Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010284
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815010284.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

D. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom W., T. XXX, robotník, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.10.2014 v čase okolo 01:30 hod. na parkovisku na nábreží E. priehrady v A., pred reštauráciou
U., fyzicky napadol X. F. nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho udrel päsťou viackrát do oblasti tváre,
na čo menovaný spadol na zem, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu nosových
kostí s posunom kostných úlomkov a vybočením nosovej priehradky vľavo a zlomeninu zuba č. 21
a 22 a zlomeninu porcelánového zubného mostíka v rozsahu 4 zubov, s adekvátnou dobou liečenia
do XX.XX.XXXX a následne fyzicky napadol S. W., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udrel päsťou do
oblasti pravého oka, na čo menovaná spadla na zem, čím jej spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa a

pomliaždenie a krvný výron v oblasti pravej očnice s adekvátnou dobou liečenia do XX.XX.XXXX.

t e d a

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému X. F., nar.
XX.XX.XXXX v T. O., trvale bytom W. č. XXX škodu vo výške 1.231,40 Eur a poškodenej S. W., nar.
XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., X. škodu vo výške 576,80 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného D. W. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.XX.XXXX obžalobu
pre súdený skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
a iné.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vypočul obžalovaného, svedkov a prečítal listinné

dôkazy po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že
je nevinný.

Poškodený X. F. si titulom bolestného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.231,40 Eur a
poškodená S. W. si rovnako titulom bolestného uplatnila nárok na náhradu škody vo výške vo výške
576,80 Eur.

Obžalovaný D. W. vypovedal, že je krivo obvinený, skutok nespáchal. Skutok spáchal O. P., ktorý mu
osobne povedal, že sa dostaví na hlavné pojednávanie a k spáchaniu skutku sa aj prizná. Na svoju
obranu uviedol, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na nábreží v Námestove, kde došlo k incidentu,
ale do bitky sa nezapojil. Pred incidentom bol v reštaurácii N., bol tam spolu s P. O., boli tam aj F. W.
a P. P.. Keď z reštaurácie odchádzali, boli svedkami bitky na nábreží, bilo sa tam asi 8 - 9 ľudí, ale on

ich nepoznal. Poškodeného sa ani nedotkol. Kto koho, kde a ako udrel nevidel, bitka ho nezaujímala, tí
ľudia sa tam šarpali a kričali. Počas bitky stál pri ňom P. O.. Pri bitke O. P. nevidel, bola tam tma.

Svedok poškodený X. F. vypovedal, že bol spolu s priateľkou S. W. a bratom S. v bare W., keď odišli
z baru, prechádzali cez nábrežie, rozbehla sa za nimi nejaká skupinka, na čele ktorej bol obžalovaný,

ktorého vtedy ešte nepoznal. Ako sa otočil obžalovaný ho udrel najskôr päsťou do oblastí nosa a
ľavého oka a vzápätí do tváre, udrel ho celkom dvakrát. Po druhom údere spadol na zem a prebral
sa, ako ho držal nejaký chlapec s okuliarmi a potom zbadal priateľku S. W., ktorá plakala a držala si
tvár. Svedkyňa W. Q., ktorá bola na mieste incidentu mu povedala, že ho napadol D. W., s priateľkou ho
vyhľadali na facebooku a hneď ho aj spoznali. Po incidente boli podať trestné oznámenie, ale na polícii

ich najskôr poslali na ošetrenie. Spolu s priateľkou boli v nemocnici hospitalizovaní dva dni, on bol ešte
hospitalizovaný ďalšie 4 dni v súvislosti s operáciou nosa a bol aj práceneschopný. Okrem zlomeniny
nosa, mal vybité asi štyri predné zuby. Obžalovaný ho zhruba pred pol rokom kontaktoval telefonicky s
tým, že by sa s ním chcel stretnúť a mimosúdne sa vyrovnať. Obžalovanému poslal sms s tel. číslom
na svojho právnika, ktorého obžalovaný potom aj kontaktoval.

