Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109205494
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4109205494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: H.
T., bytom F., T. XXX/X, zastúpený advokátmi JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Nitra, Farská 40, a Mgr.
MartinLieskovský,sosídlomNitra,Farská40,ozaplatenie5.454,06euraspríslušenstvom,naodvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 26. apríla 2017, č. k. 17C/201/2009-327, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 2.727,03
eura p o t v r d z u j e .

V časti zaplatenia úroku z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 2.727,03 eura vo výške 9,5% ročne počnúc od 11. 03. 2009
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V napadnutej časti trov štátu a trov konania rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
2.727,03 eura spolu s 10% úrokom z omeškania ročne počnúc od 11. 03. 2009 až do zaplatenia a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalšími výrokmi
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 425,46 eura na účet Okresného
súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov
konania vo výške 425,46 eura na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že 22. 03. 2007 došlo k nehode tak, že žalovaný ako chodec
prechádzajúci cez vozovku v F. na V. mimo prechodu pre chodcov, vstúpil do jazdnej dráhy idúceho
vozidla, ktoré sa snažilo vyhnúť zrážke s chodcom a narazilo do oprotiidúceho vozidla. Pri dopravnej
nehode došlo ku kontaktu chodca s pravou zadnou časťou vozidla F. XXX B.. Na uvedenom vozidle
vznikla škoda, na základe ktorej žalobkyňa vyplatila poistné plnenie v celkovej výške 5.454,06 eura.
Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 422 ods. 1 a § 450 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a

zvýraznil, že v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/201/2009-145 zo dňa 20. 12. 2010, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.454,06 eura spolu s príslušným úrokom z
omeškania od 11. 03. 2009 do zaplatenia. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 6Co/99/2011-163 zo dňa 21. 12. 2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vecvrátil na ďalšie konanie, pričom vo svojom rozhodnutí nariadil doplniť dokazovanie a to na posúdenie, či
porucha pozornosti ADHD je duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by žalovaný nebol schopný ovládať
svoje konanie a posúdiť jeho následky. Zároveň nariadil, aby súd prvej inštancie si preto zabezpečil

odborné vyjadrenie znalca, ktorý podával znalecký posudok v konaní 11P/428/2006 a len v prípade, ak
by bolo toto odborné vyjadrenie nedostatočné, prichádzala by vo veci možnosť vo veci nariadiť znalecké
dokazovanie. Následne súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom
č. k. 17C/201/2009-268 zo dňa 25. 06. 2014, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný
v čase dopravnej nehody, ktorú spôsobil trpel duševnou poruchou, ktorá sa nazýva ADHD, ktoré boli

v tomto období plne manifestné, načo znalec poukázal aj v znaleckom posudku, ďalej vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný mal v inkriminovanom čase znížené schopnosti sa ovládať, ako aj prevziať
následky svojho konania, pričom zníženie spôsobila narušená sústredenosť, impulzivita a k tomu ešte
hyperaktivita, pričom v čase dopravnej nehody jeho schopnosť ovládať svoje konanie a posúdiť jeho
následky bola znížená a z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Aj voči tomuto
druhému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu a Krajský súd Nitra uznesením č. k.

6Co/278/2015-282 zo dňa 31. 05. 2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom vo svojom druhom
rozhodnutí nariadil opäť rozhodovať o náhrade škody s použitím ustanovenia § 450 Občianskeho
zákonníka, čiže nariadil, aby sa súd pred vydaním konečného rozhodnutia zaoberal otázkou spôsobu
a rozsahu náhrady škody vrátane úvahy o primeranom znížení náhrady škody (§ 450 OZ). Doplnil
dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s potvrdením o návšteve školy žalovaného, s

rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia, s rozhodnutím o zaradení študenta t.j. žalovaného do
evidencie študentov so špecifickými potrebami, s potvrdením ohľadoch zdravotného stavu žalovaného,
s potvrdením o výške nákladov žalovaného v súvislosti s ubytovaním na internáte a v súvislosti so školou
a zistil, že žalovaný je študentom Ekonomickej univerzity v T., v súčasnej dobe navštevuje 4. ročník,
má pridelené ubytovanie v R. domove R. hrdlo, kde poplatok za ubytovanie v školskom domove činí

