Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/195/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105241613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105241613.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ J.. G. Č., U.
U., H. Č.. X, M. H.. H. S., U. U., H.É. Č.. XX, 2./ Z.. G. Č., U. U., Y. Č.. XXXX/XX, 3./ Z.. U. Č., U. U., H.
Č.. X, proti odporcom: 1./ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, 2./ Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábr. č. 3, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C
246/2005-254 zo dňa 10. decembra 2010, na odvolanie odporcu 2./ proti uzneseniu toho istého súdu č.
k. 22C 246/2005-274 zo dňa 10. marca 2011 a na odvolanie H. Z., U. U., H. Č.. X proti uzneseniu č.k.

22C 246/2005-213 zo dňa 29. októbra 2009 v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva
navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a odporcu 1/ a v časti prikázania spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ vo
veľkosti 24/48 do vlastníctva navrhovateľky 1/ p o t v r d z u j e .

V časti výšky primeranej náhrady napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u -j e tak,
že navrhovateľka 1/ je povinná zaplatiť odporcovi 1/ sumu vo výške 211.000 €, v lehote 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

V časti zamietnutia návrhu voči odporcovi 2/ a v časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací
súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 22C 246/2005-213 zo dňa 29.10.2009 a
napadnuté uznesenie č.k. 22C 246/2005-274 zo dňa 10. marca 2011 p o t v r - d z u j e .

Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odporcovia1/,2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťnaúčetKrajskéhosúduvBratislavenáhradu
trov konania štátu vo výške 210 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1./,2./, 3./
a odporcu 1./ k pozemku par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom
postaveného bytového domu súp. č. XXXX s dvorným plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho

sanaH. I.Č..XvBratislave,všetkovkatastrálnomúzemíU.-Y.J.,zapísanýchnaLVČ..XXXXvkatastri
nehnuteľností vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 24/48-in vo vlastníctve odporcu 1./ prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky
1./ tak, že celá nehnuteľnosť bude v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1./ v podiele 240/288,navrhovateľa 2./ v podiele 24/288 a navrhovateľa 3./ v podiele 24/288. Navrhovateľku 1./ zaviazal
k povinnosti zaplatiť odporcovi 1./ sumu vo výške 190.116 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh voči odporcovi 2./ zamietol a odporcu 1./ zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1./,

2./, 3./ náhradu súdneho poplatku vo výške 4.656,96 € a navrhovateľke 1./ náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 3.089 €.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to:
pozemku par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného

bytového domu súp. č. XXXX s dvorným plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na H.
I. Č.. X v Bratislave, všetko v katastrálnom území U. - Y. J., zapísaných na LV Č.. XXXX v katastri
nehnuteľností vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu sú odporca 1./ v podiele
24/48, navrhovateľka 1./ v podiele 96/288, navrhovateľ 2./ v podiele 24/288, navrhovateľ 3./ v
podiele 24/288. Navrhovatelia sa pokúsili uzavrieť s odporcom 1./ dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ktorej uzavretiu podľa vyjadrení odporcu 1./ bránila neprimerane nízka

cena ponúknutá ako primeraná náhrada. Zo znaleckého posudku znalkyne Z.. X.. T. Č.. X/XXXX
vykonaného metódou polohovej diferenciácie podľa vyhl. MS SR 492/2004 súd zistil, že takto stanovená
všeobecná hodnota majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu s príslušenstvom súp.č. XXXX na
H. I.. Č.. X a pozemku parc.č. XXXX/X X.. Ú. Y. J. K. U.-J. Y. J., K. U. Z., bol ku dňu ohliadky 6.200.000.-
Sk.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141
ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keďže
nedošlo k dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd

záväzné. Keďže nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo všetkým ostatným spoluvlastníkom. S prihliadnutím na účelné využitie veci,
ktorou je bytový dom určený na bývanie, tiež na skutočnosť, že navrhovateľka 1./, ako aj navrhovateľ
3./ užívajú dva byty v tomto bytovom dome, sa súd priklonil k názoru navrhovateľov a rozhodol
tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a spoluvlastnícky podiel odporcu 1./

prikázal do vlastníctva navrhovateľky 1./, čím vyhovel návrhu navrhovateľov vyplývajúcemu zo zmeny
návrhu pripustenej uznesením na pojednávaní zo dňa 11.12.2010 a súčasne zaviazal navrhovateľku
na zaplatenie primeranej náhrady odporcovi 1./. Odporca 1./ nikdy súdu nenavrhol iný spôsob
vyporiadania, zo všetkých jeho vyjadrení je zrejmé, že namieta najmä výšku primeranej náhrady, tá bola
aj rozhodnou skutočnosťou, pre ktorú sa s navrhovateľmi nevyporiadal dohodou. Prvostupňový súd