PoškodenáS.W.vypovedalaookolnostiachskutkurovnako,uviedla,žekeďprechádzalicezparkovisko,
X. F. sa otočil a vtedy ho obžalovaný dvakrát udrel do tváre. Obžalovaný na to nemal dôvod, nedávalo
jej to vôbec zmysel. Pribehla k ním, chytila obžalovaného a ako ho za oblečenie ťahala od X. F., pozreli
sa na seba a obžalovaný udrel aj ju pod pravé oko, na čo spadla na zem, a potom si pamätá, ako ju

niekto zdvíhal zo zeme. Hneď po incidente chceli podať trestné oznámenie, ale najskôr boli na lekárskom
ošetrení v S., kde ich poslali policajti. Poškodený pri incidente mal vyrazené štyri zuby, vypľúval ich na
mieste, utrpel aj zlomeniu nosa. S určitosťou môže povedať, že tak ju ako aj poškodeného napadol
obžalovaný, na mieste incidentu boli aj S. F. a W. Q..

Svedok S. F. vypovedal, že keď s bratom Stanislavom F. a jeho priateľkou S. W. vychádzali z baru W.,
tak sa za nimi rozbehla skupinka 7 až 8 ľudí, niečo kričali a ako sa brat otočil, obžalovaný ho dvakrát
udrel päsťou do tváre. Poškodená S. W. začala brata brániť a vtedy ju obžalovaný tiež udrel do oblasti
tváre, na čo poškodená spadla na zem a obžalovaný sa rozbehol smerom k nemu a aj on dostal od
obžalovaného jednu šupu smerom do tváre, úder síce vykryl, ale aj tak spadol na zem a vtedy ho niekto

aj kopol, ale nevie kto to bol. Rozbehol sa smerom k amfiteátru, potom sa vrátil k bratovi, kde videl, žemá vybité zuby aj rozbitý nos. Po incidente išli na políciu podať trestné oznámenie, policajti ich poslali
na lekárske ošetrenie.

Svedkyňa W. Q. vypovedala, že predmetného dňa oslavovala narodeniny, bola v bare W. a náhodne
tam stretla poškodeného X. s priateľkou a bratom S.. Na chodbe zaregistrovala nejaký konflikt, zbadala
aj S. F., ktorého niekto trhal za oblečenie. Potom ostala pri S. F., jeho bratovi a priateľke. Keď odchádzali
z baru, počula, ako keby niekto za nimi utekal. Oni sa rozbehli každý na inú stranu, držala sa pri S..
Potom bola svedkom toho, ako asi 8-10 chalanov kopalo do S. a keď sa otočila, videla poškodeného s

priateľkou ako ležali na zemi a od nich utekal obžalovaný. Keď prišla k poškodenému chýbali mu zuby,
tiekla mu krv a S. nevidela na jedno oko. Potom sa rozhodli ísť na políciu, ona išla s nimi preto, lebo
poznala tých chalanov, ktorí ich napadli, bolo ich veľa z W., tiež aj zo N. a tiež tam boli aj chalani z Q..
Na polícii sa ich policajti opýtali čo sa stalo, uviedli im mená chalanov, ktorí boli pri tej bitke, uviedli, že
tam bol P. W., obžalovaný, S. O.. Policajti si záznam žiaden nespisovali, poslali ich na ošetrenie. Keď
vypovedala na polícií, tak obžalovaného ako útočníka neoznačila, nebola si tým celkom istá. Keď sa

otočila od S., tak na 100 % videla ako obžalovaný udrel poškodeného, nevidela mu presne do tváre, ale
poznala obrysy a keďže si nebola istá, tak napísala poškodenému, aby si pozrel jeho profil.

