Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212769
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415212769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu R.. Ľ. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: JUDr. Michaela Maťuchová, advokátka so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec
proti žalovanej S. O., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E.. J. XX/X, Ž. V. X., štátny občan SR, zastúpenej právnym
zástupcom: JUDr. Lucia Ľuptáková, advokátka so sídlom Československej armády 198/31, 976 01
Kremnica, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej upustiť od neoprávnených
zásahov do osobnostných práv žalobcu, a to najmä upustiť od nepravdivých tvrdení týkajúcich sa
neadekvátneho správania sa žalobcu k maloletému synovi N. O. a nepravdivých tvrdení týkajúcich sa
homosexuálnej orientácie žalobcu. Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia písomne sa ospravedlniť žalobcovi za to, že šírila nepravdivé informácie o ňom a jeho
neadekvátnom vzťahu k maloletému synovi N. O. a žalobcovej homosexuálnej orientácii. Žalobu
odôvodniltým,žeužpočasrozvodovéhokonaniasožalovanoudochádzalozostranyžalovanejkrôznym

obvineniam týkajúcich sa žalobcu, čo žalobca spočiatku akceptoval. Žalovaná dňa 06.06.2014 podala
na žalovaného trestné oznámenie, ktorého podstatou malo byť zneužitie ich maloletého syna. Žalovaná
napriek tomu, že neuspela u R.. P., oslovovala s vymyslenými informáciami známych a kolegov, čo aj
sama v trestnom oznámení priznala. Trestné oznámenie bolo nakoniec odmietnuté a žiadne skutočnosti
v ňom uvádzané sa nepotvrdili. Žalovaná však nezniesla výhru žalobcu a skutočnosť, že orgány činné v
trestnomkonanínezačaližalobcušetriť,začalapocelommeste,kdeobidvajabývajú,anaichspoločnom
pracovisku rozširovať, že zneužil ich maloletého syna a má sexuálne deviácie. Žalobca ďalej v žalobe

uviedol, že ho žalovaná označila za pedofila a tieto klamstvá aj ďalej šírila, čo sa žalobcovi a jeho
novej partnerke vrátilo ako bumerang, keď jej vytýkajú jej priatelia, že žije s pedofilom. Žalovaná
zároveň očierňuje žalovaného pred verejnosťou, že je homosexuálne orientovaný. Pri posudzovaní,
či došlo alebo nedošlo k zneužitiu syna, zneužila situáciu a kontaktovala čo najviac jeho kolegov s
prosbou o radu, ktorú ale nepotrebovala pri odbornej diagnostike jeho syndrómov. Takýmto konaním sa
dopustila nielen ohovárania, ale aj zásahu do žalobcovej osobnej integrity, poškodenia jeho dobrého
mena, osobnej cti a dôstojnosti, ktorý ho výrazne poškodil v práci medzi kolegami. Keďže má žalobca

strach, čo ešte bude žalovaná vymýšľať, žiada uložiť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek zásahu do jeho
osobnostných práv. Žalobca k žalobe pripojil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 06.06.2018.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na
náhradu trov konania. Obvinenia zo strany žalobcu v plnom rozsahu odmietla a považuje ich za jeden
z mnohých a opakovaných útokov na jej osobu, keďže už v minulosti žalobca podal na ňu a na

členov jej rodiny 3 neúspešné trestné oznámenia, ktoré boli zamietnuté. Podanou žalobou a písomným
ospravedlnením chce žalobca žalobkyňu opätovne ponížiť, publikovať ospravedlnenie v tlači, a tým
upútať na seba pozornosť. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že ich manželstvo, uzavreté dňa
11.09.2010 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/39/2014-146, nebolo
harmonické. Ešte počas manželstva sa jej žalobca vyhrážal, že ju zničí, že sa postará o to, aby ju

vyhodili z práce a pripraví ju o dieťa a o všetko. Ohovárania by sa voči žalobcovi nikdy nedopustila,
keďže má z neho strach. Má za to, že povesť žalobcu ako lekára nie je žiadnym spôsobom znevažovaná,
a že sa mu pracovne darí, čo vie preukázať listinnými dôkazmi. K trestnému oznámeniu, ktoré na
žalobcu podala dňa 06.06.2014, uviedla, že ho podala z obavy a z opatrnosti, vzhľadom na informácie
získané od ich maloletého syna N.. Závery tohto vyšetrovania vzala na vedomie s pocitom, že v záujme
výchovy a starostlivosti o maloletého syna N. urobila maximum, pričom toto oznámenie nepovažovala za