sumu 52 eur mesačne. Žalovaný v súčasnej dobe býva v domácnosti svojej matky, otec mu prispieva na
štúdium mesačne sumou 70 až 100 eur a matka sa snaží uhrádzať všetky výdaje, ktoré má v súvislosti
so školou. Zo správy zo Sociálnej poisťovne zistil, že žalovaný nie je v informačnom systéme sociálnej
poisťovne u zamestnávateľa ani u SZČO, v roku 2012 pracoval ako dohodár v spoločnosti I. Q.. Z
čestného prehlásenia jeho matky zistil, že v čase maloletosti žalovanému prispievala sumou 80 eur

mesačne,momentálnemuneprispievažiadnousumouokremstravyabývania. Zosprávyodošetrujúcej
lekárky MUDr. E. H. zistil, že žalovaný sa v súčasnej dobe lieči na psychiatrickej ambulancii vo R., chodí
na pravidelné kontroly a užíva lieky. Z rozhodnutia zo dňa 30. 09. 2016 F. fakulty ekonomickej univerzity
T. súd zistil, že žalovaný bol zaradený ako študent do evidencie študentov so špecifickými potrebami o
priznanie primeraných úprav a podporných služieb, čiže bol mu priznaný štatút študenta so špecifickými

potrebami. Z rozhodnutia zo dňa 29. 09. 2016 zistil, že žalovanému bolo priznané sociálne štipendium
vo výške 185 eur, počnúc od 01. 09. 2016 do 30. 06. 2017. Z potvrdenia o návšteve školy zistil, že
žalovaný je študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia od 01. 09. 2016 do 31. 08. 2017. Argumentoval,
že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustáleného názoru Krajského súdu v Nitre majúc za to, že boli
splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, teda žalovaný

je povinný uhradiť škodu a pri rozhodovaní o výške škody sa zaoberal úvahami o primeranom znížení
náhrady škody v zmysle § 450 OZ a pri aplikácií moderačného práva vychádzal zo skutočností, že v
čase vzniku dopravnej nehody žalovaný mal 15 rokov, bol žiakom 9. ročníka Základnej školy, v súčasnej
dobe je žalovaný študentom 4. ročníka L. univerzity v T.. Od posledného rozhodnutia súdu došlo aj k
zmene pomerov na jeho strane, v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa

oňho stará, uhrádza mu náklady na štúdium, otec mu na štúdium prispieva mesačne sumou v rozmedzí
od 70 do 100 eur. Prihliadol na rozhodnutie F. fakulty L. univerzity v T. zo dňa 30. 09. 2016, ktorým bol
žalovanému priznaný štatút študenta so špecifickými potrebami a rozhodnutím zo dňa 29. 09. 2016 mu
bolo priznané sociálne štipendium vo výške 185 eur, a to za obdobie od 01. 09. 2016 do 30. 06. 2017.
Rezultoval, že žalovaný je študentom vysokej školy, v súvislosti s čím má výdaje na ubytovanie, nakoľko

býva na študentskom internáte v T., na stravovanie, výdaje na uspokojenie jeho kultúrnych a osobných
potrieb, výdaje na úhradu školských potrieb a vzhľadom, a v súčasnej dobe navštevuje psychiatrickú
ambulanciu, kde má výdaje aj na lieky, ktoré užíva. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd moderačné
právoaplikoval,pričompostupovalpodľa§450OZ,poukazujúcnaskutočnosť,žežalovanýještudentom
vysokej školy, v čase vzniku dopravnej nehody mal len 15 rokov, škodu, ktorú žalovaný spôsobil nebola