Svedok P. W. vypovedal, že uvedeného večera bol v bare W. spolu s kamarátom U. O., pred barom
počuli o bitke a keď prišli na miesto, videli na zemi ležať neznámeho muža, ktorý dostal nejaké kopačky

do tváre. Toho muža zo zeme zodvihol, on sa mu vytrhol z rúk a utekal k nejakému dievčaťu, ktoré tiež
ležalo na zemi. Útočníka videl aj do tváre, ale keby aj stál oproti nemu, tak by ho nespoznal. Na 100 %
si je istý, že útočníkom, ktorý kopal poškodeného, nebol obžalovaný.

Svedok P. O. vypovedal, že uvedeného večera bol s obžalovaným v N. v reštaurácií, keď odchádzali z

reštaurácie videli bitku. Videl ako O. P. udieral nejakého chlapca, potom aj spadli na zem a navzájom sa
kopali. Potom keď sa postavili, skočila na nich nejaká žena a O. P. udrel aj tú ženu, udrel ju do tváre. Bolo
tam veľa ľudí. Obžalovaný stál celú dobu pri ňom, boli asi vo vzdialenosti 10 m od bitky. Svedkovi na
návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov,
nakoľkovypovedal,ženikohozútočníkovnepoznal.Svedokvypovedal,žepredpolicajtmitakvypovedal,

pretože sa bál O. P., bál sa, že mu nejako ublíži, lebo vie, kde býva a mohol by mu niečo urobiť. Nemá
vedomosť o tom, že by v minulosti niekomu ublížil a ani s ním nemal v minulosti žiaden konflikt. O. P.
pozná asi 4 roky, obžalovanému nepovedal, že útočníka spoznal, že útočníkom bol O. P..

Svedok O. P. vypovedal, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nemá s ním nič spoločné. Aj policajtom povedal,

že nevie kde bol v čase, keď došlo k spáchaniu skutku, možno bol aj v práci. Obžalovaného pozná, videl
ho párkrát v X., nie je s ním v žiadnom vzťahu, len ho pozná. Nevie súdu vysvetliť, prečo obžalovaný
tvrdí, že uvedeného dňa mal napadnúť X. F. a S. W.. S obžalovaným nemá žiadne spory, je nekonfliktný
typ, nevie si to vysvetliť. S obžalovaným nebol ani v telefonickom a ani v osobnom kontakte a ani sa s
ním nerozprával o súdenom skutku. Svedka P. O. pozná, videl ho s obžalovaným, oni väčšinou chodia

spolu. Pokiaľ ide o P. O., nemal s ním žiadne spory, nevie sa vyjadriť, prečo vypovedal, že ho videl ako
niekoho napadol. Voči nemu nebolo v minulosti vedené žiadne trestné ani priestupkové konanie.

Súd konfrontoval obžalovaného a svedka O. P. v rámci ktorej obžalovaný zotrval na svojom tvrdení, že
poškodeného nenapadol, že svedok sa mu v prítomnosti svedka S. C. v U. priznal, že poškodeného

napadol on a tiež mu povedal, že sa k tomuto skutku, keď príde k najhoršiemu prizná. Svedok tvrdenia
obžalovaného poprel, uviedol, že obžalovaného pozná iba z videnia, obžalovaný ho nenavštívil a to čo
tvrdí obžalovaný je vymyslené, k žiadnemu stretnutiu nedošlo.

Svedok P. W. vypovedal, že bol svedkom incidentu na nábreží v A.. Viac útočníkov tam bilo vyššieho

chalana a toho chalana, ktorý bol s priateľkou, toho bil len O. P.. Obžalovaný stál počas bitky vedľa neho
a do bitky nezasahoval. Tiež sa mu marí, že priateľka poškodeného spadla pri tej bitke, ale či ju niekto
udrel alebo nie, to už presne nevedel. Na návrh prokurátora bola svedkovi z dôvodu rozporov prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok rozpory vysvetlil tým, že bol veľmi dobrý kamarát aj s O.
P.. Potom ako prišiel obžalovanému papier z polície, spolu s obžalovaným išiel za O. P. do E. U., aby sa

s ním porozprával, O. P. ich požiadal, aby to na neho nepovedali, aby naťahovali čas čo najdlhšie.

