Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/196/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215223237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a

členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu:
BYTOKOMPLET,s.r.o.,sosídlomKamenárska18,Bratislava,IČO:35698845,právnezastúpený:JUDr.
Rudolf Mičieta, advokát so sídlom Medzilaborecká 21, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové
družstvo Bratislava II, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 00 169 382, o zaplatenie 744,93 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. júla
2019 č.k. 58C 397/2015-144 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
744,93 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 744,93 Eur odo dňa 16.09.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 744,93 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na zálohových platbách, do fondu opráv údržby a
prevádzkydomuaodmenysprávcu.Žalobnýnávrhodôvodniltým,žežalovanýjevlastníkomnebytového
priestoru č. XX-X U. Č.. XX, D.. Podľa ustanovenia čl. V bodu 5.2 Zmluvy o výkone správy sú vlastníci
bytov povinný poukazovať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, platiť zálohové
platby za služby spojené s užívaním bytu a platiť správcovi mesačne poplatok za výkon správy.

Nedoplatok žalovaného mal predstavovať čiastku 744,93 Eur. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil, ani na
základe výzvy. Žalobca mal za to, že položky, ktorými žalovaný preukazuje výšku požadovanej zľavy
35 %, t. j. balkóny, okná, dvere a telefóny - sú súčasťou bytového domu. Ide o spoločné zariadenia,
na ktorých žalovaný participuje spoluvlastníckym podielom. Preto je podľa neho žalovaný povinný
prispievať do fondu opráv rovnakou čiastkou ako ostatní vlastníci bytov a NP. Poukázal na to, že
predmetom tohto konania je nedoplatok, nie určovanie nejakej paušálnej výšky zľavy z mesačného
poplatku. V danom prípade nedošlo k dohode, vlastníci bytov si podľa žalovaného nesplnili zákonnú

povinnosť a teda žalovaný sa mal na súde domáhať určenia výšky zľavy, prípadne sa domáhať
nahradenia vôle vlastníkov súdnym rozhodnutím. Nemal vedomosť o tom, že by bol podaný taký žalobný
návrh a teda platí 100% výška povinnosti žalovaného.3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že od 01.10.2014 nadobudla účinnosť
novela zákona č. 182/1993 Z.z. a jednou zo zásadných zmien, ktorá sa týkala žalovaného ako vlastníka
nebytovéhopriestoru,bolodoplnenieust.§10ods.1,ovetu:„Priurčenípreddavkovdofonduprevádzky,

údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v
dome.“ Dňa 30.09.2014 žalobca ako správca bytového domu U. XX-XX C. D. vyhlásil v zmysle § 14
ods. 7 cit. zákona písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov U.P. Č.. XX-XX o
nasledovnej otázke:“ Vlastníci bytov a nebytových priestorov súhlasia s úpravou výšky preddavku do

fondu prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory nachádzajúce sa na U. B. Č.. XX-XX C. D. vo
výške 50% z tvorby preddavkov tvorenými bytmi, t.j. na 0,415 €/m2 plochy na ktorú sa fond prevádzky,
údržby a opráv tvorí, a to od 01.10.2014.“ Správca odporučil vlastníkom bytov a NP navrhovanú tvorbu
fondu pre SBD Bratislava II odsúhlasiť. Podľa zápisnice z písomného hlasovania vlastníci bytov a NP
bytového domu U. Č.. XX-XX C. D. tento návrh neodsúhlasili. Vlastníci bytov a NP bytového domu U.
Č.. XX-XX C. D. si teda nesplnili svoju zákonnú povinnosť a doposiaľ žiadnym spôsobom nezohľadnili

mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu žalovaným. Vzhľadom na
výsledok hlasovania podal dňa 26.11.2014 na Okresný súd Bratislava II návrh na určenie neplatnosti
písomného hlasovania vlastníkov bytov a NP U. Č.. XX-XX, konaného dňa 11.-19.10.2014 sp. zn.
9C/44/2014. Je pritom nespochybniteľné, že prakticky všetky finančné prostriedky fondu prevádzky,
údržby a opráv bytových domov a teda aj bytového domu U. Č.. XX-XX sú používané výlučne v prospech

vlastníkov bytov (napr. revízie a opravy výťahov, paušálne poplatky za výťahy, výmena výťahov, výmena
vchodových dverí, výmena bytových zvončekov, výmena bytových telefónov, výmena a opravy svietidiel
a žiaroviek, maľovanie a rekonštrukcia vchodov, vestibulov, pivníc a schodísk, výmena poštových
schránok, obnova balkónov a lodžií atď.). Uvedenú skutočnosť zohľadnili vlastníci bytov a NP v iných
bytových domoch, v ktorých vlastní SBD Bratislava II nebytové priestory. V bytových domoch na ulici

J. Č.. XX - XX, D. Č.. X,X, J. Č.. XX, XX, K. Č.. XX, XX vlastníci bytov rozhodli o znížení príspevku o
50% za nebytové priestory. V prípade, ak by tak vlastníci bytov a NP na ulici U.H. Č.. XX-XX neurobili,
dochádzalo by k neoprávnenému obohacovaniu vlastníkov na úkor žalovaného. Od 01.10.2014 uhrádza
mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv predmetného bytového domu za NP čiastku
vo výške 50% preddavku tvoreného bytmi.

