Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221453
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7108221453.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu JUDr. Miroslava Kráľa, bytom Košice,
Hraničná 12, správcu konkurznej podstaty úpadcu JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii,
so sídlom v Košiciach, Letná 40, IČO: 00169064, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom
advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovaným 1. S. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., S. X, 2. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Ť. XX, 3. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., B. L. X,
4. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. X, 5. C. D., nar. X.X.XXXX, bytom T., F. XX, zastúpeným JUDr.
Alenou Zadákovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
23.3.2018 č.k. 13C/182/2008-276 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov
konania.

2.Týmtorozsudkomsúdprvejinštancierozhodolonárokužalobcu,ktorýtentopočaskonaniaupraviltak,
že žiadal určiť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 z nehnuteľnosti pôvodne vedenej
akompč.XXX/X-spoločnýdvorovýmere95štvorcovýchsiah(342m2)vpozemnoknižnejvložkeč.XXX
a XXX, kat. úz. Ť., neskôr v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. Ť. tak ako je podľa geometrického
plánu znalca Ing. Andreja Tarasoviča č. 6/2017 overeného dňa 13.9.2017 pod č. G1 - XXX/XXXX, ktorý
sa stáva súčasťou rozsudku stotožnená so súčasným stavom ako novovytvorená parcela č. XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 23 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, XXX/X - zastavaná

plocha o výmere 11 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 5 m2, XXX/X - záhrada o výmere 72 m2
a parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 10 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 120 m2, XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 1 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2, XXX/X - zastavané plochy
o výmere 11 m2. Tohto nároku sa žalobca domáha na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca
Potravné družstvo Ťahanovce nadobudol spoluvlastnícky podiel k uvedeným parcelám, ktoré pôvodne
tvorili spoločný dvor na základe kúpnej zmluvy z roku 1932 a pre nesprávnosť a neúplnosť evidencie v
pozemkovej knihe nebol na základe tejto zmluvy vedený ako spoluvlastník. Od roku 1932 tento spoločný

dvor dobromyseľne a nerušene užíval a preto má za to, že najneskôr 1.1.1961 nadobudol vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti ako k spoločnému dvoru.3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Dr, vl. č. XXX/V súd
zistil, že JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii, so sídlom Letná 40, Košice, IČO: 00169064

vstúpila do likvidácie ku dňu 1.1.1999 na základe zasadnutia náhradného zhromaždenia delegátov zo
dňa 4.12.1998. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2K/417/98-10 zo dňa 4.8.1999 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii, Letná 40, Košice a ustanovil
správcu konkurznej podstaty JUDr. Pavla Pisáka, komerčného právnika so sídlom Košice, Mojmírova
12. Krajský súd v Košiciach, uznesením spis. zn. 2K/417/98 zo dňa 8.12.2004, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.4.2005 ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Miroslava
Kráľa, advokáta so sídlom v Košiciach, Hraničná 12.

4. Z pzkn. vl. č. XXX, kat. úz. Ť.S. súd zistil, že parc. č. XXX/X - dvor v intraviláne spoločný s domom
parc. č. XXX bolo vo vlastníctve S. P. v 1/6-ine, I. P. v 1/6-ine a C. R. rod. P. tiež v 1/6-ine a bola táto
parcela odpísaná a zapísaná do pzkn. vl. č. XXXX pozemkovej knihy v T.. Rovnako parc. č. XXX/X -

dvor v intraviláne spoločný s domom parc. č. XXX bola zapísaná v pzkn. vl. č. XXX, kat. úz. Ť..

5. Z pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz. Ť.S. súd zistil, že dom popisné číslo 60 v intraviláne mpč. XXX
a záhrada v intraviláne mpč. XXX/X nadobudlo Potravné družstvo Ťahanovce podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 24.9.1932. V tejto pozemnoknižnej vložke, v časti B pod bodom 3 podľa návrhu Okresného

spotrebného družstva v Košiciach sa zapísalo vlastnícke právo pre JEDNOTA, ľudové spotrebné
družstvo v Kostoľanoch nad Hornádom.

6. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec T.Š., okres T. - mesto zo dňa 8.10.1990, súd zistil, že JEDNOTA,
spotrebné družstvo v Košiciach bola vlastníkom domu súp. č. XXX na parc. č. XXX - zastavaná plocha

vo výmere 187 m2, pričom v poznámke sa uvádza, že ide o parcely mpč. XXX S. XXX/X zapísané v
pôvodnej pzkn. vl. č. XXX.

