Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200618.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu BEST MEAT
s.r.o., Jenisejská 45A Košice - mestská časť Nad jazerom 040 12, IČO: 46 645 217, právne zastúpeného
JUDr. Pavlom Gombošom, advokátom, Popradská 66
, 040 01 Košice proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, na
základe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy spočívajúcemu vo výkone daňovej kontroly

vykonávanej správcom dane na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému sudu v Prešove dňa 21.09.2017 domáhal preskúmania
iného zásahu žalovaného, ktorý mal spočívať vo výkone daňovej kontroly vykonávanej správcom dane

na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie október 2013.

2. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v zdaňovacom období október 2013
si v podanom daňovom priznaní uplatnil nárok na odpočet v sume 99 433,36 EUR. V protokole o daňovej
kontrole bol vyčíslený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 93 373,48 EUR. Nadmerný odpočet

zistený správcom dane po kontrole v sume 6 059,88 EUR bol daňovému subjektu poukázaný v zmysle
§ 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, do 10 dní
od ukončenia kontroly, t.j. od dátumu doručenia protokolu.

3. Žalobca si podaným daňovým priznaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2013 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 99 433,36 EUR. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti

nárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobieoktóber2013bolavykonanánažiadosti
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sekcie daňovej a colnej č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXXX/
XXXX zo dňa 8.01.2014 v rámci výkonu koordinovaných kontrol.

4.Dňa21.01.2014začaladaňovákontrolaasplnomocnenýzástupcaspoločnostiMVDr.K.H.sadostavil
na Daňový úrad Prešov, oddelenie daňovej kontroly 1 (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) a predložil

doklady k výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtuza zdaňovacie obdobie október 2013. O tomto úkone bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dra.

5. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanci žalovaného vyhotovili Protokol
z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2017, ktorý bol zaslaný na adresu sídla spoločnosti spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2017. Vo výzve
stanovil správca dane daňovému subjektu lehotu na podanie vyjadrenia 25 pracovných dní od dátumu

doručenia tejto výzvy. Protokol o kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole boli žalobcovi doručené dňa 24.07.2017.

6. Žalovaný doručil elektronicky dňa 21.08.2017 svoje vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 13.07.2017.

7. Žalovaný prerušil daňovú kontrolu. Dôvodom na prerušenie predmetnej daňovej kontroly bolo
podľa § 61 ods. 1 písm. b) DP zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 (k obchodnému partnerovi L., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 (k obchodnému partnerovi SPÓLKA JAWNA MIKULEC, MOSZCZENICA,

NIZNA 144, 33-340 SACZ , PL7342599908) a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014
(k obchodnému partnerovi "U." N. M. K. 5, XX-XXX U., IČ DPH: K z dôvodu, že bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej
pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 za účelom preverenia
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu a poskytnutia služby z iného členského

štátu tuzemskému odberateľovi. Pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013 správca dane z
predložených dokladov zistil, že žalobca tovar zakúpený od tuzemských dodávateľov následne predal
odberateľom do iného členského štátu EÚ (uskutočnil dodanie tovaru z tuzemska do iného členského
štátu), resp. že kontrolovanému tuzemskému daňovému subjektu boli poskytnuté služby (preprava

tovaru a sprostredkovanie predaja) od dodávateľa z iného členského štátu. Súčasne bolo v priebehu
výkonu daňovej kontroly zistené, že žalobca obchodoval s mäsom s pôvodom v iných krajinách EÚ,
pričom jeho preprava bola uskutočnená priamo od dodávateľa z EÚ konečnému príjemcovi, ktorý
bol odberateľom kontrolovanej spoločnosti. Fakturačne však tieto dodávky prechádzali cez ďalšie dve
slovenské spoločnosti, ktoré boli taktiež zahrnuté do výkonu koordinovaných kontrol. Vyššie uvedeným

konštatovaním žalovaný predložil a preukázal súdu opodstatnenosť zaslaných žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií.

8. Správca dane daňovú kontrolu prerušil dňom 25.11.2014 uvedeným v rozhodnutí č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 20.11.2014 o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v súlade s § 61 ods. l a ods. 3 Daňového poriadku.
Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu, MVDr. Pavlovi
H., doručené dňa 27.11.2014. V zaslanom rozhodnutí správca dane uviedol, že daňová kontrola bude
prerušená do obdŕžania podkladov, na základe ktorých bude možné určiť daňovú povinnosť. V čase
trvania prerušenia daňovej kontroly zamestnanci správcu dane nevykonávali žiadne úkony v súlade

s § 61 DP, s výnimkou umožnenia nahliadnutia do spisu daňovej kontroly dňa 21.04.2015 vtom čase
splnomocneného zástupcu spoločnosti Ing. K. E. ako štatutárneho zástupca spoločnosti Y. Einsteinova
21, XXX XX G., IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX. O nahliadnutí do spisu bola dňa 21.04.2015
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX a úradný záznam č. XXXXXX/XXXX.

9. Dožiadaním č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 28.02.2014 správca dane požiadal v zmysle
§ 21 Daňového poriadku Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen o preverenie 18-tich faktúr
vystavených žalobcom G. S. s. r. o., J. č. 1, XXX XX H. (do 13.12.2XX3 sídlo S. XX, XXX 01 H.) pre
odberateľa K. S. s.r.o., K. XXX, XXX XX L., F.: XX XXX XXX, O.: XXXXXXXXXX, IČ O.: N v zdaňovacom
období október 2013, pri ktorých základ dane bol v sume 447 869,25 EUR a daň vyčíslená na nich bola

v sume 89 573,88 EUR. Ku kontrole boli zo strany žalobcu predložené faktúry s jednou prílohou, ktorou
bol dodací list. Správny orgán I. stupňa žiadal preveriť u daňového subjektu POZANA S. s. r. o. tieto
skutočnosti:- či daňový subjekt mal predmetné faktúry zaevidované v evidencii došlých faktúr (napr. v knihe došlých
faktúr), či boli predmetné faktúry zúčtované v účtovníctve spoločnosti, či sa predmetné faktúry zhodovali
po formálnej stránke - písmo, pečiatka, podpis, číslovanie a iné so zaslanými kópiami faktúr;

- či daňový subjekt uhradil sumy fakturované týmito faktúrami, kedy a akým spôsobom (v hotovosti alebo
bezhotovostným prevodom prostredníctvom bankových účtov), na aké číslo účtu smerovali platby za
tovar. V prípade zaplatenia faktúr na iný účet ako je účet dodávateľa (napr. účet spoločnosti PB Finančné
služby, a. s., Hattalova 12, Bratislava) žiadal predložiť dohodu, zmluvu, resp. obdobný písomný prejav
vôle, z ktorého by vyplynuli dôvody platenia faktúr na bankový účet iného majiteľa;

- preveriť, či predmetné faktúry boli zaevidované v povinných evidenciách k DPH a či z predmetných
faktúr bola odpočítaná DPH v príslušnom zdaňovacom období;
- preveriť, či tovar bol skutočne dodaný, kto konkrétne tovar preberal za spoločnosť K.
S. s. r. o., Zvolen;
- preveriť, kto zabezpečoval (dodávateľ resp. odberateľ) a kto vykonával prepravu tovaru, akým
spôsobom bola vykonávaná (vlastnými motorovými vozidlami resp. dodávateľským spôsobom);

- pri preprave vlastnými vozidlami žiadal preveriť, či motorové vozidlá boli evidované v majetku
spoločnosti (zistiť z evidencie hmotného majetku), či bol na tieto vozidlá vykázaný nákup a spotreba
PHM, či boli vedené výkazy jázd, či vozidlo spĺňalo podmienky na prepravu hovädzích štvrtí, br. egrezov,
bravčového pleca a pod. (t. j. či tieto autá mali chladiace systémy), kto konkrétne šoféroval tieto autá
(vlastní vodiči v riadnom pracovnom pomere, resp. živnostníci a pod.);

- pri preprave dodávateľským spôsobom zistiť, kto prepravu zabezpečoval, fakturoval, či
fakturovaná preprava súhlasila s dátumom dodania tovaru podľa dodacích listov, akými vozidlami bola
preprava uskutočnená;
- preveriť, komu bol následne tovar fakturovaný (či bol ďalej fakturovaný veľkoodberateľom, resp. do
predajní spoločnosti K. S. s. r. o.);

- v prípade, ak spoločnosť K. S. s. r. o. Zvolen nakupovala mäso aj od iných dodávateľov, žiadal ich
identifikáciu.

10. Listom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/MelJ zo dňa 15.04.2014, doručeným na správny orgán
I. stupňa dňa 28.04.2014 zaslal požiadaný Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen odpoveď

na uvedené dožiadanie. Súčasťou odpovede bola Zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/MelJ zo dňa 19.03.2014 s prílohami a Úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/MelJ zo dňa 11.04.2014 s prílohami (vyhotovený k dokladom doručeným mailom). V zmysle
zaslanej zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/MelJ zo dňa 19.03.2014
daňový subjekt K. S. s.r.o. zastupoval konateľ spoločnosti p. Jozef A.. Pri miestnom zisťovaní dňa

19.03.2014 zamestnanci Daňového úradu Banská Bystrica, pobočky Zvolen skutočne položili konateľovi
spoločnosti otázky, na ktoré on odpovedal a podal vysvetlenie. Súčasne prevzali fotokópie dokladov, z
ktorých pre ďalší výkon daňovej kontroly boli najdôležitejšie doklady k preprave fakturovaného mäsa -
medzinárodné nákladné listy (CMR).

11. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 v zmysle predloženej evidencie pre
účely dane z pridanej hodnoty uviedol základ dane z dodania tovarov a služieb s oslobodením od
dane v sume 656 874,08 EUR (údaj z r. 15, 16 podaného daňového priznania) podľa § 43 ods. 1 a 4
zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z odberateľských faktúr vystavených
pre odberateľov z iného členského štátu EÚ. Faktúry pre odberateľa "U." N. M. K. 5, XX-XXX U., IČ

O.: K vystavené v októbri 2013 celkom 10 ks predstavovali z tejto čiastky sume 603 428,38 EUR.
Žalobca ku kontrole predložil odberateľské faktúry s jednou prílohou - potvrdením o prijatí tovaru
odberateľom. Za účelom preverenia dodania tovaru pre poľského odberateľa "U. N. M. bola dňa
15.04.2014 prostredníctvom žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, oddelenia CLO,
zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra. Správca

dane preveroval v rámci skôr zaslanej výzvy na súčinnosť aj pohyb vozidiel, ktoré mali uskutočniť
prepravu hydiny do Poľska z jednotlivých slovenských dodávateľských fariem na základe evidenčných
čísel uvádzaných na potvrdení o prijatí tovaru (vyhotovených poľským odberateľom), pričom podľa
údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ich pohyb v uvedenom čase na území SR
nebol zaznamenaný.

12. V uvedenej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane žiadal preveriť: identifikačné
údajeodberateľa,druhtransakcie,druhtovaru,fakturovanúsumu,prijatieazaúčtovaniefaktúr,priznanie
dane, následný pohyb dodaného tovaru, prepravu tovaru, jej objednanie a zaplatenie, vlastníkapoužitých dopravných prostriedkov, platby za faktúry, či bol pri vykladaní tovaru - jatočných kurčiat
prítomný zástupca veterinárnej správy, či boli dodávky potvrdené v medzinárodnom elektronickom
systéme TRACES (certifikát k pôvodu hydiny), či dožiadaný daňový subjekt mal povolenie na

obchodovanie so živou hydinou a na vykonávanie prepravy živej hydiny vozidlami uvádzanými na
potvrdeniach o prijatí tovaru, či mal tento subjekt záznamy o zaplatení mýta a tachografické záznamy
k prevádzke vozidiel uvádzaných na potvrdeniach o prijatí tovaru odberateľom, či mal povolenie na
obchodovanie so živou hydinou a na jej prepravu, informácie o osobe, ktorá uskutočnila objednávku.

