Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218887
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217218887.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna
48,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:35831154,zastúpenéhoJUDr.JánomŠoltésom,
advokátomsosídlomMýtna48,81107Bratislava,protižalovanému:A.L.,nar.XX.XX.XXXX,T.XXX/XX,
N., o zaplatenie sumy 4.088,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Komárno č. k. 15Csp/194/2017-95 zo dňa 20.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r
u š u j e a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy vo výške 901,97 € s príslušenstvom, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 3.186,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.486,00 €
od 21.06.2017 do 22.06.2017, zo sumy 3 432,82 € od 23.06.2017 do 14.07.2017, zo sumy 3.379,64
€ od 15.07.2017 do 14.08.2017, zo sumy 3.326,46 € od 15.08.2017 do 17.10.2017, zo sumy 3.256,46
€ od 17.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 3 186,46 € od 24.11.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v pomere 2777,21/4088,43 a štvrtým výrokom rozhodol o tom, že žalobcovi sa

zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vracia suma vo výške 47,30 € cestou Slovenskej pošty,
a.s. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania zaplatenia sumy 4.088,43
€ s príslušenstvom s odkazom na zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., zo dňa
29.11.2013. Proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a namietal, že zmluva je uzavretá medzi spotrebiteľom a podnikateľom v podobe formulárovej

zmluvy, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a ktorá sa prieči dobrým mravom; zároveň vzniesol
aj námietku premlčania. Prípisom doručeným súdu dňa 12.3.2019 žalobca zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 901,97 € s príslušenstvom, a to v časti poplatkov vo výške 602,43 € a v časti 299,54
€ z dôvodu uhradenia časti dlhu žalovaným.

2. Žalobca oprel svoju žalobu o zmluvu, na základe ktorej bola vydaná kreditná karta, ktorá je formou

revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru čerpaného používaním tejto karty. Žalovaný
vyplnením a podpísaním žiadosti podľa žalobcu súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu,
keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditnýchplatobnýchkarietvydanýchVšeobecnouúverovoubankou,a.s.,vspoluprácisospoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený
úverový rámec vo výške 2.400 € so zmluvným úrokom vo výške 22,8 % ročne so štandardnou splátkou

vo výške 80 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 08.12.2013. V súlade s čl. V
bod 35 písm. a) Obchodných podmienok (OP) právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.08.2014vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného
spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný na pojednávaní
uviedol, že podľa jeho názoru uhradil už celý dlh, pričom prostriedky z úveru používal na živobytie,

a nie na podnikateľskú činnosť. Všeobecná úverová banka, a.s., ako banka v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti o. i. poskytuje i uzatváranie účtov a kreditných kariet. Medzi VÚB, a.s., v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 29.11.2013 uzatvorená zmluva vydaní a používaní kreditnej karty na základe žiadosti dlžníka
o aktiváciu BANKOMATKY QUATRO, ktorú podpísal dňa 04.09.2011 a pôvodný veriteľ ju akceptoval

dňa 29.11.2013. Na jej základe sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej
viedol účet. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne s úverovým
rámcom 2.400 € a štandardnou mesačnou splátkou 80 €. Súčasťou žiadosti bolo i vyhlásenie dlžníka,
ktorýmprijalkomplexnýsúborpoistenia.Dlžníkzároveňvyhlásil,žepredpodpisomžiadostisaoboznámil
s OP, ktoré sú súčasťou zmluvy, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou
sadzbou a zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach, ktorý mu

bol vopred doručený a prevzal ho. Zároveň bola v zmluve uvedená RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov) s výpočtom, s čím sa poľa žalobcu mohol žalovaný riadne oboznámiť. Podľa výpisov zo
splátkovej karty Quatro ku dňu 04.06.2017 žalovanému boli zasielané pravidelne výpisy, ktorými bol
informovaný o presnom súhrne transakcií na karte ako i o aktuálnej splátke, zostatku a taktiež o úrokovej
sadzbe, ktorá bola podľa výpisu vo výške 22,68 % ročne. Pomocou karty žalovaný čerpal peňažné

prostriedky z automatov a vykonával i ďalšie transakcie. Prípisom zo dňa 10.08.2014 právny predchodca
žalobcu zosplatnil celý dlh a žiadal žalovaného o jeho úradu. Podľa čl. VI bod 42 VOP Cenník je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a banka je oprávnená cenník jednostranne meniť a dopĺňať najmä
z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, zmien všeobecne záväzných predpisov alebo situácie na
finančnom trhu, o čom banka klienta informuje. Ak klient neoznámi banke, že zmeny neprijíma, platí, že

zmeny prijal, a ak nesúhlasí so zmenami, mal právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú.

