Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/263/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206696
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216206696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín proti žalovanej: N. C., nar. X.XX.XXXX, bydlisko E., o zaplatenie X XXX,XX
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu E. zo dňa X9.júla 20X8 pod
č. k. X3C X98/20X6-X24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 70,39 eura, rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušuje a konanie zastavuje.

Nepripúšťa späťvzatie žaloby v časti 2,61 eura.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 397 eur s 5,5 % úrokom z omeškania od 28.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti prevyšujúcej sumu 947,06 eura ako aj
v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, vrátane prevyšujúcej časti vyčísleného úroku z omeškania,
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 15,20 % náhradu
trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia .O výške náhrady trov konania súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 643,86 eura
spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 19,56 eura, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1 643,86 eura od 28.4.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 19.5.2014 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1
600 eur, ktorý mala žalovaná splatiť 84 pravidelnými mesačnými splátkami po 38,71 eura. V dôsledku

neplnenia dohodnutých podmienok žalobca vyzval žalovanú listom zo 14.1.2016 k splateniu celého
zostatku úveru, pozostávajúceho z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty
a zo zosplatnených budúcich splátok do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalobca ďalej špecifikoval
spôsob vyčíslenia úroku z omeškania uplatneného sumou vo výške 19,56 eur za obdobie od 2.2.2016do 27.4.2016 zo sumy 1.643,86 eura. V závere žalobca uviedol, že žalovaná suma dlhu vo výške 1
643,86 eura pozostáva z istiny vo výške 49,86 eura, z úroku vo výške 101,57 eura, zo zosplatnenej
istiny vo výške 1 403,03 eura, z poistenia Bill protection vo výške 13,05 eura, z upomienky II vo výške

70,39 eura a poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 5,96 eura.

1.2. Rozsudkom z 7.3.2017 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 947,06 eura s
vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 11,13 eura a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
947,06 eura od 28.4.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 947,06 eura ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, vrátane
prevyšujúcej časti vyčísleného úroku z omeškania, zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 15,20
% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na základe odvolania žalobcu proti zamietajúcemu výroku a proti výroku o náhrade trov konania, Krajský

súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie s odôvodnením, že v úverovú zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako bezúročnú
a bez poplatkov pre neurčenie poslednej splátky úveru.

1.3.Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal opätovne preukázané, že v

zmluve strán sporu nie uvedená doba trvania zmluvy. Táto náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014) úplne absentuje v
písomnej úverovej zmluve strán sporu z 19.5.2014. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 je preto úver čerpaný žalovanou naďalej bezúročný a bez
poplatkov. Príloha úverovej zmluvy - Úverové podmienky - v rozsahu 12 strán nie je opatrená podpismi

zmluvných strán, a preto nemôže tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 40. - 45.
rozsudku SúdnehodvoraEurópskejúnie voveciC-42/15z9.11.2016dostupnýnawww.curia.europa.eu
).

Preto pokiaľ v danom prípade bola v zmluve strán sporu dohodnutá (konečná) lehota splatnosti údajom

84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci a úver bol žalovanou čerpaný
3.6.2014, prvý mesiac po poskytnutí úveru končil 3.7.2014 a 84. mesiac končil 3.6.2021. Vzhľadom na
spresnenie v zmluve - do 15. dňa v poslednom mesiaci - konečná splatnosť úveru by bola podľa zmluvy
do 18.5.2021, keď vtedy by plynul posledný, 84. mesiac, ktorý by začal plynúť dňa 4.5.2021, ako prvý
deň v poslednom mesiaci.

Pokiaľ však podľa zmluvy bola prvá splátka splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, teda prvá
splátka bola s poukazom na § 122 ods. 2 OZ splatná 3.7.2014, keďže úver bol čerpaný 3.6.2014, a podľa
zmluvy bol dátum splatnosti druhej a nasledujúcich (mesačných) splátok vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, splatnosť druhej splátky by bola 15.8.2014 a splatnosť 84. splátky by bola až 15.7.2021, teda

až po konečnej splatnosti úveru určenej v bode 46. zmluvy. Z uvedených disproporcií zmluvnej úpravy
termínov splatnosti záväzku žalovanej je zrejmé, že na rozdiel od odvolacieho súdu, ktorému je zrejmá
konečná splatnosť úveru, konajúcemu súdu naďalej nie je zrejmé, pri absencii podstatnej náležitosti
úverovej zmluvy o dobe trvania zmluvy, dokedy mal podľa zmluvy, trvať záväzok žalovanej, či do
3.6.2021 (84 mesiacov po poskytnutí úveru), resp. do 18.5.2021 alebo do 15.7.2021 (splatnosť 84.

mesačnej splátky). Potom údaj o počte a termínoch splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom do 31.5.2014) ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014), nie je určitý a zrozumiteľný, a tak úverová zmluva strán
sporu je v tejto časti s poukazom na § 37 ods. 1 OZ neplatná, s prihliadnutím na § 41 OZ. Z absolútne
neplatných právnych úkonov nevznikajú žiadne práva a povinnosti.