13. Dňa 23.02.2015 bola na správny orgán I. stuúňa doručená odpoveď na žiadosť o výmenu informácií
č. XXXXX/XX/K. zo dňa 15.10.2014 vrátane príloh (skenov dokumentov), zaevidovaná pod ev. č. X/
XXXXXX/XXXX. Do uvedenej odpovede nahliadol dňa 21.04.2015 v tom čase splnomocnený zástupca
spoločnosti Ing. K. E. ako štatutárny zástupca spoločnosti Y. Q. E. & H., v.o.s. O tomto nahliadnutí do
spisu bola dňa 21.04.2015 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX ako aj úradný
záznam č. XXXXXX/XXXX.

14. Na základe doručenej odpovede správca dane ponechal v r. 15 a 16 daňového priznania hodnotu
oslobodených dodaní hydiny podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, týkajúcu sa faktúr pre "U." N. M. v sume priznanej žalobcom. Obsah odpovede,
akoajzaslanéprílohy,objasňujúceprepravuhydinyaokolnostiobjednávokanakládkynaSlovenskuako

aj vykládky v Poľsku súčasne s ďalšími získanými informáciami mali vplyv na uplatňované odpočítanie
dane pri samozdanení z dodávateľskej faktúry za služby sprostredkovania od iného poľského subjektu
N. Z. S., S., J. XXX, XX-XXX N. , K Pri tomto samozdanení bol však vplyv na výšku uplatňovaného
nadmerného odpočtu nulový, nakoľko pri uvedenej faktúre došlo k neuznaniu odpočítania dane, ale
súčasne bola aj znížená daňová povinnosť žalobcu o rovnakú sumu.

15. O uvedenom bol žalobca informovaný následne aj v zaslanom oboznámení s vykonanými
úkonmi a zisteniami č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017. Správca dane so všetkými zistenými
skutočnosťami a vykonaným dokazovaním oboznámil písomne žalobcu. Správca dane v oboznámení
a v protokole z kontroly len interpretoval doručenú informáciu a nevyvodil na základe nej z nej postih

voči žalobcovi ovplyvňujúci výšku uplatneného nadmerného odpočtu. Porušenie prejednávacej zásady
zo strany správcu dane je nedôvodná.

16. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca oslobodzoval od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v r. 15 a 16 podaného daňového priznania

taktiež dodanie tovaru - bravčového mäsa poľskému odberateľovi L. S. "Y." J.K.J. Y. N. Z., H. XXX, XX-
XXX X., IČ O.: K na základe dvoch faktúr v celkovej sume 53 445,70 EUR.

17. Dňa 15.04.2014 prostredníctvom žalovaného, oddelenia CLO, bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra na základe odberateľských faktúr OFEUR

XXXXXXXXXX a OFEUR XXXXXXXXXX. Dňa 16.10.2014 bola na DÚ Prešov doručená odpoveď
na žiadosť o výmenu č. XXXXX/XX/PETP zo dňa 15.10.2014, zaevidovaná pod ev. č. X/XXXXXXX/
XXXX. Súčasťou odpovede boli aj zaslané skeny faktúr, dodacích listov a dokladov o preprave (CMR).
Do uvedenej odpovede nahliadol dňa 21.04.2015 vtom čase splnomocnený zástupca spoločnosti Ing.
K. E. ako štatutárny zástupca spoločnosti TAX Q. E. & H., v.o.s. O tomto nahliadnutí do spisu bola

dňa 21.04.2015 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX ako aj úradný záznam č.
XXXXXX/XXXX.

18. O uvedenom bol žalobca informovaný následne aj v zaslanom oboznámení s vykonanými úkonmi
a zisteniami č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017, v ktorom zhrnul všetky zistené skutočnosti a

vykonané dokazovanie.

19. Na základe údajov získaných z odpovede k danej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ako aj
výsledkov preverovania uskutočnenia prepravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., s
prihliadnutím na údaje získané z dožiadania týkajúceho sa dodávateľskej spoločnosti E. SK, s.r.o. bolo

spochybnené fakturované dodanie mäsa podľa dvoch predložených faktúr. To sa odrazilo v znížení r.
15 a 16 daňového priznania týkajúcich sa oslobodených plnení podľa § 43 (dodania tovarov do iného
členského štátu EÚ) o sumu zodpovedajúcu hodnote týchto dvoch faktúr. Nadväzne bolo neuznanéodpočítanie dane z dodávateľských faktúr od slovenského dodávateľa E. s.r.o. vr. 21 a 23 daňového
priznania.

20. Súčasťou preverovania dokladov predložených k daňovej kontrole boli aj dve faktúry od poľského
dodávateľa N. Z. S., S., J. XXX, XX-XXX N. , K za poskytnuté služby prepravy tovaru a sprostredkovania
predaja hydiny do Poľska. Za účelom preverenia dodania týchto služieb dodávateľom N. Z. S. bola
dňa 15.04.2014 prostredníctvom žalovaného, oddelenia CLO, zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra. Dňa 05.02.2015 bola na DÚ Prešov doručená odpoveď

na žiadosť o výmenu informácií č. XXXXX/XX/PETP zo dňa 04.02.2015, zaevidovaná pod ev. č. X/
XXXXXX/XXXX. Súčasťou odpovede boli aj zaslané skeny dokumentov. Pokiaľ ide o odvolanie sa
poľskej daňovej správy v odpovedi na MVI na už zasielané dokumenty k inej žiadosti č. I._SK_ XXXXX/
XX/Fek_PL_XXXXXX_XXXX_AF_RI tieto boli vyhodnotené ako doplňujúce informácie upozorňujúce
na už vybavenú obdobnú žiadosť zaslanú zo strany slovenskej daňovej správy v súvislosti s výkonom
koordinovaných daňových kontrol v reťazci spoločností obchodujúcich s mäsom a hydinou. Skeny

dokumentov zaslané ako príloha odpovede boli vyhodnotené ako postačujúce a týkajúce sa spoločnosti
BEST S. s.r.o.

21. Do uvedenej odpovede taktiež nahliadol dňa 21.04.2015 vtom čase splnomocnený zástupca
spoločnosti F.. K. E. ako štatutárny zástupca spoločnosti TAX Q. E. & H., v.o.s., o čom bola dňa

21.04.2015 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX ako aj úradný záznam
č. XXXXXX/XXXX. O uvedenom bol žalobca informovaný následne aj v zaslanom oboznámení s
vykonanými úkonmi a zisteniami č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017, v ktorom zhrnul všetky
zistené skutočnosti a vykonané dokazovanie.

22. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 uplatňoval odpočítanie danie vr. 21
a23 daňového priznania z 19-tich faktúr od tuzemského dodávateľa E. 065 11 Nová Ľubovňa 505, IČO
XXXXXXXX, IČ O.: N O. XXXXXXXXXX (v sume dane 93 373,48 EUR), predmetom ktorých bol nákup
bravčového a hovädzieho mäsa. Porovnaním údajov k nákupu a predaju mäsa na základe predložených
faktúr bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol celý objem hovädzieho i bravčového

mäsa predaný jednému slovenskému odberateľovi K. S. s.r.o., K. XXX, XXX XX L., F.: XX XXX XXX, O.:
XXXXXXXXXX, IČ O.: N (v 18 prípadoch) a v dvoch prípadoch poľskému odberateľovi ZAKLADY S. "Y."
J.K.J. Y. N. Z., H. XXX, XX-XXX X., IČ O.: K (dodanie zo dňa 08.10.2013).

23. Listom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 11.04.2014 požiadal Daňový úrad Prešov,

pobočku Poprad o vykonanie úkonov u dodávateľa E. SK s.r.o. na základe faktúr vystavených pre
odberateľa BEST S. s.r.o. k nákupu hovädzieho a bravčového mäsa. Dňa 28.05.2014 bola listom
evidovanýmpod.č.X/XXXXXXX/XXXXnaDÚPrešov,ODK1doručenáodpoveďnažiadosťovykonanie
úkonov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šim zo dňa 20.05.2014 s prílohami.

24. Ďalším dožiadaním č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 28.02.2014 bol požiadaný Daňový
úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen o preverenie faktúr vystavených daňovým subjektom BEST S.
s. r. o. pre odberateľa K. S. s.r.o. za účelom overenia predaja bravčového a hovädzieho mäsa. Listom
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/MelJ zo dňa 15.04.2014, doručeným na Daňový úrad Prešov dňa
28.04.2014 a zaevidovaným pod ev. č. došlej pošty č. X/XXXXXXX/XXXX zaslal požiadaný DÚ Banská

Bystrica, pobočka Zvolen odpoveď na uvedené dožiadanie.

25. Súčasťou odpovede zaslanej z Daňový úrad Prešov, pobočky Poprad boli aj v prílohách zaslané
kópie faktúr, medzinárodných nákladných listov ako aj zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Šim zo dňa 13.05.2014 vykonanom na adrese Slavkovská cesta 54, Kežmarok

u subjektu E. SK s.r.o. za prítomnosti konateľky spoločnosti S.. E. H. a ako iná osoba je uvedený
splnomocnený zástupca spoločnosti G. S. s.r.o. MVDr. K. H.. Doklady k preprave poukazujú, že
predmetom dodávok bolo mäso nakúpené v iných štátoch EÚ (Belgicko, Holandsko) ktorého preprava
vo väčšine smerovala priamo na Slovenska do spoločnosti K. S. s.r.o., resp. do Poľska a odtiaľ do
spoločnosti POZANA S. s.r.o. Fakturačne však tieto dodávky prešli od dodávateľov z Belgicka, príp.

Holandska na poľských odberateľov, následne na spoločnosti M. K., spol. s r.o., H., Y. spol. s r.o.,
následne na E. SK s.r.o., G. S. s.r.o. a odtiaľ na konečného odberateľa K. S. s.r.o. Taká dodávka tovaru,
ktorá je v rámci obchodného vzťahu spojená s prepravou je tzv. pohyblivá dodávka (miesto dodania sa
určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava - § 13 ods. 1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Všetky ostatné
dodávky sú nepohyblivé, čo znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení

neskorších predpisov).

26. Nakoľko časť zakúpeného bravčového mäsa od E. SK s.r.o. mala byť podľa predložených faktúr
predaná poľskému odberateľovi bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9701401 /X/
XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 na odberateľa L. S. "Y." J.K.J. Y. N. Z., H. XXX, XX¬XXX X., IČ

O.: K prostredníctvom FR SR, oddelenia CLO na základe odberateľských faktúr: Q. Dňa 16.10.2014 bola
na správny orgán I. stupňa doručená odpoveď na túto žiadosť č. 5XXXX/XX/PETP zo dňa 15.10.2014,
zaevidovaná pod ev. č. X/XXXXXXX/XXXX.

27. Správca dane na základe zistených skutočností uvedených v protokole dospel k záveru, že
spoločnosť Y. sa reálne nestala vlastníkom dodaného tovaru a nenadobudla ani právo nakladať s

tovarom ako vlastník. Keďže prvý slovenský odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako so
svojim vlastníctvom, aj následné spoločnosti v reťazci HC. s.r.o. a G. S. s. r. o. teda nenadobudli právo
nakladať s tovarom ako so svojim vlastníctvom.

28. Na základe informácií získaných z doručených odpovedí správca dane žalobcovi neuznal

odpočítanie dane v r. 21 a 23 daňového priznania z faktúr od tuzemského dodávateľa E. s.r.o. v sume 93
373,48 EUR z dôvodu že neboli splnené všetky podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

29. V podanej žalobe doručenej Krajskému sudu v Prešove dňa 21.09.2017 proti inému zásahu orgánov
verejnej správy podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa žalobca domáhal, aby správny súd
vydal uznesenie, ktorým zakáže žalovanému pokračovať v daňovom konaní voči žalobcovi vedenom na
základe daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie október 2013 začatej u žalobcu dňa 21.01.2014 na základe oznámenia o

daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.
XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Dra zo dňa 09.01.2014. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov
konania.

30. V podanej žalobe žalobca poukázal na porušenie základných princípov daňovej kontroly súvisiacich

s lehotou na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je najviac jeden rok do dňa jej začatia.

