Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/305/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234666
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113234666.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: I. K., T.. X.X.XXXX, H.
G. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, so sídlom Plzenská 2,
080 01 Prešov proti žalovaným: 1.) Prešovská univerzita v Prešove, so sídlom 17. novembra 15, 080
01 Prešov, 2.) J. X., T.. X.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., X.) C.. U. M., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX
XX C., X.) V.. D. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., X.) I.. Y. C., T.. X.X.XXXX, H. I. XX, XXX XX

Ľ., X.) I.. Z. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., X.) V.. Z.. D. D., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX
XX C., X.) V.. Z.. Y. D., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., X.) R. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX
XX C., XX.) M. M., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) C.. U. M., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX
XX C., XX.) C.. D. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. V. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX,
XXX XX C., XX.) M. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX
XX C., XX.) X. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) D. Y., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX
C., XX.) N. Š., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) S. Š., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C.,

XX.) T. Š., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Y. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.)
I. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) N. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. J.
C., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) M. P., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) D.
P., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Q. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) D. Y.,
T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. C. Q., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, XXX XX Š. I., XX.) I.. I.
Q., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, XXX XX Š. I., XX.) I.. W. D., T.. XX.X.XXXX, H. Z. X/D, XXX XX H., XX.)

I. I., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) C. Y., T.. X.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) N.
X., T.. XX.X.XXXX, H. N. XX, XXX XX C., XX.) V.. J. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.)
I.. I. G., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Z. C., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) C.
Y.,T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. Z. U., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX C., XX.) I.. N. U., T..
XX.X.XXXX, H. M. W. XX, XXX XX M. W., XX.) D. W., T.. XX.X.XXXX, H. I. X, XXX XX C., XX.) H. V.,
T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, XXX XX C., XX.) I. G., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) C. C., T..
XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V. C., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. N. H., T..

XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) M.. Z. H., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. C.
Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Y. Y., T.. XX.X.XXXX, H. XX. T. XX, XXX XX G., XX.)
N. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. H. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) D.
G., T.. X.XX.XXXX, H. G. XXXX/XX, XXX XX C., XX.) N. Č., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.)
D. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Ľ. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Q.
Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. J. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) N.

I., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I. I., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. G.
B., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) W. Y., T.. X.X.XXXX, H. C. XX, XXX XX C., XX.) C. D.,
T.. XX.X.XXXX, H. I. X, XXX XX G. Ľ., XX.) N. Z., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I. Z., T..
XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) H. G., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. C. G.,
T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Š. H.,
T.. XX.XX.XXXX, H. W.. T. XX, XXX XX C., XX.) N. S., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX M., XX.) I..
R. S., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX M., XX.) V.. Q. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V..

S. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Z. D., T.. XX.X.XXXX, H. W. XX, XXX XX R., XX.) N.
D., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V.. M. C., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) D.
C., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Ž. U., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) R. H.,
T.. XX.X.XXXX, H. Q. XX, XXX XX C. - T. Š., XX.) G. C., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXX/XX, XXX XX C.,
XX.) S. C., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.. I. U., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C.,XX.) V.. J. N., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Z. N., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C.Š.,
XX.) B. Š., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) C.. S. Y., T.. XX.X.XXXX, H. C. Y. XX, XXX XX
C., XX.) I.. N. Š., T.. X.XX.XXXX, H. C. Y. XXB, XXX XX C., XX.) Ľ. Y., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX

XX C., XX.) C. I., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) Z. I., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX
C., XX.) G. T., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I. Q., T.. X.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX C.,
XX.) W. Q., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) V. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. X, XXX XX C., XX.)
V.. Z. Y., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) R. Y., T.. X.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., XX.) I.
M., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX C., B. D. X. Z. XX. M., B. D. XX. Z. XX. M., B. D. XX. Z. XX. M.,