účelové, a ani za zlomyseľné. Žalovaná zároveň žiadala, aby sa súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s vyšetrovacími spismi, a to spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP-289/1-VYS-ZH-2014 vo
veci podozrenia zo spáchania zločinu vydierania, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi,
spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP-565/ZH-ZH-2015 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
krádeže, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, spisom OR PZ v Žiari nad Hronom č. ORP OP- ZH-

OPP3-733/2014-P o trestnom oznámení, ktoré podal žalobca na otca žalovaného, a ktorý bol postúpený
na Okresný úrad v Žiari nad Hronom na priestupkové konanie, č. spisu OU-ZH-OVVS-2014/009449, ako
aj vyšetrovacieho spisu pre podozrenie zo spáchania prečinu sexuálneho zneužívania č. ORP-285/1-
VYS-ZH-2014, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči maloletému synovi.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom právnych zástupcov strán sporu,
oboznámením sa s vyšetrovacím spisom č. ORP-285/1-VYS-ZH-2014, č. ORP-289/1-VYS-ZH-2014
a č. ORP-565/ZH-ZH-2015, s priestupkovým spisom Okresného úradu Žiar nad Hronom č. OU-ZH-
OVVS-2014/009449, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/39/2014-46, s čestnými
prehláseniami obyvateľov mesta Žiar nad Hronom a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový

stav:

3. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS-ZH-2014 vo veci podozrenia
zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči maloletému synovi
súd zistil, že žalovaná dňa 06.06.2014 podala na OR PZ v Žiari nad Hronom voči žalobcovi trestné

oznámenie a dňa 16.06.2014 doplnenie trestného oznámenia, a to z dôvodu, že maloletý syn žalovanej
dvakrát povedal, že „keď sa mi dalo kakať, ocino mi dal prsty do riťky“. Žalovaná po týchto zisteniach
vyhľadala lekársku pomoc, bola za obvodnou lekárkou syna N., ktorá ju odporučila k R.. P., detskej
psychologičke, a ktorá sa jej k danej veci nevyjadrila. Následne vyhľadala odbornú pomoc u R.. D.,
klinickej psychologičky v Žiari nad Hronom, ktorá jej povedala, že k danej veci sa vyjadrovať nebude,

keďže žalobca a žalovaný pracujú v zdravotníctve a tiež u R.. T., z pedagogicko-psychologickej poradne
v Kremnici, ktorá žalovanej uviedla, že sa touto problematikou nezaoberá. Informácie o ďalšom postupe
získala v OZ Srdiečko v Banskej Bystrici, na základe čoho prišla podať trestné oznámenie, pretože
nechcela, aby sa niečo zanedbalo. V rámci výsluchu žalovaná ďalej uviedla, že si nevšimla, že by sa zo
strany žalovaného prejavovali nejaké úchylky, avšak spomenula si na to, že mal kamaráta, ktorý sa veľmi

zvláštne prezentuje a on s ním dlhšiu dobu udržiaval kamarátsky vzťah. Súčasná priateľka žalovaného
tiež nie je typicky ženská, čím nechce povedať, že by žalovaný bol inak orientovaný, no zdá sa jej to
zvláštne. Trestné oznámenie podala žalovaná preto, že má o syna strach a už viac nie je schopná s
niekým riešiť danú situáciu. Žalovaná v rámci výsluchu zároveň uviedla, že je so žalobcom v rozvodovom
konaní. Ich manželské spolužitie bolo v poriadku do októbra 2013, pričom radikálny rozvrat nastal vo

februári 2014. Problémy v manželstve vznikali z rozdielnosti pováh a vo veciach výchovy ich maloletého
syna. Približne od decembra 2013 začala vnímať, že žalovaný venuje zvýšenú pozornosť synovi,
kupuje si ho hračkami a sladkosťami. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 04.07.2014
znalkyne Mgr. Aleny Filípkovej, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č:
ORP-285/1-VYS-ZH-2014 vyplýva, že podozrenia matky zo sexuálneho zneužívania maloletého syna

N. sa v priebehu vyšetrovania vysvetlili a vyvrátili. Maloletý N. nevykazuje znaky psychickej ani fyzickej
traumy, ani sexuálneho obťažovania. Otec mu ublížil len tým, že si našiel novú tetu. Uznesením OR
PZ odbor kriminálnej polície, Žiar nad Hronom, ČVS:ORP-285/1-VYS-ZH-2014 zo dňa 05.07.2014 bolorozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

4. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-289/1-VYS-ZH-2014 vo veci podozrenia zo
spáchania zločinu vydierania, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi tým, že mala žalobcovi
oznámiť, že sa s ním chce dohodnúť o striedavej starostlivosti o ich syna, a že sa s ním bude priečiť pri
rozvode, že sa budú rozvádzať aj dva roky, a že na neho pôjde podať trestné oznámenie súd zistil, že
uznesením OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 09.07.2014 bolo rozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá,

nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

5. Z priestupkového spisu Okresného úradu Žiar nad Hronom č. OU-ZH-OVVS-2014/009449 súd zistil,
že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním, z ktorého bol podozrivý
S. X., ktorý po predchádzajúcej výmene názorov s R.. Ľ. O., tohto opľul do tváre a ukázal mu prostredný
prst a povedal mu, že je buzerant a pedofil a následne ho ešte dvakrát opľul smerom do tváre, bolo

zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.

6. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-/1-ZH- ZH-2015 vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu krádeže, ktorého sa mala dopustiť žalovaná voči žalobcovi tým, že dňa 12.07.2015 zo
spoločného rodinného domu zobrala označené veci, čím mala žalovanému spôsobiť škodu odcudzením

v hodnote 3 580,-Eur, bolo uznesením zo dňa 21.08.2015 rozhodnuté tak, že vec bola odmietnutá,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

7. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že nie je si vedomá
toho,žebysaniekedyožalobcovizmienilavsúvislostisjehosexuálnouorientáciou,prípadnesexuálnou

deviáciou. Trestné oznámenie podala na žalobcu len z obavy o zdravie svojho dieťaťa, a nie z dôvodu,
aby žalobcovi ublížila, ponížila ho, prípadne inak znevážila v spoločnosti alebo v jeho rodinnom živote. V
trestnom oznámení vyslovila len podozrenie, ktoré malo byť predmetom preverovania orgánov činných
v trestnom konaní, pričom žalovaná sa o žalobcovi nezmienila, že by bol pedofil a homosexuál. Práve
naopak,uviedla,„ženechcetýmpovedať,žejeinakorientovaný“.Výrokyžalovanejvtrestnomoznámení

preto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení
boli žalovanou povedané pred vyšetrovateľom. Kontakt so psychológmi a pracovníčkou úradu práve
smerovali k tomu, aby žalovaná zistila, kam sa má obrátiť a ako má postupovať. Kontaktovaním
psychológov nemohla žalobkyňa zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, lebo tieto informácie boli
určené pre úzky okruh špecialistov. Podanie trestného oznámenia jej bolo odporúčané úradom práce.

Žalovaná tak postupovala len podľa zákona o rodine, Dohovore o právach dieťaťa a podľa trestných
kódexov.Zároveňpoukázalanato,žeakbynaozajžalovaná zasahovaladoosobnostnýchprávžalobcu,
tak by jeho hodnotenia ako lekára na webovej stránke lekar.sk neboli také pozitívne.

8. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že konanie žalovanej je len jedna špinavá hra, ktorej cieľom

je diskriminovať ho ako človeka, lekára a otca, a tým zasiahnuť do všetkých sfér jeho života. Takéto
konanie žalovanej začalo potom, čo v marci roku 2014 priznal mimomanželskú známosť. Žalovaná mala
počas rozvodového konania žalobcu vydierať tým, že ak žalobca nebude trvať na striedavej osobnej
starostlivosti o syna, nepodá na neho trestné oznámenie pre zneužívanie syna. Ak mala žalovaná
podozrenie o zneužívaní syna zo strany žalobcu, mala rovno podať trestné oznámenie, a nekontaktovať

predtýmlekárov,psychológov,úradapolicajtovajehosamotného.Žalobcazároveňuviedol,žesa začali
voči jeho osobe vyskytovať narážky, chodili SMS-ky, aj jeho priateľke, v ktorých bolo uvedené, že žije
s pedofilom a úchylom. Nadal mu do pedofilov a opľul ho aj bývalý svokor. Od známych sa mu tiež
dostali informácie o tom, že na spoločenských udalostiach v meste bol ohováraný ohľadne trestného
oznámenia, ktoré podala žalovaná. Keďže je gynekológ a má vlastnú ambulanciu, v dôsledku týchto

udalostí odchádzajú aj jeho pacientky. Ohľadne týchto vecí mal žalobca neformálny rozhovor so svojím
vtedajším nadriadeným. Žalovaná tiež uráža jeho terajšiu partnerku, ktorá sa jej podľa jej subjektívneho
pohľadu zdá, že nie je typicky ženská a s bývalým manželom jeho terajšej partnerky viedla rozhovor o ich
sexuálnom živote. Všetky tieto veci sa ho dotýkajú, zasahujú do jeho osobnostných práv a poškodzujú
aj vzťahy s vlastným synom.

