Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200195
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3016200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Stormex, s.r.o. so sídlom
Považská Bystrica, Sládkovičova 2545, IČO: 44 341 911, právne zastúpený: CHARGE DAVOUÉ UJ
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vlárska 458, Trenčín proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 podľa § 74 ods. 4

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správny orgán I. stupňa“) č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015,
ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g/ Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013
vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty.

3. Žalobca v správnej žalobe namietal postup správnych orgánov v konaní a nedostatočné odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne a nejasné, nakoľko v ňom nebolo uvedené,
aké skutočnosti vyplývajú z jednotlivých dôkazov a akými úvahami bol správny orgán prvého stupňa
vedený pri vydávaní rozhodnutia a hodnotení dôkazov. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, krajských súdov a judikatúru ESĽP uviedol, že na konanie o správnom delikte
rovnako ako na konanie o priestupkoch dopadá čl. 6 Dohovoru, teda právo na spravodlivý proces.
Rovnako z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) 1 pre členské štáty o správnych sankciách

schváleného Výborom ministrov zo dňa 13.02.1991 vyplýva, že pri ukladaní administratívnych sankcií
platia analogicky základné podmienky ukladania trestných sankcií. Žalobca zastával názor, že správne
orgány porušili právo žalobcu ako daňového subjektu vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru tým, že nebol
oboznámený s obvinením zo správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu, nebola mu daná možnosťžiadnym spôsobom sa tomuto obvineniu brániť, nemal prostriedky a možnosti na prípravu svojej
obhajoby, nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich,
nemal možnosť navrhovať dôkazy a byť prítomný pri procese dokazovania a nemal právo byť prítomný

na konaní o vlastnom obvinení. Žalobca rovnako namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného, nakoľko tento sa vo svojom odôvodnení nijako nezaoberal postupom správneho orgánu
prvého stupňa ani jeho odôvodnením. Žiadal rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň žiadal priznať trovy konania.

4. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že vydaniu rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia predchádzala daňová kontrola a daňové konania, ktorých žalobca bol
účastníkom.ŽalobavoveciuplatnenianadmernéhoodpočtudanejesamostatnýmkonanímnaKrajskom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/110/2015. Zastával názor, že do rozhodnutia č. 768100/2015 zo
dňa 08.06.2015 nebolo potrebné prepisovať obsah, zistenia, dôkazy a úvahy uvedené v rozhodnutí č.
102463278/2016 zo dňa 01.02.2016. Opakované konanie správcu dane by bolo neefektívne, v rozpore

so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Týmto postupom správca dane ani žalovaný
neupreli žalobcovi žiadne práva, pretože žalobca bol v predchádzajúcich konaniach so všetkými
zisteniami a úvahami oboznámený. Ani podanie žaloby žalobcom nemá vplyv na uloženie pokuty. Ak by
bolo rozhodnutie správcu dane v súdnom konaní zrušené, podľa § 155 ods. 13 Daňového poriadku by
bola novým rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená

alebo zrušená z úradnej moci. Žalobca uplatnil všetky zákonné možnosti počas daňových konaní,
vyjadroval sa ku skutkovým zisteniam, uplatnil odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane a podal žalobu.
Žalobca si tak uplatnil všetky práva, ktoré mu boli priznané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a
čl. 13 Dohovoru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Krajský súd v Trenčíne o podanej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2016, č.k.
11S/65/2016-73 tak, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102463278/2016 zo dňa
1. februára 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015
zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že

žaloba bola podaná dôvodne a správny orgán prvého stupňa nepostupoval zákonným spôsobom, keďže
žalobcovi nedoručil oznámenie o začatí správneho konania za správny delikt a žalobca nemohol uplatniť
svoje práva v správnom konaní.

6. Rozsudok tunajšieho súdu napadol kasačnou sťažnosťou žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší súd

SR rozsudkom zo dňa 28.11.2019 sp.zn. 2Asan/3/2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/65/2016-73 zo dňa 20.12.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší
súd SR vyslovil záväzný právny názor, že analogická aplikácia zásad trestného konania sa na konanie v
rámci správneho trestania neuplatňuje absolútne, ale primerane s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach ako je prejednávaná vec - rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/30/2016 z 28.03.2018 a tiež na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn.
II.ÚS 555/2018 z 28.11.2018, v zmysle ktorých nedoručenie oznámenia o začatí správneho konania, v
ktorom bola uložená pokuta za správny delikt s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, t.j. ak pokuta za
správny delikt je zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť
vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o určení rozdielu DPH, nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí

správnych orgánov a vrátenie vecí na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trenčíne opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov
podľa § 194 a nasl. SSP, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 a § 195 SSP) nariadil vo
veci pojednávanie a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102463278/2016zodňa1.februára2016,ktorýmžalovanýpodľa§74ods.4Daňovéhoporiadkupotvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktorým
správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/

