Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 25, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818204044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Ing. P. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom F., I. cesta XXXX/XA, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. Augusta
8 a 10, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.9.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že na komisii dňa
9.9.2014 mu bol priznaný ČID odo dňa 29.4.2013. Na komisii dňa 14.10.2014 mu bol priznaný ČID až od
dňa 26.9.2014 (sťažnosť 29.9.2016). Nedodržal pokyn kontroly na diabetes o pol roka. Vo veci žiadosti

o ČID zo dňa 6.2.2014 Sociálna poisťovňa nedodržala termín odpovede do 60 dní, ale predvolanie mu
zaslalaaž20.8.2014,čímporušilazákonolehotáchkonania.Nazákladeuvedenéhomubolaspôsobená
majetková (peňažná) ujma a to rozdiel za obdobie 29.4.2013 - 26.9.2014 a to vo výške priznaného
ČID od 26.9.2014 a výškou vyplatených dávok v hmotnej núdzi (4.2013 - 26.9.2014). Prípisom zo dňa
24.11.2016 poisťovňa hodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a ospravedlňuje sa - a nič viac. K údajom
30.4.2012 a 29.4.2012 žalobca uvádza, že podľa lekárskych správ (nálezov) mu bola cukrovka zistená
už 29.4.2003 a to v hodnote 9,1, t.j. už po tomto termíne mohol podať žiadosť o ČID (rozdiel cca 11

rokov).

2. Podanie žalobcu nespĺňalo všetky náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. Civilného sporového
poriadku. Súd preto žalobcu predvolal na výsluch podľa § 130 Civilného sporového poriadku, za
účelom odstránenia vád žaloby. Žalobca na výsluchu uviedol, že bol na invalidnom dôchodku, teraz
je už na starobnom dôchodku. Na základe toho, čo mu priznala MUDr. O. na komisií nemocenského
poistenia dňa 9.9.2014 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok spätne odo dňa 29.4.2013, čo

bol posledný dátum kontroly u MUDr. C. na diabetes. Dôchodok bol teda priznaný spätne približne 16
mesiacov. Následne však nejaká osoba z poisťovne našla v spise to, že podľa nich nedodržal kontrolu
na diabetes pol roka. Podľa žalobcu táto lehota nie je nikde určená, lehota je až do 12 mesiacov a
tú dodržal. Predvolali ho na druhú komisiu dňa 26.9.2014, kde mu priznali druhý dôchodok, vznikol
tak rozdiel medzi priznaným invalidným dôchodkom a čiastkou, ktorú žalobca poberal predtým z úradu
práce, lebo bol nezamestnaný. Ten rozdiel vychádzal približne 100 EUR mesačne. Papiere o tom už
pozahadzoval keďže má už starobný dôchodok. Domáha sa teda náhrady nemajetkovej ujmy. Podal

aj sťažnosť žalovanému. Žalovaný mu napísal, že sťažnosť je opodstatnená avšak nič sa nedialo len
sa mu ospravedlnili. V odpovedi, ktorá mu bola doručená sa nepíše nič konkrétne, píše sa, že niekto
odišiel na PN, nie je to zrejmé, či to bol napr. posudkový lekár z Bratislavy. Tu v Prievidzi je 6 alebo 7
posudkových lekárov, pokiaľ niektorý vypadne, štatutár je povinný je zabezpečiť náhradu. Žalobca ďalejuviedol, že výšku náhrady ujmy, ktorej sa domáha bude špecifikovať jeho právny zástupca. Žiadal, aby
mu bol právny zástupca pridelený súdom ex offo.

3. Súd poučil žalobcu, že podľa súčasnej právnej úpravy je potrebné sa so žiadosťou o pridelenie
právneho zástupcu obrátiť na Centrum právnej pomoci a poskytol na to žalobcovi lehotu.

4. Žalobca v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.7.2019 okrem iného uviedol, že Centrum právnej
pomoci mu bezplatnú právnu pomoc neposkytlo, pretože dosahuje vyšší príjem než do akého sa právna

pomoc poskytuje. Nikto z ním kontaktovaných právnikov nie je ochotný ho proti žalovanému zastupovať.
Žalobca vyčíslil majetkovú ujmu, ktorej sa domáha v sume 2.827,58 EUR a doplnil do spisu listiny na
preukázanie svojho nároku.

5. Súd doručil žalobu žalovanému. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom
poverenej zamestnankyne žalovaného a listinnými dôkazmi.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že mu bol dôchodok priznaný od 26.9.2014, avšak už
9.9.2014 bol zavolaný na Sociálnu poisťovňu Prievidza. Spísala sa o tom zápisnica, išlo to do Bratislavy.

Nejaký koumák tam však našiel, že žalobca nedodržal kontrolu na diabetes o pol roka a tak mu bol
potom priznaný dôchodok až od 26.9.2014. Aj podľa zákona o tom musí byť záznam. V odpovedi na
jeho sťažnosť zo dňa 24.11.2016 je uvedené, že bola opodstatnená. Aj v odpovedi zo dňa 29.3.2017 je
uvedené, že bola sťažnosť opodstatnená.