31. Predmetná daňová kontrola u žalobcu bola začatá dňa 21.1.2014 na základe Oznámenia o daňovej
kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9XXXXXX/
X/XXXXX/XXXX/Dra zo dňa 9.1.2014. Následne žalovaný rozhodol z dôvodu žiadosti o medzinárodnú

výmenu daňových informácií (ďalej len „MVI") o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo
dňa 20.11.2014, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 27.11.2014. V predmetnom rozhodnutí
správca dane žalobcovi oznámil, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 25.11.2014. Oznámením
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.6.2017 bolo podľa žalovaného žalobcovi oznámené (s čím žalobca

nesúhlasí), že odo dňa 7.6.2017 sa pokračuje v kontrole. Žalovaný dňa 13.07.2017 vyhotovil Protokol
z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Protokol"), ktorý bol žalobcovi doručený dňa
17.07.2017. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená celkovo
(minimálne) na obdobie 925 dní odo dňa 25.11.2014 do 07.06.2017. V danom prípade začala daňová
kontrola dňa 21.1.2014 a bola ukončená dňa 17.07.2017, teda trvala celkovo 1273 dní vrátane jej

prerušenia v trvaní 925 dní. Správca dane tak ukončil daňovú kontrolu po uplynutí zákonnej lehoty 1
roka odo dňa jej začatia vrátane lehoty 3 mesiacov na každé jej prerušenie v zmysle Nariadenia RADY
EU 904/2010.32. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu trvala celkovo
1273 dní vrátane jej prerušenia v trvaní 925 dní, čím došlo zo strany správcu dane k závažnému
porušeniu princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade podľa žalobcu neodopieral povinnú súčinnosť orgánu
daňovej správy a správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania kontroly z
dôvodu porušenia lehoty na získanie informácií v zmysle Nariadenia RADY EU 904/2010, je Protokol
z daňovej kontroly XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.7.2017, ktorý bol daňovému subjektu doručený

dňa 17.7.2017 nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý nemôže byť použitý ako podklad
na vydanie Rozhodnutia v rámci daňového konania. Ak by došlo k použitiu Protokolu ako podkladu
pre vydanie rozhodnutia v rámci daňového konania, bolo by celé daňové konanie zaťažené vadou
nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré by bolo vydané na základe takéhoto Protokolu a ktoré by vychádzalo
zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a uvedených v Protokole, by bolo rovnako
nezákonné.

34.Ďalejžalobcanamietalspôsobdoručovaniazostranyžalovaného,ktorýpostupžalovanéhopovažuje
za nezákonný, pretože v zmysle Daňového poriadku má doručovať elektronicky prioritne a žalobcovi
doručoval žalovaný v listovej forme oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
10/2013, čo považuje za nezákonné.

35. Ďalej žalobca namietal vo vzťahu k obchodom žalobcu s odberateľom POZANA S. s.r.o., K. č.
XXX, XXX 01 L. procesný postup žalovaného, kedy za preverením obchodov s uvedeným odberateľom
vykonal dožiadanie prostredníctvom dožiadaného Dňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen,
pričom dožiadaný orgán spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 15.04.2014. Z obsahu predmetnej

zápisnicevyplýva,žekpreverovanýmobchodomsamalvyjadriťkonateľspoločnostiPOZANAS.s.r.o.Z.
A., ktorý uviedol, že úhradu tovaru zabezpečoval odberateľ cez PB Finančné služby, a.s., tovar preberal
jeho zamestnanec Ing. K. S., tovar bol prepravovaný v kamiónoch, poplatky hradil dodávateľ, časť tovaru
si dopravoval vlastným vozidlom (jednalo sa o hovädzie štvrte), prijatý tovar bol spracovaný a následne
predaný odberateľom.

36. Podľa žalobcu súdna judikatúra v opakovaných prípadoch potvrdila porušenie práv daňového
subjektu nesprávnym postupom správcu dane, ak správca dane využil svoje oprávnenie a požiadal
dožiadaných správcov dane o miestne zisťovanie ohľadne žalobcom deklarovaných obchodov
realizovaných medzi žalobcom a konkrétnymi obchodnými spoločnosťami, pričom dožiadaný správcovia

dane v rámci miestneho zisťovania kládli štatutárnym orgánov konkrétnych obchodných spoločností
otázky o existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a odpovede na otázky, ako aj výsledok miestneho
zisťovania zachytili v protokoloch z daňových kontrol. V zmysle súdnej judikatúry ak sa iná fyzická
osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktorá sú jej známe
ide o výsluch svedka. S ohľadom na uvedené ak takto správca dane postupoval nevytvoril žalobcovi

podmienky na realizáciu jeho práva keď vypočul konateľa spoločnosti K. S. s.r.o. bez prítomností
zástupcov daňového subjektu a ani ich o tomto úkone neupovedomil, čím ho poškodil na jeho právach
počas daňového dokazovania. Toto sa však zároveň stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah
na zákonnosť následne prijatých daňových rozhodnutí. Procesné pochybenie správcu dane v podobe
nerešpektovania práva klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým, že daňový subjekt sa mal

možnosť následne z záverom vyplývajúcich z týchto výpovedí vyjadriť.

37. Ďalej žalobca poukázal na podľa neho nezákonný postup žalovaného v súvislosti s odberateľom
U. N. M..

38. Za účelom preverenia dodania tovaru jatočné kurčatá pre odberateľa U. N. M. v októbri 2013 bola
dňa 15.04.2014 prostredníctvom Finančnej správy Slovenskej republiky, oddelenia CLO zaslaná žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií č. 9701401 /X/XXXXXXX/XXXX/Dra, pričom odpoveď č. XXXXX/
XX/PETP zo dňa 15.10.2014 na túto žiadosť bola doručená dňa 23.02.2015 a zaevidovaná pod ev. č.
X/XXXXXX/XXXX.

39. Podľa žalobcu správca dane využil v rámci preverovania týchto obchodov žalobcu predovšetkým
odpoveď č. XXXXX/XX/PETP zo dňa 15.10.2014 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra, ktorá mu bola doručená dňa 23.02.2015 a zaevidovaná pod ev.č. X/XXXXXX/XXXX, z ktorej vyplynuli mimoriadne závažné skutočnosti, ku ktorým sa v priebehu ich
zisťovania žalobca nemal možnosť vyjadriť, a tieto slúžili ako ťažiskové podklady pre preverovanie
uplatnených nárokov daňového subjektu.

40. Podľa žalobcu odpovede na žiadosť o MVI podľa žalobcu nie je možné považovať za konkrétny
vykonávaný dôkaz, ale ide o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného dožiadaným správcom
dane. Z tohto dôvodu bol správca dane povinný v rámci prejednávacej zásady ( § 24 ods. 2 Daňového
poriadku)zistiťkonkrétnevykonanédôkazyaumožniťkontrolovanémudaňovémusubjektuvyjadriťsaku

všetkým týmto konkrétnym vykonaným dôkazom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8SÍŽ/13/2013, z ktorého vyplýva, že základnou úlohou správcu dane
v daňovom dokazovaní je v zmysle § 29 ods. 2 zákona o správe daní (dnes § 24 ods. 2 Daňového
poriadku) uplatniť zásadu prejednávaciu, to znamená, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené aj bez súčinnosti so žalobcom čo najúplnejšie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ďalej konštatuje, že správca dane nesmie opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový

subjekt na jeho právach. Nakoľko správca dane tak nepostupoval konal v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniamiči.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,§24ods.2Daňovéhoporiadku,akoajvrozpore
s vyššie citovanými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného
vyplýva, že správca dane porušil prejednávaciu zásadu a porušil právo žalobcu vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

41. Žalobca poukázal na uvedený nezákonný postup správcu dane aj z dôvodu, že je účastníkom
množstva daňových konaní kde správca v opakovaných prípadoch postupoval rovnako. Nezákonný
postupsprávcudanenekonvalidujeaniskutočnosť,žepreverovanéobchodybolisprávcomdaneuznané
a daňovému subjektu bol priznaný nárok na daňovú úľavu.

42. Rovnako žalobca napádal postup žalovaného pri medzinárodnej výmene informácií pod č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra.

43. Dňa 15.04.2014 bola prostredníctvom žalovaného, oddelenia CLO zaslaná žiadosť o MVI č.

XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra ohľadne dodanie tovaru pre spoločnosť ZAKLADY S. „Y." J.K.J Y. N.
Z., H. XXX, XX-XXX X., IČ DPH: K Odpoveď na predmetné MVI bol žalovanému doručená 16.10.2014.

44. Z odpovede získanej v rámci MVI, zaevidovanej po ev. č. X/XXXXXXX/XXXX boli podľa žalovaného
zistené dôležité skutočnosti, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť, a to najmä kto realizoval prepravu

tovaru, že odberateľ neobjednával dodávky tovaru, ale to mal robiť žalobca, kde sa skladoval nakúpený
tovar, akým spôsobom boli realizované platby za tovar (informácia obsahuje dokonca vysvetlenie mylnej
platby). Informácia obsahuje ohľadne naviazania obchodnej spolupráce medzi žalobcom a poľským
klientom, informácie kto sa rokovaní zúčastnil, kde prebehali, akým spôsobom sa realizovali objednávky
tovaru, kto prijímal objednávky za poľský subjekt (spoločník) a ďalšie závažné skutočnosti ohľadne

pôvode tovaru, okolností vykládky tovaru atď. Takýmto spôsobom zistené skutočnosti boli jedným z
dôkazom, na základe ktorého žalovaný posudzoval obchodné prípady medzi žalobcom a jeho poľským
odberateľom.

45. Podľa žalobcu súdna judikatúra v opakovaných prípadoch potvrdila porušenie práv daňového

subjektu nesprávnym postupom správcu dane, ak správca dane využil svoje oprávnenie a požiadal
dožiadaných správcov dane o miestne zisťovanie ohľadne žalobcom deklarovaných obchodov
realizovaných medzi žalobcom a konkrétnymi obchodnými spoločnosťami, pričom dožiadaný správcovia
dane v rámci miestneho zisťovania kládli štatutárnym orgánov konkrétnych obchodných spoločností
otázky o existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a odpovede na otázky, ako aj výsledok miestneho

zisťovania zachytili v protokoloch z daňových kontrol. V zmysle súdnej judikatúry ak sa má fyzická osoba
v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktorá sú jej známe ide o
výsluch svedka. S ohľadom na uvedené ak takto správca dane postupoval nevytvoril daňovému subjektu
podmienky na realizáciu jeho práva keď vypočul zástupcov spoločnosti ZAKLADY S. „Y." J.K.J Y. N.
Z. bez prítomností zástupcov žalobcu a ani ich o tomto úkone neupovedomil, čím ho poškodil na jeho

právach počas daňového dokazovania. Toto sa však zároveň stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy
dosah na zákonnosť následne prijatých daňových rozhodnutí. Procesné pochybenie správcu dane v
podobe nerešpektovania práva klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým, že žalobca sa mal
možnosť následne z záverom vyplývajúcich z týchto výpovedí vyjadriť.46. Žalovaný zdôraznil, že práve informácie získané v rámci MVI uvedená v tomto bode žaloby boli
použité proti žalobcovi, pričom žalovaný postupoval tak, že žalobca bol poškodený na svojich právach.

47. Rovnako žalobca napádal postup žalovaného v súvislosti s preverením informácií od dodávateľa N.
Z. S., získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

48. Z odpovede získanej v rámci MVI, zaevidovanej po ev. č. X/XXXXXX/XXXX boli podľa žalovaného

zistené dôležité skutočnosti (u daňového subjektu N.A Z. MIH.), ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť
a to najmä, že poľský daňový subjekt realizoval prepravné služby a služby sprostredkovateľa predaja
pre žalobcu, akými vozidlami bola realizovaná preprava, , kto bol majiteľom vozidiel, ako sa realizovali
platby spojené s úhradou mýta, mala byť predložené sprostredkovateľská zmluva, akým spôsobom bola
dohodnutá fakturácia za sprostredkovanie, s kým bol poľský daňový subjekt v kontakte za spoločnosť
U. N. M., s kým komunikoval vo veci dopravy a s kým vo veci sprostredkovania.