3.Súdprvejinštanciesvojrozsudokodôvodnilsodkazomnaustanovenie§52ods.1,2,3,4,§517ods.2,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 146, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozsudku konštatoval,
že kreditná karta predstavuje úverový produkt, pri ktorom klient za požičanie finančných prostriedkov
platí úrok v priemere 17-20 % p.a. v podmienkach SR. Držiteľ kreditnej karty nie je povinný hradiť svoje
záväzky okamžite, v prípade potreby má však právo čerpať spotrebný revolvingový úver do určeného
rámca. S týmto typom úverov spojené vyššie riziko, úroková sadzba je takmer o tretinu vyššia ako u

ďalších krátkodobých spotrebných úverov a výška úverového rámca závisí od bonity klienta. Predmetnú
zmluvu súd hodnotil ako spotrebiteľskú, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 901,97 € s príslušenstvom zastavil, pretože žalobca pred
pojednávaním zobral žalobu v tejto časti späť. Súd mal preukázané, že dňa 29.11.2013 žalovaný ako
dlžník uzatvoril s veriteľom zmluvu o poskytnutí Bankomatky QUATRO, na základe ktorej vznikol platný

záväzkovoprávny vzťah. Žalovaný mal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 80 € medzi
prvým až pätnástym dňom v mesiaci; išlo o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
a úverový vzťah tak mohol fungovať neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňoval čerpať poskytnuté zdroje
opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie prečerpania banku, pričom splátka dlžníka sa používala
na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Zmluva pozostáva z viacerých

dokumentov - žiadosť, VOP, cenník, potvrdzujúci list - čo zákonu neodporuje. Žalovaný vyhlásil,
že sa pred podpisom žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti,
cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami
prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach, ktoré dlžník prevzal. Podpis banky na žiadosti
znamenal, že zo žiadosti sa stala zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,

vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorými
sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi.
4. Nárok žalobcu súd posúdil ako dôvodný, lebo skutočnosti ním tvrdené boli preukázané. Žalobcovi tak
vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť, t. j. istiny, ktorá predstavuje rozdiel
medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami, a úroky v zmysle obchodných podmienok, a to tak sankčný

aajriadny.Žalovanýnepredložilaneoznačilžiadneprostriedkyprocesnejobrany,zktorýchbyvyplynulo,
že dlh voči žalobcovi zanikol napr. splnením, prípadne že je nižší, ako si žalobca v konaní uplatnil,
čím neuniesol bremeno tvrdenia. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto sa súd z týchto dôvodov
v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i nazaplatenie úrokov z omeškania, ktoré boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žalobca
poskytol možnosť splatiť dlh, resp. vyčíslil úroky z omeškania výpisom z bankovej knihy, ktorým výpisom
zároveň poskytol možnosť uhradiť dlh neskôr, t.j. do 20.6.2017, a nasledovným dňom sa žalovaný dostal

do omeškania. Podľa názoru súdu zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). K namietanej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi a
obchádzanie zákona súd nevzhliadol žiadne takéto pochybenia v texte zmluvy. Je nepochybné, že ide
o revolvingový úver, ktorý sa uzatvára na obdobie neurčité, pretože celá úverová suma sa priebežne

čerpá a dopĺňa. Zmluva obsahuje i riadny výpočet RPMN a žalovaný sa mal dostatok času a priestoru
na oboznámenie sa s ním. Taktiež je uvedená i úroková sadzba, ktorá je v zásade vo vyššej miere ako
pri inom type úverov, ale táto výška vyplýva z povahy poskytnutého úveru, kedy je daný úverový rámec,
a je povinnosťou dlžníka dorovnávať poskytnutý úver, a to niekedy i viac ako len samotnou minimálnou
splátkou stanovenou v zmluve. O výške úrokovej sadzby bol žalovaný informovaný v čase podpisu
žiadosti o poskytnutie karty. Rovnako tak bol v pravidelných výpisoch informovaný o výške úrokovej

