Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230453
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114230453.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd Bratislava I v konaní pred sudcom H.. U. F. v spore žalobcu: DB E. P. Sp. Zo.o., Ul. Al. M. XX/

XX, XX-XXX B., R. republika, Z.: XXXXXXXXX právne zast.: J.. Erika RANUŠOVÁ, advokát, Moyzesova
1200/12, 018 41 Dubnica nad Váhom proti žalovanému: Consells group SK, s.r.o., Zámocká 30, 811 01
Bratislava, IČO: 35 927 861 v konaní o zaplatenie 15.000,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000,- € s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 15.000,- € od 1. 5. 2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 3. 11. 2014 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 15.000,- € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania počnúc 1. 5. 2014 zo
sumy 15.000,- € do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným v januári 2014 uzavrel Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci a
5. 2. 2014 poukázal na účet žalovaného sumu 15.000,- € zodpovedajúcu dohodnutej vratnej zábezpeke.
Listom zo 17. 4. 2014 uplatnil výpoveď Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci a zároveň vyzval
žalovaného na vrátenie dohodnutej vratnej zábezpeky vo výške 15.000,- €. Žalovaný si písomnosť
prevzal 25. 4. 2014, vratnú zábezpeku však nevrátil.

2. Súd 26. 11. 2014 vydal platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený 10. 12. 2014.

3. Žalovaný 2. 1. 2015 súdu doručil odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Je pravda, že so
žalobcom uzatvoril zmluvu o obchodnej spolupráci. Na základe tejto žalovaný objednal tovar, ktorý si
mal žalobca podľa zmluvy odobrať a zaplatiť zaň. Na základe toho požadoval od žalobcu zálohu, ktorú
tento aj zaplatil a predpokladal že zakúpený tovar odoberie a doplatí zvyšnú sumu. Neavizoval, že chce
podať výpoveď z Rámcovej dohody. Po doručení výpovede z Rámcovej zmluvy žalovaný kontaktoval
právnu zástupkyňu žalovaného, chcel sa spojiť s jej klientom (žalobcom) v záujme doriešenia veci, nik

ho však nekontaktoval. Načrtnutým konaním žalobcu utrpel taktiež škodu žalovaný vo výške 20.000,-
€, ktorú mu doteraz žalobca neuhradil.4. Súdu bolo 2. 2. 2015 doručené vyjadrenie žalobcu z 30. 1. 2015 k odporu proti platobnému rozkazu.
Žalobca uviedol, že žalovaným uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde, sú účelové v snahe
oddialiť vrátenie žalovanej sumy. Žiadny tovar žalobcom objednaný nebol. Poukázaná suma 15.000,- €

zodpovedala dohodnutej vratnej zábezpeke a nie zálohe ako uvádza žalovaný.

5. Žalovaný reagoval podaním doručeným 26. 5. 2017, kde konštatoval, že vratná zábezpeka slúžila
ako poistka za tovar, ktorý si žalobca objednal, neprevzal a nezaplatil. Ak by podľa dohody tak urobil
(tovar prevzal a zaplatil zaň), vratná zábezpeka by sa mu vrátila, ako i v iných obchodných vzťahoch. V

ďalšom podaní doručenom 8. 6. 2017 žalovaný pripomenul, že žalobcom záväzne objednaný tovar má
stále na sklade a žalobca si ho môže kedykoľvek vyzdvihnúť. Doložil dokumenty na ktoré sa odvolával
(fotokópiu resp. scan objednávky a výzvy na prevzatie tovaru).

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach zotrvala na podanej žalobe a k dokumentom
a tvrdeniam predloženým žalovaným dodala, že ich považujú za falzifikáty, žalobca nikdy žiadne

objednávky nevystavil (žiadne objednávky neposielal žalovanému ani poštou ani e-mailom) a ani mu
neboli doručené žiadne výzvy na prevzatie tovaru. Predložené objednávky sú pravdepodobné vyrobené
žalovaným,čovyplývaajzchýbvobjednávkevnázveaulicežalobcu.Kpredloženejobjednávkeuviedla,
že pravdepodobne ide len o scan pečiatky ako aj podpisu žalobcu z Rámcovej zmluvy. Zároveň právna
zástupkyňa doručila prehlásenie predsedu predstavenstva žalobcu. Záverom navrhla, aby súd žalobe

vyhovel v plnom rozsahu.

