Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113231817
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113231817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: Q. D.,
narodený XX.X.XXXX, bytom v I. N., K. XX, zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Lubomírom
Müllerom, so sídlom v Českej republike, Praha 5, Symfonická 1496/9, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o zaplatenie 50.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 7.500,- € od 10.7.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
23.9.2013, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 50.000,- € spolu s príslušenstvom
titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedol, že bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov
sp. zn. T 53/76 zo dňa 4.6.1976 uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v
ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol za to odsúdený na
trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 15 mesiacov. Ďalším rozsudkom Vojenského obvodového

súdu Prešov sp. zn. T 169/81 zo dňa 10.11.1981 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a
bol za to odsúdený na trest odňatia slobody 20 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou dva roky. Tretím rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3 T 178/83 zo dňa
8.11.1983 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody
tri roky nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81 zo dňa

8.11.1983 bolo konštatované, že sa neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.
Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo dňa 14.3.1991 boli zrušené
výroky o treste rozsudok z rokov 1981 a 1983 a všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Následným
rozsudkom sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo dňa 16.4.1991 mu bol pri nezmenenom výroku o vine uložený nový
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodového
súdu Prešov sp. zn. 1 Rtv 33/92 zo dňa 29.7.1992 bol zrušený výrok o treste v rozsudku z roku 1976

a všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na túto zmenu stratili podklad. Následným
rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 33/92 zo dňa 1.9.1992 bol odsúdený na
trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tz 21/2004 a 4 Tz 22/2004 obe zo dňa 15.12.2004 boli zrušené rozsudku z rokov 1981, 1983 a
1991 pre nezákonnosť a trestné stíhanie bolo ako neprípustné zastavené (§ 11 ods. 1 písm. e/ Trestného
poriadku). Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Nt/20/2011-43 zo dňa 2.2.2012 bola v jeho

trestnej veci z roku 1976 povolená obnova konania a boli zrušené všetky rozhodnutia vydané vo veci.
Následne Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6Tv/1/2012 zo dňa 27.9.2012 zastavil jeho trestné
stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcu dňa 9.1.2013 požiadal o odškodnenie, medzi inými žiadal priznať

aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- €. Odporca mu odmietol priznať náhradu nemajetkovej
ujmy s odôvodnením, že zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 119/1990 Zb.) takéto odškodnenie neupravuje; s týmto názorom odporcu sa nestotožňuje.
Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. upravuje len demonštratívny výpočet náhrad. Aj
keď citovaný zákon neobsahuje podrobnú úpravu náhrady nemajetkovej ujmy, jej priznanie nevylučuje.
Náhradu nemajetkovej ujmy je možné priznať podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. I.ÚS 3438/11, IV. ÚS 3439/11, IV. ÚS 662/12 a II. ÚS 4487/12, Mestského súdu v Prahe a
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/112/2012. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy,
jehopožiadavkajeveľmiumiernená.Bolväznenýcelkom71mesiacov,pričomnímpožadovanánáhrada
nemajetkovej ujmy nedosahuje ani 25,- € za deň. Popri istine si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa, keď

uplynulo 6 mesiacov od podania jeho žiadosti o odškodnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Tsirlis a Kouloumpas proti Grécku č.
54/1996/673/859-860 zo dňa 29.5.1997; sťažovatelia boli väznení z rovnakého dôvodu ako navrhovateľ,
avšak len raz v trvaní 13 mesiacov a 12 mesiacov; bola im priznaná náhrada majetkovej a morálnej ujmy
v sumách 8.000.000 GRD (Tsirlis) a 7.300.000 GRD (Kouloumpas). Podľa zjednocujúceho stanoviska