uviedol, že primeranou náhradou zákon rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol inému spoluvlastníkovi. Ide o náhradu,
ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Súdnym znalcom ustanoveným
v tomto konaní bola stanovená všeobecná hodnota majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu

s príslušenstvom, ktorá bola ku dňu vypracovania znaleckého posudku (28.05.2007), predstavovala
sumu 6.200.000,- Sk, teda 205.802 €. Prvostupňový súd na návrh navrhovateľa znížil znalcom určenú
všeobecnú cenu prislúchajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o sumu náležiacu opotrebeniu za čas
od vyhotovenia znaleckého posudku a zaviazal odporkyňu k zaplateniu 190.116 €, ako primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel v zmysle § 160 O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľov voči odporcovi 2./, súd voči nemu návrh zamietol vzhľadom
na nedostatok pasívnej legitimácie, keď legitimácia v spore, či už aktívna alebo pasívna vyplýva
z hmotného práva a v tomto prípade je jej nedostatok daný absenciou hmotnoprávneho vzťahu
spočívajúcom v podielom spoluvlastníctve medzi navrhovateľmi a odporcom 2./. Odporca 2./ nie je

spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, správu spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ vykonáva na
základe osobitného predpisu, a to zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a Štatútu
hlavnéhomestaSRBratislavy,ktorýmuzverujenakladaniesmajetkomodporcu1./.Súdpretonevyhovel
návrhu navrhovateľov v časti, aby súd zaviazal navrhovateľku 1./ na zaplatenie primeranej náhrady
pomerne odporcovi 1./ a 2./ s odôvodnením, že otázka rozdelenia príjmu z majetku odporcu 1./

nesúvisí s predmetom konania.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom
priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 4.656,96 € voči odporcovi 1./, ktorývo veci úspech nemal, a navrhovateľke 1./ zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Jánom Linczényim,
priznal náhradu trov konania za čas, kedy ju tento zastupoval ako advokát (ostatný úkon vykonaný
advokátom zo dňa 24.09.2007) a to vo výške 3.089 € pozostávajúce z 5 úkonov právnej služby podľa

tarifnej odmeny á 612,42 € (18.450,- Sk) a režijného paušálu k odmene náležiacemu v celkovej výške
26,75 € (2 x 4,971€ + 2x 5,44 €+1x5,90 €) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd nepriznal navrhovateľom náhradu
trov konania voči odporcovi 2./ s odôvodnením, že návrh uplatnený voči nemu sa v konaní ukázal ako
nedôvodný a pri jeho uplatnení navrhovatelia úspech nemali.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1./ a 2./.

Odvolanie odporcu 1./ smerovalo proti výroku rozsudku vo veci samej ( okrem výroku, ktorým súd
návrh voči odporcovi 2./ zamietol ) a výroku o priznaní náhrady trov súdneho konania navrhovateľovi
1/, 2/ a 3/. Odporca 1./ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v týchto častiach zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. K výške sumy za spoluvlastnícky podiel uviedol, že túto sumu (t.j. vo
výške 190.116 €), za ktorú súd prikázal 1 predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľke 1/, považuje za
neprimerane nízku a nezodpovedajúcu trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti, keď trhová cena

porovnateľných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v samom centre mesta, v ktorých sa nachádza až
10 bytov, je viacnásobne vyššia a tieto nehnuteľnosti sú považované za veľmi lukratívne. Záverom
uviedol, že pri rozhodnutí o trovách, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím trpí rozsudok tzv.
„inou vadou“. Prvostupňový súd priznal navrhovateľom náhradu trov podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,

teda mal za to, že navrhovatelia mali vo veci plný úspech. Uvedený názor je v rozpore so zisteným
skutkovým stavom, nakoľko pôvodnou žalobou sa navrhovatelia domáhali, aby im súd prikázal podiel
na predmetnej nehnuteľnosti za odplatu v neveľkej výške 2.805.940,- SKK (93.140,14 €), a to na
základe nimi predloženom znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 20.5.2004. Prvostupňový súd
však pri rozhodovaní úplne opomenul skutočnosť, že táto neprimerane nízka cena bola navýšená na

vyše dvojnásobok na jeho návrh, keď trval na vypracovaní nového, objektívneho znaleckého posudku.
Teda až v dôsledku procesných intervencií došlo k vypracovaniu znaleckého posudku Č.. XX/XXXX
zo dňa 28.5.2007, ktorý bol podkladom pre markantné zvýšenie odplaty za prikázaný podiel, čo nie
je možné hodnotiť inak, ako úspech odporcu 1/, a to aj napriek tomu, že ju odporca 1/ nepovažuje
za dostatočnú. Poukázal na to, že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má

