Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/708/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710215178.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. A., X. X, D., 2/ I. A., V. XX, D., proti
odporcovi: V.Š. A., V. XX, D., prechodne bytom Hlavná 63, Jánovce, zastúpenému advokátom JUDr.
Ivanom Rendekom, Šafárikova 1522, Galanta, o vrátenie daru, na odvolanie pôvodnej navrhovateľky
C. A. (naposledy bytom V.T. XX, D., X.. XX.XX.XXXX) proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.
9C/376/2010-86, zo dňa 16.11.2011, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka (C. A.) sa svojim návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosť vydať jej spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v D., súpisné číslo XXX, nachádzajúcom

sa v k. ú. D., obec D., okres D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra C parc.
č. 1716 o výmere 466 m2, zastavané plochy a nádvoria a záhrady o výmere 318 m2 v časti A listu
vlastníctva č. XXXX, a to v 1-ici.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka darovacou zmluvou z 22.5.2005 previedla
na odporcu spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome v Senci, súpisné číslo XXX, zapísaného na liste

vlastníctva katastra nehnuteľností, vedeného pre kataster D. č. XXXX na parcele č. XXXX o výmere 466
m2, zastavané plochy a nádvoria a záhrady parc. č. XXXX o výmere 318 m2. Odporca sa podľa čl. 2
zmluvy zaviazal do smrti darkyne darované nehnuteľnosti bez jej súhlasu nescudziť s tým, že darkyňa
bude žiť až do svojej smrti s obdarovaným, ktorý sa jej v starobe a chorobe postará o lekársku pomoc
a po jej smrti jej vystrojí jednoduchý a slušný pohreb. Vklad spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam na odporcu bol povolený príslušnou správou katastra 12.6.2002 pod č. V XXXX/XXXX.

Navrhovateľka listom zaslaným odporcovi 25.7.2008 oznámila, že oľutovala neuvážené darovanie domu
a záhrady a listom, zaslaným odporcovi 11.11.2009, ho vyzvala na vrátenie daru v primeranej lehote.
Na nariadenom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že rozhodujúce skutočnosti uviedla v písomnom
návrhu a že žalobou chce docieliť vrátenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovení § 628 ods. 1, § 630 a § 132

ods. 1 Obč. zák., § 28 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Vychádzal z toho, že vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, možno dosiahnuť iba zápisom vlastníctva do
katastra nehnuteľností, a ak to mienila navrhovateľka dosiahnuť, mala podať žalobu podľa ustanovenia
§ 80 O.s.p. o určenie, že je spoluvlastníčkou konkretizovaných nehnuteľností. Pri takejto žalobe by
potom zisťoval opodstatnenosť a platnosť výzvy na vrátenie daru a skúmal, či nastali skutkové okolnosti,

ktoré má na mysli § 630 Obč. zák. Návrh na vydanie spoluvlastníckeho podielu tak, ako ho podala
navrhovateľka, je podľa súdu prvého stupňa bez právneho základu a nemôže byť podkladom preúčinnú zmenu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Keďže petit, formulovaný navrhovateľkou, je
materiálne nevykonateľný, žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
nepriznal s ohľadom na oslobodenie navrhovateľky od povinnosti platiť súdne poplatky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby bol rozsudok zrušený
z dôvodu neúplnosti, nejasnosti a zmätočnosti a vec vrátená na ďalšie konanie. Namietla, že nebola

poučená o svojich právach a ani vyzvaná, aby upravila žalobný petit. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 274/2004 uviedla, že požiadavku, aby bolo zo žaloby zjavné, čoho sa
žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by bola povinná urobiť návrh znenia výroku jeho rozsudku.
Ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta O.s.p. neukladá žalobcovi formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby
sa zo žaloby dalo zistiť, čoho sa domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia a návrhom žalobcu na znenie výroku rozsudku nie je pritom viazaný. Súdu prvého stupňa

vytkla, že sa neriadil § 157 O.s.p. a v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Podľa nej jej bola v konaní odňatá možnosť účelne a efektívne brániť svoje
práva i z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal myšlienkou vykonať ďalšie dokazovanie v merite
veci, ku ktorému by sa mohla vyjadriť a konanie skončil skôr, ako bolo dokazovanie zrealizované.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Zopakoval, že s návrhom nesúhlasil preto, že sa voči navrhovateľke nedopustil
porušenia dobrých mravov, nieto ešte hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle § 630 Obč. zák.
Zo spoločnej domácnosti vedenej s navrhovateľkou sa odsťahoval v apríli 2007. Navrhovateľku ale

navštevoval každý týždeň dva až trikrát, ona však odmietala jeho pomoc. Zotrval aj na vyjadrení, že
petit, tak ako je v návrhu, je nevykonateľný. Podľa neho, ak súd prvého stupňa dal navrhovateľke
možnosť, aby žalobný návrh upravila a ak tak neurobila, nemal inú možnosť len návrh zamietnuť.
Naformulovanie správneho znenia petitu žaloby súdom by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa
§ 5 O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/125/2011, z 20.12.2011).