B. D. XX. Z. XX. M. Z. B. D. XX. Z. XX. M. F. G. F. G., Z..G.., C., G. G. D. XX, XXX XX C., V.: XX XXX
XXX, 97.) Spravbytkomfort, a.s., Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523,
98.) Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583
936, právne zastúpený JUDr. Ing. Lenkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 31, 040 01
Košice, o neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 28.11.2013 sa žalobkyňa voči pôvodne neoznačeným vlastníkom bytov a
nebytových priestorov, spoločnosti Spravbytkomfort, a.s., Prešov, Profesionálnej dražobnej spoločnosti,

s.r.o. so sídlom v Košiciach a C. D. domáhala vyslovenia neplatnosti dražby s návrhom na prejudiciálne
konanie. V odôvodnení uviedla, že dňa31.10.2013 sa uskutočnila tzv. „dobrovoľná dražba“, v ktorej
sa na návrh žalovaného v 2. rade vydražil jej byt č. X na X. poschodí bytového domu, ulica G. XX
D. C., pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva č. s. 5110, vchod 285, zapísaný
na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/XX vo výmere 766 m2, právny vzťah na ktorej

leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel a
priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
58/4064, kat. úz. C., obec C., okres Prešov, správa katastra Prešov. V odôvodnení žalobkyňa poukazuje
na to, že bytové veci podliehajú smernici Rady 93/13, teda Zmluva o výkone správy je typovou
štandardnou zmluvou. V zmluve sú neprijateľné sankcie a úrok z omeškania odporuje Nariadeniu

vlády. Zároveň žalobkyňa uvádza, že si uvedomuje existenciu dlhu, zároveň avšak existuje aj právo
na obydlie a na ľudskú dôstojnú existenciu. Vďaka dobrovoľnej dražbe je šanca, že sa aj so svojou
chorou dcérou dostane na ulicu. Aj keď má záujem sa zamestnať, nedarí sa jej zohnať prácu.
Žalobkyňa kritizuje právny poriadok SR, ktorý umožňuje bez schválenia súdu či nezávislého tribunálu
vykonať záložné práva. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného

práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. dobrovoľnými dražbami, v ktorých ide od navrhovateľa
cez dražobníka a notára všetkým o zisk, a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu
záložného práva. Podľa žalobkyne inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate
vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie

súdnej moci. Žalobca je tak počas trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely
výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva žalobcu.
Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym otázkam, najmä zásade

rovnosti účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch. Žalobkyňa poukázala na nález ÚS ČR sp.zn. PL
ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ust. § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu,
že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom, poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.
Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do

„rozhodovania“živnostníka,dražobníka,pričomztohodôvodu,jepredmetnáprávnaúpravanezlučiteľná
s princípmi právneho štátu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimidosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská
právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný
zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď

mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré
právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že
dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má svojho dražobníka
(v predmetnej veci v jednej osobe). Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy
výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie. Aj z týchto dôvodov je preto

diskutabilné, či v texte ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava,
ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných
práv účastníkov právnych vzťahov, ale práve naopak, vytvára neprimerane široký priestor pre ich
faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a naplnenia nemajú inú ako
len iluzórnu povahu. Žalobkyňa navrhla položiť prejudiciálnu otázku, nakoľko je názoru, že slovenská
právna úprava výkonu záložného práva odporuje Ústave SR a spotrebiteľskému právu EÚ. Záverom

uviedla, že dražbu považuje za vykonanú v rozpore s princípmi na uspokojenie plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok. Výlučne z formálneho hľadiska sa môžu zdať podmienky dražby splnené.
Považuje preto za dôležité, aby sa k otázke prípadného rozporu slovenskej právnej úpravy výkonu
záložného práva na nehnuteľnosti spotrebiteľov bez súhlasu súdu s právom EÚ vyjadril Súdny dvor EÚ.
Zároveň navrhla vydať rozsudok, ktorým súd určí dobrovoľnú dražbu zo dňa 31.10.2013 vykonanú v

priestoroch Mestského úradu v Prešove, v zasadacej miestnosti na 1. poschodí, Jarková 26, Prešov,
v zápisnici N 2755/2013, Nz 39227/2013, MCRIs93339/2013 z 31.10.2013, predmetom ktorej bol byt
vyššie popísaný, za neplatnú. Žalobkyňa tiež žiadala priznať trovy konania. Podaním doručeným súdu
21.3.2014 na základe výzvy súdu zo dňa 18.2.2014 žalobkyňa upresnila okruh žalovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. V odôvodnení zotrvala doslovne na argumentácii uvedenej v pôvodnej