Za splnenia procesných podmienok súd čítal výpovede svedkov S. O., U. O., P. I., ktorí uviedli, že neboli
svedkami bitky na nábreží a k súdenému skutku vyjadriť nevedeli.Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy predovšetkým lekárske správy, odborné vyjadrenia, z ktorých
v súhrne vyplynulo, že poškodený X. F. utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu nosových kostí

s posunom kostných úlomkov a vybočením nosovej priehradky vľavo, zlomeninu zuba č. 21,22 a
zlomeninu porcelánového zubného mostíka v rozsahu 4 zubov. Zranenia mohli vzniknúť opakovaným
úderom päsťou, úderom lakťom, úderom čelom, kopnutím nohou, úderom kolenom, úderom tvrdým
predmetom bez ostrých hrán a výbežkov a tiež pádom a narazením tváre do tupého predmetu. Zranenia
vznikli pôsobením násilia strednej intenzity až väčšej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení môže

zodpovedať tvrdeniam poškodeného. V súvislosti so zraneniami bol poškodený hospitalizovaný od
25.10. do 27.10.2014 a bola mu odporúčaná hospitalizácia za účelom napravenia zlomeniny nosových
kostí. Poškodený bol hospitalizovaný od 29.10. do 31.10.2014, dňa 30.10.2014 v celkovom znecitlivení
boli poškodenému napravené nosové kosti, tamponáda nosa a poškodenému bola naložená dlaha,
ktorá mu bola odstránená dňa 6.11.2014. Liečba zranení a PN trvala od 25.10. do 14.11.2014,
vzhľadom k rozsahu, charakteru zranení je doba liečenia a práceneschopnosti adekvátna. Poškodený

bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii a oddelení,
nutnosťou opakovaných kontrol u obvodného a zubného lekára. Približne 10 až 14 dní pociťoval bolesti,
ktoré boli intenzívnejšie 2-3 dni po úraze a následne ďalšie 2-3 dni po napravení nosových kostí.
Bolesti sa zvýrazňovali pri pohybe hlavou, dýchaní, kašli, pri rozprávaní, dotyku, jedení, pri akejkoľvek
fyzickej námahe. Poškodený počas celej liečby približne 21 dní nemohol vykonávať činnosti spojené

s väčšou fyzickou námahou. Bodové hodnotenie zranení bolo stanovené na 80 bodov, t.j. 1.318,40
€. Poškodená S. W. utrpela zranenia: ľahký otras mozgu, pomliaždenie a krvný výron v oblasti pravej
očnice. Zranenie pomliaždenie a krvný výron vznikli pôsobením priameho tupého násilia na oblasť
pravej očnice. Zranenia mohli vzniknúť úderom päsťou, kopnutím nohou, úderom kolenom, lakťom,
úderom tvrdým tupým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov a tiež pádom a narazením tváre do

tupého predmetu. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení
môže zodpovedať tvrdeniam poškodenej. Liečba zranení a PN trvala od 25.10. do 4.11.2014, t.j. 10 dní
vzhľadom k rozsahu, charakteru zranení je doba liečenia a práceneschopnosti adekvátna. Poškodená
bols obmedzená v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej ambulancii a oddelení,
bola hospitalizovaná , 7 dní od úrazu pociťovala bolesti hlavy, ktoré boli intenzívnejšie prvé 2-3 dni.