49. Z odpovede získanej v rámci MVI, zaevidovanej po ev. č. X/XXXXXX/XXXX boli podľa žalovaného
zistené dôležité skutočnosti (u daňového subjektu U. N. M.), ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť a
to najmä, kto zabezpečoval preprav tovaru, akými dopravnými prostriedkami, ako sa ďalej nakladalo
s tovarom, akým spôsobom sa hradili dodávky tovaru žalobcovi, akým spôsobom a kým sa realizovali

dodávky tovaru, atď.

50. Podľa žalobcu súdna judikatúra v opakovaných prípadoch potvrdila porušenie práv daňového
subjektu nesprávnym postupom správcu dane, ak správca dane využil svoje oprávnenie a požiadal
dožiadaných správcov dane o miestne zisťovanie ohľadne žalobcom deklarovaných obchodov

realizovaných medzi žalobcom a konkrétnymi obchodnými spoločnosťami, pričom dožiadaný správcovia
dane v rámci miestneho zisťovania kládli štatutárnym orgánov konkrétnych obchodných spoločností
otázky o existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a odpovede na otázky, ako aj výsledok miestneho
zisťovania zachytili v protokoloch z daňových kontrol. V zmysle súdnej judikatúry ak sa má fyzická osoba
v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktorá sú jej známe ide o

výsluch svedka.

51. Podľa žalobcu s ohľadom na uvedené, ak takto správca dane postupoval nevytvoril daňovému
subjektu podmienky na realizáciu jeho práva keď vypočul zástupcov spoločností N. Z. S. a U. N. M. bez
prítomností zástupcov žalobcu a ani ich o tomto úkone neupovedomil, čím ho poškodil na jeho právach

počas daňového dokazovania. Toto sa však zároveň stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah
na zákonnosť následne prijatých daňových rozhodnutí. Procesné pochybenie správcu dane v podobe
nerešpektovania práva klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým, že daňový subjekt sa mal
možnosť následne z záverom vyplývajúcich z týchto výpovedí vyjadriť.

52. Ďalej žalobca vo vzťahu k dodávateľským faktúram od dodávateľa spoločnosti E. SK, s.r.o. uvádzal,
žepodľavyjadreniazástupcuspoločnostiHYDINASK,s.r.o.tovarďalejpredávanýžalobcovinakupovala
spoločnosť od dodávateľov: ARGUS K., spol. s r.o., K. hydina, a.s., Y. s.r.o.

XX. Žalobca poukázal na skutočnosť, že daňové orgány pri vydávaní svojich rozhodnutí sa opierajú o

všeobecné svedectvo M. S., ktorá však v rámci daňovej kontroly ani nebola vypočutá. Žalobca má za to,
žesprávcadanenevyužilvšetkyzákonnémožnosti,ktorýmidisponujezaúčelomzabezpečeniavšetkých
dôkazov, teda aj tých v prospech žalobcu, v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu. Podľa
žalobcu žalovaný mal využiť všetky možnosti na predvedenie pani M. S. ako svedka v konaní tak, aby
sa žalobca mohol zúčastniť jej výsluchu a mohol jej klásť otázky ako to požadoval.

54. Žalobca za absolútne účelový a nezákonný postup považuje využitie dôkazu výpovede svedka M.
S. dňa 25.09.2015. Svedkyňa mala v tejto súvislosti vypovedať okrem iného, že „samotný obchod, ktorý
prebiehal so spoločnosťami E. SK s.r.o., HYDINA N. s.r.o. a K. hydina a.s. prebiehal tak, že S.. K. H.
nakupoval do týchto spoločnosti mäsové výrobky, živú hydinu, pripadne kŕmne zmesi od spoločností z

PoľskaaČeskejrepubliky,kdetietoproduktynakupovalprávecezspoločnostiS.s.r.o.akoajY.s.r.o.aN.
FAV.s.r.o.,zdôvoduabymalnavstupevosvojichspoločnostiachvysokúDPH,kdesitakýmtospôsobom
ponižoval vo svojich spoločnostiach vlastnú daňovú povinnosť a spomenuté spoločnosti Mirbes s.r.o.,Y. s.r.o. a N. P. s.r.o. boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre
spoločnostiE.SKs.r.o.,E.N.s.r.o.aK.hydinaa.s.anáslednéhozníženiavlastnéhodaňovéhozákladu."

XX. Podľa žalobcu výpoveď M. S. mala byť podľa žalovaného práve hlavným dôkazom umelého
znižovania vlastného daňového základu žalobcu. Žalobca dôrazne odmietol použitie všeobecnej
výpovede M. S. ako dôkazu v predmetnej daňovej kontrole, a to z dôvodu jej nedôveryhodnosti, nakoľko
Anna S. poskytla vo veci svojho zastupovania spoločností S. s.r.o., Y. s.r.o. a N. P. s.r.o. niekoľko
absolútne protichodných výpovedí. Žalobca považoval za hrubo účelové konanie žalovaného, že použil

práve tú výpoveď M. S., ktorá je pre žalobcu nevýhodná. Podľa žalobcu je M. S. zároveň ako svedkyňa
nedôveryhodná (z dôvodu zmeny výpovedí) a jej výpoveď zo dňa 25.09.2015 nemohla byť použitá ako
dôkaz v tejto daňovej kontrole.

56. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovom
konaní voči žalobcovi vedenom na základe daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu alebo o časti za zdaňovacie obdobie október 2013 a priznal mu náhradu trov
konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

57. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 16.11.2017, v ktorej uviedol, že považuje žalobu
za nedôvodnú. Žiadal krajský súd, aby žalobu zamietol.

58. Dôvodom na prerušenie predmetnej daňovej kontroly bolo podľa § 61 ods. 1 písm. b) DP zaslanie
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 (k
obchodnému partnerovi ZAKLADY S. "Y." J.K.J. Y. SPR. Z., H. XXX, XX-XXX X., IČ O.: K č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 (k obchodnému partnerovi N. JAWNA S., S., J. XXX, XX-

XXX N. , K a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 15.04.2014 (k obchodnému partnerovi
"CEDROB" N. M. K. 5, 06-XXX U., IČ DPH: K z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu - zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 za účelom preverenia dodania tovaru z tuzemska do iného
členského štátu a poskytnutia služby z iného členského štátu tuzemskému odberateľovi. Pri výkone

daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie október 2013 správca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca tovar
zakúpený od tuzemských dodávateľov následne predal odberateľom do iného členského štátu EÚ
(uskutočnil dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu), resp. že kontrolovanému tuzemskému
daňovému subjektu boli poskytnuté služby (preprava tovaru a sprostredkovanie predaja) od dodávateľa

z iného členského štátu. Súčasne bolo v priebehu výkonu daňovej kontroly zistené, že daňový subjekt
obchodovalsmäsomspôvodomvinýchkrajináchEÚ,pričomjehoprepravabolauskutočnenápriamood
dodávateľa z EÚ konečnému príjemcovi, ktorý bol odberateľom kontrolovanej spoločnosti. Fakturačne
však tieto dodávky prechádzali cez ďalšie dve slovenské spoločnosti, ktoré boli taktiež zahrnuté do
výkonu koordinovaných kontrol. Vyššie uvedeným konštatovaním žalovaný prekladá a preukazuje súdu

opodstatnenosť zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií.

59. Správca dane daňovú kontrolu prerušil dňom 25.11.2014 uvedeným v rozhodnutí č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 20.11.2014 o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v súlade s § 61 ods. l a ods. 3 Daňového poriadku.

Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, MVDr.
K. H., doručené dňa 27.11.2014. V zaslanom rozhodnutí správca dane uviedol, že daňová kontrola bude
prerušená do obdŕžania podkladov, na základe ktorých bude možné určiť daňovú povinnosť. V čase
trvania prerušenia daňovej kontroly zamestnanci správcu dane nevykonávali žiadne úkony v súlade s
§ 61 DP, s výnimkou umožnenia nahliadnutia do spisu daňovej kontroly dňa 21.04.2XX5 vtom čase

splnomocneného zástupcu spoločnosti Ing. K. E. ako štatutárneho zástupca spoločnosti TAX Q. E. &
H., v.o.s., O. K. I, D. XX, XXX 01 G., F. XXXXXXXX, O. XXXXXXXXXX. O nahliadnutí do spisu bola dňa
21.04.2015 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX a úradný záznam č. XXXXXX/
XXXX.60. V zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračoval v daňovej kontrole po pominutí
dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, čo je zrejmé z obsahu žurnalizovaného administratívneho

spisupredloženéhožalovanýmsúdu.Pominutímdôvodovnaprerušeniedaňovejkontrolybolodoručenie
odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane, z ktorých vyplynuli skutočnosti
o zapojení ďalších subjektov z iných členských štátov EÚ do preverovaného obchodovania. Zo
zaslaných dokumentov k odpovediam, ich porovnaním s dokladmi z tuzemských dožiadaní boli zistené
rozdiely v dátumoch dodaní, v hmotnosti fakturovaného mäsa, hydiny. Dodania tovaru z prelomu

mesiaca september a október 2013 boli riešené v rámci žiadostí o spoluprácu zasielaných v kontrole za
predchádzajúce obdobie. Správca dane mal vedomosť aj o vykonávanom preverovaní cezhraničných
dodávok v rámci kontrol v koordinácii (Y. spol. s r.o., M. K. s.r.o., E. SK s.r.o., E. N. s.r.o.), preto nezasielal
ďalšie duplicitné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Po zistení nemožnosti ďalšieho preverenia
prvého nadobúdateľa tovaru na území Slovenska zapojeného v reťazci spoločností obchodujúcich s
mäsom na území SR spoločnosti M. Plus, spol. s r.o. (na základe žiadosti o S. č. XXXXXX/XXXX

a odpovede k nej č. XXXXXXX/XXXX zasielanej v rámci kontroly vykonávanej v rámci koordinácie
u subjektu E. SK s.r.o.) pristúpil správca dane k pokračovaniu v daňovej kontrole z titulu obdŕžania
podkladov, na základe ktorých bolo možné určiť daňovú povinnosť. Správca dane oznámil pokračovanie
v predmetnej daňovej kontrole dňom 07.06.2017 žalobcovi na adresu jej nového sídla oznámením
číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.06.2017. Oznámenie o pokračovaní v kontrole bolo uložené na

pošte dňa 13.06.2017 a dňa 7.07.2017 bolo vrátené späť na správny orgán I. stupňa s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote". V zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, t. j. zásielku s oznámením o pokračovaní v daňovej
kontrole považoval správca dane v súlade s daňovým poriadkom za doručenú dňom 28.06.2017. Dňa

10.07.2017 bolo na adresu daňového subjektu zaslané listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017
oboznámenie s vykonanými úkonmi správcu dane a jeho zisteniami pri výkone daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
október 2013. Oboznámenie si žalobca prevzal dňa 19.07.2017. Dňa 13.07.2017 boli žalobcovi zaslané
Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho

časti č. XXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 13.07.2017 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v uvedenom protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2017. Tieto si daňový subjekt prevzal dňa
24.07.2017. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom
doručenia protokolu. Protokol zamestnanci správcu dane nepovažujú za nezákonne získaný dôkazný
prostriedok, tak ako to uvádza žalobca. Daňová kontrola začala dňa 21.01.2014, bola ukončená dňa

24.7.2017, prerušenie kontroly bolo v trvaní 925 dní a samotný výkon kontroly prebiehal 356 dní.

61. Žalobcom citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.3Sžf/1/2009,3Sžf/2/2009a3Sžf/107/2009vspojitostisNálezomÚstavného
súdu Slovenskej republiky 24/2010-57 - sa viazali ku daňovým kontrolám začatým podľa zákona č.

