Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Michal Drimák, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220822
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119220822.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ P. E., J.. X.X.XXXX, G. U. XX, XXX XX U., 2/ S. E., J..
XX.XX.XXXX,G.U.XX,XXXXXU.,protižalovaným:1/EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, 2/ DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821
08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa
výkonu záložného práva a o nevykonanie dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I.žalovaný v1.rade jepovinnýzdržaťsavýkonuzáložnéhopráva,predmetomktoréhosúnehnuteľnosti:
- rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere 114 m2,
vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne územie U.Q., vo
vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,
- pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX/X, o výmere 507 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U.,

katastrálne územie U., vo vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,

II. žalovaný v 2. rade je povinný nevykonať dobrovoľnú dražbu predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
- rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere 114
m2, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U., katastrálne územie U., vo

vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,
- pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX/X, o výmere 507 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálnym odborom, okres K., obec U.,
katastrálne územie U., vo vlastníctve: P. E. v podiele 1 a S. E. v podiele 1,

III. ukladá povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva predajom na
dobrovoľnej dražbe k hore uvedeným predmetným nehnuteľnostiam proti žalovaným 1/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, 2/ DRAŽOBNÁ
SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava. IČO: 35 849 703,

IV. Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, s tým, že o výške

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
19.12.2019 domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva,
zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/zal/X zo
dňa 28.6.2010 (ďalej len „zmluva o záložnom práve“) na zabezpečenie Zmluvy o poskytnutí úveru reg.
č. XXXXXX uzatvorenej zo dňa 28.6.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzatvorenej medzi L. E., J..

X.X.XXXX, G. H. XXX/XX, XXX XX E. J. Y. a Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej len „ČSOB“) formou dobrovoľnej dražby, a vočižalovanému v 2. rade, nevykonať dobrovoľnú dražbu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že ako záložcovia uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného v 1. Rade
- ČSOB dňa 28.6.2010 zmluvu o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávok ČSOB ako veriteľa,
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vo výške 19.500 Eur s dlžníkom L. E., J.. X.X.XXXX, G. H.Y. XXX/
XX, XXX XX E. J. Y., nevestou žalobcov. Vzhľadom na to, že L. E.Á. ako dlžník neuhrádzala svoj úver
riadne a včas, o čom žalobcov neinformovala, dostala sa do omeškania so splátkami, čo sa žalobcovia

dozvedeli len nedávno a začali namiesto L. E. splácať splátky predmetného úveru, aby tým zabránili
realizácii záložného práva. Dňa 26.9.2019 bolo žalobcom zaslané upozornenie od žalovaného v 1. rade
o možnosti realizácie dobrovoľnej dražby. Žalobcovia síce začali uhrádzať splátky v plnej výške, avšak
napriektomuimžalovanýv2.radezaslalvýzvunaumožnenievykonaniaohodnotenianehnuteľnostiajej
obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 9.12.2019, pričom obhliadajúci ohodnotil nehnuteľnosti na 70.000 až
100.000 Eur, čo je podľa žalobcov neprimerane široký rozsah pre ohodnotenie plne zrekonštruovaného

zatepleného domu. Žalobcovia ďalej uviedli, že im nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k zosplatneniu úveru, či
bola pohľadávka pôvodného veriteľa - ČSOB platne postúpená na žalovaného v 1. rade, a tiež ani o to,
aká časť úveru je splatená. Nakoľko predmetný záloh je jediným obydlím žalobcov, ktorí sú invalidnými
dôchodcami, nepovažujú dražbu za nevyhnutnú, keďže splátky sa opäť uhrádzajú v plnej výške, a preto
nie je dôvod na realizáciu zabezpečovacej funkcie záložného práva, napokon túto možnosť (vysporiadať

sa inak než výkonom záložného práva) im ponúkol samotný záložný veriteľ, a to listom zo dňa 26.9.2019.
Žalobcovia tiež zastávajú názor, že výkon záložného práva sa uskutočňuje pre pohľadávku, ktorá vznikla
zo zmluvy, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom sa táto pohľadávka v kontexte možných
neprijateľných podmienok javí ako sporná. Výkon záložného práva podľa žalobcov odporuje tiež dobrým
mravom, keďže závažným a neprimeraným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok.

3. Žalobca pripojil k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zmluvu o záložnom práve, Upozornenie
o možnosti realizácie dobrovoľnej dražby, Výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti
a obhliadky nehnuteľnosti a Ponuku zverejnenú na realitnom portáli www.nehnuteľnosti.sk , na predaj predmetných nehnuteľností formou dražby.

4. Podľa § 324 ods. 1 zák č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto
rozhodnutieosvedčínaliehavosťpotrebytakéhotopostupuodrážajúcunemožnosťvyčkaťdokonečného

rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.

15. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobcovia uzavreli so žalovaným v 1. rade dňa
28.6.2010 zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

16.Žalobcoviasa neodkladnýmopatrenímdomáhajútoho,abysúdnariadilžalovanýmzdržaťsavýkonu
predmetného záložného práva predajom vyššie uvedených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma

sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

18. Oboznámením so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými žalobcom a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

19.Úverboluzavretýnasumu19.500Eur,čopredstavujehrubýnepomermedzihodnotounehnuteľností

a úverovanou sumou. Predmet dražby tvorí obydlie žalobcov, a preto ak by sa výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby ukázal v sporovom konaní ako nedôvodný, ujma spôsobená
výkonom záložného práva by bola evidentná. Keďže žalovaný v 1. rade smeruje k výkonu záložného
práva, neposkytnutím súdnej ochrany žalobcom formou neodkladného opatrenia by mohli byť títo
zbavení súdnej kontroly nad právnym vzťahom, na základe ktorého sa vedie dražba nehnuteľnosti.

20. Žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo
nehnuteľností,ktorémajúbyťpredmetomdražbyaobydlievpredmetnomdome),rovnakoprenariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu tým, že vykonaním dražby by stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo

môže pre žalobcov znamenať nenávratný zásah do ich práv. Úprava výkonu záložného práva umožňuje
veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej
štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia
skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany
domáha. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok.

Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie
pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom
garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. Za osobitne
dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda
nie až keď ujma vznikne. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana

(ex ante; porov.Pl ÚS 23/14), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex
post súdnu ochranu t.j. podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady
93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity.
Nadmerné sťaženie procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú
nehnuteľnosť po dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky. Preto

je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale
aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A
tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in
abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Výkon záložného právasa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcu. Právo na obydlie je priznané aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú
republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova

je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah
takéhotorozsahu,byvzásademalmaťmožnosťnechaťposúdiťprimeranosťtohtoopatrenianezávislým
súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej
legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému kráľovstvu zo
dňa 13.5.2008 sp.zn. 19009/2004). Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu

vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobca by výkonom záložného práva
stratil svoje obydlie ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému ako
dražobníkovi nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie
neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie
ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo
strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane

obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcu.

21. Je nespochybniteľné, že zákon č. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky. Súd zastáva názor, že záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých
zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými

ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné. Nariadením takéhoto
neodkladného opatrenia sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak súd má za to, že
za danej situácie je potrebné upraviť pomery účastníkov v snahe predísť prípadnému neoprávnenému
zhoršeniu pozície, ujme a následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu, obzvlášť v situácii,
keď jednou zo stranu sporu je spotrebiteľ. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci plný úspech a súd nezistil žiadne dôvody pre použitie
ustanovenia § 257 CSP, vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorej výške

rozhodnej súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.