Konštatoval, že vlastníci bytov v bytovom dome U. Č.. XX-XX si doposiaľ nesplnili svoju zákonnú
povinnosť podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a nezohľadnili mieru využívania spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkom nebytových priestorov. Žalovaný ako spoluvlastník
nevyužíva všetky spoločné časti domu a niektoré spoločné zariadenia domu, nemá žiaden osoh z ich
opravy, alebo údržby. V rámci vykonanej rekonštrukcie tohto bytového domu bola na opravu balkónov,

okien na schodisku, vchodových dverí a telefónov použitá suma 61.724,43 €. Ide presne o spoločné
časti a zariadenia domu, ktoré žalovaný nevyužíva. Táto suma tvorí približne 35% z celkových nákladov
rekonštrukcie bytového domu a teda žalovanému prináleží zľava z pravidelného mesačného poplatku do
fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 35%. V prípade samostatnej žaloby bol žalovaný pripravený
súdnou cestou domáhať sa svojho práva, ale keďže žalobca skôr podal žalobu, tak predpokladal, že

sa spor vyrieši v tejto veci.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.3.2017 č.k. 58C/397/2015-87 priznal žalobcovi nárok
v rozsahu 111,74 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2018 č.k.

4Co/105/2018-119 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V ďalšom konaní žalobca zotrval na žalobe z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť sumu
744,93 Eur s príslušenstvom do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na U. Č.. XX O. Č.. XX

C. D. za obdobie mesiacov november 2014 až september 2015, kedy žalovaný svojvoľne na základe
svojho subjektívneho rozhodnutia začal uhrádzať len približne 50 % predpisu tejto mesačnej platby
(predpisovo 135,17 Eur) vo výške 67,59 Eur mesačne. Mal za to, že pokiaľ sa žalovaný cítil dotknutý na
svojich právach, v kontexte s novelou zákona účinnou od 01.10.2014, mal sa sám aktívne v postavení
žalobcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome domáhať svojho

práva. Uviedol, že na základe listu žalovaného vyhlásil písomné hlasovanie v predmetnej veci listom
zo dňa 30.09.2014, v ktorom sa malo hlasovať o znížení preddavku o 50% na nebytové priestory, je
uvedené, že žalobca ako správca vykonal prepočet tvorby preddavkov pre nebytové priestory, vo výške
0,415 Eur na m2 a odporučil vlastníkom nebytových priestorov, aby ním predložený návrh schválili.Napriek tomu vlastníci toto jednoznačne odmietli, resp. neschválili to. Nakoľko teda k dohode nedošlo,
žalovaný sa rozhodol platiť hneď od účinnosti novely 50 % z preddavkov, do času, kedy vlastníci
bytov a nebytových priestorov rozhodnú o novej výške príspevku pre vlastníka nebytového priestoru.

Úmyslom bolo, aby si vlastníci bytov a nebytových priestorov splnili svoju povinnosť vyplývajúcu z
novely zákona č. 205/2014 Z.z. Titulom záverečnej reči navyše uviedol, že účinnosťou novely zákona
č. 205/2014 Z.z. sa zmenili pravidlá tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv. Pre vlastníkov bytov
zostali pravidlá rovnaké. Výška príspevku, ktorý dovtedy platili vlastníci bytov, platila aj po novele, ale
prijatím tejto novely pre vlastníka nebytového priestoru výška tohto príspevku platiť prestala. Zákonnú

povinnosť stanoviť inak výšku príspevku pre vlastníka nebytového priestoru si žalobca doteraz nesplnil.
Napriek tomu, že vo svojej evidencii vedie dlh v neprospech žalovaného, ktorého výška sa odvíja z
predchádzajúcich rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, žalovaný považuje tento dlh sa
fiktívny, nie skutočný. Preto žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so sumárnou analýzou platieb od

01.11.2014 do 30.09.2015, výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy zo dňa 22.03.2006,
predpismi mesačnej zálohovej úhrady za užívanie nebytových priestorov, vyúčtovaním nákladov
spojených s užívaním nebytového priestoru, vyhlásením písomného hlasovania a zápisnicou zo dňa
30.09.2014, upomienkou zo dňa 07.09.2015, doručenkou, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov
obytného domu U. Č.. XX-XX zo dňa 29.04.2015, výsledkami písomných hlasovaní a oznámeniami o

znížení príspevku v bytových domoch ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

7. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.11.2014 do 30.09.2015 zistil, že žalobca eviduje voči
žalovanému nedoplatok vo výške 744,93 Eur. Z Listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. zistil, že výlučným
vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu súpis. č. XXXX,

postavenom na parcele registra “C“ č. XXXXX, vo vchode U. XX, je žalovaný označený žalobcom.
Žalobca ako správca bytového domu na ulici U. XX,XX C. D., súp. č. XXXX, postavenom na parcele
XXXXX, k.ú. D. R. je na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 22.03.2006, poverený zabezpečovaním
plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a správou predmetného domu v rozsahu
a obsahu uvedenou v zmluve. Podľa čl. V. bod 5.2. zmluvy, vlastníci sú povinní pravidelne platiť

odsúhlasený príspevok do fondu opráv a údržby domu, určené zálohové platby za služby spojené
s užívaním bytov a poplatok za správcovskú činnosť. Výška platieb je uvedená vždy v aktuálnom
výpočtovom liste, ktorý obdrží každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru. Podľa čl. V. bod 5.3.
zmluvy, platby podľa bodu 5.2. sú vlastníci bytov povinní poukázať na účty založené správcom mesačne
do 15. dňa v mesiaci. Z predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie nebytového priestoru súd

zistil, že žalovaný je povinný platiť žalobcovi mesačnú zálohovú úhradu 135,17 Eur. Z vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplynul
preplatok po vyúčtovaní ku dňu 31.03.2015 vo výške 694,72 Eur. Mal preukázané, že žalobca listom
zo dňa 30.09.2014 vyhlásil písomné hlasovanie o otázke súhlasu s úpravou výšky preddavku do fondu
prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory daného bytového domu vo výške 50% z tvorby

preddavkov tvorenými bytmi, t.j. na 0,415 Eur / m2 plochy, na ktorú sa fond prevádzky, údržby a opráv
tvorí, a to od 01.10.2014 a to vzhľadom k novele zákona č. 205/2014, ktorá nadobudla účinnosť dňom
01.10.2014 vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch 11.10.2014-19.10.2014, pričom otázka nebola schválená
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

o čom svedčí zápisnica z hlasovania zo dňa 20.10.2014. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov
obytného domu U. Č.. XX-XX zo dňa 29.04.2015 vyplynula informácia, že správca vyhlásil písomné
hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o otázke súhlasu s úpravou výšky preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory daného bytového domu vo výške 50% z
tvorby preddavkov tvorenými bytmi, t.j. na 0,415 Eur / m2 plochy, na ktorú sa fond prevádzky, údržby

a opráv tvorí, a to od 01.10.2014. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch 11.10.2014-19.10.2014,
pričom otázka nebola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. Listom zo dňa 07.09.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru, ktorý ku dňu 31.08.2015 činí suma
677,35 Eur a to v lehote do 22.09.2015. Výzva bola žalovanému doručená dňa 09.09.2015, o čom svedčí

doručenka poštového podniku.8. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 6 odsek 2 písmeno d), § 8 odsek 1, § 8b ods. 1, § 8b
ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 488,
§ 489, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

9. Z predložených listín mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je na základe zmluvy o
výkonesprávypovinnýplniťpovinnostispočívajúcevplatenímesačnýchzálohvsúvislostisvlastníctvom
nebytového priestoru č. XX-X na B. U. XX v D.. Mal tiež preukázané, že žalovaný v rozpore so
svojimi povinnosťami riadne a včas neuhradil žalobcovi mesačné platby za obdobie odo dňa 01.11.2014

do 30.09.2015 vo výške 744,93 Eur (podľa sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.11.2014 do
30.09.2015), resp. uhrádzal platby len vo výške 67,59 Eur oproti predpisu mesačnej zálohovej úhrady
vo výške 135,17 Eur, ktoré zdôvodnil tým, že účinnosťou novely zákona č. 205/2014 Z.z. (ustanovenia
§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.) sa zmenili pravidlá tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom
výška príspevku pre vlastníka nebytového priestoru platiť prestala. Zákonnú povinnosť stanoviť inak
výšku príspevku pre vlastníka nebytového priestoru si žalobca doteraz nesplnil. Uviedol, že na podporu

daného tvrdenia žalovaný predložil listiny, ktoré preukazovali, že vlastníci bytov a nebytových priestorov
v iných bytových domoch si túto zákonnú povinnosť splnili, pričom rozsah zľavy predstavoval 20 až
50 %. Napriek uvedenému žalovaný počnúc dňom 01.10.2014 uhrádza mesačne preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv za svoje nebytové priestory 50% preddavku tvoreného vlastníkmi bytov,
navrhoval priznanie zľavy vo výške 35 % z výšky príspevku plateného vlastníkmi bytov, ktorá skutočnosť

bola medzi stranami sporná.

