Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209791
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512209791.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Martiny Valentovej v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. X. D. XXXX, bytom R., U. XX/
XX, zast. advokátom: JUDr. Igor Horanský, Trebatice 187, proti žalovanému: E. R., nar. XX. D. XXXX,
bytom R., U. XXX/X, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany z 20. júla 2016 č. k. 9C/155/2012-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zastavil konanie a o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na

ust. § 110 a § 111 ods. 3 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
zmien), ako aj § 163 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 2, § 470 ods. 1, 2 a § 473 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.) a
vecne tým, že žiadna zo strán v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia č.k. 9C/153/2012-42
nenavrhla pokračovať v konaní, preto s použitím § 163 C.s.p. konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a contrario.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie o prerušení konania č.k. 9C/155/2012-42 zo dňa 16. októbra 2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14. júla 2015, z dôvodu nedostavenia sa účastníkov konania na pojednávanie, na ktoré
boli riadne predvolaní, pričom svoju neúčasť neospravedlnili, bolo rozhodnutím nezákonným, pretože
C.s.p., ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval na konanie po 1. júli 2016 neumožňuje zastaviť

takéto konanie, t.j. ktoré bolo predtým prerušené z dôvodu nedostavenia sa strán na pojednávanie,
na ktoré boli riadne predvolané a svoju neúčasť neospravedlnili. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
prerušení konania nebolo ani v súlade so znením v tom čase platného O.s.p., pretože splnomocnený
zástupca žalobcu sa dostavil na pojednávanie konané 14. júla 2014 a nedostavil sa žalovaný, pričom
súd prvej inštancie neprijal žiadne opatrenia na to, aby zabezpečil účasť žalovaného, ale následne
konanie prerušil v podstate na úkor žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil verejným záujmom na čo

najrýchlejšom prejednaní veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tentozákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). Zohľadňujúc vzájomnú

koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1
C.s.p.), rešpektuje ale procesný účinok procesných úkonov, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016
(viď § 470 ods. 2 C.s.p.). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,
lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinnéhood1.júla2016-ďalejlenC.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§204ods.1včase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne
§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
bolo konanie zastavené.

7. Podľa § 110 veta prvá O.s.p. ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo sa neustanovia bez
predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu

konania.

8. Podľa § 111 ods. 3 O.s.p. ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po
uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred
uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do

jedného roka, súd konanie zastaví.

9. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že uznesením č.k. 9C/155/2012-42 zo dňa 16.
októbra 2014 prvoinštančný súd prerušil konanie v zmysle § 110 O.s.p., keďže sa účastníci (akt. strany

sporu) neustanovili bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie.

10. V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
konanie zastavil, pretože nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p.
v lehote jedného roka od prerušenia konania súdom prvej inštancie v zmysle § 110 O.s.p., ktorá lehota

začína plynúť už od doručenia uznesenia o prerušení konania (pozn.: práv. zást. žalobcu bolo uznesenie
o prerušení konania doručené 26. júna 2015 a žalovanému 10. júna 2015) a nie až od právoplatnosti
(viď uznesenie NS SR 1Cdo/117/2009), pretože ak by sa táto lehota mala počítať od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, bolo by to v zákone výslovne uvedené, ako je to tomu teraz v § 163 ods.
2 C.s.p.. Aplikácia uvedených procesných noriem bola na mieste v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p..

11. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie o
prerušení konania, ako aj tohto odvolaním napadnutého o zastavení konania je potrebné uviesť,
že rozhodnutie prvoinštančného súdu o prerušení konania nebolo napadnuté riadnym opravnýmprostriedkom, t.j. odvolaním, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť, čo má za následok, že
odvolací súd nemôže teraz toto rozhodnutie preskúmavať, pretože právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia (zásadnou

nezmeniteľnosťou sa rozumie predovšetkým skutočnosť, že zmena rozhodnutia po právoplatnosti je
prípustná výnimočne a na základe mimoriadnych opravných prostriedkov). Čo sa týkalo námietky
nezákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v tom, že znenie C.s.p., t.j., že platná
procesná úprava, ktorú je potrebné aplikovať po 1. júli 2016 neumožňuje zastaviť konanie z dôvodu, že
nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní do jedného roka, ak bolo konanie prerušené z dôvodu, že

sa účastníci neustanovili bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie treba opäť uviesť, že
aj tu je potrebné aplikovať procesnú normu - § 111 ods. 3 O.s.p., ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 C.s.p.,
pretože je treba zachovať právne účinky úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti C.s.p..

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd preruší konanie podľa platnej procesnej
normy § 163 ods. 1 C.s.p. (v čase rozhodovania súdu o prerušení § 110 O.s.p.), môže v ňom pokračovať

len na návrh jednej zo sporových strán. Podstata tohto inštitútu sa nezmenila ani po prijatí novej právnej
úpravyC.s.p.ajezásadnevzákladetakmertotožnásúpravouuvedenouv O.s.p..Zmenilasavpodstate
len dĺžka, t.j. časové obdobie, do ktorého je súd neaktívny a namiesto jedného roka (O.s.p.) bola táto
doba skrátená na šesť mesiacov.

13. Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s
použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne, potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 C.s.p. v zmysle § 396 C.s.p. rozhodol

odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona číslo 757/2004 Zbierky zákonov o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).