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.2.2012 je primeraná čiastka zadosťučinenia 500,- Kč až
1.500,- Kč za jeden deň výkonu trestu odňatia slobody, t.j. 20,- € až 60,- € za deň.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť; náhradu trov konania si neuplatnil. Uviedol, že
stanoviskom č. 20544/2013-1531/4 zo dňa 29.4.2013 navrhovateľa odškodnil podľa § 23 ods. 1 písm. a/

a písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. sumou 270,53 €. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu štátneho orgánu, orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom možno priznať len v medziach zákonov (čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Preto neuznáva právny nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 50.000,- € z titulu právoplatného zastavenia trestného stíhania navrhovateľa pre trestný

čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách, pretože zákon č. 119/1990 Zb. takéto odškodnenie
neupravuje. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/85/2011 zo dňa 29.11.2011.
Podľa jeho názoru nárok na náhradu nemajetkovej ujmy presahujúci tri mesiace nemožno priznať,
pretože zanikol podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. V zostávajúcej časti nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy za tri mesiace trestu odňatia slobody vzniesol námietku premlčania podľa § 24 ods. 1

zákona č. 119/1990 Zb. a § 23 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.). Rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 Nt 20/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2012, a teda jednoročná
premlčacia doba, vrátane doby 6 mesiacov, uplynula dňa 7.8.2013, pričom návrh na začatie konania bol
podaný na súd po jej márnom uplynutí dňa 23.9.2013.

Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 11.6.2014 v prítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľaapoverenejzástupkyneodporcuavneprítomnostinavrhovateľapodľa§101ods.2zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Navrhovateľ
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, jeho právny zástupca ospravedlnil jeho neúčasť na

pojednávaní a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa na predchádzajúcom pojednávaní, vyjadrením odporcu a listinnými dôkazmi: rozsudok
Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 zo 4.6.1976, rozsudok Vojenského obvodového
súdu Prešov sp. zn. T 169/81 z 10.11.1981, rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn.
3 T 178/83 z 8.11.1983, uznesenie Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo

14.3.1991, rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo 14.3.1991,
uznesenie Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1 Rtv 33/92 z 29.7.1992, rozsudok Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 33/92 z 1.9.1992, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Tz 21/2004 z 15.12.2004, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tz 22/2004 z 15.12.2004, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 Nt 20/2011 z 2.2.2012, uznesenie
Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 Tv 1/2012 z 27.9.2012, rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 20544/2013-1531/4 z 29.4.2013, rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 3280/93-91/1227/V z 10.3.1994, oznámenie Archívu Zboru väzenskej a justičnej
správy zo dňa 6.5.2014. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 zo 4.6.1976 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že podľa
povolávacieho rozkazu rad D č. 33549 vydaného Okresnou vojenskou správou Spišská Nová Ves, ktorý
osobne prevzal dňa 19.3.1976, mal nastúpiť výkon vojenskej základnej služby dňa 1.4.1976 do 12.30
hod. u V. Ú. 5613 Týn nad Vltavou, pričom povolávací rozkaz vrátil späť na OVS, vojenskú službu
vôbec nenastúpil a prehlásil, že ani nenastúpi, lebo mu to nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie;
bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne, ktorý mal vykonať v prvej

nápravnovýchovnej skupine.

Navrhovateľ bol ďalším rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81
z 10.11.1981 uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že 1.10.1981 do 10.00 hod. nenastúpil na výkon vojenskej služby k V. Ú. 3533 Terezín ako bol povinný
podľa povolávacieho rozkazu Okresnej vojenskej správy Spišská Nová Ves, tento neprevzal s tým, že
výkon vojenskej služby nenastúpi ani v budúcnosti z toho dôvodu, že mu v tom bráni jeho náboženské
presvedčenie a takto neurobil ani do 24 hod. po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze; bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní dvoch

rokov. Vojenský obvodový súd Prešov uznesením sp. zn. T 169/81 z 8.11.1983 rozhodol, že
navrhovateľ sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov vykoná v
druhej nápravnovýchovnej skupine.

Navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3 T 178/83 z 8.11.1983 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1
Trestnéhozákonač.140/1961Zb.,ktoréhosadopustilnatomskutkovomzáklade,že29.9.1983do10.00
hod. nenastúpil na výkon vojenskej služby k V. Ú. 9675 Dobřany ako bol povinný podľa povolávacieho
rozkazu Okresnej vojenskej správy Spišská Nová Ves rad F č. 0236 z 19.9.1983, ktorý riadne a včas
prevzal dňa 19.9.1983 a takto neurobil ani do 24 hod. po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze;

bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne.

Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo 14.3.1991 bol podľa § 14 ods.
1 písm. f/ zákona č. 119/1990 Zb. zrušený výrok o treste v rozsudkoch Vojenského obvodového súdu
Prešov sp. zn. T 169/81 z 10.11.1981 (trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov) a sp. zn. 3 T 178/83 z

8.11.1983 (trest odňatia slobody v trvaní troch rokov), pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere
k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 133/90 zo 14.3.1991 bol
navrhovateľovi pri nezmenených výrokoch o vine z rozsudkov Vojenského obvodového súdu Prešov

sp. zn. T 169/81 z 10.11.1981 a sp. zn. 3 T 178/83 z 8.11.1983, ktorými bol odsúdený pre trestné činy
nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne.

Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1 Rtv 33/92 z 29.7.1992 bol podľa § 14 ods.

1 písm. f/ zákona č. 119/1990 Zb. zrušený celý výrok o treste v rozsudku Vojenského obvodového súdu
Prešov sp. zn. T 53/76 zo 4.6.1976 aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia.

Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 33/92 z 1.9.1992 bol
navrhovateľ pri nezmenenom výroku o vine trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách

podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov
sp. zn. T 53/76 zo 4.6.1976 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tz 21/2004 z 15.12.2004 bolo vyslovené,
že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81 z 10.11.1981 bol porušený zákon
v neprospech navrhovateľa; uvedený rozsudok bol zrušený vrátane ďalších rozhodnutí na zrušený

rozsudokobsahovonadväzujúcich,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.
Trestné stíhanie navrhovateľa pre skutok, ktorého sa dopustil na tom základe, že 1.10.1981 do 10.00
hod. nenastúpil na výkon vojenskej služby k V. Ú. 3533 Terezín ako bol povinný podľa povolávacieho
rozkazu Okresnej vojenskej správy Spišská Nová Ves, tento neprevzal s tým, že výkon vojenskej služby
nenastúpi ani v budúcnosti z toho dôvodu, že mu v tom bráni jeho náboženské presvedčenie a takto

neurobil ani do 24 hod. po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, právne kvalifikovaný ako
trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 141/1961
Zb., bolo zastavené.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tz 22/2004 z 15.12.2004 bolo vyslovené,
že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3 T 178/83 z 8.11.1983 bol porušený zákon

v neprospech navrhovateľa; uvedený rozsudok bol zrušený vrátane ďalších rozhodnutí na zrušený
rozsudokobsahovonadväzujúcich,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.
Trestné stíhanie navrhovateľa pre skutok, ktorého sa dopustil na tom základe, že 29.9.1983 do 10.00
hod. nenastúpil na výkon vojenskej služby k V. Ú. 9675 Dobřany ako bol povinný podľa povolávacieho
rozkazu Okresnej vojenskej správy Spišská Nová Ves rad F č. 0236 z 19.9.1983, ktorý riadne a včas

prevzal 19.9.1983 a takto neurobil ani do 24 hod. po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze,
právne kvalifikovaný ako trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1
Trestného zákona č. 141/1961 Zb., bolo zastavené.

OkresnýsúdPrešovuznesenímsp.zn.4Nt20/2011z2.2.2012vtrestnejvecizroku1976povolilobnovu

konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv
33/1992 z 1.9.1992, ktorým bol pri nezmenenom výroku o vine z trestného činu nenastúpenia služby
v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z rozsudku Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 zo dňa 4.6.1976 navrhovateľovi uložený trest odňatia
slobody v trvaní tri mesiace. Zároveň bol zrušený výrok o vine uloženého mu rozsudkom Vojenského

obvodovéhosúduPrešovsp.z.nT53/76zo4.6.1976avýrokotresteuloženýmurozsudkomVojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 33/92 z 1.9.1992 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6 Tv 1/2012 z 27.9.2012 zastavil trestné stíhanie navrhovateľa

pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách v roku 1976 podľa § 269 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb., pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2012.

Navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby v súvislosti s nenastúpením

služby v ozbrojených silách celkovo 73 mesiacov a desať dní:
-od6.8.1976do6.11.1977,t.j.jedenrokatrimesiace-výkontrestuodňatiaslobodynazákladerozsudku
Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76,
-od26.10.1981do10.11.1981,t.j.pätnásťdní-výkonväzbynazákladerozhodnutiaoväzbeVojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. OPv 235/81,

- od 29.4.1982 do 9.7.1982, t.j. dva mesiace a desať dní - výkon väzby na základe rozhodnutia o väzbe
Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. OPv 80/82,
- od 11.10.1983 do 26.5.1988, t.j. štyri roky, sedem mesiacov a pätnásť dní - výkon trestu odňatia slobody
na základe rozsudkov Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81 a 3 T 178/83.

Navrhovateľ uviedol, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu nebolo dobre, fyzicky sa trápil, bol na
psychiatrickom liečení, trpel bolesťami hlavy a depresiami. Keď odchádzal do výkonu trestu jeho syn
mal dvadsať mesiacov, po návrate z výkonu trestu syn už chodil do školy. Manželstvo sa napriek jeho
väzneniu nerozpadlo, finančne podporoval svoju rodinu aj počas výkonu trestu odňatia slobody, tak aby
ich majetkové problémy neboli veľké. Štyridsať dní pred skončením trestu odňatia slobody mu zomrela

mama. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody nemal problém nájsť si prácu, uviedol: "tam, kde
som skončil, som aj začínal".Odporca navrhovateľovi priznal odškodnenie v sume 270,53 € podľa § 23 ods. 1 písm. a/, písm. c/
zákona č. 119/1990 Zb. Odškodnenie sa týkalo náhrady za stratu na zárobku za každý mesiac výkonu
trestu odňatia slobody, náhrady trov trestného konania a náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody

(rozhodnutie odporcu č. 20544/2013-1531/4 zo dňa 29.4.2013). Odporca navrhovateľovi nepriznal
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- €, pretože zákon č. 119/1990 Zb. takéto odškodnenie
neupravuje.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za
činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a
slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych
normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne
odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané

tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a
primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám,
ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:

a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške
83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na
zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,

c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený
nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e)náhraduzaplatenéhopeňažnéhotrestualeboúhrnuvykonanýchzrážokzodmenyzaprácuprivýkone

trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 24 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, § 26 a § 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ods. 1). Nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov

od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest
alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho
prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre
uplatnenie nároku neplynie (ods. 2).

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom

stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom
orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade
zachovávajú.Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia
(ods. 1). Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené

(oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví
(ods. 2). Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia
doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov,
neplynie (ods. 3).

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za

rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol publikovaný v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len Dohovor) každý, kto bol obeťou

zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a

majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
OZ) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č.
87/1995 Z.z.).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s § 10c

nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd sa primárne zaoberal otázkou, či je možné medzi nároky na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990

Zb. zaradiť aj náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody.

Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. upravuje len demonštratívny výpočet nárokov na
odškodnenie, preto nie je možné bez ďalšieho trvať na tom, že iné nároky nemôže oprávnená osoba
uplatňovať. Nemôže však ísť o akékoľvek nároky, ale len o tie, ktoré majú satisfakčný charakter,

tak aby bol naplnený účel zákona č. 119/1990 Zb. vyjadrený v § 1, a to zabezpečenie neprávom
odsúdenýmosobámspoločenskúrehabilitáciuaprimeranéhmotnéodškodnenie.Nároknaodškodnenie
(iný, resp. ďalší ako sú uvedené v § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.) vo forme nemajetkovej ujmy
je potrebné odvodzovať aj z čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskejrepubliky, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (čl. 154c ods. 1 Ústavy SR). Náhrada
nemajetkovej ujmy, uplatňovaná navrhovateľom v tomto konaní, má satisfakčný charakter, preto za
splnenia zákonných podmienok má na ňu navrhovateľ nárok vyplývajúci priamo z čl. 5 ods. 5 Dohovoru

s ohľadom na už uvedený demonštratívny výpočet náhrad v § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. Nič na
tom nemení skutočnosť, že ani zákon č. 58/1969 Zb. expressis verbis neupravuje náhradu nemajetkovej
ujmy, pretože zákon č. 119/1990 Zb. v ustanovení § 24 odkazuje na subsidiárne použitie zákona č.
58/1969 Zb. z hľadiska postupu pri uplatňovaní jednotlivých nárokov, teda procesného postupu, nie na
subsidiárnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení, pretože špeciálnu hmotnoprávnu úpravu nárokov na

odškodnenie obsahuje samotný zákon č. 119/1990 Zb. v ustanovení § 23 ods. 1. Preto je potrebné
postupovať podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 119/1990 Zb.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby v
súvislosti s nenastúpením služby v ozbrojených silách celkovo 73 mesiacov a 10 dní:
-od6.8.1976do6.11.1977,t.j.jedenrokatrimesiace-výkontrestuodňatiaslobodynazákladerozsudku

Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76,
-od26.10.1981do10.11.1981,t.j.pätnásťdní-výkonväzbynazákladerozhodnutiaoväzbeVojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. OPv 235/81,
- od 29.4.1982 do 9.7.1982, t.j. dva mesiace a desať dní - výkon väzby na základe rozhodnutia o väzbe
Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. OPv 80/82,

- od 11.10.1983 do 26.5.1988, t.j. štyri roky, sedem mesiacov a pätnásť dní - výkon trestu odňatia slobody
na základe rozsudkov Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81 a 3 T 178/83.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za 71 mesiacov výkonu trestu odňatia
slobody v sume 50.000, -€.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uzneseniami sp. zn. 4 Tz 21/2004 z 15.12.2004 a sp. zn. 4 Tz
22/2004 z 15.12.2004 rozhodol, že rozsudkami Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81
z 10.11.1981 a sp. zn. 3 T 178/83 z 8.11.1983 a v konaniach, ktoré im predchádzali, bol porušený zákon
v neprospech navrhovateľa a trestné stíhanie navrhovateľa za skutky z 1.10.1981 a 29.9.1983 v oboch

veciach zastavil z dôvodu porušenia zásady ne bis in idem. Inými slovami, trestné stíhanie navrhovateľa
za skutky z 1.10.1981 a 29.9.1983 bolo skončené jeho zastavením dňa 15.12.2004, od kedy začala
plynúť aj prekluzívna doba na uplatnenie nároku na súde. V tomto prípade ide o výkon trestu odňatia
slobody v trvaní 58 mesiacov a desať dní vrátane väzby v rokoch 1981 a 1982. Navrhovateľ si mohol
uplatniť náhradu nemajetkovej ujmy za výkon väzby a trestu odňatia slobody v trvaní 58 mesiacov a

desať dní do 15.6.2008 (§ 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a § 22 ods. 1, ods. 3 zákona č. 58/1969
Zb.). Návrh na začatie konania bol podaný na súd až 23.9.2013, teda po márnom uplynutí prekluzívnej
doby. Na základe tejto skutočnosti sa jeho právo na náhradu nemajetkovej ujmy za výkon trestu odňatia
slobody a výkon väzby na základe rozsudkov Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 169/81,
3 T 178/83 prekludovalo podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a nemožno ho už priznať. Súd na

preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, aj keď ju žiaden z účastníkov nenamieta, preto v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol ako neopodstatnený.