10. Konštatoval, že starostlivosť o spoločné časti a zariadenia domu, jeho príslušenstvo a zastavaný či
priľahlý pozemok spočíva najmä v riadnom zabezpečení ich prevádzky, údržby, prípadne opráv, pričom
táto predpokladá aj náklady, ktoré sú povinní hradiť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome. Spôsob zabezpečenia prevádzky, údržby a opráv domu musí vychádzať (nevynímajúc zákonnú
úpravu) zo zmluvného dojednania obsiahnutého v zmluve o výkone správy. Vlastníci bytov a nebytových
priestorov sú teda povinní v súlade so zmluvou o výkone správy, t.j. spôsobom a v lehotách stanovených
v tejto zmluve poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to bez
rozdielu. Povinnosť vlastníkov prispievať do tohto fondu formou preddavkových (zálohových) platieb

je daná kogentne, avšak určenie výšky príspevkov a konkrétneho účelu ich použitia je v dispozícii
samotných vlastníkov. Výšku príspevkov by si mali vlastníci v zmysle zákonnej dikcie určiť sami
hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome, čo v predmetnom spore
splnené nebolo, aj keď z predložených listín je badať snahu žalobcu o určenie výšky príspevku najmä
vo vzťahu k vlastníkom nebytových priestorov po novele zákona č. 182/1993 Z.z. účinnej odo dňa

01.10.2014 vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 1 zákona. Je však badať aj to, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov nevyslovili (od októbra 2014 doposiaľ) súhlas s úpravou výšky príspevku pre
vlastníkov nebytových priestorov v zmysle uvedeného ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., čo bolo
skutočnosťou nespornou. Uviedol, že novela zákona tu dáva priestor pre zmluvnú voľnosť vlastníkov
bytov a nebytových priestorov určiť si výšku príspevku podľa miery využívania spoločných častí a

spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov tak, aby bol zachovaný demokratický
princíp rozhodovania o spôsobe prispievania do fondu prevádzky, údržby a opráv. Obdobnú situáciu
možno nachádzať aj v čase pred účinnosťou novely zákona č. 70/2010, a to vo vzťahu k predposlednej
vete súčasného znenia ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Mal za zrejmé, že vlastníci
nebytových priestorov a teda aj žalovaný, nevyužívajú tak v plnej miere napríklad osvetlenie a

upratovanie v spoločných priestoroch, nepoužívajú výťahy a spoločné stúpacie vedenia rozvodov vody,
plynu, elektriny v dome, nepotrebujú ani zimnú údržbu a iné, z dôvodu ktorého by mala byť v mesačnom
príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv zohľadnená aj nižšia miera, ktorou využívajú spoločné
časti a spoločné zariadenia domu. No na druhej strane mal za to, že určenie výšky príspevku je
povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie súdu v tomto súdnom spore. Nemožno podľa

súdu prvej inštancie ďalej opomenúť, že ani vlastník nebytového priestoru nie je oprávnený si v zmysle
zákona a zmluvy o výkone správy, sám určovať výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv,
nakoľko táto povinnosť a súčasne aj právo patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Oprávneným
zásahom zo strany žalovaného do tejto povinnosti určiť výšku príspevku vlastníkom nebytových
priestorov vo vzťahu k miere využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi

nebytových priestorov by bolo uplatnenie si svojho nároku žalobou proti vlastníkom bytov a nebytových
priestorov. Z tvrdenia žalovaného ako i z predložených dôkazov (sumárna analýza platieb) vyplynulo, že
žalovaný si svojvoľne obchádzajúc zákon určil výšku príspevku na 50% predpisu mesačnej zálohovej
úhrady, v dôsledku rozhodnutia ktorého mohlo dôjsť k skutočnosti, že nie sú/nebudú vykryté základnéprevádzkové náklady na chod domu ani zabezpečené dostatočné prostriedky na prípadné opravy, za
predpokladu, že na spoločnom fonde nie je nahromadený dostatok finančných prostriedkov z minulého
obdobia. Inter alia, správca (žalobca) musí rešpektovať každé rozhodnutie (i otázku neschválenia

súhlasu s úpravou príspevku vlastníkov bytov a nebytových priestorov do fondu prevádzky, údržby a
opráv, na základe písomného hlasovania konaného v dňoch 11.10.2014-19.10.2014) vlastníkov v dome.
Na základe uvedeného, keď žalobca predložil súdu relevantné doklady a preukázal dôvodnosť podanej
žaloby, uznal nárok žalobcu za opodstatnený a zaviazal žalovaného na plnenie tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Tým, že žalovaný nezaplatil žalobcovi úhradu za služby spojené s užívaním

nebytovéhopriestoruriadneavčas,dostalsavzmysleustanovenia§517ods.1Občianskehozákonníka
do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj úroky z omeškania vo
výške 5,05% p.a. z dlžnej sumy. Záverom súd prvej inštancie dodal, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby

sarozhodlovsúladesjejpožiadavkamiaaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňou
navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
Žalovanýnapodporusvojichtvrdenípredložilsúdulistinyoúpravepríspevkudofonduprevádzky,údržby
a opráv bytových domov odlišných od bytového domu, ktorý je predmetom sporu. Tieto listiny však
vyhodnotil pre spor ako nepodstatné, nakoľko sa tieto netýkajú daného nebytového priestoru a danej