Preabsenciuvšetkýchspomenutýchpodstatnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúverestránsporu
uvedených v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 je s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 úver čerpaný žalovanou
bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaná uhradila na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške 1 600 eur sumu 652,94
eura. Potom je jej dlh 947,06 eura (1600 - 652,94), keď žalobcovi nevznikol nárok ani na úrok, ani na
poplatky. V časti nároku z titulu poistenia Bill protection vo výške 13,05 eura mal za to, že nárok žalobcuje nedôvodný, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá
ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o poistných zmluvách. V danom prípade žalovaná ako klient mala
podpisom úverovej zmluvy súhlasiť, aby bola poistená pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti,

straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Žalobca
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek
poisteniaavôbecnepreukázalexistenciupoisteniaBillprotection,keďtakétopoisteniesanespomínaani
v zmluve z 19.5.2014, ale ani v Hlave 15. Úverových podmienok žalobcu. Keďže z uplatneného nároku
žalobcu bolo už o časti vo výške 947,06 eura právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie

zo 7.3.2017, opäť žalobu v časti prevyšujúcej sumu právoplatného prísudku zamietol ako nedôvodnú.

Žalobca si uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 19,56 eura za obdobie od 2.2.2016
do 27.4.2016 zo sumy 1 643,86 eura. V danom prípade považoval žalobu za dôvodnú (právoplatne)
len do výšky 947,06 eura. Pokiaľ mala žalovaná uhradiť predčasne zosplatnený úver do 15 dní od
odoslania výzvy zo 14.1.2016, ktorá bola podaná na pošte dňa 18.1.2016, potom je žalovaná za obdobie

od 3.2.2016 do 27.4.2016 v omeškaní s úhradou sumy 947,06 eura a 5,05% úrok z omeškania ročne
zo sumy 947,06 eura za uvedené obdobie predstavuje sumu 11,13 eura, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnutérozsudkomsúduprvejinštanciezo7.3.2017.Keďžežalovanáanipo27.4.2016nerealizovala
žiadnu úhradu v prospech žalobcu, z dôvodu omeškania s úhradou sumy 947,06 eura od 28.4.2016 do
jej zaplatenia žalobcovi právoplatne priznal nárok na 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 947,06

eura od 28.4.2016 do jej zaplatenia, keď za omeškanie žalovanej vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods.
1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB
k 3.2.2016 bola 0,05 %. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania, vrátane vyčísleného, žalobu žalobcu
zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v celom konaní v časti istiny, ale aj vyčísleného úroku z
omeškania a ďalšieho úroku z omeškania len čiastočne úspešný (57,60%), pričom neúspech žalobcu v
častiistinyaúrokuzomeškaniajeúspechomžalovanej(42,40%),ktorýsaodrátavaodúspechužalobcu.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa

§ 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho
úspechu 15,20% náhradu trov konania.

2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením §365
ods.1 písm. f/, h/ CSP. Citoval dôvody zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu záväzné pre súd

prvej inštancie. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje presné údaje o výške mesačnej splátky pod
položkou 37, počet splátok 84 pod bodom 38, lehotu splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. teho dňa v poslednom mesiaci pod bodom 46 a termíny splatnosti splátok. Tento jeho názor je
súladný s Rozsudkom súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 konštatujúcom, že článok
10 ods.2 písm.. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere

uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum , pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere
musí obsahovať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Citoval body 52,53,54,55,56,57,58 rozsudku ktoré znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť,

že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
o úvere uvedené v článku 10 ods.2,členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave
vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 200/48/ES.Právo
Európskej únie a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách so
spotrebiteľskýchúverochtrebavykladať vkontexteprávaEurópskejúnie,anieprávanárodného.Okrem

toho bolo v rozsudku konštatované, že úprava SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe keď
zákon o spotrebiteľských úveroch v 9 od 01.05.2018 v rámci novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.
z. upravila, že v bode 9 ods.2 písm. d/ sa vypúšťajú slová“ a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. i/ sa slová“ a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvenciou splátok a“.

V závere citoval body 71,72,73 rozsudku na základe ktorých mal za to, že jeho spôsobom určenia
dĺžky trvania úveru nemožno spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Na
podporu svojho tvrdenia citoval časť rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.11.2017 sp.zn. 17
Csp 158/2017 a rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 16.10.2017 sp.zn. 13Csp 132/2017.V časti poistného uviedol, že poistenie je dobrovoľné a žalovaná oň prejavila záujem. Podmienky
boli upravené vo VÚP. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu
Komárno zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, alebo zmenil a priznal mu náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, na nariadenom
odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v časti
zmenil tak, že žalobe vyhovel, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie a v ostatnej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň pripustil späťvzatie

žaloby v časti o zaplatenie sumy 70,39 eura, konanie v tejto časti zastavil. Späťvzatie žaloby nepripustil
v časti zaplatenia sumy 2,61 eura.