žalobe. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že na položení prejudiciálnej otázky netrvá, keďže táto
už bola vyriešená rozsudkom Súdneho dvora EÚ v právnej veci C 34/13 Monika Kušionová proti Smart
capital a.s..

2. Na návrh žalobkyne súd uznesením č.k. 15C/305/2013 zo dňa 23.4.2014 vydal predbežné opatrenie,

ktorým uložil žalovanému C. D. znášať užívanie sporného bytu a tiež mu zakázal scudziť na základe
kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy alebo zaťažiť predmetný byt. Vo zvyšku návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Po podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove,
ktorý potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu vo vyhovujúcej časti a zmenil uznesenie v časti
nevyhovujúcej tak, že nariadil Východoslovenskej distribučnej, a.s. so sídlom v Košiciach a tiež nariadil

Slovakia energy s.r.o. so sídlom v Bratislave, aby žalobkyni dodávala do predmetného bytu elektrickú
energiu a zemný plyn do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. K žalobe sa vyjadrovali vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí s výnimkou C. Y., C.. Ž.
U., D. G. Z. C.. U. M. so žalobou nesúhlasili. Spravbytkomfort, a.s. Prešov ako zástupca vlastníkov

bytov taktiež vyslovil svoj nesúhlas so žalobou s odôvodnením, že je presvedčený, že nedošlo k
pochybeniu pri realizácii dobrovoľnej dražby bytu č. 9, na ul. Sabinovskej č. 28 v Prešove, ktorého
bola vlastníčkou žalobkyňa. Žalobkyňa mala dostatok časového priestoru na riešenie svojej situácie
ohľadne platenia za služby spojené s užívaním bytu, a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového
domu. Je absolútne neakceptovateľné, aby za obdobie od januára 2010 do novembra 2013 zaplatila

žalobkyňa len 2 mesačné predpisy, konkrétne v júli a v decembri 2010, pričom vôbec neriešila ani
ročné vyúčtovanie nákladov za byt za roky 2010-2013. Bytový dom má riadne uzavreté Zmluvy o
dodávke služieb, ako sú voda, teplo, osvetlenie spoločných priestorov a nie je prípustné, aby sa vlastník
správal takýmto spôsobom, ako to robila žalobkyňa. Bytový dom má svoj vlastný účet, na ktorý vlastníci
poukazujú svoje mesačné zálohové preddavky. Z toho účtu sú správcom domu pravidelne hradené

faktúry za dodávku poskytovaných služieb pre bytový dom, teda aj pre byt žalobkyne. Žalovaný sa
tiež domnieva, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský charakter Zmluvy o výkone správy,
pretože žalobkyňa v podstate len čerpala výhody vyplývajúce zo zmluvy a nejavila záujem o plnenia
za poskytované služby. Rovnako tiež je žalovaný toho názoru, že o dobrovoľnej dražbe mali vlastníci
domu právo rozhodnúť v písomnom hlasovaní v súlade s platnou právnou úpravou aj s prihliadnutím

na konanie, resp. nekonanie žalobkyne. Žalobkyňa konkrétne už v roku 2011 čelila žalobe podanej na
Okresný súd Prešov o zaplatenie 1.832,34 Eur s prísl. v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/36/2011.
V priebehu konania žalobkyňa požiadala súd, aby jej na základe rozhodnutia vlastníkov zo schôdze
konanej 27.1.2011 umožnil zaplatenie dlhu do 30.11.2011. V čase konania schôdze mala žalobkyňadlh 4.250,76 Eur, avšak v novembri 2011 dlh narástol na sumu 6.555,70 Eur. Žalobkyňa tak svoj
sľub z januára 2011, že dlh do novembra 2011 zaplatí nesplnila, a dlh vzrástol o ďalšie nezaplatené
preddavky. Na schôdzi vlastníkov bytov v decembri 2011 zvolanej žalovaným Spravbytkomfort, a.s.