zmluvy o výkone správy.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil

uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávnym
posúdením veci. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo za nesporné, že vlastníci bytov
bytového domu U. XX-XX C. D. si nesplnili svoju zákonnú povinnosť v zmysle novely zákona č.
182/1993 Z.z. a za žalované obdobie nezohľadnili mieru využívania ním spoločných častí a spoločných

zariadení domu ako vlastníkom nebytového priestoru v dome. Uviedol, že túto skutočnosť potvrdil
vo svojich vyjadreniach a vo svojej záverečnej reči aj žalobca. Napriek tejto nespornej skutočnosti,
podstatnej a rozhodnej pre určenie skutočnej výšky jeho dlhu do Fondu opráv predmetného bytového
domu za žalované obdobie súd prvej inštancie túto dôležitú skutočnosť pri svojom rozhodovaní o
výške skutočného dlhu vôbec nezohľadnil a nijako sa s ňou nevysporiadal a takýmto konaním súd

porušil jeho právo na spravodlivý proces. Povinnosťou súdu prvej inštancie podľa neho bolo v zmysle
odvolacieho súdu odstrániť rozpor spočívajúci vo výške žalovanej pohľadávky s uvedenou úpravou
príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv za požadované obdobie, s ktorou skutočnosťou sa však
nevysporiadal. Bol toho názoru, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje zaplatenie výšky dlhu,
ktorá nevychádza zo zohľadnenia miery jeho využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu

vlastníkom nebytových priestorov v dome za žalované obdobie, ale vychádza z predchádzajúceho
rozhodnutiaovýškepríspevkudoFonduopráv,prijatéhopredúčinnosťounovelybytovéhozákona,ktoré
nadobudnutím účinnosti tejto novely stratilo voči nemu účinnosť. Mal za to, že nadobudnutím účinnosti
predmetnej novely od 1.10.2014 prestalo platiť pre neho predchádzajúce rozhodnutie vlastníkov bytov
o výške príspevku do Fondu prevádzky, údržby a opráv, nakoľko od 1.10.2014 boli zákonom stanovené

nové kritériá pre určenie výšky tohto príspevku pre neho. Taktiež z vykonaného dokazovania podľa neho
vyplynulo, že neužíva a teda nemá žiadny osoh z opráv, údržby a rekonštrukcie spoločných častí a
zariadení bytového domu U. XX-XX, a to: balkónov, chodbových okien a vchodových dverí, výťahov,
ich výmeny, pravidelnej údržby, kontroly a revízií, vstupných, schodiskových a chodbových priestorov
a ich osvetlenia, domových telefónov, zvončekov a poštových schránok, ktoré sú hradené z fondu

prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Napriek uvedenej skutočnosti, ktorá je nesporná, podstatná
a rozhodná pre určenie skutočnej výšky jeho dlhu do Fondu prevádzky, údržby a opráv predmetného
bytovéhodomuzažalovanéobdobie,súdprvejinštancietútoskutočnosťprisvojomrozhodovaníovýške
skutočného dlhu tiež vôbec nezohľadnil. Podľa jeho názoru takýmto konaním opätovne porušil jehoprávonaspravodlivýprocesanesplnilsvojupovinnosťriadiťsaprávnymnázoromodvolaciehosúdu,keď
sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za nesporné, že
bytový dom U.H. XX-XX čerpal úver vo výške 175 773,52 Eur v rámci zateplenia, obnovy a rekonštrukcie

domu, z toho na opravu strechy bola použitá suma 32 324,76 Eur, na zateplenie domu sumu 82 724,33
Eur, spolu 115 049,09 Eur. Uviedol, že strecha a obvodové múry domu, na ktoré boli uvedené sumy
použité, sú spoločnými časťami domu, ktoré užívajú spoločne vlastníci bytov a nebytových priestorov,
preto sa aj spoločne v rovnakej výške podieľajú na týchto nákladoch žalobca aj žalovaný. Celková
suma použitá na opravu strechy a zateplenie domu vo výške 115 049,09 Eur tvorí cca 65 % celkových

nákladov obnovy a rekonštrukcie bytového domu. Ďalej z uvedeného úveru vo výške 175 773,52 Eur
bolo použité na opravu a rekonštrukciu balkónov 52 246,82 Eur a na výmenu vchodových dverí a okien v
schodišťovej časti domu 8 477,61 Eur a z fondu PÚaO na výmenu domácich telefónov 1 000 Eur, spolu
61 724,43 Eur. Balkóny, vchodové dvere, schodišťové okná a domáce telefóny sú pritom spoločnými
časťami a zariadeniami domu, ktoré vôbec neužíva, tieto užívajú výlučne vlastníci bytov bytového domu
U. XX-XX. Celková suma použitá na výmenu a opravu balkónov, vchodových dverí, schodišťových okien