7. Z dokladov predložených Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom súd zistil, že
JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice, ako predávajúci uzavrela s kupujúcim I. K., nar. X.X.XXXX a

jeho manželkou R. K. rod. T., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcimi kúpno-predajnú zmluvu dňa 3.12.1990.
Predmetom tejto kúpno-predajnej zmluvy bola nehnuteľnosť v kat. úz. Ť. vo vlastníctve JEDNOTY,
spotrebné družstvo Košice, zapísaná na LV č. XXX ako parcela EN XXX súp. č. XXX - zastavaná plocha
o výmere 187 m2. Štátne notárstvo Košice - mesto, túto zmluvu registrovalo dňa 15.1.1991 pod č. O..

8. Z listu vlastníctva č. XXX predloženého Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, súd zistil,
že I. K. a R. K. rod. T. odpredali predmetnú nehnuteľnosť t.j. dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX o výmere
187 m2 - zastavaná plocha C. M. - obchodná činnosť Sady nad Torysou, Byster 11, IČO: 32556071 na
základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti pod č. E.. C. M. je v súčasnosti
naďalej vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, ktoré pôvodne patrili JEDNOTE, spotrebné

družstvo Košice.

9. Z kúpno-predajnej zmluvy predloženej štátnym archívom v Košiciach, súd zistil, že dňa 24.9.1932
uzavreli kúpno-predajnú zmluvu M. P. (G.) a jeho manželka C. ako odpredávatelia s Potravným
družstvom Ťahanovce, ktorou nadobudlo Potravné družstvo Ťahanovce nehnuteľnosti zapísané v pzkn.

vl. č. XXX mpč. XXX - dom v intraviláne č. p. XXX a mpč. XXX/X - záhradu v intraviláne. V bode VIII tejto
zmluvy bolo uvedené, že odpredávatelia sa osvedčujú, že odkupiteľ Potravné družstvo Ťahanovské má
právo spoločný dvor mpč. XXX/X bezvadne užívať tak pešo ako aj povozom.

10. Na základe toho súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že do podielového spoluvlastníctva

však žalobca žiadal prikázať aj parcely, ktoré mali byť vytvárané z parcely č. XXX, ktorá je zapísaná ako
parcela registra „E“ na LV č. XXXX, keďže list vlastníctva v registri „C“ nie je pre túto parcelu založený
a podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel sú W. E., S. D., S. P., G. Y., R. K. S. C. J., ktorých však
žalobca neoznačil ako žalovaných ako pasívne legitimovaných účastníkov.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súduprvejinštancienaďalšiekonanie.Svojeodvolaniezakladalnadôvodovuvedenýchvust.§365ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda na základe tvrdenia, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie o veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom súdu odňal žalobcovi procesné
právo na spravodlivý proces a pre nesprávnosť hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a následne aj k nesprávnemu právnemu záveru v otázke pasívnej legitimácie vo vzťahu k
celému konaniu o možnosti o ňom konať a rozhodovať a to až v takom rozsahu, že žalobcovi bolo odňaté
ústavné právo na spravodlivé konanie a rozhodnutie súdu. Potvrdil, že jeho právny zástupca nebol
prítomný na pojednávaní dňa 23.3.2018, stalo sa tak však za nepredvídateľných náhlych zdravotných
dôvodovbrániacichmuvakýkoľvekpohybyatedaajvúčastinapojednávaní.Keďžesatakstalovpiatok,

ospravedlnenie mohol právny zástupca súdu predložiť až v pondelok, t.j. dňa 26.3.2018. Napriek tomu
súdu prvej inštancie nevyčíta, že v takejto situácii vykonal pojednávanie, ale vytýka mu to, že vo veci
rozhodol bez možnosti žalobcu súdu deklarovať správnu pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu k parcele
č. XXX ako k jednej osobitnej samostatnej parcele, ktorá je predmetom konania. Takto mu bola odňatá
procesná možnosť úkonu deklarovania pasívnej legitimácie k uvedenej parcele. Ďalej tvrdí, že súd
nevyvodilzvykonanýchdôkazovsprávneskutkovýzáver,akuzavrel,žedopodielovéhospoluvlastníctva

