Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117217333
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117217333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: K. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX/XX, 949 01 N., zastúpená Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949
01 N., proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, D., zastúpený Mgr. Ivetou Števkovou,
advokátkou so sídlom J. Jesenského 15, Levice, o zaplatenie sumy 2.855,73 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu N. č. k. 15C/48/2017-134 zo dňa 31. januára 2019,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2.301,44

Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,05 % ročne od 09.05.2017 do zaplatenia a v
časti výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti určenia lehoty na plnenie v mesačných splátkach po 500,-Eur napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie m e n í tak, že prisúdenú istinu a úrok z omeškania umožňuje žalovanému zaplatiť
žalobkyni v mesačných splátkach po 200,-Eur splatných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobkyni n e p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.05.2017 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2.855,73 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z celej žalovanej sumy od podania návrhu -
09.05.2017 až do zaplatenia a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná suma
predstavuje polovicu ňou zaplatených splátok úveru za obdobie od mesiaca máj 2014 do mesiaca apríl
2014, ktorý úver v Tatrabanke a.s. si vzali spolu so žalovaným počas trvania manželstva (právoplatne

rozvedené 01.10.2013) dňa 06.05.2008 (zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9908002370) vo
výške 600.000,-Sk (19.916,35 Eur), ktorá zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 až 507 Obchodného
zákonníka, a preto v zmysle § 293 Obchodného zákonníka sú so žalovaným z vyššie uvedenej zmluvy
zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda ide o solidárny záväzok, keď s ohľadom na ustanovenie §
511 Občianskeho zákonníka má voči žalobcovi nárok na regresný nárok v pomernej - polovičnej časti
toho, čo v pozícii dlžníka plnila veriteľovi sama. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vydal dňa
12.07.2017 žalobkyňou požadovaný platobný rozkaz vyhovujúci podanej žalobe, voči ktorému podal

žalovaný včas odpor s odôvodnením, že vznáša námietku premlčania, nakoľko rozhodnutie o rozvode
nadobudlo právoplatnosť dňom 01.10.2013. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že k vyporiadaniu BSM
(bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) po rozvode manželstva nedošlo, nakoľko účastníci uzavreli
ústnu dohodu, v zmysle ktorej si spoločný nadobudnutý majetok rozdelili a zároveň si ústne dohodli ajspôsob uhrádzania úveru v tom znení, že on bude mesačne uhrádzať čiastku 135,-Eur s tým, že čiastka
obsahuje výživné na maloletú dcéru N. a splátku úveru. Žalobkyni uvedenú sumu uhrádzal pravidelne,
avšak bez dokladu, nakoľko jej dôveroval, keď žalobkyňa túto dohodu akceptovala.

2. Súd prvej inštancie platobný rozkaz uznesením č. k. 15C/48/2017-94 zo dňa 25. októbra 2017 zrušil
v celom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.

3.Žalovanývovyjadrenízodňa26.09.2018uviedol,žežalobužiadazamietnuť včastiozaplateniesumy

2.301,438 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, keď sumu 554,287 Eur za obdobie od októbra
2016 do apríla 2017 je ochotný uhradiť a to v mesačných splátkach po 20,-Eur, nakoľko jeho finančná
situácia mu vyššie splátky neumožňuje. K domnienke vyporiadania BSM v zmysle ustanovenia § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa mali zohľadniť aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za
jeho trvania, došlo až po tomto zániku spoločného záväzku, a vzťahy medzi účastníkmi ako bývalými
manželmi sú tak nepochybne vyporiadané podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre svoju

potrebu,svojerodinyadomácnostivýlučneakovlastníkužívalpo3rokochodjehozániku.Zvykonaného
dokazovania vyplynulo, že v čase takéhoto vyporiadania BSM v novembri 2013 (3 roky po zániku BSM)
už spoločný záväzok účastníkov bol uhradený, teda zanikol a vyporiadal sa v rámci BSM, po tomto
vyporiadaní žalobkyňa už na tento spoločný záväzok nič neplnila, a preto sú jej dodatočné nároky na
náhradu za splnenie časti dlhu nedôvodné. Teda až od momentu uplynutia 3 rokov od rozvodu, t. j.