spôsobená úmyselne a prihliadnuc na okolnosti teda vzniku ako ku škode došlo, ako aj na jeho osobné
pomery, jeho zdravotný stav, rodinné, sociálne a zamestnanecké a iné spoločenské pomery súd mal
za to, že je tu dôvod na použitie moderačného práva § 450 OZ a vzhľadom na tieto všetky okolnosti
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.727,03 eura, čo je polovicaz celkovej škody a mal za to, že zaviazanie žalovaného na vyššiu sumu poukazujúc na jeho celkové
pomery by malo preňho likvidačné následky. Žalobkyni priznal aj úrok z omeškania, o ktorom súd
rozhodol v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na zhruba
rovnaký pomer úspechu obidvoch je strán. Keďže Okresný súd Nitra uznesením č. k. 17C/201/2009-220
zo dňa 19. 11. 2013 priznal znalkyni MUDr. Kataríne Romsauerovej znalečné vo výške 432,60 eura,
ktoré jej bolo vyplatené dňa 22. 04. 2015 učtárňou tunajšieho súdu z finančných prostriedkov štátu

a uznesením č. k. 17C/201/2009 - 225, zo dňa 19. 11. 2013 priznal znalcovi MUDr. Petrovi Kozíkovi
znalečné vo výške 418,32 eura, ktoré mu bolo vyplatené dňa 22. 04. 2015 učtárňou súdu z finančných
prostriedkov štátu, tým vznikli štátu trovy konania spolu vo výške 850,92 eura. S prihliadnutím na čl. 4
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keďže Civilný sporový poriadok účinný od 01.
07. 2016 neobsahuje ustanovenie týkajúce sa priamo náhrady trov konania štátu, rozhodol o trovách
štátu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorý je čo do obsahu a účelu najbližší. Pri rozhodovaní o povinnosti

nahradiť štátu trovy konania vychádzal súd zo skutočnosti, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo a preto strany sporu zaviazal na náhradu trov štátu každého v jednej polovici.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a to v jeho vyhovujúcej
časti priznanej sumy 2.727,03 eura a žiadal v tejto časti rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozhodnutie v tejto časti a žalobu v celosti zamietnuť.
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle § 365 ods. 1 písm. b, d/ až h/
CSP. Zvýraznil, že namietal nemožnosť akceptovania výsledkov vypracovaných znaleckých posudkov,
ktorú odôvodňoval svojim vekom a odborným zameraním ustanovených znalcov, ktorí posudzovali
jeho vôľovú a rozpoznávaciu schopnosť v čase vzniku udalosti riešenej v tomto konaní. Poukázal na

Inštrukciu 7/2009 Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 25. 03. 2009 č. 23635/2009-51 s odkazom na
samostatné odvetvie klinická psychológia detí a odvetvie psychiatrie. Mal za to, že do konania bolo
potrebné pribrať znalcov z odboru klinickej psychológie detí, keďže v čase nehody bol dieťaťom a práve
znalci z tohto odboru boli príslušní na zodpovedanie otázky v akom stave sa v čase nehody nachádzala
jeho schopnosť ovládať svoje konanie a takisto schopnosť posúdiť následky svojho konania. do konania

pribratí znalci nemajú žiadnu spojitosť s detskou psychiatriou, či psychológiou. Súd prvej inštancie sa s
touto jeho argumentáciou, či ustanovení znalci vzhľadom na ich odborné zameranie mohli posudzovať
ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť dieťaťa, nevysporiadal, preto je v tejto časti napadnutý rozsudok
arbitrárny a neodôvodnený. Doplnil, že v konaní tiež žiadal vykonanie znaleckého dokazovania v tom
smere, či bolo možné zo strany vodiča, ktorý bol žalobkyňou odškodnený, zabrániť nehode, resp. či

a akou mierou prispel k vzniku dopravnej nehody, najmä z pohľadu rýchlosti, ktorou viedol poškodené
motorové vozidlo, pretože ak by vodič poškodeného motorového vozidla išiel vyššou než povolenou
rýchlosťou, toto porušenie mohlo mať príčinnú súvislosť so vznikom škody. Zvýraznil, že v konaní podal
dva návrhy na doplnenie dokazovania, v písomnom podaní zo dňa 21. 11. 2016 a na pojednávaní dňa
27. 03. 2017, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal zamietnutím len jedného z nich a absentuje