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 4 Nt 20/2011 z 2.2.2012 (právoplatným dňa 7.2.2012) povolil
obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp.

zn. 4 Rtv 33/1992 z 1.9.1992, ktorým bol pri nezmenenom výroku o vine z trestného činu nenastúpenia
službyvozbrojenýchsiláchpodľa§269ods.1Trestnéhozákonač.140/1961Zb.zrozsudkuVojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 zo dňa 4.6.1976 navrhovateľovi uložený trest odňatia
slobody v trvaní tri mesiace. Zároveň bol zrušený výrok o vine z rozsudku Vojenského obvodového súdu
Prešov sp. zn. T 53/76 zo 4.6.1976 a výrok o treste uložený mu rozsudkom Vojenského obvodového

súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 33/92 z 1.9.1992 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Okresný súd Prešov ďalším uznesením sp. zn. 6 Tv 1/2012 z 27.9.2012 (ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 16.10.2012) zastavil trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin nenastúpenia služby v

ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že
podľa povolávacieho rozkazu rad D č. 33549 vydaného Okresnou vojenskou správou Spišská Nová Ves,
ktorý osobne prevzal dňa 19.3.1976, mal nastúpiť výkon vojenskej základnej služby dňa 1.4.1976 do
12.30 hod. u V. Ú. 5613 Týn nad Vltavou, pričom povolávací rozkaz vrátil späť na OVS, vojenskú službuvôbec nenastúpil a prehlásil, že ani nenastúpi, lebo mu to nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie,
pretože skutok nie je streným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na základe rozsudku Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 navrhovateľ vykonal trest odňatia slobody v trvaní pätnásť

mesiacov od 6.8.1976 do 6.11.1977.

Od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 Tv 1/2012 z 27.9.2012, t.j. od 16.10.2012
o zastavení trestného stíhania za skutok z roku 1976, možno počítať prekluzívnu trojročnú lehotu určenú
zákonodarcom na uplatnenie práva podľa § 24 zákona č. 119/1991 Zb. Premlčacia jednoročná doba v

zmysle § 23 v spojení s § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. začala tiež plynúť od právoplatnosti uznesenia
Okresného súdu Prešov o zastavení trestného stíhania, t.j. od 16.10.2012. Premlčaciu dobu nemožno
počítať od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prešov o povolení obnovy konania sp. zn. 4 Nt
20/2011 zo dňa 2.2.2012, tak ako to uviedol odporca, pretože týmto rozhodnutím nebolo právoplatne
rozhodnuté o trestnom stíhaní navrhovateľa (a teda o podanej obžalobe) za skutok z roku 1976.
Premlčaciu dobu podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. možno počítať až od právoplatnosti rozhodnutia súdu

o podanej obžalobe - v predmetnej právnej veci od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prešov
sp. zn. 6 Tv 1/2012 z 27.9.2012, t.j. od 16.10.2012. Počas prerokúvania žiadosti navrhovateľa u odporcu
od 9.1.2013 do 29.4.2013 (tri mesiace a 20 dní) premlčacia doba neplynula, tak ako to vyplýva z § 22
ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., preto posledným dňom premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy na súde v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody za trestný čin z roku 1976

je 5.2.2014. Návrh na začatie konania bol na súde podaný včas dňa 23.9.2013, preto súd vyhodnotil
námietku premlčania vznesenú odporcom v tejto časti nároku navrhovateľa ako irelevantnú.