1.10.2016 (keďže predtým nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu), možno hovoriť
o výlučnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve k jednotlivým veciam z pôvodného BSM, a
prípadne aj o ich podieloch na dlhoch. Iný výklad by bol v rozpore s účelom ustanovenia § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka, ktorým je poskytnúť účastníkom primárne primeraný čas na vyporiadanie
vzájomných vzťahov a až po trojročnom nedostatku formálnej aktivity bývalých manželov, resp. po

ustálení ich neformálnych a konkludentných dohôd, odstrániť stav právnej neistoty a definitívne zakotviť
ich majetkové vzťahy.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom súd prvej inštancie podanej
žalobe v plnom rozsahu vyhovel s tým, že žalovanému umožnil zaplatenie žalobkyni prisúdenej sumy v

mesačných splátkach po 500,-Eur pod stratou výhody splátok, keď žalobkyni priznal tiež nárok na plnú
náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 511 ods. 1 a 2, §

143, § 149 ods. 4 a § 853 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

6. V tejto veci mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobkyne sa týka spoločného záväzku z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Úverová zmluva bola uzavretá a úver bol použitý za trvania
manželstva. Strany sporu sú bývalými manželmi. Sobášili sa 23.10.2004. Manželstvo bolo zrušené

právoplatným rozsudkom OS NR zo dňa 17.9.2013 24P/247/2013 -22 ku dňu 1.10.2013. Počas
trvania manželstva strany sporu uzavreli hore citovanú zmluvu o úvere dňa 6.5.2008. Podľa zákonného
ustanovenia § 145 ods. 2 a § 144 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Strany sporu z tejto úverovej zmluvy podľa zákonného
ustanovenia § 511 ods. 1 OZ mali spoločný záväzok vrátiť hore uvedenému peňažnému ústavu, ktorý

im poskytol hore uvedené peňažné prostriedky vrátane ďalšieho príslušenstva. Z pojmu a podstaty BSM
vyplýva, že ich účasť na dlhoch bola za trvania manželstva bezpodielová. Strany sporu mali povinnosť
na spoločnú úhradu. V tejto veci časť dlhu žalobkyňa plnila po zániku manželstva rozvodom. Manželstvo
bolo zrušené rozvodom ku dňu 1.10.2013. Za čas od mája 2014 do apríla 2017 žalobkyňa ako bývalá
manželka zaplatila peňažnému ústavu dlh 5711,45 Eur. Predmetom konania zostala pohľadávka na

náhradu za splnenie podielu dlhu za žalovaného za obdobie po rozvode manželstva (zániku BSM)
od 10.5.2014 do 10.4.2017. Občiansky zákonník nemá ustanovenia o tom, podľa akých zákonných
ustanovení sa riadia vzťahy bývalých manželov ohľadom vecí, ktoré patria do ich BSM v období keď
BSM síce už zaniklo, kedy však ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Súd preto postupoval
podľa zákonného ustanovenia § 853 ods. 1 OZ, vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré

upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov vychádza z toho, že takýmito
najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o BSM. Súd preto vo veci aplikoval zákonné ustanovenie §
853 ods. 1 OZ, primerane aplikoval zákonné ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonal vyporiadanie tohto
záväzkového vzťahu, ktorý vznikol za trvania ich BSM a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebnýmspoločenstvom. Súd preto aplikoval režim BSM. Súd mal za preukázané, že do troch rokov nedošlo k
vyporiadaniu ich BSM. Žalovaný tvrdil, že bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, ale v tomto smere
súdu nepredložil žiaden dôkaz. Žalobkyňa vyporiadanie BSM poprela. Súd je preto toho názoru, že

žalobkyňa má nárok na zaplatenie 1 sumy 5711,45 Eur : 2 = 2855,73 Eur. Súd tu poukazuje na zákonné
ustanovenie§511ods.2vetaprváOZ.Súdmázapreukázané,ženárokžalobkynebolspoločnýmdlhom
strán sporu ako oboch manželov. Obaja manželia boli zaviazaní na zaplatenie spoločného dlhu spoločne
a nerozdielne podľa § 145 ods. 2 OZ. Záväzok oboch manželov sa zároveň spravuje ustanoveniami §
511 o spoločných záväzkoch. Za spoločné záväzky zodpovedajú obaja manželia svojim majetkom. Po

zániku BSM umožňuje zákon vyporiadať BSM spôsobmi podľa zákonného ustanovenia § 149 ods. 2 a
ods. 3 OZ. Ak k takejto forme vysporiadania nedôjde, nastáva vo vzťahu nevyporiadanému BSM stav
fikcie podľa § 149 ods. 4 OZ. Žalovaný nepreukázal tú skutočnosť, že BSM bolo vyporiadané ústnou
dohodou.

7. Žalovaný sa vyjadril, že uznáva pohľadávku žalovanej do výšky 554,287 Eur. Ide o sumu od októbra

2016 do apríla 2017. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Tvrdil, že nárok žalobkyne je premlčaný.
Podľa zákonného ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa zákonného ustanovenia § 101
OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčaná doba je 3-ročná a plynie odo dňa,

keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žaloba v tejto veci bola podaná na OS NR 9.5.2017. Žalovaná
suma bola zaplatená žalobkyňou peňažnému ústavu za čas od 10.5.2014 do 10.4.2017. Súd je toho
názoru, že právo žalobkyne nie je premlčané. Súd preto neprihliadol na námietku premlčania žalovaným.
Žalovaný ako dlžník sa premlčania nedovolal. Premlčacia doba začala plynúť dňom 10.5.2014 a žaloba
bola podaná na OS NR dňa 9.5.2017.

8. Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, lebo podľa tohto zákona nie je
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd
priznal žalobkyni úroky z omeškania podľa podanej žaloby dňom 9.5.2017. Ku dňu 9.5.2017 výška

úrokov z omeškania je 8 %.

9. Podľa zákonného ustanovenia § 191 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.)
súd dôkaz vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov

vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a prihliadol
pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania. Horeuvedené skutočnosti mal súd za preukázané: žalobou,
rozsudkom OS NR 24P/247/2013-22, zmluvou o úvere č. 9908002370, výpisom z peňažného ústavu
Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, z odporu žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia.

10. Podľa zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu.Súdrozhodol,žežalovanýmôžesvoj
dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 500 Eur. Bral do úvahy sociálny status žalovaného.
Pracuje ako skladník a tvrdí, že má čistý mesačný príjem 620 Eur.

11. Podľa zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa v konaní mala plný úspech súd jej preto priznal náhradu
trov konania 100 %. Podľa zákonného ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti o zaplatenie 2.301,438 Eur spolu s úrokom
z omeškania napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba žalobkyne ohľadom
uvedenej sumy a úroku z omeškania bola zamietnutá, keď tiež požadoval, aby bol k zaplateniu zvyšnej

sumy 554,287 Eur zaviazaný v mesačných splátkach po 50,-Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Má za to, že súd nesprávne aplikoval právne normy týkajúce sa režimu BSM. Ich manželstvo zaniklo
dňom 01.10.2013, avšak do 3 rokov, t. j. do 01.11.2016 nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a nebol
ani podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, pričom čas spoločného záväzku, náhrada za splneniektorého je predmetom konania, bola uhradená ešte pred uplynutím tohto obdobia, jedná sa o čiastku
2.301,438 Eur, t. j. 50 % z uhradených splátok v celkovej výške 4.602,87 Eur za obdobie od mája 2014
do septembra 2016 podľa výpisu z účtu. K domnienke vyporiadania BSM v zmysle ustanovenia § 149

ods. 4 OZ došlo až 01.10.2016, pričom k uvedenému dňu sú vzťahy medzi stranami sporu ako bývalými
manželmi vyporiadané podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník užíval po dobu 3 rokov od jeho zániku. Po uplynutí 3 rokov od zániku
BSM, t. j. od 01.10.2016 do 10.04.2017, žalobkyňa uhradil na spoločný záväzok sumu vo výške 1.108,74
Eur, z ktorej sumy polovičnú sumu ako nárok za splnenie časti jeho dlhu akceptuje, na čo poukázal

už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.092018, s ktorým sa však súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj v časti určenia splátok,
ktoré mu určil v neúmernej výške 500,-Eur, pričom uvedené odôvodnil len konštatovaním, že bral do
úvahy jeho sociálny status a príjem 620,-Eur, teda odôvodnenie rozsudku ohľadom paričnej lehoty vôbec
nevychádza zo zistení a dôsledného posúdenia majetkových pomerov strán sporu a z posúdenia jeho
platobnej schopnosti povinného účastníka. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je

pravidlo,abykzaplateniuceléhodlhuvoformesplátokprišlonajneskôrdo36mesiacovodprávoplatnosti
rozhodnutia. Nakoľko súd opomenul jeho výdavky, je mesačná splátka 500,-Eur nereálna.

13. Vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu podané nebolo.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného a dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keď v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnila.

15. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zo zmluvy o úvere zo dňa 06.05.2008 vznikol
stranám sporu ako manželom záväzok k zaplateniu - splateniu úveru spoločne a nerozdielne (solidárne),
keď ich účasť na dlhoch bola za trvania manželstva bezpodielová. V tejto veci však žalobkyňa plnila
až po zániku manželstva rozvodom, keď Občiansky zákonník nemá ustanovenia o tom, podľa akých

zákonných ustanovení sa riadia vzťahy bývalých manželov od zániku do vyporiadania BSM, preto
vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie a teda primerane aplikoval zákonné ustanovenia § 149 a 150 OZ a vykonal vyporiadanie tohto
záväzkového vzťahu v režime BSM, keď žalovaný síce tvrdil, že bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní
BSM, ale v tomto smere súdu žiaden dôkaz nepredložil. Poukazujúc na zákonné ustanovenie § 511 ods.