žalobca žiadal prikázať aj parcely, ktoré mali byť vytvárané z parcely č. XXX zapísanej v registri „E“ na LV
č.XXXX,keďželistvlastníctvavregistri„C“niejepretútoparceluzaloženýapodielovýmispoluvlastníkmi
týchto parciel sú W. E., S. D., S. P., G. Y., R. K. S. C. J.. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku znalca
Ing. Andreja Tarasoviča č. 2/2017 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 14.9.2017 je nesporné, že predmetom
konania sú parcely v súčasnosti už zapísané ako samostatné parcely registra „C“, ktoré sú odvodené z

pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X. V súčasnosti ide o parcely alebo ich časti registra „C“ XXX,
XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX bez LV. Z toho vyvodzuje, že nikdy nebola z jeho strany ako
predmet konania označená parcela č. XXX ako parcela registra „E“ na LV č. XXXX, kat. úz. Ť., ani jej
časť. Ide o úplne inú nehnuteľnosť nesúvisiacu s predmetom konania a preto nemá vedomosť o tom ako
súd dospel k záveru, že táto parcela s výmerou 403 m2 je odvodená z pozemnoknižnej parcely č. XXX/X.

Z tohto dôvodu považuje za nedôvodné konštatovanie súdu a tým aj nesprávny jeho rozsudok v závere,
že žalobca neoznačil ako pasívne vecne legitimované osoby z LV č. XXXX. Poukázal na to, že z výpisu z
katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela registra „C“ č. XXX s výmerou 69 m2 nebola zapísaná na LV,
na ktorej stojí stavba súp. č. XXXX, t.j. ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako výlučné vlastníctvo stavby
patriace G. D., parcela pod stavbou registra „C“ č. XXX v rozsahu geometrickým plánom zameranej ako

parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 46 m2 je odvodená od mpč. XXX a zvyšok tejto parcely v
rozsahu geometrickým plánom zameranom ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 23 m2,
ktorá je predmetom konania je odvodená od mpč. XXX/X. Poukázal na to, že pokiaľ ku tejto parcele
nie je evidované vlastníctvo na LV v katastri nehnuteľností, musí zdieľať rovnaký vlastnícky režim ako
ostatné parcely odvodené od mpč. XXX/X a teda aj v tom prípade môžu byť pasívne legitimovaní už

iba existujúci označení žalovaní, ktorí sú stranami sporu. G. D. preto nepovažuje za osobu pasívne
legitimovanú. Navyše poukázal na skutočnosť, že ak by aj záver súdu prvej inštancie bol pravdivý vo
vzťahu k parcele č. 256, ide iba o jednu samostatnú parcelu, teda samostatnú nehnuteľnú vec a v takejto
situácii nebol dôvod pre zamietnutie žaloby v celosti, teda aj vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, vo
vzťahu ku ktorým je pasívna legitimácia žalovaných nesporná.

12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 ods. 1 CSP a na základe
toho dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nedostatku pasívnej legitimácie na

strane žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXX je dôvodná. Z obsahu geometrického plánu, na základe
ktorého žalobca upravil predmet konania v podobe samostatných novovytvorených parciel je zrejmé,
že ako predmet konania nebola zo strany žalobcu označená parcela č. XXX zapísaná v registri „E“
na LV č. XXXX, kat. úz. Ť. a rovnako ani jej časť. Žalobca pod parc. č. XXX označil novovytvorenú
parcelu v zmysle geometrického plánu ako parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere 46 m2,

vytvorenú z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX a taktiež ako ďalšiu parcelu č. XXX/X o výmere
23 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXX/X. Odvolací súd v tomto smere považuje za správnu
odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa záverov súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie
vo vzťahu k označeným parcelám za dôvodnú. Hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu vo vzťahu k týmto
parcelám s poukazom na to, že na ne nebol založený osobitný list vlastníctva je potrebné odvodzovať

od pozemnoknižného stavu, teda od pôvodných parciel mpč. XXX S. XXX/X, ku ktorým sú už pasívne
legitimovanými tí žalovaní, ktorí v konaní na základe označenia žalobcu vystupujú.14. Keďže súd prvej inštancie založil svoj zamietavý výrok výlučne na základe nesprávneho
vyhodnotenia tejto procesnej otázky, nevykonal hodnotenie dôkazov, ktoré strany sporu označili na
preukázanie svojich skutkových tvrdení. S poukazom na to, že odvolacím súdom bol už raz zrušený