rozhodnutie o druhom z nich. Aj z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok riadne neodôvodnený. Bol
toho názoru, že aj keď odvolací súd vyjadril svoj právny názor v otázke zodpovednosti za škodu, bol
prvoinštančný súd povinný zaoberať sa otázkou existencie preukázanej zodpovednosti žalovaného
za škodu. Vyzdvihol, že v konaní nebolo rozhodnuté čiastočným ani medzitýmnym rozsudkom o
otázke zodpovednosti za škodu. Ďalej argumentoval, že nehoda bola predmetom šetrenia v rámci

priestupkového konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že zanikla zodpovednosť za priestupok,
pričom v konaní poukázal na znenie ust. § 193 CSP, teda nie je žiadnym relevantným rozhodnutím
preukázané, že by zodpovedal za vzniknutú škodu, teda nie je vôbec zrejmé, či je pasívne vecne
legitimovaný. Do dnešného dňa ani neexistuje rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo jeho zavinenie na
vzniku predmetnej škody, preto napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný. Vyzdvihol,

že podanie vysvetlenia v rámci priestupkového konania je nezákonný dôkaz, pretože pri jeho výsluchu
ako mladistvého nebol prítomný jeho zákonný zástupca. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že
podanie vysvetlenia nie je možné považovať za ústne pojednávanie podľa ust. § 74 zák. o priestupkoch,
pretože práve tu prebehlo ústne prejednanie a objasňovanie priestupku. Toto tvrdenie oprel o závery
rozsudkuNajvyššiehosúduSRzodňa25.01.2012sp.zn.Sžd/19/2011.Uzavrel,žeobjasnenýskutkový

stav nie je absolútne postačujúci pre ustálenie dôvodnosti nároku žalobcu. V závere uviedol, že napriek
uplatneniumoderačnéhoprávapovažujesumupriznanúžalobcovizaneprimeranúaprílišvysokú najmä
vzhľadom na to, že je študentom a okrem nepravidelných brigád nemá možnosť si zarobiť peniaze
a nemá žiadne úspory a zároveň poukázal na svoje zdravotné problémy. Žiadal aj o oslobodenie odpovinnostiznášaťtrovyštátusprihliadnutímnaokolnostihodnéosobitnéhozreteľa.Namietalajpriznanie
úroku vo výške 10 % ročne, nakoľko základná úroková sadba bola od dňa 11. 03. 2009 ustálená vo
výške 1,5 %, preto výsledný úrok z omeškania je možné priznať vo výške 9,5 % ročne.

5. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, prípadne zmeniť iba v časti sadzby priznaného úroku z omeškania z 10 % na 9,5 % od 11. 03.
2009 do zaplatenia. Zvýraznila, že žalovaný začal poukazovať na údajnú nesprávnosť vypracovaných
znaleckých posudkov až po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 31. 05. 2016, dovtedy na jeho výsledky

plne odkazoval v zápisnici o pojednávaní zo dňa 03. 02. 2014, 25. 06. 2014, písomné vyjadrenie zo dňa
07. 02. 2014. Za účelové konanie považovala tiež žalovaným spochybňované zavinenie nehody až dňa
21. 11. 2016, pričom doplnenie dokazovania v ohľade zavinenia nehody za uplynulých 7 rokov neučinil.
Zvýraznila, že zavinenie žalovaného je zrejmé z ďalších listinných dôkazov, konkrétne z výpovedí
svedkov nehody - vodičov, ktorí priebeh nehody opísali zhodne ako žalovaný, protokol o dopravnej
nehode, hlásenie o poistnej udalosti. Tvrdila, že získané fakty ohľadom vzniku dopravnej nehody sú

jednoznačné. Výšku moderáciu uskutočnenú súdom prvej inštancie považoval za správnu, pričom
konštatoval, že sociálna situácia žalovaného nie je konečná a je zrejmé, že sa v blízkej budúcnosti
zmení, keďže je študentom 4. ročníka Ekonomickej fakulty v Bratislave.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to,
že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a

teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech

ktorejbolorozhodnutievydané(§359CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len v
napadnutej časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania. Preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a v ostatných častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody od žalovaného
na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 22. 03. 2007 prechádzal cez vozovku v F. na V. F.
mimo prechodu pre chodcov z pravej strany na ľavú, pričom sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva,skočildojazdnejstranyvozidlaF.XXXB.Vodičtohtovozidlasasnažilvyhnúťzrážkeso
žalovaným, strhol volant a narazil tak do protiidúceho vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu

vozidla a z havarijného poistenia vyplatila žalovaná náklady na opravu vozidla vo výške 164.309,- Sk
(5.454,06 eura) po odpočítaní spoluúčasti 5 %. Táto suma bola 05. 04. 2007 poistníkovi vyplatená.