9. Žalobca za účelom preukázania dôvodnosti svojho návrhu a svojich tvrdení predložil súdu prehlásenia
obyvateľov mesta Žiar nad Hronom. Z prehlásenia X. E., S.. D. K., N. R., S.. X. N. a R. Y. zhodne
vyplýva, že tieto osoby vedeli o tom, že mestom Žiar nad Hronom sa šírili nepríjemné reči o R.. Ľ.O., ktorý má gynekologickú ambulanciu a pracuje v nemocnici. Ohováranie smerovalo k jeho sexuálnej
orientácii, poukazovalo sa na jeho homosexuálnu orientáciu a na možnú pedofíliu. Z týmito informáciami
sa uvedené osoby stretli na spoločenských akciách, v práci, pri športovaní, medzi známymi a v kaviarni.

Z prehlásenia R.. R. A., terajšej partnerky žalobcu, vyplýva, že aj ona vie o tom, že mestom Žiar nad
Hronom sa šírili nepríjemné reči o R.. Ľ. O., s ktorým žije. Ohováranie smerovalo k jeho sexuálnej
orientácii, poukazovalo sa na jeho homosexuálnu orientáciu a na možnú pedofíliu. Stretávala sa s tým
medzi jej známymi a hlavne v práci, kde ju niekoľkí pacienti mali potrebu varovať pred jej partnerom.
Bolo to neskutočne ponižujúce a psychiky veľmi sužujúce. Prišla jej aj SMS-ka, že žije s buzerantom a

pedofilom, a že si má dávať pozor na svojho syna. Našli sa aj takí, ktorí tomu uverili, dodnes to nebolo
vyvrátené a vplýva to aj na jej život, nakoľko s R.. O. žije a spolu vychovávajú deti. Z prehlásenia Y. A.,
exmanžela R.. R. A., vyplýva, že pred rozvodom ich manželstva, ako jeho exmanželka začala žiť s R..
O. sa stretol s tým, že boli nemiestne narážky na R.. Ľ. O. zo strany jeho exmanželky na ich osobnom
stretnutí, o ktoré ho ona samotná požiadala. Týkalo sa to hlavne jeho sexuálnych praktík.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a teda aj predpokladmi použitia občianskoprávnych

sankcií podľa § 13 OZ sú neoprávnený zásah do niektorého z čiastkových práv spojených s osobnosťou
fyzickej osoby, spôsobilosť zásahu ohroziť alebo narušiť právo na ochranu osobnosti dotknutej fyzickej
osoby a príčinná súvislosť medzi nimi. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva
na ochranu osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa popri neoprávnenom
zásahu nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, pôvodca zásahu je zodpovedný bez

ohľadu na to, či ho zavinil alebo nie.

13. Za neoprávnený zásah právna teória aj súdna prax považujú taký zásah, ktorý je v rozpore s
objektívnym, platným právom. Takým je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie o
fyzickej osobe zasahujúce do jej osobnosti. Pri posudzovaní neoprávnenosti takéhoto druhu zásahu je

však potrebné prihliadať na okolnosti, za ktorých bol zásah prevedený, pretože to čo v jednom prípade
môže byť za určitých okolností zásahom neoprávneným za iných okolností môže byť napr. oprávnenou
kritikou vylučujúcou neoprávnenosť zásahu. Súdna prax v tomto smere judikovala, že na nespôsobilosť
zásahu narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je treba usúdiť vtedy, ak
zásah spočíval v tvrdeniach prednesených za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a teda

nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby medzi jej spoluobčanmi.

14. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli v čase
podania žaloby narušené a konfliktné v dôsledku prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a
o úpravu práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode manželstva. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení strán sporu, z predložených prehlásení občanov mesta
Žiar nad Hronom a z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS-
ZH-2014 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť
žalobca voči maloletému synovi. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom uvedeného
vyšetrovacieho spisu na základe návrhu žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2016,

doručenom súdu dňa 05.01.2016, žiadala tento vyšetrovací spis pripojiť a oboznámiť sa s ním. V tejto
súvislosti súd námietku právnej zástupkyne žalovanej, aby na zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa
06.06.2014 (ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom č: ORP-285/1-VYS-
ZH-2014) predloženú zo strany žalobcu neprihliadal, ako na nezákonne získaný dôkaz, považoval za
nedôvodnú a zmätočnú. Z uvedeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že žalovaná dňa

06.06.2014 podala na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči ich maloletému synovi. Vec podozrenia zo zločinu
sexuálneho zneužívania bola na základe vyšetrovania a znaleckého dokazovania uznesením OR
PZ odbor kriminálnej polície, Žiar nad Hronom, ČVS:ORP-285/1-VYS-ZH-2014 zo dňa 05.07.2014odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku.