Pôvodná navrhovateľka C. A. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Konanie o dedičstve po nej bolo uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/44/2013-13, zo dňa 10.9.2013, zastavené podľa § 175h ods. 1
O.s.p.; podľa obsahu dedičského spisu by prichádzali do úvahy ako dedičia jej synovia S. A., I. A. a
V. A. (odporca). Odvolací súd preto s S. A. a I. A. ako s právnymi nástupcami pôvodnej navrhovateľky

pokračoval v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V danej veci sa navrhovateľka (C. A.) ako darkyňa domáhala, aby súd uložil odporcovi ako
obdarovanému povinnosť vrátiť jej dar vydaním jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome.

Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom

priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by
rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané

(I. ÚS 233/97).

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej
do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu na začatie konania vyjadrí

podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit návrhu
na začatie konania, tak ako navrhovateľ formuluje v podanom návrhu na začatie konania alebo neskôr v
priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v návrhu na začatie
konania dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo navrhovateľ žiada). Súd do výrokusvojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne navrhovateľom naformulovaný petit návrhu na začatie
konania; môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 219/2007, zo dňa 30.7.2008).

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu na začatie konania je teda žalobný návrh (petit). V ňom
navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho
rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o
čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu

petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.
Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí
len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom
prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný
výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných

spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou
výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej
vady v zmysle § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou
súdu upraviť formulačne petit návrhu na začatie konania tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému
právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému
prejednaniu a pokračovaniu v konaní. Ak podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na
začatie konania, neobsahuje tieto náležitosti, je nesprávne alebo nezrozumiteľné, sudca alebo poverený
zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej

lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie
vykonať.

Z návrhu na začatie konania v predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala od odporcu
vrátenia (vydania) rodinného domu a záhrady v spoluvlastníckom podiely 1, ktorý mu darovala zmluvou

z 22.5.2002, čo konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ak teda súd
prvého stupňa z návrhu na začatie konanie vedel, čoho sa navrhovateľka domáha, nebolo možné tento
zamietnuť len preto, že žalobný návrh je nepresne formulovaný, resp. že je formulovaný tak, že v prípade
jeho prevzatia do výroku by bol rozsudok nevykonateľný. V takomto prípade sa mal súd prvého stupňa
riadiť tým, že je na úvahu súdu, či formulácia návrhu pripúšťa o žalobe rozhodnúť, t.j. aby o žalobe

rozhodol tak, že použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti,
ktorých sa navrhovateľka domáha, alebo či je namieste navrhovateľku poučiť o správnej formulácii petitu
návrhu.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci bolo nepochybné, čoho sa navrhovateľka domáha (vrátenie

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a získanie podkladu pre zápis spoluvlastníctva v katastri
nehnuteľností) a žalobný návrh nebol s týmto v rozpore a nebol v rozpore ani s hmotným právom, bolo
namieste, aby súd prvého stupňa, ak by nedospel k záveru, že môže výrok rozhodnutia sám správne
sformulovať i na základe podaného návrhu, mal na vadný žalobný návrh navrhovateľku upozorniť a
poučiť ju, ako je v takomto prípade treba žalobný návrh formulovať. Postup ako treba vyzvať účastníka

konania, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil, obsahuje § 43
O.s.p. Pokiaľ tak súd prvého stupňa v danej veci neurobil a zamietol návrh pre vady žalobného návrhu,
porušil ustanovenia § 1, § 5 a § 43 ods. 1 O.s.p. a konanie tak zaťažil vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Darca sa môže (v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka) domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo
porušuje dobré mravy, a to správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak bola darovaná
vec, potom sa prejavom vôle darcu o odvolaní daru, došlým obdarovanému, podľa súdnej praxe ruší
darovacia zmluva, obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t.j. obnoví sa vlastnícke právo darcu k veci ex
nunc a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom, je povinný mu vec vydať. Táto reštitučná

povinnosťniejezvlášťupravenáajepotrebapoužiťustanovenia,ktoréupravujúprávnevzťahynajbližšie
(§ 853 Obč. zák.), t.j. predovšetkým ustanovenia o bezdôvodnom obohatení.K právnemu názoru súdu prvého stupňa, že pôvodnou navrhovateľkou uplatnený petit žalobného nároku
nie je vykonateľným, pretože na jeho základe nie je možné vykonať zmenu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností, odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax pripúšťa aj vykonateľnosť výroku, ktorým

je uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti, napr. pri návrhoch na začatie konania vychádzajúcich z
reštitučných predpisov.

Záverom odvolací súd uvádza, že ak navrhovateľ v návrhu presne, určite a zrozumiteľne vyjadrí
povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom,

ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ
domáhal. Pri formulácii výroku však musí dbať na to, aby vyjadril (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
navrhovateľ domáha. Nie je v súlade s cieľmi občianskeho súdneho konania vyjadrenými v § 1 O.s.p.
zamietnuť návrh len pre vady formulácie petitu v prípade, ak je celkom jasné, o čo navrhovateľovi ide,
pokiaľ navrhovateľ nebol o nesprávnosti formulácie návrhu poučený. To vyplýva z § 5 O.s.p., podľa
ktorého súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach a z § 43 ods.

1 O.s.p., ktorý stanovuje, že predseda senátu vyzve účastníkov, aby nesprávne alebo neúplné podanie
opravili alebo doplnili a poučí ich, ako je treba opravu alebo doplnenie urobiť.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude úlohou súdu prvého
stupňa opätovne prejednať vec a zohľadniť skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka zomrela, t.j. právne

nástupníctvo navrhovateľa 1/ a 2/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.