Prešov sa vlastníci informovali o stave nedoplatku za byt žalobkyne a po oboznámení sa s výškou
nedoplatku a vysvetlení zákonných postupov správcu domu pri vymáhaní pohľadávky potom v marci
2012 požiadali správcu domu, aby pripravil písomné hlasovanie týkajúce sa dobrovoľnej dražby bytu v
zmysle zákona. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo 28.3.2012, zápisnica bola zverejnená 30.3.2012. V
čase písomného hlasovania bol nedoplatok vo výške 7.982,82 Eur. Žalobkyňa sa písomného hlasovania

nezúčastnila. Správca Spravbytkomfort, a.s. Prešov bol povinný rešpektovať rozhodnutie nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov v dome. Od januára 2011 do októbra 2013, kedy sa vykonala dobrovoľná
dražba bytu vzrástol nedoplatok žalovanej na 12.688,94 Eur. Podľa žalovaného je neúnosné, aby
na nezodpovednosť jedného vlastníka v dome doplácali zvyšní vlastníci, ktorí si riadne plnia svoje
povinnosti. Ak má niekto právo vlastniť byt alebo nebytový priestor je s tým právom spojená aj povinnosť
riadneplatiťmesačnýpreddavokvypočítanýsprávcomdomu,kčomusažalobkyňazaviazala.Žalobkyňa

nepredložila žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom mali byť pri realizácii dobrovoľnej dražby porušené
práva zo strany žalovaných.

4. Žalovaný v 98. rade Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. v písomnom vyjadrení uviedol,
že bol ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb v zmysle príslušných ustanovení

Zákona o dobrovoľných dražbách na základe návrhu záložného veriteľa žalovaných v 1.-96. rade
s výnimkou žalovaného v 62. rade, ktorý je vydražiteľom. V zastúpení žalovaným v 97. rade
a uzatvorenej Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 19.7.2013 pripravil, zabezpečil a zorganizoval
dňa 31.10.2013 v priestoroch Mestského úradu v Prešove dobrovoľnú dražbu. Žalovaná dražobná
spoločnosť predovšetkým zdôraznila, že neplatnosti dražby sa možno domáhať v zmysle § 21 ods.

2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom námietky uvedené v žalobe nemajú svoju
podstatu v konaní dražby a preto ich žalovaný považuje za neopodstatnené. V zmysle zákona sa
dotknutá osoba môže domáhať určenia, že dobrovoľná dražba je neplatná, len ak boli porušené výlučné
ustanovenia ZoDD, pričom žalobkyňa v žalobe nenamieta konkrétne pochybenia dražobníka, ktoré by
mohli mať za následok neplatnosť dražby, ale spochybňuje inštitút dobrovoľnej dražby ako takej. Nie je

pritom v kompetencii ani v možnostiach dražobníka skúmať právne aspekty a zákonnú úpravu. Pokiaľ
žalobkyňa namieta neprimeranosť zabezpečenia vzniknutej pohľadávky záložným právom a popretie
ochrany spotrebiteľa, predmetom dražby je výkon zákonného záložného práva, ktoré vzniká ex lege
v spojitosti s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru, pričom záložný veriteľ nemá možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť jeho vznik, ani samotné podmienky. Zriadenie záložného práva nie je

výsledkom svojvôle záložného veriteľa, zodpovedá vôli zákonodarcu v záujme ochrany iných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v prípade, ak si niektorý z nich riadne a včas neplní svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zák. č. 182/1993 Z.z.. V neposlednom rade žalovaný v 98. rade poukázal na
to, že v zmysle Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v
rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. V doplňujúcom vyjadrení žalovaného v 98.

