla, že namieta nesplnenie procesných podmienok na
rozhodovanie súdu SR. Ďalej má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
uviedla, že neboli splnené procesné podmienky, aby mohol okresný súd vôbec rozhodovať o návrhu. Má
za to, že vnútroštátne právne predpisy SR osobitnú úpravu majetkových pomerov žalobcov, prípadne

medzinárodných párov neupravujú. Manželstvo bolo uzavreté dňa X.X.XXXX P. P. a podľa G. práva
došlo k vzniku majetkového režimu medzi manželmi. Títo majú možnosť slobodne si vybrať právny
poriadok, ktorý sa bude uplatňovať na ich majetok. V tomto prípade však nedošlo k výslovnému zvoleniu
si rozhodného práva a preto sa malo uplatňovať právo so zreteľom na osobné, právne účinky manželstva
podľa krajiny, v ktorej bolo manželstvo uzavreté. Rozdelenie majetku po rozvode podľa § 81a nasl.

zákona o manželstve G. a § 24 a nasl. zákona o registrovaných partnerstvách patrí do právomoci
rozhodovania G. súdov. Tieto majú v takýchto konaniach medzinárodnú právomoc v prípade, že jeden
z účastníkov konania má G. občianstvo alebo má svoje obvyklý pobyt v tejto krajine. Má za to, že G.
právna úprava majetkových pomerov manželov vychádza z toho, že každý z manželov si ponecháva
to, čo priniesol do manželstva a stáva sa výlučným vlastníkom majetku, ktorý získal počas manželstva.

Majetok, ktorý je predmetom delenia sa musí rozdeliť spravodlivo. Rozdelenie majetku sa nevzťahuje
na majetok, ktorý manželia priniesli do manželstva, ktorí nadobudli v dôsledku úmrtia alebo ktorý
získali ako dar od tretej osoby, na majetok, ktorý slúži na osobnú potrebu jedného z manželov alebo
na výkon profesie. Byt a vybavenie domácnosti - aj keby jeden z manželov priniesol do manželstvaalebo zdedil, či získal ako dar, musia byť predmetom rozdelenia majetku na základe dohody manželov,
ak je druhý z manželov závislý od ich neustáleho používania s cieľom zabezpečiť svoje potreby.
Považuje za pochybenie súdu, ktorý neskúmal zákonné aspekty, ktoré by zakladali jeho právomoc a

príslušnosť rozhodnúť vo veci. Na uvedenú otázku sa ani nikdy nedotazoval účastníkov konania. Má za
to, že v konaní protežoval žalobcu, keď tento vystupoval pasívne a súd od neho nepožadoval uniesť
dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Má za to, že jej výpoveďou, ako aj ďalšími dôkazmi
bolo preukázané, že rozsah majetku, teda BSM, ktorým disponoval žalobca v rokoch 1998-2000 P. G.
bol iný a väčší ako uvádzal úmyselne mylne. Predmetom vyporiadania BSM takto malo byť viacero

nehnuteľností a to dva rodinné domy vo P., byty vo P., jeho spoluvlastnícky podiel nočného klubu, ako
aj kaviarne, ako aj vlastníctvo viacerých motorových vozidiel. Išlo o objem majetku v rozsahu viac ako
500.000,00 eur. Má za to, že žalobca pred podaním žaloby väčšinu spoločne nadobudnutého majetku
za trvania manželstva ukryl, speňažil, resp. sa ho pozbavoval účelovými prevodmi na jemu spriaznené
subjekty. Považuje preto za nepochopiteľné, prečo iba nehnuteľnosť a to sporný byt č. X B. W. D. Č.. X
P. W., ako aj jeho vybavenie bolo jediným predmetom súdneho vyporiadania BSM. Opätovne tvrdí, že

uvedenú nehnuteľnosť nadobudla výlučne z vlastných finančných prostriedkov a za pomoci svojej rodiny
financovala rekonštrukciu bytu. Má za to, že žalobca si za trvania manželstva nerobil nijaké nároky na
tento byt a fakticky rešpektoval jej výlučné vlastníctvo.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
postupom podľa § 380 ods. 1 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci
a to dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil

postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, vec správne právne posúdil, aj vecne správne
vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné
považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok

žalovanej považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať.

17. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, v ktorej táto namieta dostatok
právomoci slovenského súdu na konanie a rozhodnutie vo veci a rovnako ani v časti, v ktorej namieta
aplikáciu nesprávneho slovenského hmotného práva. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o konanie s cudzím

prvkom v dôsledku toho, že žalobca je občanom G. G. a žalovaná občiankou Slovenskej republiky
a ich manželstvo bolo uzavreté na území G. G.. Spornou je teda otázka, súdy ktorej z týchto dvoch
krajín majú právomoc na rozhodovanie a právo ktorej z týchto krajín má byť pri vyporiadaní BSM
manželov aplikované. Odvolací súd poukazuje na to, že v rámci zjednocovania práva Európskej únie boli
prijaté4zásadnénariadeniastanovujúcepodmienkysúdnejpríslušnostiuznávaniaavýkonurozhodnutí,

ako aj použitia hmotného práva toho ktorého štátu. Ide o Nariadenie Brusel I, Nariadenie Brusel II
(Nariadenie Rady ES č. 2201/2003), Nariadenie Rím I (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 593/2008), Nariadenie Rím II (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 864/2007).
Napriek snahe o zjednotenie postupu z členských štátov Európskej únie pri určovaní príslušnosti súdu
a určovaní rozhodného práva však ani jedno z vyššie uvedených nariadení nerieši otázku vyporiadania

majetkových vzťahov rozvádzajúcich sa manželov. Vzhľadom k tomu, že medzi Slovenskom a G. nebola
uzavretá ani žiadna dvojstranná dohoda, ktorou by boli tieto otázky riešené, je potrebné na vyporiadanie
sa s uvedenými otázkami aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve v
súkromnom.