7. Žalovaný na pojednávaniach trval na svojich podaniach a dodal, že nemal dôvod bez objednávky
od konateľa žalobcu uvedený tovar objednávať. Problémy nastali potom ako sa dozvedel že žalobca
si chce uplatniť vratky DPH a chcel to robiť cez jeho spoločnosť, kedy od obchodovania so žalobcom

ustúpil. Chcel sa dohodnúť aj mimosúdne. Mal na tovar iného kupca, pričom rozdiel v cenách
predstavoval cca. 5.000,- €, čo by bola žalovaného škoda, ktorú žiadal uhradiť od žalobcu, ten to však
neakceptoval. Doplnil, že objednávka bola doručená e-mailom a zároveň ešte predtým bola telefonicky
interpretovaná pánom Jánušom (Poliak žijúci na Slovensku), ktorý celý obchod medzi žalobcom a
žalovaným sprostredkoval. Objednávku mu odovzdal aj osobne. Vzhľadom na odstup času, skoro 4

roky, v e-mailovej schránke už túto objednávku nemá, nakoľko túto priebežne čistí a nedisponuje ani
originálom objednávky. Záverom konštatoval, že peniaze (15.000,- €) mu žalobca zaslal za účelom
nákupu tovaru. Aj keď ich nazýva vratná zábezpeka neovplyvňuje to, že boli určené práve na nákup
objednaného tovaru. Inak by neexistoval dôvod pre poslanie akýchkoľvek peňazí zo strany žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Rámcovou zmluvou o obchodnej
spolupráci (Framework agreement for trade cooperation), Podaním žalovaného s uvedením údajov o
spoločnosti a čísla účtu pre zaslanie vratnej zábezpeky, Výpisom z účtu žalobcu z 5. 2. 2014, Výpoveďou
Rámcovej dohody a výzvou na vrátenie zábezpeky zo 17. 4. 2014, Odporom proti platobnému rozkazu,
Vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, Výzvami na prevzatie tovaru v angličtine zo 4.

3. 2014 a 24. 3. 2014, Objednávkou v angličtine zo 17. 2. 2014, Prehlásením predsedu predstavenstva
žalobcu z 26. 9. 2017, ako i ostatným obsahom spisového materiálu a vykonaním týchto dôkazov zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Medzi stranami súdneho sporu nie je sporné, že medzi sebou uzavreli Rámcovú zmluvu o obchodnej

spolupráci, kde žalobca vystupoval ako predajca a žalovaný ako distribútor. Predmetom zmluvy mal
byť predaj tovaru ponúkaného distribútorom predajcovi za kúpnu cenu dohodnutú v zmysle objednávky
predajcu potvrdenej distribútorom. Sporná nie je ani skutočnosť, že žalobca po uzatvorení Rámcovej
zmluvy poslal 5. 2. 2014 žalovanému sumu vo výške 15.000,- € a následne podaním zo 17. 4. 2014
vypovedal citovanú Rámcovú zmluvu. Sporný ostal dôvod zloženia sumy 15.000,- € zo strany žalobcu

žalovanému. Žalobca argumentoval, že išlo o vratnú zábezpeku a po odstúpení od zmluvy žiadal jej
vrátenie. Žalovaný naopak tvrdil, že zložená suma bola zálohou resp. platbou za predtým žalobcom
záväzne objednaný tovar (elektrické zubné kefky spolu v hodnote 15.000,- €), ktorý má stále na
sklade pripravený na odber. Rovnako spornou ostala skutočnosť, či si žalobca v postavení predajcu
objednal tovar od žalovaného (distribútora), čo žalobca od začiatku konania popieral a naopak žalovaný

odôvodňoval kúpu tovaru pre žalobcu práve existenciou objednávky.

10. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné11. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v

zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

12. Primárne súd konštatuje, že po uzavretí Rámcovej zmluvy medzi sporovými stranami, žalobca od
tejto riadne a zmluvne dohodnutým spôsobom odstúpil (uplatnil výpoveď z Rámcovej zmluvy v súlade s

jej článkom 5.4), ktorú výpoveď žalovaný prevzal 25. 4. 2014. Zároveň nie je sporný ani fakt, že žalobca
poukázal na účet žalovaného sumu 15.000,- €. Žalovaný v priebehu konania síce tvrdil, že suma mu
bola poukázaná ako záloha za predtým objednaný tovar pre žalobcu, avšak z jeho vlastného podania
s identifikačnými údajmi spoločnosti (najmä bankovými) vyplýva, že tieto žalobcovi poslal na základe
telefonického rozhovoru z dôvodu zaslania (prevodu) „vratnej zábezpeky“ a nie zálohy (resp. kúpnej
ceny) za záväzne objednaný tovar.