8.PoverenázamestnankyňažalovanéhoMUDr.P.O.napojednávaníuviedla,žepodľazáznamuvspise,
ktorý o žalobcovi viedol žalovaný, bola žiadosť o priznanie invalidity vydaná žalobcovi dňa 6.2.2013.
Žalovanému však bola žalobcom doručená až 24.3.2014. Sociálna poisťovňa v Prievidzi mala vtedy
predlženú dobu konaní, vzhľadom na to, že jej chýbali dvaja lekári. Žalobca bol o tom informovaný.
Dňa 9.9.2014 bol žalobca predvolaný na komisiu do poisťovne s tým, že pri jeho náleze nesmie byť

predložený nález starší ako jeden rok. Chýbalo mu však diabetologické vyšetrenie. Podľa záznamu v
spise s ním bolo dohodnuté, že sa opäť dostaví dňa 17.9.2014 o 14.00 hod, s tým že diabetologické
vyšetrenie prinesie. Vyšetrenie mu bolo vykonané dňa 26.9.2014 a na 14.10.2014 bol pozvaný do
komisie. Bolo to v najbližšom možnom termíne. Bol uznaný invalidným. Rozhodujúcim v jeho prípade
bol diabetes. Podľa zákona 461/2003 Z.z mu bola priznaná znížená miera pracovnej schopnosti 40%

z dôvodu diabetes, čo bolo navýšené o ďalších 10% z dôvodu ortopedických ťažkostí. Podľa spisu
bol žalobca vyšetrený u MUDr. C. dňa 30.4.2012, vtedy bolo konštatované, že neboli zistené žiadne
komplikácie. Boli mu predpísané perorálne antibiotiká. V zázname z apríla 2013 bolo uvedené, že sú
biochemické parametre žalobcu v norme. Glykémia bola 6,8 čo je mierne zvýšená. Ak by sa išlo podľa
týchto vyšetrení, nebolo by možné priznať žalobcovi 50%, keďže cukrovka bola kompenzovaná diétou a

liekmi,čižejehozníženiepracovnejschopnostibybolo10-20%asprípadnýmnavýšenímzdôvoduiných
ťažkostí by to bolo 30%. Na poslednom vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval u žalovaného urobil žalovaný
proklientské rozhodnutie, kde mieru zníženia pracovnej schopnosti u žalobcu hodnotili na hornej hranici
z rozmedzia 30-40% a ostatné ťažkosti hodnotili na 10%, čiže mu bol priznaný invalidný dôchodok. Proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo, boli podané sťažnosti. Čo sa týka medicínskeho hľadiska,

bolo konštatované, že nedostatky neboli zistené.

9. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: oznámenie o výsledku prešetrenia opakovanej
sťažnosti zo dňa 29.3.2017 č. l. 4, žiadosť - sťažnosť zo dňa 20.2.2017 č. l. 6, oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosť z dňa 24.11.2016 č. l. 7, sťažnosť zo dňa 29.9.2016 č. l. 9, predvolanie na ústne

pojednávanie na 14.10.2014 č. l. 10, predvolanie na ústne pojednávanie na 9.9.2014 č. l. 11, potvrdenie
ÚPSVaR č. l. 18. potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi č. l. 19-20, vyčíslenie č. l. 21, rozhodnutie
SP zo dňa 28.10.2014 č. l. 22.

10. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Občiansky zákonník upravuje majetkové

vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.11.Podľa§120ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoisteníSociálnapoisťovňajeverejnoprávna
inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

12. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Na účely tohto zákona je

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 4 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

16. Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia

sumy 2.827,58 EUR. Žalobca uvádzal, že uvedenej sumy sa domáha z titulu majetkovej ujmy. Výšku
tejto majetkovej ujmy určil žalobca ako rozdiel medzi výškou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý
mu bol priznaný dňa 26.9.2014 a výškou vyplatených dávok v hmotnej núdzi za obdobie od apríla 2013
do 26.9.2014. Bol totiž toho názoru, že mu invalidný dôchodok mal byť priznaný už od 29.4.2013.

17. Slovenské občianske právo rozoznáva majetkovú a nemajetkovú ujmu. Majetkovú ujmu, t.j. ujmu
utrpenú na hmotných statkoch (hodnotách), t.j. na majetku poškodeného, označuje slovenské občianske
právo ako škodu. Pokiaľ utrpel poškodený škodu (majetkovú ujmu) nezákonným rozhodnutím alebo
nezákonným úradným postupom orgánu verejnej moci, podmienky vzniku zodpovednosti za túto škodu
a spôsob a rozsah náhrady tejto škody upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že Sociálna poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou, t.j. právnickou osobu zriadenou zákonom, na
ktorú Slovenská republika preniesla zákonom výkon časti verejnej moci. Pokiaľ Sociálna poisťovňa pri
výkone svojej právomoci zverenej štátom spôsobí niekomu škodu, či už nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, za túto škodu zodpovedá štát, t.j. Slovenská republika. Z uvedeného

dôvodu je potrebné v súdnom spore o náhradu takejto škody žalovať štát. Sociálna poisťovňa nie je
subjektom zodpovednosti za takúto škodu. Sociálna poisťovňa vystupuje takomto prípade v zmysle
§ 4 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. len ako orgán konajúci v mene štátu. Ako žalovaná však musí
byť v sporoch o náhradu škody podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. označená vždy Slovenská
republika.

18. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu)
vyjadruje stav vyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v (hmotno)právnom
vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má
aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má

pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len
vtedy, ak žalovaný je subjektom tvrdenej povinnosti, ktorá zodpovedá uplatnenému právu žalobcu. Ak
sa toto v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného.19. Ako už bolo uvedené, subjektom zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom verejnoprávnej inštitúcie je Slovenská republika.

Tá má teda v sporoch o náhradu takejto škody pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže žalobca ju neoznačil
ako žalovaného (žaloval teda nesprávny subjekt), súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie zamietol.

20. Po tom, čo súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného,

nebol už povinný ďalej sa zaoberať dôvodnosťou žaloby. Napriek tomu však možno konštatovať, že
žalobe by aj tak nebolo možné vyhovieť. Podľa názoru súdu, v žalobe chýba predovšetkým skutkové
tvrdenie, či sa žalobca domáha náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne
alebo z dôvodu jej nesprávneho úradného postupu. Uvedené dva nároky nemožno stotožňovať a ani
navzájom zamieňať. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom príslušného orgánu, t.j. výsledkom
jeho rozhodovacej činnosti, ktorým sa spravidla priznávajú určité práva alebo ukladajú povinnosti. Na

druhej strane úradný postup je určitá činnosť, alebo súbor činností, či aktivít príslušného orgánu verejnej
moci, t.j. úkony, ktoré na seba postupne nadväzujú a spravidla vedú k rozhodnutiu.

21. Žalobca vidí dôvodnosť svojho nároku v tom, že jeho sťažnosť zo dňa 29.9.2016, adresovaná
žalovanému, bola vyhodnotená žalovaným ako opodstatnená. Jej opodstatnenosť však bola vzhliadnutá

v tom, že v konaní pri posúdení zdravotného stavu žalobcu neboli dodržané zákonné lehoty, že žalovaný
dal žalobcovi v tomto za pravdu. Žalovaný však nevyhodnotil sťažnosť a ani opakovanú sťažnosť
žalobcu za opodstatnené ohľadom výšky priznaného čiastočného invalidného dôchodku ani ohľadom
dátumu, od ktorého bol tento dôchodok priznaný.

22. Podľa názoru súdu, žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od ním tvrdenej nesprávnosti
rozhodnutia, ktoré vydal žalovaný dňa 28.10.2014 a ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v
sume 230,30 EUR od 26.9.2014. Žalobca v konaní pred súdom tvrdil, že jeho nárok na dôchodok vznikol
v skutočnosti už 29.4.2013. Z toto teda možno dospieť k záveru, že žalobca napádal skutkové závery,
ku ktorým žalovaný v uvedenom rozhodnutí dospel.

23. V zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. možno právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím uplatniť vtedy ak bolo právoplatné rozhodnutie zmenené alebo zrušené pre
jehonezákonnosťpríslušnýmorgánom.Ďalšoupodmienkunapriznanienáhradyškodyje,žepoškodený
podal proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

24. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.10.2014 žiaden
opravný prostriedok nepodal (v rozhodnutí bol riadne poučený o práve podať opravný prostriedok v
lehote 30 dní). Žalobca začal konať až po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia, na základe rady od
nezainteresovanej osoby a prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní sa chcel domáhať nároku,

ktorý s opodstatnenosťou tejto sťažnosti vôbec nesúvisí.

25. Vzhľadom na uvedené, by nebolo možné zaoberať sa náhradou škody pre prípadnú nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného, keďže proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal riadny opravný prostriedok.
Sťažnosti podávané žalobcom nie sú takýmto riadnym opravným prostriedkom. Toto rozhodnutie

zároveň ani nebolo zrušené príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť.

26. Súd napokon ešte poukazuje aj na to, že podmienkou na priznanie náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je aj predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 a nasl. citovaného zákona. To
spočíva v povinnosti poškodeného obrátiť sa vždy najprv na príslušný orgán a písomnou žiadosťou

požiadať tento príslušný orgán o náhradu škody. A až vtedy, ak príslušný orgán do šiestich mesiacov
vôbec neuspokojí nárok na náhradu škody alebo ho uspokojí iba v časti, je možné sa následne obrátiť
na súd. Žalobca si uvedenú povinnosť nesplnil.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.29. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, plne úspešnou stranou v spore bol
žalovaný. Mal by tak proti žalobcovi nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže si

žiadne trovy neuplatnil a vynaloženie žiadnych trov mu nevyplýva ani zo súdneho spisu, súm mu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.