9. Úvodom odvolací súd uvádza, že v súdenej veci ide v poradí už o tretie rozhodnutie prvoinštančného
súdu po tom, čo rozsudkom č. k. 17C/201/2009-145 zo dňa 20. 12. 2010 žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobkyni sumu vo výške 5.454,06 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania od 11. 03. 2009 až
do zaplatenia. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd Uznesením č.
k. 6Co/99/2011-163 zo dňa 21. 12. 2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom v tom smere, že
žalovaný zavinil dopravnú nehodu, v ktorom čase bol maloletý, mal takmer 16 rokov, čo ho ale nezbavuje

zodpovednosti za vznik škody z dôvodu maloletosti. Súd prvej inštancie mal doplniť dokazovanie
na posúdenie skutočnosti, či vzhľadom na poruchu osobnosti ADHD sa jednalo o takú poruchu, v
dôsledku ktorej by žalovaný nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Súd
prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 17C/201/2009-268
zo dňa 25. 06. 2014, pričom doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním, kde vykonané znalecké

dokazovanie zhodnotil v tom smere, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u žalovaného bola
jeho schopnosť ovládnuť jeho konanie a posúdiť následky podstatne znížená, nebol nepríčetný, ale jeho
ovládacia schopnosť bola znížená tak, že nebol schopný plne posúdiť následky svojho konania. Mal
za jednoznačne preukázané, že trpel duševnou poruchou ADHD v inkriminovanom čase mal zníženéschopnosti ovládať sa ako aj prevziať následky svojho konania, a preto v celom rozsahu žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Voči tomuto druhému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a Krajský súd Nitra
druhým uznesením č. k. 6Co/278/2015-282 zo dňa 31. 05. 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil,

pričom uzavrel, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ - a/
porušenie právnejpovinnosti,b/vznikškodyakomajetkovejujmy,c/existenciapríčinnejsúvislostimedzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym
úkonom spôsobil je povinnosťou škodcu (odporcu) túto škodu uhradiť. Súd však vždy pri rozhodovaní
o základe nároku na náhradu škody pred vydaním konečného rozhodnutia sa môže zaoberať otázkami

spôsobu a rozsahu náhrady škody, vrátane úvahy o primeranom znížení náhrady škody podľa § 450
OZ. Toto mimoriadne sudcovské moderačné právo je súd povinný použiť ex offo bez ohľadu na to, či
to poškodený alebo škodca v konaní o náhradu škody navrhne. Súd nemôže úplne vylúčiť náhradu
škody ani škodcovi odpustiť povinnosť nahradiť škodu a tým nepriznať poškodenému náhradu, môže ju
len primerane znížiť, berúc do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zistil pri svojej činnosti.
Odpusteniealeboúplnévylúčenienáhradyškodyzostranysúdubybolovrozporesozákladnouzásadou

náhrady škody a popieralo by tým základné právo poškodeného domáhať sa nápravy toho, čo mu bolo
poškodené.Odvolacísúdnariadilsúduprvejinštanciepretoopäťrozhodovaťonáhradeškodyspoužitím
ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, čiže zaoberať sa otázkou spôsobu a rozsahu náhrady škody
vrátane úvahy o primeranom znížení náhrady škody (§ 450 OZ).