Žalobca podaním zo dňa 24.04.2019 vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 70,39 eura a 2,61 eura.
Žalovaná sa k späťvzatiu nevyjadrila.

Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2, 3 CSP je zrejmé, že disponovať s
predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia § 131 CSP, ale
aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvej
inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje

svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe
oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť
je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané
odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd

rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby
žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený
vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie.

V predmetnej veci Krajský súd v Nitre výzvou zo dňa 16. 08. 2016 doručenou žalovanému dňa
15.05.2019 žiadal žalovanú o vyjadrenie so späťvzatím žaloby. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

V preskúmavanej veci bola žaloba vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol, avšak jeho
rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, do

času, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním, zobral žalobcu účinne späť v
časti zaplatenia sumy 70,39 eura( týkajúcej sa zaplatenia upomienok) ,žiadal zastaviť konanie ,žalovaná
sa nevyjadrila z vážnych dôvodov nesúhlas s týmto späťvzatím, odvolací súd dospel k záveru, že sú
splnenévšetkypodmienkystanovenév§370CSP.Preuvedenédôvodyodvolacísúdpripustilspäťvzatie
žaloby, rozsudok v napadnutej časti zrušil a konania zastavil. Nepripustil späťvzatie žaloby, pretože

platenie poistného nie je predmetom odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
nadobudol právoplatnosť, pretože žalobca v tejto časti nepodal odvolanie a nárok nebol predmetom
konania súdu prvej inštancie.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenia, ani na jeho zrušenie.

Súd prvej inštancie nerešpektujúc názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný(§ 391 ods. 2 CSP) bez

zistenia zmeny skutkového stavu polemizoval s právnym názorom odvolacieho súdu, nestotožnil sa
s ním a opätovne žalobu zamietol. Odvolací súd svoj právny názor vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí,
v ktorom uviedol, že úver nie je možné považovať sa bezúročný a bez poplatkov. Preto nepovažuje
za potrebné opätovne opakovať svoje závery uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.04.2018
pod č.k.25 Co 400/2017-89. Predmetom odvolacieho konania po späťvzatí žaloby v časti zaplatenie
sumy 70,39 eura zostala suma 876,67 eura. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú rozsudkom zo

dňa7.3.2017 pod č.k. 13 C 198/2016-65 zaplatiť sumu 947,06 eura s vyčísleným úrokom z omeškania
11,13 a s úrokom z omeškania 5,5% zo sumy 947,06 eura do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nezaplatenú časť úroku ako rozdiel medzi poskytnutou
sumou úveru a zaplatenou sumou žalovanou, pretože úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žaloba sa domáhal zaplatenia omeškaných splátok

do zospoplatnenia úveru, po zospoplatnení úveru, úroku z úveru za uvedené obdobie. Z prehľadu
splátkového kalendára vyplýva, že každá splátka úveru pozostávala z istiny, úroku z úveru, poistného
poplatku za možnosť zmeny splátky a poplatku za odloženie splátky. Z obsahu VOP v časti Hlava 4
§2 strany sporu dohodli, že úroky z poskytnutého úveru musí žalovaná zaplatiť až do okamihu vrátenia
úveru s príslušenstvom. Odvolací súd preto skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku

z úveru za celé žalované obdobie. Dospel k záveru, že toto dojednanie strán sporu nie je platné a
vyhodnotil ho ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014

Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že

veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva
ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len a úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho

zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa

§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na tok že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.
Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.

IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovilzásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie

finančných prostriedkov, teda úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi poskytnúť úver a žiadať
si za to dohodnuté úroky, a to až do splatnosti úveru. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa
ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti.
Ak úrok nie je splatený do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie
a to či už zákonné (úroky z omeškania), alebo zmluvné (zmluvná pokuta). Je zrejmé, že prípadná

dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje
neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej
kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších
sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania,
či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z
omeškania.

Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku

dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav

pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak

by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej
potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu
ochranu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z úveru do zospoplatnnia úveru14.01.2016 v sume
397 eur. Od zospoplatnenia úveru vznikol žalobcovi nárok len na zaplatenie úroku z omeškania, preto

v ostatnej napadnutej časti rozsudok ako vecne správny vo výrokovej časti potvrdil, nestotožňujúc sa s
právnym názorom súdu prvej inštancie. Žalobcovi priznal úrok z omeškania , ktorý si uplatnil odo dňa
28.04.2016 zo sumy 397 eur v súlade s ustanovením § 517 OZ.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.2 v spojení s 255 ods. 1
CSP, o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1600 eur, v odvolacom konaní vzal žalobu späť v časti 70,39
eura. Predmetom konania zostala suma 1529,61 eura. Žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu
947,06 eura, plus 397 eur, spolu 1344,06 eura. Rozdiel medzi uplatnenou sumou a priznanou sumou
je 185 eur , ktorú odvolací súd vzhľadom na uplatnený nárok a priznaný nárok považoval na nepatrný
neúspech žalobcu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).