511/1992 Zb. správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodov v zmysle § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu - zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 daňový subjekt v žalobe uvádza, že informácie, ktorých získanie bolo dôvodom

na prerušenie daňovej kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehote 3 mesiacov po dni prijatia
žiadosti, pričom takto ustanovená lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna
lehota, ktorá sa nemá prekračovať .... - k uvedenému tvrdeniu správca dane uvádza, že lehoty uvedené
v Nariadení Rady (EU) č. 904/2010 sú záväzné pre medzinárodnú výmenu informácií, na výkon ktorej je
príslušné na to zriadené oddelenie na Finančnom riaditeľstve (odd. CLO). Je taktiež potrebné poukázať

na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/l 8/2014 ako i Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/33/2014, v ktorých je v súvislosti s prerušením DK zhodne
uvedené (cit. text na str. 12 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014):
Pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, túto námietku najvyšší súd považoval za nedôvodnú.
Vo vzťahu k odkazu na čl. 8 nariadenia Rady ES č. 1798/2003 ( poznámka: zrušené a nahradené

Nariadením Rady (EU) č. 904/2010) o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty,
ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92, najvyšší súd poukazuje, že tam upravená lehota sa
vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych
predpisov členského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počasktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, ktorý postup bol zvolený aj v prejednávanej veci,
a teda daňová kontrola bola vykonaná v rámci zákonnej lehoty.

62. K žalobcom uvádzanej skutočnosti, že daňové orgány sa pri vydávaní svojich rozhodnutí opierajú
o všeobecné svedectvo A. S. je potrebné uviesť, že uvedený dôkaz bol poskytnutý finančnej správe
zo strany Ministerstva vnútra SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra východ ako „informácia z doteraz
vykonaných procesných úkonov" zo dňa 16.12.2015 a tento dôkaz správca dane použil v súlade s §
24 ods. 4 Daňového poriadku ako jeden z mnohých, preukazujúcich postavenie spoločnosti Y. s.r.o.

v obchodnom reťazci so zapojením personálne a ekonomicky prepojených spoločností K. hydina, a.s.
E. SK s.r.o., E. N. s.r.o., G. S. s.r.o. Postavenie spoločnosti Y. s.r.o. v uvedenom obchodnom reťazci
ako umelo včleneného článku na zakrývanie podvodu s DPH bolo už opakovane preukázaná a to
tak vykonaním kontrol u uvedenej spoločnosti za zdaňovacie obdobia roka 2013 (02,05,06,07, 08 -
12/2013) ako i výpoveďami osôb zapísaných ako štatutári uvedenej spoločnosti (I. I., S. N.), kde bola
jednoznačne preukázaná nevedomosť štatutárnych orgánov o činnosti spoločnosti, nebolo preukázané

vykonávanie ekonomickej činnosti zo strany uvedenej spoločnosti, bolo preukázané, že na adrese v
zmysle výpisu z OR nesídli, nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov ani pravdivosť
údajov o odpočítaní dane a dodaní tovarov a služieb uvedených v daňovom priznaní, ani kto skutočne
podával daňové priznania za uvedenú spoločnosť. Dokazovaním bolo preukázané, že ekonomicky a
personálneprepojenéspoločnostiPQ.a.s.E.SKs.r.o.,E.N.s.r.o.,G.S.s.r.o.malivedomosťopostavení

spoločnosti Y. s.r.o. a o tom, že jej meno a faktúry vydávané v mene uvedenej spoločnosti slúžia na
neoprávnené odpočty dane z pridanej hodnoty uvedenými spoločnosťami. Samotná M. S. predložila
správcovi dane Daňovému úradu Košice splnomocnenie, ktorého pravdivosť a hodnovernosť nebola
preukázaná. M. S. bola opakovane v daňových kontrolách a konaniach predvolávaná ako svedok a to
v súvislosti s výkonom kontrol u spoločností K. hydina, a.s. E. SK s.r.o., E. N. s.r.o., G. S. s.r.o., S.. E.

H., avšak ani raz sa k správcovi ako svedok dane nedostavila.

63. V prípade, že daňový subjekt navrhne vypočutie Anny S. ako svedka v súvislosti s vyrubovacím
konaním, správca dane vykoná všetky úkony v súlade s daňovým poriadkom, aby ju predvolal resp. dal
predviesť. V kontexte zistených a vykonaných dôkazov vo vzťahu k postaveniu uvedenej spoločnosti Y.

s.r.o. ku kontrolovanému daňovému subjektu správca dane predpokladá, že daňový subjekt zdôvodní,
aké nové skutočnosti by mohla svedecká výpoveď menovanej priniesť a z akého dôvodu považuje jej
vypočutie ako svedka za nevyhnutné.

64. Taktiež postavenie spoločnosti M. Plus, spol. s.r.o. s.r.o. vychádza z vykonaného dokazovania

v predchádzajúcich daňových kontrolách vykonaných u vyššie uvedených personálne prepojených
spoločností, zo svedeckej výpovede prokuristu spoločnosti M. Plus, spol. s.r.o. p. F. G., ktorú poskytol
správcovi dane DU Prešov v súvislosti s výkonom kontrol za zdaňovacie obdobia 2013 (napr. 12/2013)
u E. SK s.r.o. Z vykonaných kontrol vyplývajú zistenia, že spoločnosť na adrese nesídli, správa sa ako
zmiznutý obchodník, nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov z jej strany a deklaráciou

nepreukázaných odpočtov a zdaniteľných obchodov ako i vystavovaním faktúr s DPH pre odberateľov
slúžila na zakrývanie podvodov s DPH.

65. Správca dane využitím dôkazov v zmysle § 24 ods. 4 v súvislosti s deklarovanými dodaniami
tovaru spoločnosťami Y. s.r.o. a M. K., spol. s.r.o., (ktorým bola zrušená registrácia platiteľa DPH pre

porušovaniezákonnýchustanoveníuvedenýchv§8ods.4písm.b)bod2zákonač.222/2004Z.z.odani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), nemal za cieľ vylúčiť z dokazovania žalobcu, avšak
vzhľadom na preukázané postavenie uvedených spoločností vyhodnotil obchodné transakcie žalobcu
s uvedenými spoločnosťami ako pochybné, zakladajúce dôvod na správcom dane citované porušenia
zákona o DPH v protokole z kontroly zo strany žalobcu.

66. Žalobca na základe oznámenia o daňovej kontrole predložil k jej výkonu faktúry k nákupu a predaju
mäsa a jatočných kurčiat. Pri týchto faktúrach sa nachádzali v prílohe len dodacie listy. Žalobca v
kontrolovanom období nemal okrem prenajatých kancelárskych priestorov v Košiciach iné prevádzkové
priestory (sklady, haly pre chov hydiny). Zakúpený tovar (mäso, hydina) mal podľa faktúr smerovať od

dodávateľov žalobcu k jeho odberateľom. Ak je predmetom dodaní mäso pôvodom z iných členských
štátov ES v zmysle § 7b zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov príjemca
zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia v mieste
určenia pochádzajúcej z iného členského štátu EURópskej únie je povinný najneskôr 24 hodín voprednahlásiťpríslušnejregionálnejveterinárnejapotravinovejsprávepríchodzásielkyproduktovživočíšneho
pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky,
druh zásielky a jej množstvo; ustanovenie sa vzťahuje aj na dovoz potravín. Takýto úkon zo strany

zúčastnených daňových subjektov nebol evidovaný.

67. Pri dodaniach tovaru odberateľom do iného členského štátu EU, je jednou z podmienok pre
oslobodenie od dane aj preukázanie prepravy to tohto štátu zo Slovenska. V prípade prepravy jatočných
kurčiat zabezpečoval poľský odberateľ, od ktorého žalobca mal potvrdenie o prijatí tovaru s uvedením

evidenčných čísel vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu. Pohyb týchto vozidiel prostredníctvom výzvy
na súčinnosť pre NDS a.s. nebol potvrdený. Pri žiadosti o MVI pre poľského odberateľa bola uvedená
požiadavka na overenie prepravy. Na základe odpovede, ktorej súčasťou boli skeny rôznych dokladov
viažucich sa k tomuto obchodu ako napr. faktúr, rozpisov použitých vozidiel pri preprave, certifikátov
pre obchod vo vnútri spoločenstva, medzinárodných nákladných listov CMR, potvrdení o úhradách,
dohodách o zápočte pohľadávok a záväzkov, bol objasnený skutočný pohyb fakturovaných jatočných

kurčiat, ako aj použité vozidlá pri preprave. Oslobodenie od dane bolo zo strany správcu dane
akceptované. Rovnako bolo uznané odpočítanie dane viažuce sa k nákupu jatočných kurčiat z faktúr od
dodávateľa HYDINA N. s.r.o. (daň v sume 94 920,52 EUR). Uvedená odpoveď však nepotvrdila dodanie
služby sprostredkovania predaja jatočných kurčiat fakturovanej vo faktúre od poľskej spoločnosti N. Z.
S. (čo však v konečnom dôsledku neovplyvnilo výšku uplatneného nadmerného odpočtu - viď vyjadrenie

k bodu VII.).

68. Pri dodaniach mäsa pre tuzemského odberateľa PQ.o. ako aj poľského odberateľa L. S. "Y." J.K.J.
Y. N. Z. však postupným preverovaním boli zistený pohyb tovaru, ktorý bol odlišný od predloženej
fakturácie zo strany žalobcu. Na účet žalobcu boli pripísané v kontrolovanom období značné finančné

prostriedky od rizikového subjektu Y. s.r.o., ktoré boli vzápätí odoslané na účty spoločností E. N. s.r.o.
a E. SK s.r.o. Splnomocnený zástupca S.. K. H. tieto platby označil za mylné platby a neskôr v inom
zdaňovacom období boli zadefinované ako finančná pôžička. Z pohľadu zákona o dani z pridanej
hodnoty, najmä pri cezhraničných dodávkach je rozhodujúci pre určenie miesta zdaniteľného plnenia ako
aj vznik daňovej povinnosti skutočný pohyb tovaru. Z uvedeného dôvodu skúmal správca dane reálny

pohyb nakupovaného a predávaného bravčového a hovädzieho mäsa.

69. V rámci tuzemského dožiadania č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 28.02.2014 týkajúceho
sa preverenia odberateľských faktúr pre K. S. s.r.o. boli v zaslanej odpovedi z Daňového úradu B.
Bystrica, pobočky Zvolen č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/MelJ zo dňa 15.04.2014 (ev. č. došlej pošty

č. X/XXXXXXX/XXXX) v rámci príloh okrem zápisnice o miestnom zisťovaní aj kópie faktúr, dokladov k
preprave - medzinárodných nákladných listov CMR v 10 prípadoch z celkovo 18-tich faktúr s dátumom
dodania v 10/2013. V prípade šiestich faktúr nebolo možné priradiť žiadne z poskytnutých kópií CMR z
dôvodu nesúladu dátumov ako aj hmotnosti prepravovaného tovaru.

70. Pri odberateľských faktúrach pre POZANA S. s.r.o. bola daň priznaná žalobcom v r. 4 daňového
priznania s prihliadnutím aj na § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, (podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade daň,
je povinná zaplatiť túto daň) ponechaná v rovnakej výške. Správca dane však neuznal odpočítanie
dane uplatnené žalobcom na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti E. SK s.r.o., ktoré boli

preverované žiadosťou o vykonanie úkonov zo strany pobočky Poprad DÚ Prešov v zmysle § 21
Daňového poriadku č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dra. Pri odôvodnení neuznania boli podkladom
pre takéto posúdenie okrem odpovede na žiadosť o vykonanie úkonov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Šim (ev. č. došlej pošty X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.05.2014), odpovede na dožiadanie z pobočky
Zvolen DÚ B. Bystrica, odpovede z Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. aj podklady získané z odpovede

na žiadosti o MVI týkajúce sa subjektov ZAKLADY S. "Y." J.K.J. Y. N. Z. (ako odberateľa mäsa) a N. Z.
S. (ako prepravcu mäsa zo Slovenska do Poľska).