rade sa uvádza, že žalobkyňa kvalifikovane nenamietla žiadny dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby
a urobila tak až v podaní zo dňa 8.8.2017, keď veľmi všeobecne uviedla, čo žiada aby konajúci súd
vyžiadal a preskúmal, resp. navrhla, aby konajúci súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti preskúmal
celý proces dražby. Z pohľadu žalovanej dražobnej spoločnosti takéto návrhy nie je možné považovať
za relevantné, pretože žalobkyňa sa v sporovom konaní snaží preniesť zodpovednosť na súd, a to

nielen v otázke vyhľadania dôkazov, ale aj v otázke určenia dôvodov neplatnosti dražby. Žalobkyňa
tak neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala žiadne porušenie ustanovení ZoDD. Žalovaný sa
navyše nedomnieva, že nie je správnym tvrdenie žalobkyne, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže
nárok zabezpečený záložným právom nesúvisí so Zmluvou o správe uzatvorenou so správcom, ale
záložným veriteľom sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí rozhodne nekonajú v rámci

predmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnostiapretouvedenývzťahnemáspotrebiteľský
charakter. V neposlednom rade poukázal žalovaný na to, že tvrdenie žalobkyne o rozpore inštitútu
dobrovoľnej dražby s právom EÚ neobstojí, pretože uvedená otázka bola riešená v rozsudku Súdneho
dvora EÚ z 10.9.2014 Monika Kušionová proti Smart capital, v ktorom sa uvádza, že „Ustanovenia
Smernice rady 93/13/EHS z 15.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú

vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako aj úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, a mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje, alebo nadmernenesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu.“

5. Žalovaný v 62. rade C. D. (vydražiteľ) v písomnom vyjadrení v spojení s odvolaním voči nariadenému
predbežnémuopatreniuuviedol,žeinformácieposkytovanéžalobkyňousúklamlivé.Žalovanývydražiteľ
je legitímnym vlastníkom bytu, ktorý nemôže obývať a navyše, žalovaná neuhrádza platby spojené s
užívanímbytuvplnejvýške,vbytebývazadarmoaškodížalovanémuformoufinančnejujmynedoplatku.

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením písomných stanovísk
strán sporu, listinnými dôkazmi výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. C., notárskou zápisnicou N 2755/2013,
Nz 39227/2013, NCRIs 39939/2013, oznámením o dobrovoľnej dražbe PDS č. XXX/XX-XXXX, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil:

7. Dňa 31.10.2013, ako to vyplýva z notárskej zápisnice napísanej na Mestskom úrade v Prešove pod č.

N2755/2013,Nz39227/2013,NCRIs39939/2013notárkaosvedčilavykonaniedobrovoľnejdražbypodľa
§ 20 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť,
s.r.o. so sídlom v Košiciach ako dražobníka, I.. N. S. ako licitátora, Petra Vojteka ako vydražiteľa, ktorá
dobrovoľná dražba bola vyhlásená dražobníkom na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe PDS č.
XXX/XX/XXXX zo dňa 24.9.2013. Navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov

bytového domu súp. č. XXXX na ul. G. Č.. XX-XX D. C., v zastúpení správcom na základe Zmluvy o
výkone správy a vlastníkom predmetu dražby bola žalobkyňa. Na dobrovoľnú dražbu sa dostavil jeden
účastník dražby, ktorému bolo pridelené dražobné číslo 1, pričom predložil doklad o zložení požadovanej
dražobnej zábezpeky vo výške 10.000,- Eur. Predmetom dobrovoľnej dražby a jeho príslušenstva bol
byt, tak ako je v žalobe popísaný. Predmet dražby bol ohodnotený znalcom V.. I. Y. na cenu 42.000,-

Eur a cena dosiahnutá vydražením predstavovala 31.500,- Eur.

8. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že jej problémy spadajú do roku 2010 keď prišla o prácu a stala
sa zo dňa na deň nezamestnanou, následne prišla ekonomická kríza a ona zostala bez príjmu. Aj keď si
žalobkyňa zháňala prácu, prioritne musela riešiť dcérinu crohnovú chorobu. Potom sa finančná situácia

žalobkyne zlepšila, ale medzičasom byt vydražil pán D.. Pána D. žalobkyňa upozorňovala, že situáciu
len tak nenechá a bude ju riešiť, teda vlastník bytu nepochybne vedel, že žalobkyňa sa bytu nemieni
vzdať.Aktuálnejesituáciataká,žežalobkyňaplatíelektrinuaplyn,časťpeňazísiodkladánanedoplatky.
Žalobkyňa potvrdila, že aktuálny vlastník bytu pán D. jej ponúkol riešenie spôsobom odkúpenia bytu, no
ona sa nedomnieva, žeby mala kupovať byt späť, keďže pán D. vedel, do čoho ide.

9. Žalovaný C. D., aktuálny vlastník bytu uviedol, že byt nadobudol v dražbe a asi urobil chybu keď so
žalobkyňou predtým nekomunikoval, pretože ak by to bol vedel, byt by nekupoval. Po dražbe mu súd
uložil povinnosť znášať prítomnosť žalobkyne v byte, ktorá uhrádza len za služby bez ďalších úhrad
a k dnešnému dátumu jej dlh predstavuje takmer 9.000,- Eur, teda reálne hrozí dražba žalovanému v

62. rade. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť dražby, čím spochybnila jeho
vlastnícke právo a zároveň pred súdom uviedla, že platby má uhrádzať on ako vlastník bytu, je potrebné
žalobu zamietnuť.

10. Na pojednávaní zástupca za vlastníkov bytov a nebytových priestorov uviedol, že pokiaľ v čase
dražbyboldlhnapredmetnombytecca13.000,-Eur,odjanuára2014kedybytobývažalobkyňa,vyrobila
novému vlastníkovi nedoplatok takmer 9.000,- Eur.

11. Právna zástupkyňa za žalobkyňu v podaní doručenom súdu 8.8.2017 uviedla, že vo veci je potrebné

starostlivo zvážiť okolnosti prípadu z hľadiska zachovania účelu a zmyslu zákona. Je potrebné si
uvedomiť, že prípadným dôsledkom súdneho rozhodnutia bude status bezdomovca dvoch osôb. Svoju
právnu argumentácia podporila odkazom na nález Ústavného súdu SR I ÚS 192/2015, rozhodnutie NS
SR 3Cdo/272/2007, ako aj iné súdne rozhodnutia. Právna zástupkyňa za žalobkyňu zastáva názor, že
jej klientka má v spore status spotrebiteľky, keďže predmetom spornej dobrovoľnej dražby bol výkon

záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o výkone správy, ktorá
ako taká je zmluvou spotrebiteľskou. V súvislosti s postavením žalobkyne je potom potrebné uplatniť
princípy sporu s ochranou slabšej strany, kam patrí a dôkazná iniciatíva súdu. Právna zástupkyňa za
žalobkyňu až podaním zo dňa 8.8.2017 navrhla vykonávať vo veci dokazovanie, kam okrem inéhozahrnula aj návrh na to, aby sa súd vysporiadal so skutočnosťou, či vzhľadom na okolnosti prípadu bolo
nevyhnutné a adekvátne vydražiť nehnuteľnosť žalobkyne v hodnote cca 45.000,- Eur pri nedoplatku
cca 13.000,- Eur.

12. Žalovaná dražobná spoločnosť navrhla žalobu zamietnuť. Zdôraznila to, že žalobkyňa kvalifikovane
v žalobe nenamietala žiaden dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby tak, ako to vyžaduje § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002. Žalobkyňa bola pritom právne zastúpená. Bolo povinnosťou žalobkyne dôvody neplatnosti
dražby uviesť v prekluzívnej trojmesačnej lehote. S poukázaním na podanie žalobkyne z 8.8.2017 táto

uvádzala úplne nové skutočnosti dovtedy v konaní nespomenuté, čo je ale postup neprípustný, pretože
umožňuje neprimerané predlžovanie súdneho konania. Názor o význame prekluzívnej lehoty zaujal aj
Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 9Co/126/2013, z ktorého dražobník cituje.