prvoinštančný rozsudok, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako zopakovať dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie, ktoré nebolo v meritórnom rozhodnutí hodnotené a to na nariadenom odvolacom
pojednávaní. Na tomto odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie a to čítaním
listinných dôkazov a to výpisov z pozemnoknižných zápisníc č. XXX, XXX S. XXX, kúpnou zmluvou z
roku 1932 (č.l. 6 spisu), osvedčením o vydržaní, výpisom z pozemnoknižnej zápisnice č. 1322, kúpnou

zmluvou zo dňa 3.12.1990 (č.l. 145), výpismi z LV (č.l. 162-167), znaleckým posudkom znalca Ing.
Tarasoviča č. 2/2017 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ako aj obsahom upresnenia žaloby
z č.l. 231.

15. Z oboznámenej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.9.1932 registrovanej v pozemkovej knihe pod
č.d. XXXXX zistil, že v tejto vystupujú ako predávajúci manželia M. S. C.Á. R. a ako kupujúci Potravné

družstvo Ťahanovce. Na základe tejto zmluvy odpredávatelia odpredali nehnuteľnosti zapísané v
pozemnoknižnejzápisniciobceŤ.podč.XXXpodmpč.XXXakodomvintravilánepopisnéč.XXXampč.
XXX záhradu v intraviláne a to v rozsahu ako tieto odpredávatelia užívali v čase uzavretia zmluvy alebo
užívať mali titulom daru z roku 1922 a na základe skutočného rozdelenia z 27.6.1922 a to za kúpnu cenu
80.000,00 Kčs. V bode VIII. uvedenej zmluvy je uvedené, že nakoľko v I. bode tejto zmluvy k označeným

a odpredávaným nehnuteľnostiam patrí aj spoločný dvor pod mpč. XXX/X odpredávatelia sa osvedčujú,
že odkupiteľ Potravné družstvo Ťahanovce má právo tento spoločný dvor bezvadne užívať, tak peši, ako
ajspovozom,mimotohomáodkupiteľprávonampč.XXXpostaviťzákonitýmpredpisomzodpovedajúce
záchodyaakosvojuvlastnosťbezplatneužívať.VbodeIX.tejtozmluvyjeuvedené,ženakoľkoPotravné
družstvo nehnuteľnosti označené v bode I. tejto zmluvy zakúpilo k novostavbe a prístavbe obchodu

a hostinskej miestnosti majú právo bezvadne užívať spoločný dvor, ako aj na ňom zriadené záchody,
nie iba zamestnanci tohto družstva, ale aj hostinec a obchod navštevujúci. Z výpisu z pozemnoknižnej
zápisnice č. XXX kat. úz. Ť. vyplýva, že uvedená kúpna zmluva bola zapísaná v pozemkovej knihe na
základe rozhodnutia pozemkového registrového súdu pod č.d. XXXXX a na základe nej bolo do vložky
v časti B zapísané vlastníctvo kupujúceho k parcelám č. XXX S. XXX s tým, že tieto parcely boli zároveň

aj zapísané do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX. Zo strany A tejto pozemnoknižnej vložky evidujúcej
majetkovú podstatu vyplýva, že v čase uzavretia uvedenej zmluvy boli v tejto pozemnoknižnej zápisnici
zapísané parcely č. XXX/X ako dvor v intraviláne, spoločný s domom parc. č. XXX, zapísaného vo vložke
č. XXX, ďalej parcela č. XXX/X - hospodárska budova, XXX - dom č. popisné XX/b, XXX/X - záhrada
v intraviláne a XXX - záhrada v intraviláne. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX rovnakého kat.