Bolesti sa zvýrazňovali pri vstávaní, chôdzi, pri pohybe hlavou a akejkoľvek fyzickej námahe. Prvé 2-3
dni nevidela na pravé oko, nemohla otvoriť viečko. Počas celej liečby, 10 dní nemohla vykonávať činnosti
spojenésväčšoufyzickounámahou.Bodovéhodnoteniezraneníbolostanovenéna35bodov,t.j.576,80
€.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný spáchanie skutku poprel,
bránil sa, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na mieste, kde došlo k incidentu, on však incident
iba sledoval, nezapojil sa. Stál vtedy pri svedkovi P. O., čo mu svedok aj dosvedčil. Zároveň uviedol,
že poškodenému ublížil svedok O. P.. Jeho obrana, že sa súdeného skutku nedopustil bola bezpečne

vyvrátená výpoveďami poškodených, svedkov S. F. a W. Q. a tiež aj nepriamymi dôkazmi. Výpovede
poškodených a menovaných svedkov plne korešpondovali so závermi odborného lekárskeho vyjadrenia
a tiež boli v zhode s lekárskym potvrdením o prvotnom ošetrení, na ktorom boli poškodení bezprostredne
po incidente a skutočnosťami. Objektívne zistené a lokalizované zranenia, ktoré utrpeli poškodení plnezodpovedali popisu skutkového deja tak, ako ho popísali poškodení a svedkovia. Obaja poškodení,
ako aj svedkovia S. F. a W. Q. bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že útočníkom bol obžalovaný.
Súd potom nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede týchto svedkov a nemal dôvod ich

výpovediam neveriť, keďže títo svedkovia zároveň rovnako vypovedali o okolnostiach skutku a ich
výpovede vo všetkých súvislostiach vzájomne zapadali aj do listinných dôkazov, bezprostredne po
incidente vyhľadali lekárske ošetrenie.

Naopak oproti výpovediam týchto svedkov stáli výpovede obžalovaného a svedkov P. O. a P.

W., svedkovia potvrdili obranu obžalovaného, uviedli, že počas incidentu stáli vedľa obžalovaného,
obžalovaný do incidentu nezasahoval. Výpovede svedkov vo svetle všetkých dôkazov súd vyhodnotil
akotendenčné.Prihodnotenívýpovedísvedkov,súdprihliadalnajmäkvnútornejštruktúreichvýpovede,
či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k logickým súvislostiam a predovšetkým, či výpovede
svedkov sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, a tiež vzťah svedkov
k obžalovanému. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpovede svedkov boli v značnej

miere ovplyvnené priateľskými vzťahmi, boli vykonané v snahe nepriťažiť výpoveďou obžalovanému,
vzhľadom na ich priateľský vzťah. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpory vo výpovediach P. W. a
P. O., ktoré boli odstraňované na hlavnom pojednávaní, svedkovia nevedeli rozumne, akceptovateľným
spôsobomvysvetliťrozporyvovýpovediach. VýpoveďsvedkaP.W.,ktorýsosvedkomP.O.potvrdzovali,
že súdeného skutku sa mal dopustiť O. P., bola v rozpore aj so samotnou výpoveďou obžalovaného,

obžalovaný a svedok inak popísali časove údaje, kedy sa mal dozvedieť obžalovaný, že útočníkom bol
O. P., a tým aj kedy vznikla zvuková nahrávka, ktorú predložil ako dôkaz na svoju obranu obžalovaný.
Obžalovaný predložil súdu nahrávku o ktorej tvrdil, že si na mobilný telefón, ktorý súdu predložil nahral
rozhovor so svedkom O. P., ktorý sa mal priznať k súdenému skutku. K obsahu nahrávky, ktorú súd
vykonal ako dôkaz však vyplynulo, že z jej obsahu nemožno zistiť za akých okolností bola vykonaná

(rozpory vo výpovedí obžalovaného a svedka W.), išlo zjavne iba o nejakú časť rozhovoru z ktorého
nebolo zrejme ani to, či rozhovor sa vzťahoval k predmetnému incidentu. Súd potom aj vzhľadom na
obsah záznamu na zvukovej nahrávke, ktorú predložil obžalovaný nepovažoval za potrebné dopočuť
svedka O. P. a návrh na doplnenie výsluchu tohto svedka odmietol.