13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok), predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak
bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

14. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov
odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu

a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj
po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka (§ 23 ).

15. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok), Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o
tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením
povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 15 ods. 1,2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

(1) Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v
dome záložné právo16) v

prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.17)
(2) Záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby.

17. V prejednávanej veci je súd názoru, že povinnosťou žalobkyne bolo v 3-mesačnej prekluzívnej
lehote podať takú žalobu, v ktorej boli by zrejmým spôsobom špecifikované dôvody neplatnosti dražby.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla jediný relevantný dôvod, pre ktorý považuje žalobu za neplatnú a celá
žaloba je len akademickou polemikou a kritikou právneho poriadku SR, ktorý umožňuje bez schválenia
súdu či nezávislého tribunálu vykonať záložné práva. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej

právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže
poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho,
že samotné uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu.Osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci právna úprava ukladá povinnosť trpieť výkon dobrovoľnej
dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré tak, ako
záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru vzniká na základe zákona (§ 15 zák. č. 182/1993 Z.z.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Zákon o dobrovoľných dražbách je tak legitímnou súčasťou
slovenského právneho poriadku a súd je ním viazaný.

18. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa
príklepu s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto

výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov má prekluzívny charakter, jej
uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď ho
dlžníknenamieta.Žalobaourčenieneplatnostidražbymusíobsahovaťpodstatnénáležitosti,tedaokrem
označenia strán sporu aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva
alebo práv, ktorých porušením mala byť žalobkyňa dotknutá a označenie dôkazov, na preukázanie jej
tvrdení. Z dôkazov tiež musí byť zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa musí v žalobe stručne

a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie či ohrozenie svojho subjektívneho
práva v sporovom konaní. Aj keď v danom prípade žaloba žalobkyne je žalobou o určenie neplatnosti
dražby, absentuje v nej akýkoľvek konkrétny relevantný dôvod, pre ktorý má byť dobrovoľná dražba
neplatná. Ďalšie okolnosti, ktoré by mali neplatnosť dražby preukazovať, uviedla žalobkyňa až potom,
ako súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že sa bude riadiť skutkovými tvrdeniami v

žalobe označenými. Právna zástupkyňa za žalobkyňu tak urobila po takmer 4 rokoch, kde ale opätovne
neuviedla nič konkrétne, len navrhla súdu preskúmať relevanciu dlžnej sumy, titulom čoho pristúpili
vlastníci bytov a nebytových priestorov k dobrovoľnej dražbe bytu žalobkyne. Súdu nie je zrejmé, kam
by mala zájsť jeho iniciatíva, či až k doplneniu relevantných vecných argumentov neplatnosti dražby.
Od roku 2010, kedy žalobkyňa mala nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu až do roku

2017, dlžnú sumu nijako nenamietala. Všetky možné relevantné námietky, ktorými sa súd mal zaoberať,
žalobkyňa vzniesla až po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorú významne prekročila takmer
o 4 roky. Žalobkyňa je tak prakticky od roku 2010 úplne pasívna, neplní si povinnosti v súlade so
zák. č. 182/1993, čím poškodzuje ostatných vlastníkov. Z dôvodu nedodržania zákonnej prekluzívnej
lehoty súd žalobu zamietol. Súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

9Co/126/2013, rozhodnutie vydané 15.10.2014, ktorý posudzoval obdobnú skutkovú situáciu a zaujal
rovnaký právny názor. Aj Krajský súd Trnava v rozhodnutí sp.zn. 11Co/306/2016 zo dňa 23.8.2017
potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba o neplatnosť dražby zamietnutá a okrem
iného poukázal aj na spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/126/2013, podľa
ktorého nestačí len podanie žaloby pred uplynutím lehoty obsahujúci petit na určenie neplatnosti dražby,

v ktorej však je uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu
boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až
po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie
skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno
označiť za sankciu, za včasné neuplatnenie práva. V danom prípade žalobkyňa v žalobe neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť dražby a snažila sa uvedené napraviť
s časovým odstupom takmer 4 rokov.