Výška nemajetkovej ujmy je vecou voľnej úvahy súdu podľa § 136 OSP. Súd pri jej výške vychádzal
aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tsirlis a Kouloumpas proti Grécku, číslo

sťažností 19233/91 a 19234/91 z 29.5.1997. ESĽP sťažovateľom priznal peňažnú náhradu v sume
8.000.000,- (za 13 mesiacov väzby) a 7.300.000,- gréckych drachiem (za 12 mesiacov väzby), čo
v prepočte ne eurá predstavuje 23.477,66 € a 21.423,36 €. Priznaná náhrada subsumuje náhradu
tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy - v odseku 80 rozsudku ESĽP uviedol, že ide o náhradu
akejkoľvek ujmy (teda majetkovej aj nemajetkovej ujmy), ktorú sťažovatelia utrpeli. Navrhovateľ sa v

predmetnej právnej veci domáha len náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným výkonom
trestu odňatia slobody, preto súd nemohol vychádzať z celkovej sumy priznanej Európskym súdom pre
ľudské práva sťažovateľom, ale mohol ju zohľadniť len čiastočne. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť, že
sťažovatelia Tsirlis a Kouloumpas boli kňazmi svedkov Jehovových, ktorí mohli vykonávať náboženské
obrady vrátane vedenia manželských obradov medzi osobami tej istej viery, teda boli na jednom z

najvyšších postov v rámci náboženskej hierarchie. Navrhovateľ v predmetnej právnej veci však nie
je kňazom svedkov Jehovových, je radovým veriacim, na hierarchickom náboženskom rebríčku je na
nižšom stupni, čo je tiež potrebné zohľadniť pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Súd pri určení výšky
nemajetkovej ujmy skúmal aj osobné, majetkové a sociálne pomery navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol,
že počas výkonu trestu odňatia slobody mu nebolo dobre, fyzicky sa trápil, bol na psychiatrickom liečení,

trpel bolesťami hlavy a depresiami. Jeho manželstvo sa však nerozpadlo, finančne podporoval svoju
rodinu, aby ich majetkové problémy neboli veľké, 40 dní pred skončením trestu odňatia slobody mu
zomrela mama. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody nemal problém nájsť si prácu, ako uviedol:
"tam, kde som skončil, som aj začínal". Súd nespochybňuje ťažkosti navrhovateľa, ktoré zažil počas
výkonu trestu odňatia slobody, pri určení náhrady nemajetkovej ujmy je však potrebné vychádzať aj z

osobných, rodinných a pracovných pomerov nasledujúcich po výkone trestu odňatia slobody, ktoré v
navrhovateľovom prípade v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody neboli negatívne dotknuté.

Navrhovateľ na základe rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 53/76 vykonal trest
odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov (ktoré predstavujú neprekludovanú a nepremlčanú časť

náhrady nemajetkovej ujmy), preto mu súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7500,- € (teda
500,- € za jeden mesiac nezákonného výkonu trestu odňatia slobody), ktorú vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti a citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorou je súd viazaný
podľa § 135 OSP, súd považuje za dostatočnú a primeranú. K judikatúre českých súdov, vydanej po
1.1.1993 (najmä k zjednocujúcemu stanovisku Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadom dennej

náhradynemajetkovejujmyzanezákonnývýkontrestuodňatiaslobody),súduvádza,žeidenepochybne
o spory vychádzajúce z identickej právnej úpravy, avšak slovenské súdy nimi nie sú viazané podľa
ustanovenia § 135 OSP ani podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, preto podľa nich nepostupoval.Odporca sa dostal do omeškania po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď navrhovateľ podal
žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku (§ 10 zákona č. 58/1969 Zb.). Posledným dňom
šesťmesačnej lehoty na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy bol 9.7.2013, preto ak odporca v

tejto lehote navrhovateľovi túto náhradu nepriznal, od 10.7.2013 sa dostal do omeškania. V prvý
deň omeškania (10.7.2013) predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 %, preto
zvýšením o osem percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania výšku 8,50 % ročne z dlžnej
sumy od 10.7.2013 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
do 31.1.2013 v spojení s § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v konaní
úspech 15 %, odporca mal v konaní úspech 85 %, preto čistý úspech odporcu v konaní predstavuje
70 % a prináležala by mu náhrada trov konania v pomernej časti 70 %. Odporca si však náhradu trov
konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.