18. Podľa ust. § 37 cit. zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná,
ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a
ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva jednoznačný záver o právomoci slovenských súdov

prejednať a rozhodnúť danú vec.20.Otázkurozhodnéhohmotnéhoprávaupravujeust.§21ods.1citovanéhozákona.Podľatohtoznenia
osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia
príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

21. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu nevyplýva, aby medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
dohody o voľbe hmotného práva, je potrebné aplikovať vo veci slovenské hmotné právo. Súd prvej
inštancie teda konal správne, pokiaľ vychádzal z existencie právomoci slovenského súdu na prejednanie
a rozhodnutie vo veci a rovnako postupoval správne, ak vec rozhodol na základe aplikácie hmotného

práva Slovenskej republiky.

22. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou vlastníckeho práva k jedinej veci, ktorú žalobca
označil ako predmet patriaci do BSM účastníkov a to bytu nachádzajúcemu sa v Košiciach. Správne
prihliadol k okolnostiam, za akých bol uvedený byt nadobudnutý a vyvodil aj správny záver, že aj
keď tento bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, stalo sa tak podľa ust. § 28

zákona č. 82/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to jeho prevodom z vlastníctva
bytového družstva do vlastníctva člena tohto bytového družstva, ktorým bola v tomto prípade výlučne
žalovaná. Z toho teda vyvodil správny záver o tom, že žalovanú je potrebné považovať za výlučnú
vlastníčku tohto bytu. Na druhej strane sa súd prvej inštancie správne vyporiadaval aj s otázkou, z akých
finančných prostriedkov bola uhrádzaná cena za nadobudnutie členských práv žalovanej v bytovom

družstve k spornému bytu, keďže k tomu nesporne došlo za trvania manželstva. Nebolo v konaní
sporným, že tieto členské práva nadobudla žalovaná za hodnotu 735.000,00 Sk a súd na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že časť z tejto sumy vo výške 500.000,00 Sk bolo uhradených z
peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná obdržala ako dar a tieto súd nezahrnul do BSM. Ohľadne
sumy prevyšujúcej túto čiastku vyvodil správny záver, že ani jeden z účastníkov nepreukázal, aby tieto

peňažné prostriedky boli zaplatené z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva ktoréhokoľvek z
manželov. Správne preto vyvodil záver, že uvedené peňažné prostriedky boli uhradené zo spoločných
prostriedkov oboch manželov patriacich do BSM. Prebiehajúce konanie sa ako sporové konanie tak
v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, teda OSP, spravovalo procesnou zásadou,
podľa ktorej účastníci konania majú procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a

neunesenie tohto dôkazného bremena sa premieta v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena do
konečnéhorozhodnutiaatovneprospechtejzprocesnýchstrán,ktorétotodôkaznébremenoneuniesla.
Rovnakými zásadami sa spravuje aj nový procesný predpis a to Civilný sporový poriadok (zákon č.
160/2015 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016. Pokiaľ teda ani jeden z účastníkov nepreukázal, že
do úhrady ceny družstevného bytu boli použité aj výlučné prostriedky ktoréhokoľvek z nich (nad rozsah

sumy 500.000,00 Sk) správne vychádzal súd prvej inštancie zo záveru, že táto časť ceny družstevného
bytu bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Ide o sumu 252.095,00 Sk, teda 8.368,02 eur.
Rovnakými zásadami sa súd riadil aj pri posudzovaní peňažných prostriedkov, z ktorých bola vykonaná
rekonštrukcia uvedeného bytu. Ani v tejto časti totiž žiaden z účastníkov nepreukázal, aby sa táto
rekonštrukcia vykonala za peňažné prostriedky z jeho výlučného vlastníctva. Správne súd vyvodil záver

o tom, že na rekonštrukciu boli použité prostriedky patriace do BSM účastníkov a to v sume 28.900,00
eur. Z uvedeného vyplýva, že z prostriedkov patriacich do BSM takto boli do výlučného vlastníctva
žalovanej investované prostriedky vo výške 37.268,02 eur (8.368,02 + 28.900,00). Správne preto súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť polovicu z tejto sumy žalobcovi.

23. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovanej, ktorej sa táto domáha zahrnutia do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov aj ďalších vecí a to tak nehnuteľností nachádzajúcich sa na území G., ako
aj hnuteľných vecí. Aj v tomto smere totiž žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno preukázať takto ňou
tvrdené skutočnosti. Na základe jej návrhu súd vykonal lustrovanie v registri nehnuteľností G. republiky
a z jeho výsledkov vyvodil záver o tom, že v období trvania manželstva účastníkov ani jeden z nich

na území G. G. nenadobudol do vlastníctva žiadne nehnuteľnosti. Rovnako žalovaná neuniesla svoje
dôkazné bremeno ani pri tvrdení o tom, že za trvania manželstva nadobudli nejaké motorové vozidlá,
ktoré by v ich vlastníctve boli aj v čase zániku BSM. Súd prvej inštancie teda vyvodil správne skutkové
závery z tých dôkazov, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili.

24. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane správneho výroku o trovách konania.25. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Neúspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi
odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).