a domácich telefónov, ktoré užívajú iba vlastníci bytov a ktoré vôbec neužíva, v sume 61 724,43 Eur
tvorí cca 35 % celkových nákladov. Z uvedeného vyplýva, že cca 35 % úveru bolo použitých len na
obnovu a rekonštrukciu bytovej časti domu, ktorú vôbec nevyužíva, pritom tento úver sa spláca z Fondu
prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispieva aj on. Z toho podľa neho vyplýva, že podľa rozhodnutia
súdu prvej inštancie by mal splácať aj tú časť úveru, z ktorej nemá žiaden prospech, čo je jednoznačne

v rozpore so zákonným ustanovením § 10 ods. 1 posledná veta zák.č. 182/19936 Z.z., pričom toto
ustanovenie je nevyhnutné vykladať a aplikovať v celom kontexte. Bol toho názoru, že takto nadväzujúce
ustanovenie nie je možné separovať tak, že na jednej strane súd prihliadne na nesporný fakt, že mu ako
vlastníkovinebytovéhopriestoruvznikolnedoplatokdoFonduprevádzky,údržbyaoprávbytovéhodomu
s tým, že by neprihliadol na zákonom uloženú povinnosť vlastníkov bytov zohľadniť mieru využívania

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.
Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je podľa neho nájsť také riešenie, ktoré je
v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi predpismi. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozsudku vyslovil názor, že určenie výšky príspevku je
povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie povinnosťou súdu v tomto súdnom spore.

Tento názor považoval žalovaný za v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu a bez stanovenia
výšky príspevku do Fondu prevádzky, údržby a opráv pre neho podľa novej úpravy, nie je možné ustáliť
výšku predmetu žaloby.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu

žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v celom rozsahu sa s ním stotožňujúc. Nie sú mu známe
žiadne skutočnosti o tom, že by bolo žalovanému znemožnené právo na spravodlivý proces a že by
súd prvej inštancie nevykonal nejaké navrhnuté dôkazy. Považoval za správne, ak súd prvej inštancie v
tomto konaní neurčoval výšku príspevku žalovaného do Fondu prevádzky, údržby a opráv, nakoľko nešlo

o určovaciu žalobu, ktorú žalovaný na určenie výšky tzv. príspevku do fondu opráv doposiaľ nepodal,
ale o žalobu na zaplatenie a žalovaný svojvoľne prestal platiť príspevok do tzv. fondu opráv s tým, že
sám si svojvoľne určil výšku zľavy.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval
za potrebné doplniť ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) keď dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky správne po skutkovej
i právnej stránke vyhodnotil a vyvodil aj správny záver, pričom sa riadil aj názorom odvolacieho súdu,
z ktorého nie je táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná, a s týmto záverom súdu prvej inštancie
sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Predmetom žaloby v danej veci je nedoplatok žalovaného vo výške 744,93 Eur do Fondu prevádzky,
údržby a opráv za žalované obdobie od 01.11.2014 do 30.09.2015., ktorého výšku nedoplatku žalobca
preukázal. Z LV č. XXXX je nepochybné, že žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č.
XX-X nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra“C“ č. XXXXX, vo vchode U. XX. Žalobca ako správca bytového domu na ulici U. XX,XX C. D., súp.
č. XXXX, postavenom na parcele XXXXX, k.ú. D. R. je na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa
22.03.2006, poverený zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a

správou predmetného domu v rozsahu a obsahu uvedenou v zmluve. Podľa čl. V. bod 5.2. zmluvy,
vlastníci sú povinní pravidelne platiť odsúhlasený príspevok do fondu opráv a údržby domu, určené
zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov a poplatok za správcovskú činnosť. Výška platieb
je uvedená vždy v aktuálnom výpočtovom liste, ktorý obdrží každý vlastník bytu alebo nebytového
priestoru. Podľa čl. V. bod 5.3. zmluvy, platby podľa bodu 5.2. sú vlastníci bytov povinní poukázať na

účty založené správcom mesačne do 15. dňa v mesiaci. Z predpisov mesačnej zálohovej úhrady za
užívanie nebytového priestoru bolo preukázané, že žalovaný bol za uvedené obdobie povinný platiť
žalobcovi mesačnú zálohovú úhradu 135,17 Eur, pričom z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplynul preplatok po vyúčtovaní ku dňu
31.03.2015 vo výške 694,72 Eur.

17. Ustanovenie § 10 ods. 1 BytZ, ako jediné už od účinnosti BytZ (1.9.1993) stanovuje vlastníkom
bytov a nebytových priestorov povinnosť prispievať do Fondu opráv mesačne v súlade so zmluvou o
spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Od 1. apríla 2010 v dôsledku novely BytZ č. 70/2010 Z.z. a
po modifikácii zavedenej poslednou novelou BytZ č. 283/2018 Z.z. platí, že ak k bytu alebo nebytovému

priestorupriliehapodľaust.§19ods.4BytZbalkón,lodžiaaleboterasa,naúčelytvorbyfonduprevádzky,
údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% len na účely platieb do
Fondu opráv z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval tak, ako v konaní na súde prvej inštancie, na novelizáciu