19. Súd sa nestotožňuje, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pretože nároky vyplývajú
zo Zmluvy o výkone správy. Spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, ich vzájomné vzťahy
upravuje zák. č. 182/1993 Z.z.. Tento zákon upravuje aj správu domu vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome. Na správu domu sa zriaďuje Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
za predpokladu, ak vlastníci neuzavrú Zmluvu o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou,
tedasprávcom.VlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomeuzatvárajúsosprávcompísomnúZmluvu

o výkone správy, ktorá sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zákon určuje, čo musí Zmluva o výkone správy obsahovať. Zákon tiež vymedzuje
povinnosti správcu. Okrem iného, zákon v ust. § 10 ods. 1 ukladá povinnosť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v súlade so Zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, pričom výšku preddavku určujú vlastníci. Tiež o vykonaní dobrovoľnej dražby rozhodujú

vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním na schôdzi vlastníkov, pričom takto postupovali
vlastníci bytov a nebytových priestorov aj v prípade žalobkyne. Prehlasovaný vlastník má právo obrátiť
sa na súd, aby rozhodol o prípadnej neplatnosti hlasovania. Žalobkyňa túto možnosť využila, keď v
konaní 15C/94/2012 podala žalobu, aby súd rozhodol o neplatnosti písomného hlasovania vlastníkovbytov a nebytových priestorov. Súd žalobu rozsudkom zo dňa 20.6.2013 zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom
v Prešove. Na základe uvedeného sa súd nedomnieva, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými je

spotrebiteľský vzťah, nakoľko žaloba o neplatnosť dražby má oporu v právnom predpise Zákone o
dobrovoľných dražbách, kde pre súd nie je zrejmé akú súvislosť žalobkyňa vidí so spotrebiteľským
právom. Vo vzťahu k Zmluve o výkone správy sa žiada uviesť, že správca len zastupuje vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.

20. Princíp rovnosti v práve patrí k základným maximám demokratického právneho štátu, je to princíp
ústavný a je zakotvený aj v Listine základných práv a slobôd v čl. 1. Rovnosťou v práve sa rozumie
predovšetkým rovnosť vo vzťahu občan a štát, pričom štátna moc nemôže pri aplikácii práva rozlišovať
medzi občanmi na základe či už spoločenskej alebo ekonomickej úrovni, etnickej príslušnosti, pohlavia,
veku a pod.. Tu sa súdu žiada poukázať na stav, ktorému dlhodobo čelí žalovaný v 62. rade ako
vydražiteľ bytu, ktorému bolo súdnym rozhodnutím obmedzené vlastnícke právo k bytu užívanom

žalobkyňou, avšak žalobkyňa ani v súčasnosti nerealizuje platby preddavkov tak, aby nedochádzalo
k zadlžovaniu aktuálneho vlastníka bytu. Napriek úsiliu žalovaného v 62. rade prezentovanom aj na
súdnom pojednávaní snahou dohodnúť sa so žalobkyňou na odpredaji bytu, táto na uvedené vôbec
nereflektovala a ignoruje aj fakt, že dlh na úhradách spojených s užívaním bytu je aktuálne veľmi vysoký
vo výške cca 9.000,- Eur. O tom, ako výrazne negatívny dopad má na žalovaného v 69. rade aktuálny

stav svedčia aj súdne konania vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 17Csp/118/2017, kde
súd rozhodoval o žalobe Spravbytkomfort, a.s. Prešov proti žalovanému Petrovi Vojtekovi o zaplatenie
2.223,28 Eur s príslušenstvom a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Na Okresnom súde Prešov tiež
prebieha konanie 12Csp/118/2017 o zaplatenie 2.376,70 Eur, kde doposiaľ vo veci rozhodnuté nebolo.

21. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p.,
keď na strane žalobkyne videl dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivej sociálnej

situácii predovšetkým v oblasti finančnej a rodinnej. Ust. § 257 C.s.p. umožňuje zmierniť tvrdosť zákona,
finančne nezaťažiť už tak poddimenzovaný rozpočet žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.