13. Súd prvej inštancie ďalej skúmal najmä žalovaným predložené podanie v angličtine datované
k 17. 2. 2014 so stručným textom (2 vety), z ktorého vyplýva, že žalobca si objednáva elektrické
zubné kefky spolu v hodnote 15.000,- € (6,- € za jednu kefku). Ide však prinajlepšom len o kópiu
objednávky, nakoľko sám žalovaný potvrdil, že originálom nedisponuje a to aj napriek tomu, že originál

mu mal osobne odovzdať pán Jánuš (Poliak žijúci na Slovensku, ktorý celý obchod sprostredkovával).
Rovnako aj podpis na tomto podaní je zjavne len odkopírovaný prípadne naskenovaný. Skutočnú
existenciu objednávky nepreukázal ani predložením e-mailu, ktorým, ako tvrdil žalovaný, si mal žalobca
tovar objednať. Argument, že vzhľadom na odstup času už nemá objednávku v emailovej schránke,
nakoľko si ju priebežne čistí je irelevantný, keďže procesné strany musia preukazovať svoje tvrdenia

a prípadná absencia prezentácie dôkazov spôsobuje neunesenie dôkazného bremena. Predložená
objednávka v angličtine je datovaná k 17. 2. 2014 a ak by bola žalovanému skutočne v tom období
doručená (podaniami predloženými súdu zo 4. 3. 2014 a 24. 3. 2014 mal vyzývať žalobcu na prevzatie
objednaného tovaru), tak sa načŕta otázka, prečo tieto písomnosti žalovaný súdu predložil až 8. 6. 2017
(spolu aj s inými dokumentami) a nie hneď s odporom, doručeným už 2. 1. 2015, kedy uvedenými

dokumentami, ak by boli reálne a pravé, musel disponovať. V zmysle naznačeného je však prítomné
aj podozrenie, že kópia objednávky predložená žalovaným je len falzifikátom resp. bola vyrobená
dodatočne z dôvodu súdneho konania. Správne ďalej poukázal žalobca na fakt, že v názve jeho
spoločnosti v záhlaví predloženej kópie objednávky je chybne uvedený názov mesta Warszawa ako
aj ulice sídla žalobcu, pričom je nepravdepodobné, že by žalobca ako objednávateľ a zasielateľ tejto

objednávky urobil chyby v adrese vlastnej spoločnosti. Žalobca navyše predložil súdu Prehlásenie
svojho Predsedu predstavenstva, kde potvrdil, že nikdy nevykonal objednávku v spoločnosti žalovaného
na doručenie elektrických zubných kefiek ani na žiadne iné tovary ktorých predávajúcim je žalovaný.
Objednávku predloženú žalovaným označil za falošnú a podpisy ktoré sa na nej nachádzajú nepatria
jemu ani inému členovi predstavenstva. Tieto skutočnosti podľa súdu len zvýrazňujú podozrenie, že

objednávka nikdy neexistovala a bola len dodatočne vyrobená.

14. Konanie v zmysle CSP je kontradiktórne a strany sporu, ak chcú byť v spore úspešné, sú povinné
svoje tvrdenia preukázať. Za najdôležitejšie v tejto veci súd považuje neunesenie dôkazného bremena
žalovaným,ktorýpotvrdil,žesuma15.000,-€,predstavujúcavratnúzábezpeku(niezálohuzaobjednaný

tovar) mu na účet doručená bola, ale žiadnymi relevantnými a hodnovernými dôkazmi (originálom
objednávky, vytlačeným e-mailom alebo prípadne svedeckou výpoveďou) nepreukázal, že žalobca
si od neho akýkoľvek tovar skutočne objednal (či už osobne, emailom, eventuálne aj telefonicky) a
neexistuje teda dôvod ďalej citovanú sumu zadržiavať. Predloženú objednávku súd z vyššie uvedených
dôvodov nepovažoval za vierohodný dokument a navyše má ísť len o kópiu objednávky. Po výpovedi z

Rámcovej zmluvy žalobcom (odstúpení) a keďže žiadny tovar preukázateľne nebol objednaný (logicky
ani dodaný), je žalovaný v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný poskytnuté peňažné
plnenie žalobcovi vrátiť. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami riadne zanikol a v prípade nevrátenia
predmetnej sumy by zo strany žalovaného išlo o bezdôvodné obohatenie.

15. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potrebyosobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

17. Keďže žalovaný sa dostal so svojím plnením (vrátením sumy prevzatej od žalobcu po odstúpení/
vypovedanízmluvyžalobcom)doomeškania,súdpriznalžalobcoviuplatnenýzákonnýúrokzomeškania
vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy tak, ako to žiadal, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, od kedy
mu vznikol uplatnený nárok na úhradu (vrátenie) zaplatenej zábezpeky (od 1. 5. 2014 do zaplatenia
- Výpoveď Rámcovej zmluvy a výzva na vrátenie dohodnutej a uhradenej zábezpeky doručená
žalovanému 25. 4. 2014 /nerozporoval/ s lehotou na zaplatenie 5 dní od doručenia, teda do 30. 4. 2014).

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na

§ 262 ods. 2 CSP.

19. S poukazom na načrtnuté argumenty súd rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.