71.VdvochprípadochbolozakúpenémäsododanépoľskémuodberateľoviZAKLADYS."Y."J.K.J.Y.N.
Z.. K tomu dodaniu bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX /X/XXXXXXX/

XXXX/Dra. Dňa 16.10.2014 bola na správny orgán I. stupňa doručená odpoveď na žiadosť o výmenu
č. XXXXX/XX/PETP zo dňa 15.10.2014, zaevidovaná pod ev. č. X/XXXXXXX/XXXX. V odpovedi bolo
okrem iného uvedené, že pri vykládke tovaru nebol prítomný veterinárny dozor (tovar - bravčové polky
bez šunky, hlavy a predných nôh). Pôvod tovaru nebol na dokladoch o kúpe uvedený, k nadobudnutiutovaru bola uvedené len séria - skupina/dávka č. 32012/V, ale dodávateľ, ktorý vykonal objednávku
uviedol, že pôvod tovaru je Belgicko.

72. V prípade žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Dra a
odpovede k nej č. XXXXX/XX/PETP zo dňa 4.02.2015, zaevidovaná pod ev. č. X/XXXXXX/ 2015
týkajúcej sa daňového subjektu N. Z. S., S., J. 144, 33-340 bolo jej predmetom preverenie poskytnutých
služieb prepravy tovaru a služby sprostredkovania predaja jatočných kurčiat týmto subjektom pre
žalobcu. Predmetom preverovania za predmetné zdaňovacie obdobie nebolo dodanie tovaru pre

spoločnosť SPÓLKA Z. S..

73. Súčasťou odpovedí na žiadosti o MVI nie sú zápisnice či už z miestnych zisťovaní, či ústnych
pojednávaní vykonávaných v rámci ich šetrenia daňovými správami požiadaných členských štátov EÚ.
V prípade medzinárodnej výmeny informácií nejde o dožiadanie upravené § 21 Daňového poriadku a
o vypočutie svedkov v zmysle § 25 Daňového poriadku. Pri týchto žiadostiach vykonávajú príslušné

daňové správy konania podľa ich vnútroštátnych predpisov. Správca dane tak nemá možnosť umožniť
žalobcovi nahliadať do zápisníc z miestnych zisťovaní, klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1
Daňového poriadku. V odpovedi sú interpretované získané poznatky zhrnuté do jednotlivých bodov
a jej súčasťou sú v prílohách zasielané skeny získaných dokladov. Vo všetkých prípadoch priamo
zaslaných žiadostí o MVI ku kontrole za obdobie 10/2013 bolo umožnené nahliadnuť vtom čase

splnomocnenému zástupcovi žalobcu, Ing. Petrovi E. ako štatutárnemu zástupcovi spoločnosti Y. Q. E.
& H., v.o.s., o čom bola dňa 21.04.2015 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX, ako
aj úradný záznam č. XXXXXX/XXXX.. Pri tejto príležitosti bolo nahliadnuté aj do odpovede na žiadosť
o úkony k spoločnosti E.. (pričom pri miestnom zisťovaní dňa 13.05.2014 bol prítomný aj MVDr. K.
H.) ako aj do odpovede z pobočky Zvolen pobočky Daňového úradu Banská Bystrica (ktorej súčasťou

bola aj zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/MelJ zo dňa 19.03.2014).
O uvedenom bol žalobca informovaný následne aj v zaslanom oboznámení s vykonanými úkonmi a
zisteniami č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017, v ktorom zhrnul všetky zistené skutočnosti a
vykonané dokazovanie. O priamo vykonaných úkonoch zo strany správcu dane mal žalobca vedomosť
ešte pred zaslaním písomného oboznámenia zo dňa 10.07.2017.

74. Ako bolo vyššie uvedené, daňový subjekt bol oboznámený s vykonaným dokazovaním a teda aj s
výsledkami napadnutých MVI. Žalobca mal možnosť v priebehu daňovej kontroly, t. j. aj v priebehu jej
prerušenia, nazerania do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku, čo bolo využité dňa 21.04.2015.

75. Ako bolo už uvádzané v predchádzajúcich bodoch, v rámci medzinárodnej výmeny informácií,
nie sú súčasťou zasielanej odpovede (ktorá má podobu formulára s niekoľkými okruhmi otázok
a stručných odpovedí a záverečnej časti, v ktorej sú poskytnuté stručné odpovede k doplňujúcim
otázkam) skeny zápisníc z vykonaných miestnych zisťovaní, či ústnych pojednávaní vykonávaných
v súlade s legislatívou dožiadanej krajiny. Do týchto dokumentov nemajú možnosť nahliadnuť ani

zamestnanci správcu dane. Zahraničná správa v prílohách odpovede zasiela skeny vyžiadaných
účtovných dokumentov, zmlúv, dokladov o úhrade pri hotovostných platbách, certifikátov kvality a pod.
Takto doručené odpovede s prílohami ku dňu 21.04.2015 mal k dispozícii k nahliadnutiu v tom čase
splnomocnený zástupca žalobcu. V rámci vyrubovacieho konania na základe pripomienok k protokolu o
kontrole mohol žalobca navrhnúť vypočutie konateľov dožiadaných subjektov ako svedkov a následne

by bola takáto žiadosť tlmočená prostredníctvom žiadosti o MVI a záležalo by od legislatívy dožiadanej
krajiny, či by žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa takéhoto vypočutia v inom členskom štáte EU.

76. Získaním prepravných dokladov a všeobecne údajov k preprave jatočnej hydiny a mäsa, príslušných
certifikátov k preprave týchto komodít v rámci štátov EÚ, údajov k spôsobu komunikácie medzi

obchodnými partnermi, zadávania objednávok, zúčastneným osobám a pod. došlo k objasneniu
postavenia žalobcu v reťazci spoločností obchodujúcich s týmito komoditami, ktoré z ním predložených
dokladov k daňovej kontrole nebolo možné jednoznačne posúdiť. Pre posúdenie vzniku daňovej
povinnosti ako aj práva na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo nevyhnuté zistiť reálny tok tovaru, finančných prostriedkov,

objednávateľov prepravy, jej vykonávateľov pri týchto cezhraničných obchodoch v rámci krajín EU.
Vzhľadom na intenzitu obchodov v predmetnom období išlo o značný rozsah dokladov, ktoré bolo
potrebné porovnať, časovo a vecne usporiadať. Vzhľadom na prítomnosť zmiznutých obchodníkov
v reťazci spoločností, nemohli tento fakt prehliadať ani zamestnanci správcu dane vykonávajúcikontrolu. Počas vyrubovacieho konania môžu byť na základe pripomienok žalobcu predložených k
doručenémuprotokoluvykonanévypočutiasvedkovutuzemskýchdodávateľovaodberateľov.Vprípade
dodávateľov,čiodberateľovzinýchkrajínEÚjetátomožnosťzávisláodlegislatívnejúpravydanejkrajiny

a táto možnosť by v rámci pripomienok k protokolu v rámci vyrubovacieho konania nebola odmietnutá.

77. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Správca dane využíva inštitút MVI v súlade s nariadením rady (EÚ) č.

904/2010 plne legitímne a hodnotí výsledky MVI jednotlivo ako i v kontexte so všetkými dôkazmi a
všetkým, čo pri správe daní vyšlo najavo. Nariadenie Rady (EÚ) č.904/2010 zo dňa 07.10.2010 o
administratívnejspolupráciabojiprotipodvodomvoblastidanezpridanejhodnotyjevyužívanévšetkými
členskými štátmi EÚ ako plnohodnotný a legitímny nástroj pri kontrolách dane z pridanej hodnoty
Slovensko nevynímajúc. Vznesené námietky týkajúce sa „rozsiahleho zisťovania žalovaného v rámci
MVI, ktoré zároveň zbytočne predĺžilo daňovú kontrolu" je irelevantné, nakoľko uplatnené oslobodenie

od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v nadväznosti za zaplatenie dane z tohto plnenia v IČŠ resp.
okolnosti nadobudnutia tovaru z IČŠ správca dane nemá možnosť inak overiť.

78. Správca dane opätovne poukázal na skutočnosť, že v prípade žiadosti medzinárodnú výmenu
informácií nejde o vypočutie svedkov v zmysle § 25 Daňového poriadku a preto správca dane nemohol

žalobcovi umožniť klásť „svedkom" otázky. Správca dane informoval o vykonanom dokazovaní žalobcu
v oboznámení s vykonanými úkonmi správcu dane a jeho zisteniami pri výkone daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
október 2013 listom - oboznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2017. Oboznámenie bolo
uložené na pošte dňa 12.07.2017 a žalobca si ho prevzal dňa 19.07.2017. Žalobca mal možnosť

nazerania do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku, čo využil žalobca dňa 21.04.2015. Žalobcovi pri
nahliadnutí do spisu daňovej kontroly bolo umožnené nahliadnuť do odpovedí na zaslané dožiadania,
resp. žiadosti o vykonanie úkonu, rovnako do dovtedy doručených odpovedí na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií. Ak súčasťou odpovedí boli zápisnice o miestnom zisťovaní, boli rovnako predložené
k nahliadnutiu (v jednom prípade sa splnomocnený zástupca žalobcu aj zúčastnil takéhoto miestneho

zisťovania). Pri odpovediach z medzinárodnej výmeny informácií takéto zápisnice nie sú súčasťou
odpovedí. Tvrdenie, že žalovaný nepostupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Daňovým
poriadkom a ďalšími platnými predpismi (zákon č. 222/2004 Z.z.) sa nezakladá na relevantných
argumentoch, čo správca dane preukázal zdôvodneniami uvedenými v celom rozsahu tohto vyjadrenia
v žalobe.

79. Na základe platnej a účinnej právnej úpravy je nepochybné, že správca dane má právo skontrolovať
správnosť uplatneného odpočtu, pretože sa jedná o verejné peniaze a je nepochybné, že Slovenská
republika má vážny problém v oblasti daňových únikov, ktoré súvisia práve s daňou z pridanej hodnoty,
pretože vytvorený systém dane z pridanej hodnoty je zneužívaný na daňové podvody. Toto oprávnenie

správcu dane predstavuje legitímny záujem štátu viesť daňové subjekty k tomu, aby si plnili riadne
svoje daňové povinnosti v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Daňová kontrola slúži
na to, aby správca dane mal možnosť preveriť dodržiavanie zákonom stanovených pravidiel zo strany
daňovýchsubjektov.Nato,abysprávcadanemoholnaplniťtentocieľ,musímaťajadekvátneprostriedky
smerujúce k tomu, aby bolo možné nárok v potrebnej miere preveriť, zákonným spôsobom zistiť daňovú

povinnosť daňového subjektu a takýmto spôsobom eliminovať podvodné konania za účelom získania
daňovej výhody. Finančné orgány majú v prípade pochybností o uplatnenom nadmernom odpočte
povinnosť tieto pochybnosti odstrániť a k tomu im musí byť zo strany štátu poskytnutá primeraná
lehota a ktorá nemôže predstavovať zásah do práv daňového subjektu, ktorý žiada od štátu finančné
prostriedky. Až v prípade, že správca dane takúto lehotu prekročí, potom má daňový subjekt nárok na

kompenzáciu svojho finančného znevýhodnenia v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi,
ktoré ho kompenzujú za prekročenú dobu, počas ktorej musel znášať preverovanie svojho nároku.
V prípade kolízii legitímneho záujmu štátu preveriť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a záujmu
daňového subjektu na vrátenie nadmerného odpočtu je nutné uzavrieť, že daňový subjekt musí znášať
bezodplatne preverovanie len na primeranú dobu, ktorá je potrebná pre správne zistenie daňovej

povinnosti.

80. Mechanizmy podvodov vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty sa vyznačujú tým, že obchody majú
medzinárodný rozmer - sú uskutočňované na území viacerých členských štátov. Na podvode obvykleparticipuje niekoľko zainteresovaných strán. Tieto podvodné obchody sú často špecifické tým, že
dochádza k rýchlej zmene dodávateľov a kupujúcich a k obehu tovarov v kruhu s príslušným tokom
najmä hotovostných platieb. Daňové subjekty majú veľmi dobré znalosti v oblasti hmotnej a procesnej

legislatívy a jej aplikácie v praxi, čo v praxi znamená, že preukázanie podozrivých obchodných operácii
je extrémne náročné a vyžaduje si komplexné posúdenie kontrolórom všetkých okolnosti jednotlivých
obchodných vzťahov.

