Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200016
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200016.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BaF TRADING s.r.o., IČO: 45 378 771, so sídlom
Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47
232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Pavol
Horňák, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102465376/2019

zo dňa 29.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
07.01.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 08.01.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo: 102465376/2019 zo dňa 29.10.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č.
101729278/2019 zo dňa 15.07.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 736.047,48

eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím hrozí žalobcovi závažná a nenávratná ujma.

Priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiada s ohľadom na žalobcovu súčasnú nepriaznivú
finančnú situáciu. Tvrdil, že k 30.11.2019 disponoval peňažnými prostriedkami iba vo výške -137,19
eur (pokladňa: 0,00 EUR + bankové účty -137,19 eur) a rozhodnutiami vyrubená suma DPH je v
súčasnosti pre žalobcu likvidačná. Argumentoval tým, že nedisponuje potrebnými finančnými zdrojmi
na úhradu údajného rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 736 047,48 eur. Ďalej uviedol, že
vykonateľnosť oboch rozhodnutí bude pre žalobcu znamenať reálnu hrozbu začatia konkurzného

konania a následného výmazu žalobcu z Obchodného registra pre nedostatok majetku. Priznanie
odkladného účinku žaloby žiadal aj s ohľadom na potrebu zachovania prevádzkovania podniku
žalobcu, výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti a možnosti plniť povinnosti vyplývajúce z uzatvorených
dodávateľsko-odberateľských vzťahov s tým, že výkonom napadnutých rozhodnutí dôjde k reálnemu
ohrozeniu chodu podniku žalobcu a zániku žalobcu a tým teda k vzniku nenapraviteľnému následku.
Následneargumentovaltým,žepriznanieodkladnéhoúčinkužalobyžiadaajsohľadomnato,žesprávca

dane flagrantne porušil základnú zásadu správy daní podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorej
správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnenérozdiely. O priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal aj z toho dôvodu, že podal podnet na
príslušnú prokuratúru v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre s tým, aby príslušný
prokurátor podal protest proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu Správcu

dane z dôvodu porušenia zákona a v zmysle § 77 ods. 1 Daňového poriadku podnet na Ministerstvo
financií SR, aby preskúmalo rozhodnutie žalovaného mimo odvolacieho konania. Priznanie odkladného
účinku žaloby žalobca žiadal aj s ohľadom na to, že správca dane vedie voči žalobcovi daňové konanie
týkajúce sa iných zdaňovacích období, kde sa žalobca bráni a preukazuje skutočnosť, že jeho právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých dodávok pohonných látok vzniklo. Záverom návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca tvrdil, že bez priznania odkladného účinku
tejto správnej žalobe môže správca dane cez podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dosiahnuť výmaz
žalobcu z obchodného registra, čím žalobcovi definitívne zmarí možnosť obhájiť právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2017, ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach.
Zároveň všetky prebiehajúce konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch budú
zastavené bez zistenia materiálnej pravdy. Nie je vylúčené, že správca dane a Žalovaný sa napádanými

rozhodnutiamisnažianaúkorŽalobcuzískaťchýbajúcuDPH,ktorúneodviedoldodávateľnainomstupni
obchodno-distribučného reťazca (tj. TRANSOIL, s.r.o. je nekontaktná, GAT CORPORATION, s.r.o.
zanikla zlúčením, EU Trucker s.r.o. je bez konateľa). Každopádne napádané rozhodnutia nepreukázali,
že v obchodno-distribučnom reťazci došlo k podvodu a ani to, že žalobca o takomto podvode vedel
alebo mohol vedieť. Žalobca mal za to, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s

verejnýmzáujmom.Podľažalobcudostatokfinančnýchprostriedkovaleboinéhomajetkunauspokojenie
daňovej pohľadávky správcu dane a žalovaného v daňovej exekúcii, nemá, pričom uvedené (podľa
tvrdenia žalobcu) preukazuje „Hlavná kniha žalobcu k 30.11.2019“. Verejný záujem preto nebude
ukrátený odkladom vykonateľnosti napádaných rozhodnutí, pretože predmetná daňová pohľadávka
ostane neuhradená i tak.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 18.03.2020, doručeným
Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.03.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril i k
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že súčasťou návrhu žalobcu

nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a jeho tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná
ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, pretože odvolávanie sa žalobcu na zostatky finančných
zdrojov v pokladni a na bežnom účte z pohľadu účtovníctva, vzhľadom na vysoké toky fakturovaného
tovaru v reťazci obchodných spoločností v rokoch 2015, 2016 a 2017, nie je možné považovať za

relevantné. Žalovaný na základe skutočností, ktoré boli zistené správcom dane, že žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane v sume 736.047,48 eura v rozpore s ustanovením § 49 až 51 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tým si optimalizoval daň z
pridanej hodnoty na výstupe v neprospech štátneho rozpočtu, t. j. v neprospech verejného záujmu
Slovenskej republiky, žalovaný navrhol, aby správny súd podanému návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave
1/62/2019 - 277 zo dňa 27.06.2019 v prílohe sprievodného listu č. 100700846/2020). Podľa žalovaného
právnu ochranu môže mať len poctivé podnikanie a relevantné fakturované prijaté a dodané zdaniteľné
obchody v rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade v priebehu výkonu daňovej kontroly a
následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo. Zistenia správcu dane potvrdzujú aj zistenia OČTK, v

rámci ktorých boli zistené závažné skutočnosti u obchodných spoločností v reťazci, z ktorých vyplýva,
že osoby, ktoré konali za uvedené obchodné spoločnosti v reťazci, vedome, každá svojim dielom a
zároveň dielom spoločným, vytvorili fakturačné reťazce, ktoré sú podrobne rozanalyzované vo vydanom
Uznesení ČVS:PPZ-1065/NKA-FP-ZA-2017 zo dňa 09.04.2019.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnejsprávy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa

pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto

následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou

žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom,
že aj čiastočná úhrada dane, by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. V tejto súvislosti považuje
správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeobsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanie
odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm.

a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku
žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom
vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženievykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho
súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o závažnej ujme a hrozbe likvidačných

dôsledkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia

k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe ako aj argumentácie žalovaného obsiahnutej vo vyjadrení k tomuto návrhu
žalobcu, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej

ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť presvedčenie žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži

nazhojenienepriaznivejfinančnejsituácieanepredstavujespôsobvyhnutiasaplneniusvojichzáväzkov.
Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného
zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,
resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku

značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je
posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná
a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú
povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný
vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty

predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v
takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej
ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že
priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných

predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.