sadzby, teda i splnenie pravidelnej informovanosti o úrokovej sadzbe bolo zo strany žalobcu splnené. Čo
sa týka namietanej výšky poplatku, tak ani túto námietku žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval
za relevantnú, keďže žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa poplatkov späť, a teda táto v čase
rozhodovania nebola predmetom sporu. Čo sa týka námietky premlčania, tak za začiatok premlčacej
doby je potrebné považovať predčasné vyhlásenie splatnosti úveru, pretože až vtedy žalobca mohol

uplatniť právo po prvýkrát, t.j. po 10.8.2014, kedy bol zosplatnený úver; vtedy banka mohla prvýkrát
uplatniť svoje právo, lebo vedela celkovú výšku istiny. Žaloba bola na súd podaná dňa 20.07.2017, čo
bolo pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Námietka žalovaného ohľadne počítania premlčania
od doby účtovania poplatkov za prípadnú prípravu vymáhania tiež nie je dôvodná, keďže v dobe pred
zosplatnením nebol vyčíslený dlh a žalobca vtedy nemohol svoje právo uplatniť na súde. Nemožno

nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné
a ľahkovážne len preto, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť
bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že spotrebiteľ nemusí niesť adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď
uzavrie akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, v dôsledku čoho sa z
úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 262, §

255a§256CSPstým,žežalobcovi,ktorýbolvkonaníúspešnejší,priznalnároknanáhradutrovkonania
v pomere 2777,21/4088,43. Úspech žalobcu predstavuje jednak úspech vo vyhovujúcej časti 3.186,46 €
a jednak zavinenie na zastavení konania žalovaným po podaním žaloby z dôvodu úhrad, kedy žalovaný
po podaní žaloby uhradil 244,36 €. Žalovaný mal úspech v časti 655,61/4088,43, pretože žalobca zobral
bezdôvodne žalobu späť v časti o zaplatenie 602,43 € a časť pohľadávky vo výške 53,18 € žalovaný

uhradil pred podaním žaloby dňa 22.6.2017, teda na tomto zastavení nemal žalovaný zavinenie, ale
zastavenie v tejto časti zavinil žalobca, a tak žalovaný bol v tejto časti úspešný. Celkovo potom úspech
žalobcu bol 2777,21/4088,43 (3432,82/4088,43- 655,61/4088,43). O vrátení súdneho poplatku, ktorý je
krátený o sumu 6,70 €, rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že predmetná
zmluva je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal správnosť záveru súdu
o riadnom výpočte RPMN v zmluve. RPMN bola 24,21 %, pričom S-výška spotrebiteľského úveru bola
2.400 eur a celková čiastka, ktorá mal zaplatiť, bola 2.725,37 eura. V bode VI. bola súčasťou zmluvy aj

rozhodcovská doložka podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka.
Z výpisu z Bankomatky Quatro vyplýva od 1. mesiaca splácania k štandardným úrokom pripisované aj
akési splácanie nákladov do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eura, a tak pri štandardných
úrokoch s pripočítaním čiastky 33,19 eura je to stále na hranici cca 80 eur mesačnej zrážky RPMN, t.
j. úroková miera nákladov je vo výške 100 % mesačnej splátky, čiže na splácanie istiny nezostanie ani

halier. Takým spôsobom istina nikdy nemôže byť splatená a aj keby išlo o revolvingový úver, tak je to len
obyčajný podvod, lebo k revolvingu ani prísť nemôže. Takáto zmluva umožňujúca uvedené počínanie
nemôže mať nič spoločné s dobrými mravmi a dodržiavaním zákonov. Nie je teda pravdivé tvrdenie
v rozsudku, že nevyprodukoval žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení ohľadne neplatnosti zmluvy
z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Žiadal o dôsledné posúdenie všetkých okolností dôležitých pre

rozhodnutie vo veci.6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil
sa so závermi súdu prvej inštancie a má za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali jeho bárok, ktorý je dôvodný a preukázaný.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani
na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok v napadnutej vyhovujúcej

časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroky týkajúce sa zastavenia časti konania a vrátenia
časti súdneho poplatku žalobcovi nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

8. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania je suma 3.186,46 eura s príslušenstvom, ktorú
si pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. - uplatnil na základe zmluvy o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzatvorenej so žalovaným dňa 29.11.2013. Podľa údajov uvedených
v žalobe žalobcovi bol poskytnutý úverový rámec 2.400 eur s úrokom 22,80 %, pričom žalovaný sa
zaviazal platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Súd prvej inštancie posúdil tento právny
vzťah ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobe
vyhovel čo do istiny aj príslušenstva. Vychádzal z toho, že nárok žalobcu ako postupníka, ktorý mal

pohľadávku nadobudnúť postúpením od pôvodného veriteľa ako postupcu - VÚB, a.s. - je na základe
doložených listinných dôkazov daný. Žalovaný namietal tak v prvoinštančnom konaní ako aj v konaní
odvolacom, že úverová zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi, pričom z neplatnej zmluvy vzniká jej účastníkom povinnosť vrátiť si to, čo na základe neplatnej
zmluvy bolo nadobudnuté.