Súd tiež odmietol návrh obžalovaného na výsluch svedkov O. H., C. S., vzhľadom na zistený skutkový
stav nepovažoval výsluchy svedkov za podstatné pre objasnenie skutkového stavu a rozhodnutie v
merite veci. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami poškodených a svedkov S. F. a W. Q.,
ktorých výpovede do seba logicky zapadali a boli súladné aj so závermi odborných vyjadrení, ohľadom
mechanizmu vzniku zranení. Súd tiež hodnotil dôkazy v nadväznosti na skutkové okolnosti, ktoré

vyplynuli aj z výpovedí svedkov, za poškodenými sa mala rozbehnúť väčšia skupina ľudí, preto aj svedok
S. F. a W. Q. utekali iným smerom, pričom nie je vylúčené, že pri incidente mohol byť videný aj O. P.,
jeho podiel prípadnej účasti na incidente však nebol predmetom obžaloby.

Súd tak nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Fyzický
útok obžalovaného na mieste verejnosti prístupnom bol takého charakteru, že pri ňom reálne došlo
k ublíženiu na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Trestného zákona.
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle, chcel svojim konaním porušiť záujem
chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu

výtržníctvazáujemnaochranepokojnéhoobčianskehospolužitiapredzávažnejšímiútokminarušujúcimi
verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené
objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej stránky
súdenýchprečinovnestačí,žeobžalovanýkonalúmyselne,musísapreukázať,žejehoúmyselsmeroval
k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tomto prípade úmysel obžalovaného, ublížiť na zdraví poškodeným

vyplýval zo samotného spôsobu konania obžalovaného, lokalizácie úderov a jeho intenzity. Podľa
výpovede svedkov a odborných vyjadrení údery obžalovaného boli vedený päsťou a silnou intenzitou,
čomu zodpovedá aj vzniknutý následok. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný
konal v priamom úmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o charakter zranení, ktoré utrpeli
poškodení, tieto zranenia si objektívne vyžiadali nielen lekárske ošetrenie, ale v prípade poškodeného

aj operačný zákrok. V zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona nie každá porucha zdravia, ale len také
poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas
ktorého bol nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Poškodení boli obmedzený
v obvyklom spôsobe života. Doba liečenia v prípade poškodeného 21 dní a v prípade poškodenej 10dní je plne adekvátna a zodpovedá zraneniam, počas uvedenej doby boli poškodení obmedzený v
obvyklom spôsobe života. Súd tak nemal pochybnosti, že zranenia, ktoré poškodení utrpeli vznikli v
príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a majú povahu ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Trestného

zákona). Súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti prístupnom,
konanie obžalovaného posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. §

34 ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval
konanie obžalovaného, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/) a
poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/). Súd potom

konštatoval rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže obžalovaný sa dopustil v
jednočinnom súbehu dvoch trestných činov, súd mu ukladal úhrnný podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24
mesiacov). Pri ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, na jeho osobu
neboli zistené žiadne negatívne poznatky, a to ani v mieste trvalého bydliska, s výnimkou tohto prípadu

doposiaľ voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, nebol priestupkovo prejednávaný, s výnimkou
priestupkov na úseku dopravy ešte v roku 2012 a 2013, ide však o priestupky úplne iného charakteru
ako je súdený skutok. Obžalovaný tak dodržiaval pravidla a normy občianskeho spolunažívania, žil
bezúhonným spôsobom života a súd tak dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody
je spravodlivým a zákonným, odráža tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní si

účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho
odsúdenia páchateľa.

Keďže poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť škodu poškodeným titulom bolestného, pričom pri vyčíslení škody vychádzal z bodového

ohodnotenia v odbornom vyjadrení. V odbornom vyjadrení bolo zranenie poškodenej ohodnotené na
35 bodov, t.j. 576,80 € a bodové ohodnotenie zranení poškodeného bolo stanovené na 80 bodov, t.j.
1.318,40 €. Súd potom zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému X. F. vo výške 1.231,40 €
a poškodenej S. W. vo výške 576,80 €, t.j. v rozsahu, v akom si nárok na náhradu škody uplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.