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (BytZ) s účinnosťou od 1.10.2014
v znení zákona č. 205/2014 Z.z. Touto novelou v § 10 sa na konci tohto ustanovenia pripája veta: (1)
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so
zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv

podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely
tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25%
z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

19. Z dôvodovej správy k vyššie uvedenej novele vyplýva, že na základe poznatkov z praxe sa
novo ustanovuje spôsob tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu v prípadoch, keď s bytom
alebo nebytovým priestorom je spojené užívanie len určitých spoločných častí domu alebo spoločných
zariadení domu. Tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv je upravená inak v tých prípadoch, kedy

vlastníci nebytových priestorov neužívajú spoločné zariadenia domu a ani všetky spoločné časti
domu, teda nemajú osoh z ich opravy alebo rekonštrukcie. Navrhovaná úprava má umožniť, aby boli
pri tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv zohľadnené špecifiká niektorých domov a obmedzené
užívanie spoločných priestorov vlastníkmi nebytových priestorov a garáží pri zachovaní princípu veľkosti
spoluvlastníckeho podielu. Vlastníkom nebytových priestorov alebo garáží bude umožnené podieľať sa

na tvorbe fondu inou výškou preddavku, než vlastníkom bytov, ktorá však taktiež bude vychádzať z
veľkosti podlahovej plochy nebytového priestoru alebo garáže.

20. Novela č. 205/2014 Z.z. teda doplnila do ust. § 10 ods. 1 BytZ č. 205/2014 Z.z. takú (ako poslednú)
vetu, ktorou sa však spôsob prispievania do Fondu opráv nezmenil. BytZ od 1. októbra 2014 stanovil

vlastníkom bytov a nebytových priestorov pri určení preddavkov do Fondu opráv povinnosť zohľadniť
mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov a garáží.
Zákonodarca však nestanovil absolútne žiadne kritériá, na základe ktorých by sa miera využívania
spoločných častí a spoločných zariadení mala zohľadniť.21. V danom prípade nebolo medzi stranami sporu sporné, že novelou zák. č. 205/2014 Z.z. došlo k
zmene ust. § 10 zák. č. 1182/1993 Z.z. ohľadom určenia výšky preddavku do Fondu prevádzky, údržby

a opráv. Z obsahu spisu mal odvolací súd aj preukázané, že žalobca listom zo dňa 30.09.2014 vyhlásil
písomné hlasovanie o otázke súhlasu s úpravou výšky preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
pre nebytové priestory daného bytového domu vo výške 50% z tvorby preddavkov tvorenými bytmi,
t.j. na 0,415 Eur / m2 plochy, na ktorú sa fond prevádzky, údržby a opráv tvorí, a to od 01.10.2014 a
to vzhľadom k novele zákona č. 205/2014, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.10.2014 vo vzťahu k

ustanoveniu § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Písomné hlasovanie sa
uskutočnilo v dňoch 11.10.2014-19.10.2014, pričom otázka nebola schválená nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, o čom svedčí zápisnica
z hlasovania zo dňa 20.10.2014. Listom zo dňa 07.09.2015 preto žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie nedoplatku za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru, ktorý ku dňu 31.08.2015
činí suma 677,35 Eur a to v lehote do 22.09.2015. Výzva bola žalovanému doručená dňa 09.09.2015,

o čom svedčí doručenka poštového podniku. Tento nedoplatok vznikol žalovanému tým, že žalovaný
počnúc dňom 01.10.2014 uhrádzal do Fondu prevádzky, údržby a opráv len 50% preddavku tvoreného
vlastníkmi bytov a navrhoval priznanie zľavy vo výške 35 % z výšky príspevku plateného vlastníkmi
bytov, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu tiež sporná. Žalovaný si však sám nemohol znížiť
výšku preddavkov, ktoré bol povinný do Fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádzať a túto nemôže

určovať ani súd, na čo odvolací súd poukázal už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.
Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu (§

10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.).
Pokiaľ tak vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom prípade nepostupovali v súlade s
novelizovaným ust. § 10 ods. 1 posledná veta zák. č. 182/1993 Z.z., žalovaný mohol použiť iné procesné
prostriedky, avšak nemohol prestať uhrádzať preddavky v nezmenenej výške. Vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať

preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu (§ 10 ods. 7 zák.
č. 182/1993 Z.z.).

22. Na platnosť hlasovania o tejto otázke BytZ, účinný od 1. októbra 2014 do 31. októbra 2018, vyžadoval
rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ust. §

14 ods. 3 a 7 BytZ, účinné do 31. októbra 2018). Na tomto kvóre sa nič nezmenilo ani po nadobudnutí
účinnosti novely BytZ č. 283/2018 Z.z. (porovnaj ust. § 14b ods. 1 písm. k/ BytZ, účinné od 1. novembra
2018). Vlastníci bytov návrh vlastníkov nebytových priestorov v danom prípade neakceptovali a ako
uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, žalovaný si nemohol svojvoľne príspevok
do Fondu údržby a opráv upraviť a prepočítať podľa neho.