9. Odvolací súd pri rozhodovaní mal na zreteli o. i. najmä posúdenie tej skutočnosti, či terajší žalobca
ako postupník je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie sa touto okolnosťou podľa
odôvodneniasamostatnenezaoberal,hociakbolazmluvnýmveriteľombanka,takbolopotrebnéskúmať
dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ako aj ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) alebo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každéhosúdnehokonania.Súdvecnúlegitimáciuskúmavždyajbeznávrhuaajvprípade,žejužiadenz
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, nemusí znamenať,
že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že v tejto veci súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu,
ktorému priznal uplatnené právo z úverovej zmluvy, rozhodol vychádzajúc zo záveru, že žalobca je
aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého naopak dospel

k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.

10.Žalobcasvojuaktívnulegitimáciuopieraloprávnyúkonpostúpeniapohľadávkypôvodnýmveriteľom,
ktorým bola banka, pričom v konaní nikto, ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
samostatne nekonštatoval, či táto aktívna legitimácia postupníka sa opiera o zákonné ustanovenia, t. j.

za podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách a v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že v
prvoinštančnom konaní nedošlo ku skutočnému skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým
je postupník Intrum Slovakia, s.r.o., t. j. nebanková spoločnosť, a teda nedošlo k správnemu posúdeniu

a aj odôvodneniu záveru, že žalobca je nositeľom uplatneného práva voči žalovanému, ktorý má
byť nositeľom zmluvnej povinnosti. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným
v § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny
základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva
na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by
zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a
nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

17. V tomto prípade bolo nutné, aby sa súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu a
následného právneho posúdenia zaoberal v základe tým, či v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách došlo k platnému právnemu úkonu postúpenia
pohľadávky z banky na žalobcu a či právny úkon postúpenia pohľadávky nie je pre rozpor so zákonom vzmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. K procesu postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi na iný subjekt mohlo dôjsť za situácie, že nastala splatnosť splátky a odo dňa splatnosti
splátky prešla doba 3 mesiacov omeškania. S ohľadom na ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských

úveroch môže banka postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak
sapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiapostupujesapohľadávkapokonečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda
nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku),

ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo sama vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Banka teda musí
vždy - pred samotným postúpením pohľadávky - zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a predtým
dodržať aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch
si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s
dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu (aj tzv. nebankovke; pri postúpení
pohľadávky banke platí iné pravidlo upravené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.).

18. V tomto prípade absencia právneho posúdenia nadobudnutia práva žalobcu spôsobila, že
odvolací súd vzhľadom na okolnosti tohto spotrebiteľského sporu posúdil odvolanie žalovaného ako

opodstatnené. Preto odvolací súd nemohol inak, než konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom. Uvedené porušenie spočívalo v nedostatočnom preskúmaní aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako postupníka v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Preto napadnutý

rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods.
1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
danúvecodzákladunanovoprejednárešpektujúcnajmävyššiecitovanézákonnéustanoveniaaposúdi,
či žalobca dostatočne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a o žalobe znovu rozhodne. V ďalšom
konaní sa teda súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

opätovne bude zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku žalobcu na podklade tých listinných
dôkazov,ktorébolivpriebehukonaniapredložené.Aksúddospejekzáveru,žeaktívnavecnálegitimácia
u žalobcu nie je daná, žalobu bude musieť zamietnuť. Ak dospeje k záveru o danosti aktívnej vecnej
legitimáciižalobcu,nanovoposúdiplatnosťúverovejzmluvysprihliadnutímnajejobsahananovoposúdi
opodstatnenosť uplatnenia žalovanej sumy v každom bode. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj

o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP). Pri rozhodovaní o trovách
konania bude mať na zreteli aj právoplatný výrok rozsudku o zastavení časti konania, vo vzťahu ku
ktorému je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).