Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010271
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8519010271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca Mgr. Vladimír Gurka, na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2019

v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. T. P. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. P., nar. X.X.XXXX v X. S., trvale bytom O. XXX, okres X. S.,

j e v i n n ý , že

dňa 13.3.2019 v čase o 11.00 hod. v lesnom poraste nachádzajúcom sa na parcele registra C č. XXXX

(chránené vtáčie územie) v katastrálnom území obce O., okres Stará Ľubovňa patriacej do lesného
pôdneho fondu, evidovanej na LV č. XXXX, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi sú S. O. a Q. O.,
obaja trvale bytom O. XXX, okr. X. S., si bez povolenia na výrub a ťažbu dreva prisvojil jeden kus drevnej
hmoty druhu Lieska obyčajná (corylus avellana) o dĺžke 300 cm a stredovom priemere 6,5 cm, ktorý
vyrúbal v lese, čím S. O., nar. XX.X.XXXX a Q. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom O. XXX, okr.
X. S. spôsobil škodu vo výške 0,26 eur, pričom uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu

Stará Ľubovňa č.k. 1T 72/2018-117 zo dňa 4.7.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2018, a
ktorýmboluznanývinnýmzprečinukrádežepodľa§212ods.2písm.d/Tr.zákona,začomuboluložený
trest odňatia slobody na 2 /dva/ mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 /osemnásť/ mesiacov,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného

pôdneho fondu, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.7.2019.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.7.2019, za použitia § 56 ods. 2, § 38 ods. 1, ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a
nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona peňažný trest vo výške 400,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 súd pre prípad, že by výkon peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyroch) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného T. P. obžalobu pre skutok,
ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

2. Súd uznal obžalovaného vinným z tohto skutku trestným rozkazom zo dňa 3.9.2018 a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením obžalovaného na
jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

3. Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odpor,
na ktorom trval aj po otvorení hlavného pojednávania. Namietol, že na vyhodnotenie konania páchateľa
(vo všeobecnosti) je potrebné zohľadniť jednak jeho osobné pomery, ako aj okolnosti, za ktorých došlo
ku skutku. Inak povedané samotné rozhodnutie o vine a treste má v sebe subsumovať nielen represívnu
a výchovnú funkciu, ale i zásadu humánnosti, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie. Uloženie

trestu odňatia slobody je najvážnejším zásahom štátu do osobnej integrity človeka. Napriek nesporným
výhodám, najmä u najviac narušených páchateľoch, skrýva tento druh trestu aj mnohé nevýhody.
Zo sociologického a psychologického hľadiska pretŕha väzby odsúdeného s každodennou realitou,
odsúdený spoznáva iné - väzenské návyky, ktoré sú však v reálnom živote sotva použiteľné. Tieto
faktory v mnohých prípadoch deformujú osobnosť odsúdeného. Ako jedna z možností riešenia tohto

problému sa javí ukladanie alternatívnych trestov. Poukázal ďalej na skutočnosť, že sa ku skutku priznal,
uznal svoju vinu, svoje konanie úprimne oľutoval, v štádiu po vznesení obvinenia účinne spolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Vzhľadom na tieto
skutočnosti považoval uložený trest odňatia slobody za neprimerane prísny a navrhol uložiť niektorý z
alternatívnych trestov, a to buď trest domáceho väzenia, trest povinnej práce alebo peňažný trest, keďže

od 1.5.2019 je zamestnaný v pracovnom pomere na dobu neurčitú a jeho priemerný čistý mesačný
zárobokje685,10eur.Navrholpretonariadiťhlavnépojednávanieapovykonanídokazovaniarozhodnúť
v kontexte uvedeného.

4. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Trestného zákona, teda že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Súd po preskúmaní
jeho vyhlásenia toto prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

5. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného z prečinu krádeže podľa

obžaloby a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v poukazom na opakovanú trestnú
činnosť obžalovaného považoval za najúčinnejší prostriedok z hľadiska generálnej a individuálnej
prevencie.

6.Obhajcaobžalovanéhonahlavnompojednávanívzáverečnejrečitakistonavrholuznaťobžalovaného

za vinného z prečinu krádeže podľa obžaloby, avšak nepodmienečný trest odňatia slobody považoval
za neprimerane prísny. Vzhľadom na pomery obžalovaného a jeho životnú situáciu navrhol uložiť
alternatívny trest. Jeho výber ponechal na zvážení súdu s tým, že ako najvhodnejší a najhumánnejší sa
mu javí peňažný trest, ktorého výšku ponechal na zvážení súdu.

7. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odpovedal na otázky ohľadne svojich osobných, zárobkových a
majetkových pomeroch a poukázal na to, že škodu si bol u poškodeného odpracovať hneď na druhý deň
po spáchaní skutku, keď odpracoval celý deň na jeho farme bez nároku na odmenu. Na záver navrhol
uložiť peňažný trest a oľutoval spáchaný skutok.

8. Súd po vykonanom dokazovaní správou Obce Kolačkov, odpoveďami na lustrácie - v databáze
súdov, v Generálnej prokuratúre, v odpise z registra trestov, v centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov, v Sociálnej poisťovni, vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ Starej Ľubovni
sp. zn. ČVS: ORP-55/SL-SL-2017 a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/72/2018, výplatným lístkom za
mesiac október 2019 a mzdovým listom za rok 2019 dospel k nasledovným záverom:9. Obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania, v skúšobnej dobe uloženej mu
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.1T/72/2018zodňa4.7.2018,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 4.7.2018. Týmto trestným rozkazom bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona (skutok spáchaný 17.1.2018, kedy si prisvojil 1 ks drevnej hmoty z lesného
pôdneho fondu; v tom čase bol ešte obžalovaný mladistvý) a bol mu uložený trest odňatia slobody na
2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na 18 mesiacov. Okrem toho z
odpisu z registra trestov a pripojeného spisu Obvodného oddelenia PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že proti
obžalovanému (v tom čase ešte ako mladistvému) bolo vedené trestné stíhanie Obvodným oddelením

PZ v Starej Ľubovni sp. zn. ČRP: ORP-55/SL-SL-2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr.
zákona, ktorého sa dopustil dňa 2.1.2017. Toto konanie bolo skončené uznesením Okresnej prokuratúry
vStarejĽubovnisp.zn.Pv103/17/7710-8zodňa4.7.2017,ktorýmbolschválenýzmiermedziobvineným
a poškodenou spol. Wood Services International, k.s. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.7.2017. Okrem toho bol obžalovaný uznaný vinným aj z jedného priestupku, ktorého sa dopustil dňa
18.3.2019 tým, že nepožiadal o vydanie občianskeho preukazu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo

výške 30 eur. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, nebol riešený komisiou pre verejný
poriadok. Obžalovaný od mája 2019 pracuje a jeho čistý priemerný mesačný príjem je okolo 670 eur.

10. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu, súd ho uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

11. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil zásady pre ukladanie trestu, ktoré sú
upravené v § 34 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Je pravdou, že v danom prípade sa obžalovaný
skutku, ktorý je predmetom obžaloby v tomto konaní, dopustil po necelých 14 mesiacoch od spáchania
predošlého skutku, za ktorý bol uznaný vinným z prečinu krádeže trestným rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. 1T/72/2018, a to v skúšobnej dobe podmienečného odkladu predošlého trestu odňatia
slobody. Takisto je zrejmé, že ešte rok predtým bol obžalovaný stíhaný za prečin krádeže drevnej hmoty.
Obžalovanýsateda3rokyposebedopustilskutkukvalifikovanéhoakoprečinkrádeže,čižeindividuálnej
recidívy, a to úmyselným konaním. Z tohto pohľadu je skutočne možné uvažovať aj nad uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na druhej strane však súd prihliadol na následok spáchaného

prečinu, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Pre spáchanie trestného činu krádeže dreva z lesného pozemku nie je rozhodujúce, aká
škoda vznikla, teda škoda nie je pojmovým znakom tohto prečinu. V rámci spôsobeného následku však
súd prihliadal na výšku spôsobenej škody, ktorá vznikla vo výške 0,26 eur (v tomto smere súd v súlade
so zásadou in dubio pro reo vychádzal z nižšie určenej škody, keďže táto bola tou istou spoločnosťou