2 veta prvá OZ, bol preto súd prvej inštancie toho názoru, že išlo o spoločný dlh strán sporu, k zaplateniu
ktorého sa obe strany ako manželia zaviazali spoločne a nerozdielne, a žalobkyňa má preto nárok na
zaplatenie polovičnej sumy zo zaplatených splátok. S ohľadom na to, za ktoré obdobie žalobkyňa splátky
realizovala a za ktoré sa domáha regresného nároku jej pohľadávka premlčaná nie je, preto na námietku
premlčania žalovaným neprihliadol.

16. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej za vecne správne, vrátane
rozhodnutia o náhrade trov konania, z ktorého dôvodu rozhodnutie v napadnutej časti podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP i potvrdil. V danom prípade záväzok strán sporu zo zmluvy o bezúčelovom
splátkovo úvere vznikol (a zostal) obom stranám sporu ako záväzok solidárny vzhľadom k tomu, že

si ho obaja spoločne brali počas trvania manželstva, na ktorej skutočnosti, t. j. solidárnej povinnosti
oboch k zaplateniu záväzku veriteľovi sa preto nič nezmenilo ani po rozvode ich manželstva, resp.
po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Predmetom vyporiadania BSM sú
veci a majetkové hodnoty patriace do BSM (§ 143 OZ), t. j. aktíva, vyporiadanie spoločných záväzkov
(dlhov - pasív) manželov sa realizuje len v rámci širšieho vyporiadania BSM a iba v ich vzájomnom

vzťahu medzi manželmi ako (spolu) dlžníkmi, bez vplyvu na oprávnenie - postavenie a práva veriteľa
z úverového vzťahu. Solidarita postavenia strán sporu ako spoločne a nerozdielne povinných dlžníkov
vyplývajúca v danej veci predovšetkým z ich zmluvného postavenia spoločných dlžníkov úveru (nielen
z ich postavenia manželov a zákonnej úpravy ich vzťahov v § 145 ods. 2 OZ) sa preto ani po uplynutí
3 rokov od právoplatnosti rozvodu nezmenila a teda žalobkyňa má právo regresnej náhrady polovičnej

časti zaplatených splátok za žalované obdobie, ktoré je po rozvode manželstva strán sporu. Preto iba
splátkynaúver,ktorébybolizaplatenédorozvodumanželstvaazánikuBSM,byboliriešiteľnélenvrámci
vyporiadania BSM, nakoľko iba do rozvodu manželstva bolo možné hovoriť o režime bezpodielovosti
ich vzájomných vzťahov (na záväzkoch) manželov a teda (tým danej) nemožnosti vyčíslenia plnenia zadruhého (iného) manžela. Plnenia do 3 rokov po rozvode manželstva (a zániku BSM) by síce bolo možné
vyporiadavať v rámci širšieho vyporiadania BSM, avšak, nakoľko predmet aktív BSM (spoločné) záväzky
(dlhy) netvorili (len veci za úver nakúpené), pokiaľ sa tak nestalo, nie sú (záväzkové) vzťahy strán

sporu dotknuté právnou domnienkou v ust. § 149 ods. 4 OZ, a teda i nemožnosťou ich riešenia mimo
konania o vyporiadanie BSM, t. j. v samostatnom (tomto) konaní (spore), resp. i následkom premlčania
počítaného od rozvodu (a nie od jednotlivých splátok). Pri neexistencii vyporiadania BSM (dohodou,
resp. zákonnou domnienkou) preto i plnenie žalobkyne na spoločný dlh v priebehu plynutia lehoty na
vyporiadanie BSM predstavuje úhradu spoločného dlhu z jej výlučného majetku, ktoré zakladá jej nárok

na (regresné) plnenie žalovaného v rozsahu jednej polovice (vzájomnom rovnakom pomere) podľa ust.
§ 511 ods. 2 vety prvej OZ.

17. Čo sa týka odvolania žalovaného v rozsahu paričnej lehoty - lehoty na plnenie mal odvolací súd za to,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a teda že vzhľadom k príjmu a výdavkom žalovaného je
potrebné výšku mesačných splátok znížiť na sumu 200,-Eur. Žalovaným požadovaná výška mesačných

splátok 20,-Eur by postačovala len na splácanie úroku z omeškania, avšak by neriešila splácanie istiny
dlhu, t. j. prisúdenej celkovej sumy 2.855,73 Eur. Vzhľadom k výške prisúdenej istiny, ako aj vzhľadom
k výške už ku dňu rozhodovania splatných úrokov z omeškania mal potom odvolací súd za to, že nie
je možné umožniť žalovanému splácanie prisúdenej sumy s príslušenstvom v sume mesačnej splátky
nižšej ako 200,-Eur tak, aby došlo k splneniu dlhu žalovaného v reálnom horizonte akceptovateľnom aj

pre stranu žalobkyne, aj na ktorej práva je nutné prihliadať.

18. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).