úz. vyplýva, že pod rovnakým č.d. bolo zapísané na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vlastnícke
právo kupujúcemu Potravnému družstvu Ťahanovce k parc. č. XXX S. XXX/X, ktoré boli odpísané z
vložky č. XXX. Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX a to časti C - ťarchy zároveň vyplýva, že na
základe vyššie uvedenej zmluvy bola pod rovnakým č.d. v prospech kupujúceho Potravného družstva
Ťahanovce vložená aj služobnosť voľného prechodu pešo a s povozom. Z takto vykonaných dôkazov

odvolací súd dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva z roku 1932 bola teda na základe vkladového
povolenia pozemnoknižného súdu vložená do pozemkovej knihy. V rámci vkladového konania tento
oprávnený štátny orgán teda aj vyhodnocoval obsah uvedenej kúpnej zmluvy a vyvodil z nej záver o
tom, že predmetom prevodu bolo vlastnícke právo iba k dvom parcelám č. XXX S. XXX/1, teda domu so
súp. č. XX/b a záhrade v intraviláne. Z toho zároveň vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva

nebola aj parcela č. XXX/X, ako spoločný dvor a táto parcela naďalej ostala predmetom podielového
spoluvlastníctva predávajúcich. Týmto totiž aj po uzavretí uvedenej zmluvy ostali vo vlastníctve ešte
nehnuteľnosti pod parc. č. XXX/X ako hospodárska budova a XXX záhrada. Z vkladu tejto zmluvy do
pozemkovej knihy zároveň vyplýva, že pozemnoknižný súd vyhodnotil obsah bodov VIII. a IX. spornej
kúpnej zmluvy tak, že v týchto bolo v prospech kupujúceho Potravného družstva v Ť. k parc. č. XXX/X

zriadená iba služobnosť vo forme voľného prechodu peši a povozom.

16. Odvolací súd dospel vyhodnotením obsahu uvedenej kúpnej zmluvy k rovnakému záveru ako
pozemnoknižný súd v rámci pôvodného vkladového konania a to tak, že predmetom prevodu
vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy boli iba dve nehnuteľnosti označené v bode I. tejto zmluvy

pod mpč. XXX a pod mpč. XXX/X. Sporná parcela XXX/X teda nebola v tomto bode I. označená ako
predmet prevodu vlastníckeho práva, ale vo vzťahu k tejto parcele v zmysle bodov VIII. a IX. zmluvy
bolo kupujúcemu Potravnému družstvu predávajúcimi zriadená iba služobnosť vo forme prechodu, ako
aj vo forme postavenia a užívania záchodov. Odvolací súd teda nepovažuje za správny výklad obsahutejto zmluvy žalobcom, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu predávajúcich k spoločnému dvoru pod
parc. č. XXX/X odvodzuje zo skutočnosti, že išlo o spoločný dvor pre tri domy a pokiaľ bol predávajúcimi
predaný jeden z týchto domov, považuje za logické, že predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky

podiel k spoločnému dvoru. Odvolací súd je toho názoru, že takto tvrdený prevod z obsahu kúpnej
zmluvy jednak nevyplýva a ani nemožno ustáliť logičnosť hodnotenia žalobcu s poukazom na to, že
predávajúcim aj po uzavretí tejto zmluvy ostali vo vlastníctve naďalej dve nehnuteľnosti a to záhrada pod
parc. č. XXX, ako aj hospodárska budova stojaca na parc. č. XXX/X, z čoho vyplýva aj logický záujem
predávajúcich na tom, aby týmto naďalej ostalo zachované podielové spoluvlastníctvo k spoločnému

dvoru, keďže v inom prípade by nemali praktickú možnosť prístupu k vlastnej hospodárskej budove.
Rovnako sa logickým za takejto situácie javí, že právo kupujúceho k tomuto spoločnému dvoru upravili
formou služobnosti. Z takýchto skutkových záverov zároveň vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako
kupujúci a ani žalobca ako jeho právny nástupca nemohli byť z objektívnych dôvodov dobromyseľnými
pri vstupe do držby spoločného dvora ako spoluvlastníka a to práve s poukazom na to, že zmluva
bola predmetom posúdenia pozemnoknižného súdu a tento na základe spornej zmluvy vo vzťahu k

parcele č. XXX/X vložil v prospech neho iba právo služobnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke v
časti C - ťarchy. Táto skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k tvrdenému titulu
nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele formou vydržania.

17. Odvolací súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní

nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva mimo
zápisu v pozemkovej knihe titulom vydržania v zmysle právnej úpravy tohto inštitútu uhorským
obyčajovým právom platným na Slovensku do 31.12.1950.

18. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej

inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto zamietavý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, aj keď z iných dôvodov, z akých tento nárok zamietol súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).