23. Pre úplnosť však treba tiež dodať, že bytový dom je jedna stavba v spoluvlastníctve všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sa na tvorbe Fondu opráv podieľajú podľa svojich
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach. V každom bytovom
dome sa podľa BytZ vytvára len jeden Fond opráv a to pre celý bytový dom, do ktorého sú povinní

podľa ust. § 10 ods. 1 BytZ prispievať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Nie sú teda
vedené osobitné fondy len pre vlastníkov bytov a len pre vlastníkov nebytových priestorov, pretože
byty a nebytové priestory sa nedajú z bytového domu reálne vyčleniť či oddeliť. Aj vlastníci nebytových
priestorov sú spoluvlastníkmi obnovených loggií, okien, brán i schodísk tak, ako aj ostatných spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu. Skutočnosť, že tieto spoločné časti a zariadenia každý

deň vlastník nebytového priestoru nevyužíva, je aj irelevantná z hľadiska znášania nákladov na ich
údržbu,opravyaobnovu,ktorésúzávisléodichvlastníctvaaniereálnehoužívania.Vlastnícinebytových
priestorov pritom majú reálny úžitok aj z obnovy týchto spoločných častí a zariadení bytového domu
(zníženie nákladov na teplo, zvýšenie hodnoty nebytových priestorov, zvýšenie estetického vzhľadu
objektu atď.). Týmto sa zhodnocuje aj majetok vlastníkov nebytových priestorov z titulu existencie

akcesorických spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu (ust. § 13 a § 19 BytZ). V súvislosti s už uvedeným ťažko možno aj spravodlivo určiť mieru užívania
spoločných častí a zariadení bytového domu. Zákonodarca v zák. č. 205/2014 Z.z. predovšetkým
zmiešal dva rôzne pojmy, resp. inštitúty, a to: vlastnícke právo k bytu/nebytovému priestoru, s ktorýmje nerozlučne spojené spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového
domu (ust. § 13 a § 19 BytZ), a užívacie právo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
bytového domu, ktorého mieru (teda rozsah) majú vlastníci zohľadniť v rozhodnutí o výške príspevku

do Fondu opráv. Je nepochybné, že užívacie právo patrí pod jedno zo základných vlastníckych práv,
ktorým je právo vlastníka užívať predmet vlastníctva (tzv. ius utendi) v zmysle ust. § 123 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej v texte aj „OZ“).V kontexte BytZ, teda
ide o mieru využívania celého bytového domu, resp. jeho spoločných častí a spoločných zariadení
jednotlivými vlastníkmi. Pritom napr. vykonaním celkovej obnovy domu, a teda aj zateplením fasády

sa nevyhnutne zníži spotreba tepla (znížia sa aj prestupy tepla do bytov a spoločných častí domu) aj
vlastníkom nebytových priestorov, čím sa znížia aj celkové náklady spojené s užívaním nebytových
priestorov a aj ich trhová hodnota je vyššia. Miera využívania spoločného vlastníctva (bytového
domu) nezbavuje žiadneho vlastníka povinnosti starať sa o svoj majetok. V Čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR je stanovené - „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore
so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.“ Nespochybniteľným faktom je tiež to, že vlastníci

nebytových priestorov sú v rovnakej miere zodpovední za technický stav a funkčnosť bytového domu
akocelku,akovlastnícibytov.Ajvlastnícinebytovýchpriestorovbytedamalimaťzáujemnapr.naoprave
zatekajúcej strechy, výťahu či spoločných rozvodov vody, tepla, plynu. Ak tieto rozvody prechádzajú aj
cez nebytové priestory, mal by byť ich záujem ešte výraznejší. Z titulu zlého technického stavu bytového
domu potom aj všetci vlastníci bytov a aj nebytových priestorov zodpovedajú za škodu týmto stavom

spôsobenú.
Miera využívania niektorých spoločných častí a spoločných zariadení domu sa má, podľa ust. § 10
ods. 6 BytZ, zohľadniť prioritne v stanovení inej výšky zálohových platieb za služby spojené s užívaním
nebytových priestorov, než majú vlastníci bytov v dome. Inak povedané, výšku preddavkov za služby
spojené s užívaním spoločných častí a zariadení domu môže správca alebo spoločenstvo upraviť v

mesačnom zálohovom predpise aj tak, že určité položky zníži alebo úplne vypustí na základe ust. §
10 ods. 6 BytZ alebo zmluvy o výkone správy a zmluvy o spoločenstve. Platby do Fondu opráv sú tak
z povahy veci viazané výlučne na vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení a nie na mieru
ich využívania. Z pohľadu ústavno-konformného výkladu ust. § 10 ods. 1 BytZ premietnutím ústavného
príkazu „vlastníctvo zaväzuje“ do BytZ v kontexte s citovanou dôvodovou správou možno tiež dospieť

k záveru, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru má povinnosť starať sa o svoje vlastníctvo a
zákonom stanoveným spôsobom prispievať do Fondu opráv.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1,2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).