81. Správca dane postupoval teda pri vrátení nadmerného odpočtu po vykonaných kontrolách za

zdaňovacie obdobie október 2013 v zmysle platných a účinných právnych predpisov ako procesných
(zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní - Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov) tak aj hmotnoprávneho predpisu (zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov). Zároveň dobu, počas ktorej bola vykonaná daňová kontrola,
považuje za nevyhnutnú a primeranú, čo je aj v súlade s Uznesením Súdneho dvora vo veci C-l20/2015.

82. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. M-Sž doV 1/00 uviedol: „skutočnosť,
že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo
vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.

Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon
alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou
daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to
hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov zverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky

právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu
zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky
nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej
istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány

budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať."
Správca dane postupoval v zmysle ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, a ustanovení zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane musí dodržiavať
princíp právnej istoty a v každom prípade je povinný postupovať v súlade s platnými a účinnými právnymi

predpismi a nie je možné, aby konal tak, ako mu to zákon neumožňuje.

83. S ohľadom na hore uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, pretože žalobca nesprávne interpretuje ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, a zákona

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

84. V súlade s ustanovením § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalovaný
navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol.

IV.

Konanie na kasačnom súde

85. Uznesením pod sp. zn. XSa/XX/XXXX-XX zo dňa 19.12.2017 tunajší súd žalobu žalobcu ako
oneskorene podanú odmietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

86. Na základe podanej kasačnej sťažnosti vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
uznesením pod sp. zn. XSžk/XX/XXXX zo dňa 22.08.2019 zrušil citované uznesenie Krajského súdu v

Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

87. Z vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu vyplýva, že lehota na podanie správnej žaloby
bola zachovaná, a teda správna žaloba bola podaná včas.V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

88. Krajský súd v Prešove správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy preto meritórne
právne posúdil, preskúmal predložený administratívny spis, ako aj vyjadrenia žalobcu a žalovaného

a dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu v predmetnej veci, že
je založená právomoc správneho súdu na preskúmanie žalobou namietaného iného zásahu orgánu
verejnej správy a súčasne vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na prejednanie
predmetnej žaloby. Žalobca je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby, správne označil
pasívne procesne legitimovaného žalovaného a splnil aj ďalšie zákonom vyžadované náležitosti
súvisiace so žalobou. Po preskúmaní žalobou napadaného zásahu orgánu verejnej správy a z

predloženého administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a
nie je možné napádaný zásah orgánu verejnej správy zakázať, a to z týchto dôvodov:

89. Podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred
iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho

opakovanie.

90. Podľa § 253 Správneho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 46.

91. Podľa § 254 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom
orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho
následkami.

92. Podľa § 255 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa
žalobcu iný zásah vykonal.

93. Podľa § 261 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je
dôvodná, uznesením ju zamietne.

94. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

95. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

96. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, žalobca preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania.
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

97.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

98. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

99. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom
alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky
nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony
alebo osobitne naliehavé úkony.

100. Podľa § 44 ods. 1. Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

101. Podľa § 44 ods. 2. Daňového poriadku, daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo

na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

102. Podľa § 44 ods. 3. Daňového poriadku, správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového
subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

103. Podľa § 44 ods. 4. Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za
ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov,35)
c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva,

d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

104. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

105. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.106. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie

alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

107. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania
zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie
o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti

musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie
obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na
vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

108. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj

bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej
kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo
iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,

dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

109.Podľa§46ods.4Daňovéhoporiadku,aksprávcadanevpriebehudaňovejkontrolyzistískutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia

alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez
zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

110. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

111. Podľa § 46 ods. 6 Daňového poriadku, prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g)
potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti
správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly;
to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch,

alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na
účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane.
O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.

112. Podľa § 46 ods. 7 Daňového poriadku, ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť

zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu
na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy,
po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby
na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom,2) je správca dane zapožičané doklady
oprávnený zničiť.

113. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolouzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť
alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca dane spolu
s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným

v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako
15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt

podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných
predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak
daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.36a)

114. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom

a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)

115. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový
orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť
najviac o 12 mesiacov.

116. Podľa § 47 Daňového poriadku, protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo

kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,

f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,

k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý
vyhotovil protokol.

117. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci. ako aj elektrina, plyn, voda. teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na EURá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným EURópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

118. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez
odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

119. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie

tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie
alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

120. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá veta), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.121. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

122. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom,
alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním
poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

123. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

124. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň. ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

125. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

126. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

127. Správny súd sa pri preskúmaní podanej žaloby v prvom rade zaoberal právnym posúdením
otázky, či je možné výkon daňovej kontroly (ktorého zákazu sa žalobca v podanej žalobe domáhal)
považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý spadá pod právny režim § 252 Správneho
súdneho poriadku. Správny súd v tomto smere k definícii pojmu nezákonný zásah poukazuje na skoršie
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sžz/1/2010, publikované v zbierke

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 43/2011, kde najvyšší súd uviedol ,,...ide o
súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím
alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle
protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej
osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, príp.

nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napríklad porušenie práva na
život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto
zásah orgánov verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby
v porušovaní dotknutého práva pokračoval, ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil
stav pred zásahom. Cieľom ochrany v zmysle uvedenej žaloby je teda ukončenie nezákonného zásahu

správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.“

128. Ešte konkrétnejšie vo vzťahu k zásahu spočívajúcemu vo výkone daňovej kontroly sa vyjadril
Najvyšší správny súd Českej republiky v uznesení pod sp. zn. 2Afs/144/2004-110, ktorý má podľanázoru správneho súdu v predmetnej veci právne argumentačný význam napriek čiastočne rozdielnej
právnej úprave daňového konania v podmienkach právneho poriadku Českej republiky. Najvyššia
správna súdna autorita Českej republiky k posudzovanej právnej otázke uviedla, že započatie ako aj

výkondaňovejkontrolymôžebyťpodľaokolnostínezákonnýzásah,protiktorémujemožnépodaťžalobu
proti nezákonnému zásahu. Podľa citovaného rozhodnutia je neudržateľný taký právny názor, podľa
ktorého by sa daňový subjekt mohol brániť proti výkonu daňovej kontroly až v žalobe smerujúcej proti
rozhodnutiu o samotnej daňovej povinnosti. V konečnom dôsledku by podľa Najvyššieho správneho
súdu znamenal odopretie súdnej ochrany. V prípadoch, kedy by po prevedenej daňovej kontrole správca

dane nevydal dodatočný platobný výmer, bol by daňový subjekt ponechaný celkom bez súdnej ochrany.
V prípadoch, kedy by daň dorubená bola a bolo by možné súdnou cestou následne napadnúť dodatočný
platobný výmer by zasa súd neposkytol ochranu proti samotnej nezákonnej daňovej kontrole, ale len
proti prípadne vydanému rozhodnutiu. V tomto smere pripomenul Najvyšší správny súd, že v zmysle
Ústavy Českej republiky sú základné práva a slobody pod ochranou súdnej moci, pokiaľ boli niekoho
základné práva porušené, dotyčný sa môže dovolať ich ochrany u súdu, pričom súdnu ochranu nie je

možné odoprieť. V tomto smere poukázal aj na článok 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa
ktorého nemôže byť z právomoci súdu vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd podľa Listiny. Článok 36 ods. 2 Listiny síce hovorí iba o preskúmaní rozhodnutí, to však
podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nie je možné vykladať tak, že iné úkony správnych orgánov,
ktorými sa zasahuje do verejných subjektívnych práv sú z právomoci správnych súdov vylúčené.

Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky daňová kontrola, ktorá by vybočila zo
zákonných medzí by porušila množstvo ústavne zaručených práv daňového subjektu. Nezákonnou
daňovou kontrolou dochádza podľa Najvyššieho správneho súdu vždy prinajmenšom k porušeniu
verejného subjektívneho práva daňového subjektu na všeobecnú ochranu slobodnej sféry jeho osoby
vyplývajúcej z článku 2 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a často tiež môže porušovať ďalšie

verejné subjektívne práva daňového subjektu. Správca dane vykonávaním daňovej kontroly uplatňuje
štátnu moc, v dôsledku toho je viazaný článkom 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého
štátnu moc je možné uplatňovať len v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom a spôsobom
ktorý zákon ustanoví. Tejto ústavnej kautele potom korešponduje subjektívne právo jednotlivca na
všeobecnúochranuslobodnejsférysvojejosoby.Vdôsledkutýchtozistenípotomdospelrozšírenýsenát

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky k záveru, že daňovému subjektu musí byť poskytnutá
súdna ochrana nielen proti nezákonným daňovým rozhodnutiam, ale i proti nezákonným daňovým
kontrolám, ktoré im predchádzajú, resp. proti nezákonným daňovým kontrolám vôbec. Otázkou potom
podľa Najvyššieho správneho súdu zostáva, ktorý súd a v ktorom konaní má súdnu ochranu daňovému
subjektu poskytovať. K tomuto uzavrel, že ochranu pred protiprávnymi daňovými kontrolami by z tohto

pohľadu mala primárne prináležať krajským sudom jednajúcim a rozhodujúcim v rámci správneho
súdnictva a následne v kasačnom konaní Najvyššiemu správnemu súdu. Daňová kontrola sama o sebe,
pokiaľ ide o výber typu žaloby v konaní pred správnym súdom, predstavuje zásah správneho orgánu
definovaný v Správnom súdnom poriadku. Či ide o zásah nezákonný, ktorý porušuje subjektívne právo
žalobcu alebo o zásah, ktorý je v súlade s právom je už záverom o vecnej legitimácii. V tomto smere

Najvyšší správny súd uzavrel, že je nevyhnutná súdna ochrana pred nezákonnou daňovou kontrolou
v tom smere, že zahájenie i vedenie daňovej kontroly môže byť podľa okolnosti prípadu nezákonným
zásahom, proti ktorému je možné podať žalobu v zmysle Správneho súdneho poriadku o ochrane pred
nezákonným zásahom.

129. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej argumentácie najvyšších súdnych autorít správny súd
v záujme dodržania zásady zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) predmetnú podanú
správnu žalobu vecne preskúmal a prejednal.

130. Správny súd by bol oprávnený nezákonný zásah žalovaného zakázať v situácii, keď by dospel k

právnemu záveru (bez toho, aby prejudikoval neskoršie rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní),
že doterajší postup žalovaného bol nezákonný, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

131. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov,
resp. informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií s poukazom na skutočnosť, že

nemal možnosť realizovať svoje procesné práva správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie č. C-276/12 v právnej veci Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město
Prahu, rozsudok z 22.10.2013. V tomto rozsudku súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom
namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informáciíza situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového
subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje
na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka

na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci
členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď
sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov
ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť
daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny

dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne
majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo
priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.

132. Žalovaný mal právo preveriť pôvod tovaru, jeho reálnu existenciu, spôsob jeho prepravy, ako aj
doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať,

akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bolo
vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení,
že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce,
že predmet obchodu skutočne existoval a že obchod prebiehal skutočne tak, ako deklaroval.
Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a

spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľmi sa nijako neodlišuje od nevykonávaných
obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie
s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.

133. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými

hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového
konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu
DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných

procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a
preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené
vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu
o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom uplatňuje dôsledná aplikácia zásady
voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady

voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so
zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto
vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej

aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnou povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým

spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

134. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady

proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania
daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovede na medzinárodnú
výmenu informácií.

135. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2013
začala dňa 21.01.2014 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole č. 9XXXXXX/X/XXXXX/
XXXX/Dra zo dňa 09.01.2014, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.01.2014.136. Správca dane daňovú kontrolu prerušil dňom 25.11.2014 uvedeným v rozhodnutí č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Dra zo dňa 20.11.2014 o prerušení daňovej kontroly. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 27.11.2014, a to z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

Oznámením pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2017 správca dane žalobcovi oznámil, že
pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Dôvody pominuli dňa 07.06.2017.

137. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak

sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

138. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní
z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní

správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

139. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

140. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

141. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie

informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká,
že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii,
mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

142. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne

informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni
prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na
jeden mesiac.

143. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať

na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

144. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný a

aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

145. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a
jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd

konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny
názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd
totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu
dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej
povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom

chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva
z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6
zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva,
právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka
primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2

ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého
nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne
významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity
daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektutvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete
analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky
daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť

orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda
predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej
kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít
na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010
bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa

navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate
ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období
medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa
vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová
kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo
skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii

podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas
prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú
súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd.
Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov
správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode

a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z
opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality
žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej
kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva
podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva,

že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval
reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve
(ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová
kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a
slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú

aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu,
keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a
následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne
riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť)
protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k

nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

146. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj
v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný
postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia,

v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich
práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo
však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany
správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani
k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.

147. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala v súlade so zákonom, pričom
dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálne
vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie

informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej
nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.

148. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala 339 dní, pričom dobu prerušenia
v trvaní od 20.XX.2014 do 07.06.2017 nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla

zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o
lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový
orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.149. K žalobným námietkam žalobcu, týkajúcich sa obchodnej spoločnosti HC. a použitia dôkazu, a to
výpovede M. S., správny súd uvádza, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a na základe zistených
skutočností dospel v súlade so zákonom k záverom, že spoločnosť S., s.r.o. nikdy nebola skutočným

nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov "U." N. M., G. 1 N. Z Q. Q. W X., N. Z.
S., Q. N. S., H. plus, s.r.o., S. U., "A.-N." N. Z Q. Q., v deklarovaných obchodoch vystupovala ako
nárazník. Vystavovanie faktúr v mene daňového subjektu S., s.r.o. pre žalobcu bolo len účelové, t. j. bez
preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom
S., s.r.o. mali len jediný účel, a to znižovanie daňovej povinnosti žalobcu smerujúce k získaniu daňovej

výhody v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti S., s.r.o., a v takom prípade
sú deklarované obchody poznačené podvodom. Spoločnosť S.. mala v reťazcoch intrakomunitárnych
nadobudnutí tovaru - chladenej hydiny, chladených hydinových dielov, syrov, postavenie účelovo
vytvoreného nárazníka, ktorý reálne nevykonával ekonomickú činnosť. Jej úlohou bolo vystavenie faktúr
za dodanie tovaru v tuzemsku, na základe ktorých bolo žalobcom vykonané odpočítanie dane. Daň
z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vystavených za spoločnosť S., s.r.o. pre

spoločnosť žalobcu však nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným
vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných nárazníkovou spoločnosťou S., s.r.o.
napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť (v podaných daňových priznaniach podaných
platiteľom S., s.r.o. bolo vykázané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v nadväznosti na uvedené
aj odpočítanie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, zdaniteľné obchody v tuzemsku,

odpočítanie dane z tuzemských zdaniteľných obchodov a vykázané intrakomunitárne dodávky tovaru
oslobodené od dane, ku ktorým neboli týmto platiteľom nikdy podané súhrnné výkazy preukazujúce, do
akého členského štátu, akému platiteľovi bol tovar dodaný). Spoločnosť S., s.r.o. ako nekomunikujúci
daňový subjekt neumožnil výkon daňových kontrol, ku kontrolám nepredložil žiadne doklady, ktorými
by preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej

hodnoty v skutočnosti aj vykonával. V rozpore s podanými daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia
august 2012 až december 2012, január 2013 až február 2013, v ktorých tento platiteľ vykazuje vysoké
obraty s nízkou daňovou povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, je konanie K. V., konateľa tejto
spoločnosti, vo veci zrušenia spoločnosti S.. bez likvidácie (návrh doručený dňa 28.08.2012 na Okresný
súdKošicesodôvodnením,žespoločnosťnemážiadenmajetok,anižiadenmajetok,ktorýbypostačoval

na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora, a nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť). Pokiaľ by v deklarovaných intrakomunitámych nadobudnutiach tovaru nebola
využitá nárazníková spoločnosť S., s.r.o., žalobca ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu by
v podanom daňovom priznaní zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a zároveň si odpočítal daň
z intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu z týchto obchodných

transakcií by bol nulový. Výhoda u obchodnej spoločnosti E.r.o. spočívala v podobe odpočítania dane
z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa S., s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto
daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená. Správca dane zistil, že žalobca sa svojím konaním
(vystavovanie dodacích listov za spoločnosť S., s.r.o. zamestnancami spoločnosti E. SK, s.r.o. konanie
za spoločnosť S., s.r.o. S. Z., členom predstavenstva spoločnosti K. hydF. sprostredkovanie obchodov

S.. K. H., v tom čase spoločníkom spoločnosti E. N. s.r.o. a predsedom predstavenstva spoločnosti K.
hydina a.s., dispozičné právo S.. K. H. na účty dodávateľa, ktoré bolo v priebehu roku 2012 touto osobou
využívané k výberu hotovostí z účtov, nahlasovanie zásielok do elektronického systému „Zásielky" za
príjemcu S., s.r.o. žalobcom, resp. zamestnancami spoločnosti K. hydina a. s.) s plným vedomím priamo
zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách

- dodávkach tovaru v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť E. SK s.r.o.

150. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti
N. P. s. r. o. sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že správca dane z vykonaného
dokazovania zistil, že spoločnosť N. P. s. r. o. je nekontaktná spoločnosť, na sídle uvedenom v

obchodnom registri nikdy reálne nemala sídlo, pri vykonávaných daňových kontrolách nepreukázala
deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občanom Českej republiky, ktorý na základe
doterajších šetrení vykonaných Kriminálnym úradom finančnej správy a vykonaných správcom dane
je na adrese trvalého pobytu nezastihnuteľný, na adrese trvalého bydliska nevlastní žiaden byt, nemá
zriadenú poštovú schránku a poštu nepreberá, nepodarilo sa s ním kontaktovať. Bolo preukázané, že

za činnosťou tejto spoločnosti stojí jediná fyzická osoba, Anna S., ktorá na základe plnomocenstva
podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie pošty, vyhotovuje faktúry, disponuje
s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a pod., pričom táto svoje konanie
nedoložila relevantnými dôkazmi - mandátnou zmluvou, splnomocnením, ktoré by deklarovali jej konanieza uvedenú spoločnosť. Jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období, za ktoré sa vykonávala
kontrola, V. N., občan Maďarskej republiky, potvrdil, že za určitú sumu peňazí sa stal výkonným
riaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu doklady, ktorým nerozumel, pretože nehovorí slovensky,

uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti a nevie, kto sú partneri N. P. s.r.o.
Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť N. P. s.r.o. bola Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom
poľnohospodárskym v Bratislave registrovaná ako sprostredkovateľ kŕmnych zmesí, pričom Anna S.
k registrácii predložila doklady, ktoré nezodpovedali skutočnosti, napriek tomu ich potvrdila čestným
vyhlásením. Rovnaké závery sa týkajú aj v prípade spoločnosti N. P. s.r.o., že táto spoločnosť nikdy

nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov U. (K.) SPÓX. Z Q. Q.,
O. a. s., G., P. E.- K. "G." N. Z Q. Q. X. O. U. K. N. Z Q. Q., v deklarovaných obchodoch vystupovala
ako nárazník. Vystavovanie faktúr v mene daňového subjektu N. P. s.r.o. pre žalobcu bolo len účelové,
t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým
subjektom N. P. s.r.o. mali len jediný účel - znižovanie daňovej povinnosti žalobcu smerujúce k získaniu
daňovej výhody v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa N.

P. s.r.o., v takom prípade sú deklarované obchody poznačené podvodom. V priebehu výkonu daňovej
kontroly správca dane v súlade so zákonom preukázal, že žalobca sa svojím konaním (zastupovanie
daňového subjektu N. P. s.r.o. S.. K. H., v tom čase spoločníkom spoločnosti E. N. s.r.o. a predsedom
predstavenstva spoločnosti K. hydina a.s., jeho dispozičné právo na účty dodávateľa, kontakty u
dodávateľov tovaru z iného členského štátu) s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní

poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene
spoločnosti SLQ. FARMA s.r.o. pre obchodnú spoločnosť E. SK s.r.o..

151. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že sa žalovaný riadne nevysporiadal
so svedeckou výpoveďou M. S., ktorá mala konať za spoločnosť S. s.r.o. Je nesporné, že žalovaný

sa rozsiahlym spôsobom vysporiadaval s v rámci daňovej kontroly vykonaným výsluchom svedkyne M.
S.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz,
na ktorom trval žalobca, a to vykonanie vypočutia svedkyne M. S., pričom všeobecné svedectvo M.
S. - tento dôkaz bol poskytnutý finančnej správe zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
PPZ, NKA, NJFP (Národnej jednotky finančnej polície), expozitúra východ ako informácia z doteraz

vykonaných procesných úkonov zo dňa 16.12.2015, a tento dôkaz správca dane použil v zmysle §
24 ods. 4 Daňového poriadku ako jeden z mnohých preukazujúcich postavenie spoločnosti Y. s.r.o. v
obchodnom reťazci so zapojením personálne aj ekonomicky prepojených spoločností K. hydina, a.s.,
E. SK s.r.o., E. N. s.r.o., G. S., s.r.o. Samotná M. S. predložila Daňovému úradu Košice ako správcovi
dane splnomocnenie, ktorého pravdivosť a hodnovernosť nebola preukázaná. Svedkyňa M. S. bola

opakovane v daňových kontrolách a konaniach predvolávaná ako svedok v súvislosti s výkonom kontrol
spoločností K. a.s., E. SK s.r.o., E. N. s.r.o., G. S., s.r.o., S.. E. H., avšak ani raz sa k správcovi ako
svedok nedostavila.

152. K žalobnej námietke žalobcu, týkajúcej sa spôsobu doručovania písomnosti zo strany žalovaného

žalobcovi, k tomuto správny súd uvádza zhodne so žalovaným: Podľa § 30 Daňového poriadku doručuje
písomnosti elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosť doručujú zamestnanci
správcu dane. V ustanovení § 32 ods. 1 Daňového poriadku sa uvádza, že na písomnosti správcu dane
doručované elektronickými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
V zmysle § 165b ods. 3 prechodné a záverečné ustanovenia Daňového poriadku, podľa § 32, § 33 ods.

1 a 3, a § 56 sa postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia
finančného riaditeľstva uverejnenom na jeho webovom sídle. Osobitným predpisom v tomto prípade je
zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), správca modulu elektronických schránok je
povinný aktivovať vybraným osobám elektronickú schránku ku dňu 01.08.2016. Pri uvedenom právnom

predpise došlo k posunutiu účinnosti niektorých jeho ustanovení v zmysle prechodného ustanovenia
zákona o e-Governmente - § 60b ods. 1 a ods. 2 orgány verejnej moci sú povinné postupovať
podľa uvedeného zákona od 01.02.2018. Do tohto dátumu sú oprávnené postupovať podľa osobitných
predpisov ak tieto upravujú výkon verejnej moci elektronicky odlišne od zákona o e-Governmente.
Obojsmerná elektronická komunikácia zo strany finančnej správy voči daňovému subjektu vo vzťahu

k dani z pridanej hodnoty nebola zavedená v rozhodnom období a bola zavedená len vo vzťahu
k spotrebným daniam. V súlade s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti námietka týkajúca sa
nezákonného doručovania písomnosti daňového subjektu je nedôvodná, pretože žalovaný doručoval
písomnosť o daňovej kontrole podľa zákonom (daňovým poriadkom) stanoveného postupu. Týmtopostupom aj podľa názoru správneho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práv alebo právom chránených
záujmov daňového subjektu - žalobcu.

153. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že nezistil porušenie zákona
v preskúmavanej veci, a preto správnu žalobu proti inému zásahu orgánov verejnej správy zamietol ako
nedôvodnú.

154. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p.

Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo
vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by
bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia tohto
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove

(§ 151 ods.4, § 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum

právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).