10. S poukazom na uvedenú sumarizáciu, ako aj na odôvodnenia svojich dvoch predošlých rozhodnutí
v predmetnej veci, odvolací súd zvýrazňuje, že už vo svojich rozhodnutiach poskytol obšírny teoreticko-
právny výklad ustanovení upravujúcich všeobecnú zodpovednosť za škodu, ako aj zodpovednosť za
škodu maloletých osôb a osôb postihnutých duševnou poruchou /§ 420, § 422 ods. 1 Občianskeho
zákonníka/. Nakoľko na týchto svojich záveroch, ako na stále platných, naďalej v plnom rozsahu

zotrváva, tieto preto duplicitne opakovať nebude a v ďalšom len na ne poukazuje.

11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Ust. § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v

občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami
zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby

13.Podľa§422ods.1Občianskehozákonníka,maloletý aleboten,ktojepostihnutýduševnouporuchou
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;

spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu pre maloletosť, alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

14. Ustanovenie § 422 ods. 1 OZ in fine vyžaduje na vylúčenie zodpovednosti zistenie, že škodca

bol v čas spáchania protiprávneho skutku proti iným osobám (žalobcom) úplne neschopný ovládnuť
svoje konanie alebo neschopný posúdiť následky svojho protiprávneho konania; táto situácia však v
prejednávanej veci nenastala.

15. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody

primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

16. V občianskom práve je možné uplatniť moderáciu, t.j. zníženie náhrady škody, avšak len v prípadoch

hodných osobitného zreteľa. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka priznáva súdu právo náhradu škody v
osobitných prípadoch znížiť. Berie pritom do úvahy najmä skutočnosť, ako ku vzniku škody došlo, ako
aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliada súčasne aj na pomery
fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v intenciách posledného
zrušujúceho rozhodnutia i postupoval, po doplnení dokazovania vo veci riadne zistil skutkový stav a
vec správne posúdil i po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovaniesprávnosti jeho dôvodov. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v napadnutej časti
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe sčasti vyhovel a vo zvyšku zamietol.

18. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaného, ktoré nie sú

dané. Žalovaný poukazoval na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti

prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa
čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom;
takáto vada konania odvolacím súdom zistená nebola. Ďalej žalovaný poukazoval na odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, ktoré vady
tiež v konaní zistená nebola. Namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu § 365 ods.1 písm. e) CSP
je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalzarozhodujúciprevec),avšakibasamotná
okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací
dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne
významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich

nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie. O takúto vadu konania v predmetnom spore nejde. Ďalej žalovaný
uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalovaným
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho
vyložil.19. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené

zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu
nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Odvolací súd, majúc za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate
vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného, rovnako tak učinil aj odvolací súd už vo svojich
zrušujúcich uzneseniach, na ktoré opätovne poukazuje a nebude svoje závery opakovať /závery

týkajúce zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, zákonnosti podania vysvetlenia žalovaného
k dopravnej nehode, zamietnutie doplnenia dokazovania/. Vzhľadom na právny názor Krajského súdu
v Nitre vyjadrený v uznesení zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 6Co/99/201 -163, že boli splnené všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ a že v danom prípade nenastala situácia podľa
§ 422 ods. 1 OZ, teda nenastala situácia, že škodca t.j. žalovaný bol v čase vzniku dopravnej nehody

úplne neschopný ovládať svoje konanie alebo neschopný posúdiť následky svojho konania, nakoľko zo
záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že táto schopnosť žalovaného bola len znížená,
nie však vylúčená, teda žalovaný je povinný uhradiť škodu. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil
k použitiu ust. § 450 OZ a pri určovaní výšky škody prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. V
tomto smere odvolací súd už len poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dôvody

hodné osobitného zreteľa videl práve v tom, že žalovaný je študentom vysokej školy bez pravidelného
príjmu, prihliadal aj na okolnosti vzniku škody, jeho osobné pomery, zdravotný stav a iné, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje.

21. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v časti priznaného úroku z
omeškania, keď tento mal byť správne priznaný vo výške 9,5% ročne. Rozhodnutie je vecne správne i
v časti trov štátu, ako aj trov konania strán sporu, preto v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V závislosti na tomto výroku správne zaviazal oboch účastníkov k
náhrade trov konania štátu.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože neúspech mala len
v nepatrnej časti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).