Daňovéhoporiadku-uplatnenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobieIV.štvrťrok2013vovýške,
ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty.9. V prejednávanom prípade vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo daňové konanie a
daňová kontrola vykonaná u daňového subjektu (t.j. žalobcu) za účelom zistenia oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013. O výsledku

vykonanej kontroly bol spísaný Protokol č. 9312402/5/4836526/2014/RagT zo dňa 30.10.2014 spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole, ktorý bol daňovému subjektu
doručený dňa 03.11.2014. K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňom doručenia protokolu o daňovej
kontrole žalobcovi. Nasledujúci deň, t.j. 04.11.2014 začalo vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového
poriadku, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane č. 9312402/5/443244/2015/PríV zo

dňa27.02.2015,ktorýmbolžalobcoviakoplatiteľovidanezpridanejhodnotyurčenýrozdielvsume4.920
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 znížením nadmerného odpočtu
zo sumy 6.060,76 eur na sumu 1.140,76 eur, nakoľko správca dane neuznal právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. OF2013/0542, OF2013/0545, OF2013/0596,
OF2013/0599, OF2013/0657 a OF2013/0658 vystavených dodávateľom AGENCY GEMINI s.r.o. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 768100/2015 zo dňa 08.06.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo.
Predmetné rozhodnutie vo veci nadmerného odpočtu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2015.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 1.
februára 2017, č.k. 13S/110/2015-132 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku žalobca podal kasačnú
sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol.

10. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015
uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového
poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je
väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. Štvrťrok 2013 a právoplatným
rozhodnutím o určení rozdielu na DPH v sume 4.920 eur. Citoval zákonné ustanovenia, podľa ktorých
vo veci rozhodol a výpočet uloženej pokuty.

11. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkový stav
zistený prvostupňovýmsprávnym orgánom a správne právne posúdenie. K námietke žalobcu v odvolaní,
týkajúcej sa postupu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo

vydané ako akt svojvôle správcu dane, pokuta bola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového
poriadku na základe právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu DPH. Daňový poriadok neumožňuje
správcovi dane rozhodovať o druhu a výške sankcie v takomto prípade, nakoľko zákonodarca sám určil
druh a spôsob výpočtu pokuty priamo v zákone, správca dane postupoval v súlade so zákonom, pričom
chránil záujmy štátu.

12. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

12.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12.2. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12.3. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 58 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok) ak daňové konanie

začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal
voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.13.1. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných predpisov.

13.2. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane
znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/.

13.3. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške
rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1, 5 násobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo
výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou
uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

14. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci správneho deliktu, za ktorý
bola napadnutými rozhodnutiami žalobcovi uložená pokuta, boli zo strany správnych orgánov vykonané
v súlade so zákonom.

15. V prejednávanom prípade žalobca namietal porušenie viacerých jeho práv, vyplývajúcich z čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s tým, že pri ukladaní administratívnych sankcií analogicky
platia základné podmienky ukladania trestných sankcií.

16. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR v prejednávanej veci, ktorým je viazaný. Správny súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Asan/3/2017 zo dňa 28.11.2019, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že uvedená námietka je nedôvodná a osobitné neoznámenie začatia konania o
uložení sankcie zo strany správcu dane v prejednávanej veci, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,

nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov.

17. Okrem vyššie uvedenej námietky žalobca v podanej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný len prevzal arbitrárne a nedostatočné odôvodnenie
od správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď

prvostupňový správny orgán a žalovaný v rozhodnutiach uviedli, z akého dôvodu bola žalobcovi
pokuta uložená, podľa akých zákonných ustanovení príslušného zákona - Daňového poriadku vo veci
rozhodovali a odôvodnili výpočet a výšku uloženej sankcie. Žalovaný v odôvodení rozhodnutia sa vyjadril
i k námietkam žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a jeho rozhodnutie má všetky
zákonom požadované náležitosti.

18. Na záver správny súd vzhľadom k skutočnosti, že doposiaľ Najvyšší súd SR nerozhodol o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 13S/110/2015 uvádza, že Daňový poriadok rieši
i situáciu, ak by rozhodnutie žalovaného a správcu dane, ktoré je podkladom pre toto konanie o uložení
pokuty za správny delikt, bolo zrušené a to v ust. § 155 ods. 13 Daňového poriadku.

19. Správny súd s poukazom na nedôvodnosť námietok žalobcu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal,
nakoľko mu v konaní pred správnym súdom a kasačným súdom žiadne dôvodne vynaložené trovy

nevznikli (§ 168 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo

dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.