15. Základným predpokladom úspešnosti práva domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do
osobnostnýchprávfyzickejosobyje,abytentoneoprávnenýzásahtrval,príp.abyexistovalahrozbajeho
opakovania. Z vykonaného dokazovania, a to z vyjadrení strán sporu, mal súd preukázané, že zásah
do osobnostných práv žalobcu spočívajúci v nepravdivých tvrdeniach týkajúcich sa neadekvátneho
správania sa žalobcu k maloletému synovi N. O. a nepravdivých tvrdeniach týkajúcich sa homosexuálnej

orientácie žalobcu, v čase rozhodovania súdu o tomto žalobnom nároku už netrvá. Túto skutočnosť
zároveň potvrdila samotná právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči prednesenej na
pojednávaní, pričom zároveň uviedla, že už podaním samotnej žaloby došlo k pozastaveniu šírenia
difamačných rečí týkajúcich sa žalobcu a zastavilo sa ohováranie žalobcu zo strany žalovanej, a teda,
že podaním žaloby sa naplnil účel žaloby. Vzhľadom na uvedené súd, majúc preukázané neexistenciu
tohto neoprávneného zásahu, tento žalobný nárok zamietol.

16. Pri posudzovaní druhého žalobného nároku, a to satisfakčnej žaloby o povinnosti žalovanej do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia písomne sa ospravedlniť žalobcovi za to, že šírila nepravdivé informácie o
ňom a jeho neadekvátnom vzťahu k maloletému synovi N. O. a žalobcovej homosexuálnej orientácii, súd
v prvom rade skúmal, či je daný predpoklad vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na

ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, a teda, či konanie žalovanej je zásahom, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, tým, že by sa znížila jeho vážnosť, dôstojnosť a
uplatnenie v spoločnosti a zároveň, či takéto konanie žalovanej je protiprávne. Hoci žalovaná v trestnom
oznámení vyslovila podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého syna zo strany žalobcu, a tieto
podozreniabolispôsobiléprivodiťujmunaosobnostižalobcu,najmänajehodobrejpovesti,ctiavážnosti

v spoločnosti, ale aj v jeho pracovnom živote, súd dospel k záveru, že takéto konanie žalovanej nemalo
charakter protiprávneho konania. Súd bral pri svojom rozhodovaní do úvahy okolnosti, za akých bol tento
zásah zo strany žalovanej do osobnosti žalobcu uskutočnený. Žalovaná tým, že na základe informácií
od maloletého syna o možnom sexuálnom zneužívaní zo strany žalobcu vyhľadala odbornú lekársku a
psychologickú pomoc a na základe odporúčania v záujme ochrany zdravia maloletého syna podala na

žalobcu trestné oznámenie, nedopustila sa tak neoprávneného konania. Súd takého konanie žalovanej
posúdil ako konanie dovolené, ktoré nie je v rozpore s právnym poriadkom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že žalovaná neoprávnene zasahovala do jeho osobnostných práv nielen podaním trestného oznámenia,
ale aj tým, že šírila nepravdivé informácie o tom, že je homosexuálne orientovaný a pedofil, súd takéto
konanie zo strany žalovanej nemal preukázané. Žalobca na preukázanie týchto tvrdení predložil súdu

prehlásenia obyvateľov mesta Žiar nad Hronom, z ktorých však súd nemal jednoznačne preukázané, že
difamačné informácie o žalobcovi šírila výlučne žalovaná. Jednotlivé osoby v týchto prehláseniach len
všeobecne zhodne konštatujú, že vedia o tom, že ich mestom sa šírili nepríjemné reči o žalobcovi, a že
ohováraniesmerovalok jehosexuálnejorientácii,poukazovalosanajehohomosexuálnuorientáciuana
možnú pedofíliu. Keďže súd konanie žalovanej nevyhodnotil ako konanie protiprávne, ako neoprávnený

zásah do osobnosti žalobcovi, už ďalej neskúmal, či vznikla v dôsledku konania žalovanej žalobcovi
ujma, a či je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
Vzhľadom na uvedené súd aj o druhom žalobnom nároku rozhodol tak, že ho ako nedôvodný zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu
zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, /možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).