ohodnotená dvakrát, a to rozdielne bez vysvetlenia zmeny svojho stanoviska; z úradnej činnosti súdu
sa javí, akoby táto zmena súvisela s tým, či škoda bola ohodnocovaná pre účely priestupkového alebo
trestného konania, čo však nemôže byť kritériom pre určenie výšky škody). Obžalovaný sa na druhý
deň po spáchaní skutku dostavil na farmu poškodeného a odrobil tam jeden deň bez nároku na náhradu
mzdy v úmysle odpracovať si spôsobenú škodu. Obžalovaný sa od mája 2019 zamestnal, a to na dobu

neurčitú, doposiaľ pracuje, pričom zo svojho zárobku prispieva aj svojej matke na jej potreby a potreby
jehosúrodencov,ktorýžijúvsociálneslabšíchpomeroch.Odspáchaniaskutkusaobžalovanýnedopustil
žiadneho ďalšieho skutku, za ktorý by bol stíhaný v trestnom konaní. Od kedy pracuje, väčšinu mesiaca
sa zdržiava v práci, kde pracuje okolo 10 hodín denne, teda väčšiu časť dňa strávi v práci. V dôsledku
toho sa v mieste trvalého bydliska, kde došlo k individuálnej recidíve, zdržiava len veľmi málo (asi 5

dní v mesiaci). Svoj skutok oľutoval, čo je poľahčujúcou okolnosťou. Aj uvedené skutočnosti nasvedčujú
snahe obžalovaného začleniť sa do spoločnosti a viesť život bez ďalšej trestnej činnosti.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri nezistení priťažujúcich okolností (predchádzajúce odsúdenie
je pojmovým znakom spáchaného skutku, preto ho súd v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zákona nemohol posúdiť

akopriťažujúcuokolnosť),pozohľadnenískutočnosti,žetrestodňatiaslobodyspojenýsjehovýkonomje
najprísnejším trestom a že ani spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia
nemusíautomatickyznamenaťuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody(najmäpozohľadnení
okolností tohto ktorého prípadu), súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné dosiahnuť účel
trestu aj iným trestom, ako nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd pri tomto závere okrem

vyššie uvedených okolností prihliadol aj skutočnosť, že predošlé dve trestné stíhania boli vedené proti
obžalovanému ako proti mladistvému. Obžalovaný je vo veku, kedy začína produktívny život a navyše
pracuje (čo v jeho komunite nie je vždy samozrejmosť). Aj keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
zabránením páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nepochybne má zároveň vytvoriť podmienkyna jeho výchovu, aby viedol riadny život. V danom prípade preto ako najvhodnejší trest súd vyhodnotil
peňažný trest. Trest domáceho väzenia sa súdu nejaví ako vhodný trest, a to jednak vzhľadom na
dĺžku pracovných povinností obžalovaného, čím by sa míňal účinku, ako aj vzhľadom na skutočnosť,

že v domácnosti obžalovaného v mieste trvalého bydliska nie je zavedená elektrika, čo je potrebné
na sledovanie výkonu tohto trestu. Podobne trest povinnej práce sa nejaví ako vhodný vzhľadom na
dĺžku pracovného času obžalovaného, keďže tento trest má obžalovaný vykonať vo svojom voľnom
čase. Pokiaľ ide o výšku peňažného trestu, v tomto smere súd pristúpil k výmere, v ktorej zohľadnil
jednak príjem obžalovaného a jeho úspory, ako aj skutočnosť, že ide v danom prípade o tretí rovnaký

skutok v priebehu troch rokov. Takáto výška (zohľadniac aj výšku spôsobenej škody) je podľa názoru
dostatočným trestom, tak na odradenie obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti, teda
individuálnu prevenciu, ako aj z hľadiska generálnej prevencie a tiež aj na výchovu obžalovaného. Súd
ešte poznamenáva, že do určitej miery výchovne na obžalovaného pôsobila aj reálna hrozba uloženia
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody(uloženéhovtrestnomrozkaze),ktoránadobžalovanýmvisela
do vyhlásenia rozsudku a ktorá mu stále reálne hrozí v prípade, že nezaplatí peňažný trest, resp. ak

sa dopustí ďalšej trestnej činnosti. Súd preto uložil obžalovanému peňažný trest vo výške tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

13. V zmysle § 57 ods. 3 Tr. zákona súd zároveň ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu
moholbyťúmyselnezmarený,náhradnýtrestodňatiaslobody,atovrozsahu4mesiacov,ktorývzhľadom

na vyššie popísané okolnosti prípadu a pomery obžalovaného súd považoval za dostatočný tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak

urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.