špecifický charakter, nakoľko k nemu dochádza až v čase, keď sa podieloví spoluvlastníci nevedia inak
vyporiadať dohodou. Je teda zrejmé, že súdny spor s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skončí
zrušenímavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctva,tedavyhovenímnavrhovateľovmunávrhu.Touto
osobitosťousúdnehokonaniajeovplyvnenéajslabšieprocesnépostavenieodporcu,ktorýmôžeobvykle
iba dosiahnuť zvýšenie odplaty za prikázaný podiel, ktoré de facto predstavuje jeho úspech v spore tak,

ako tomu bolo aj v prípade odporcu 1/. Z tohto dôvodu bol preto prvostupňový
súd povinný prihliadnuť aj na značný úspech odporcu 1./ v konaní a o trovách rozhodnúť v súlade s ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p., t.j. náhradu trov rozdeliť medzi účastníkov konania pomerne.

Odporca 2./ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd návrh voči nemu zamietol pre nedostatok jeho

pasívnej legitimácie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že navrhovateľ 1/ je povinný zaplatiť odporcovi 2./
50 % sumy peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľovi 1./
v zmysle Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Mal za to, že prvostupňový súd v konaní nesprávne
ustálil, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a že otázka rozdelenia príjmu z majetku odporcu

1/ nesúvisí s predmetom konania. Trval na tom, že má nehnuteľnosť zverenú do správy, z ktorej
vyplývajú aj jeho oprávnenia zverenú nehnuteľnosť držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ňou, pričom
s takto zvereným majetkom sa mu zverili i súvisiace majetkové práva a prešli na neho do výšky
zvereného majetku i všetky súvisiace záväzky. Preto priamo vykonáva všetky súvisiace majetkové
práva, týkajúce sa nehnuteľnosti, keď táto skutočnosť je vyjadrená aj na liste vlastníctva Č.. XXXX

vedenom Správou katastra hlavného mesta SR Bratislava v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby
tak, že ako účastník právneho vzťahu - vlastník je zapísaný „Hl. m. SR Bratislava - Mestská časť
Staré Mesto“. Odporca 2/ má preto pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku Bratislavy nárok na
pomernú časť príjmu z výnosu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Konanie sa týka nielen zrušenia, aleaj vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, z ktorého vyporiadania vyplýva pre neho
priame majetkové oprávnenie voči navrhovateľovi 1./ - právo na pomernú časť peňažnej náhrady za
prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľovi 1./. Vzhľadom na vyššie uvedené bol

toho názoru, že v konaní je pasívne vecne legitimovaný a rozhodnutie súdu a nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie a zamietnutí návrhu vo vzťahu k nemu preto považoval za nesprávne. Záverom
namietal aj výšku peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľovi
1./ v zmysle znaleckého posudku Č.. X/XXXX zo dňa 28.5.2007 (205.802 €), ďalej zníženú o sumu
opotrebovania za čas od vyhotovenia znaleckého posudku na sumu 190.116 €, keď takto určená suma

je neprimerane nízka a nezodpovedá primeranej náhrade za prikázanie spoluvlastníckeho podielu.

K odvolaniam odporcov 1./,2./ sa písomne vyjadrili navrhovatelia 1./, 2./, 3./. Čo sa týka námietky
k neprimerane nízkej náhrady za spoluvlastnícky podiel uviedli, že toto tvrdenie odporcov nemá
opodstatnenie, pretože o výške náhrady rozhodol súdom určený znalec - Z.. X. T., ktorá v znaleckom
posudku zo dňa 28.5.2007 stanovila v zmysle platných právnych predpisov metódou polohovej

diferenciácie všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ na predmetnej nehnuteľnosti vo
výške 6.200.000,- Sk (205.802 €). Nesúhlasil s názorom odporcu 1./ čo sa týka náhrady trov konania, že
ak sa cena spoluvlastníckeho podielu zvýšila oproti cene uvádzanej v návrhu o dvojnásobok, na základe
nového znaleckého posudku, o ktorého vypracovanie požiadal súd odporca 1/, treba to hodnotiť ako
jeho úspech, pretože pre posúdenie toho, či navrhovatelia mali vo veci plný úspech, nie je rozhodujúca

výška náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale stanovisko odporcu 1/ k samotnému návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tento vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 4.7.2006
žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol a to nielen pre údajnú nízku cenu náhrady za
spoluvlastnícky podiel, ale aj preto, že súčasný právny stav k predmetnej nehnuteľnosti je vraj vyhovujúci
nielen pre nájomníkov bytov, ale i pre samotný bytový dom. K námietkam odporcu 2./ ohľadne jeho

pasívnejlegitimácieuviedli,ženemajúnámietky protitomu,aksiodvolacísúdosvojístanoviskoodporcu
2/, aby časť z určenej náhrady bola priamo zaplatená odporcovi 2/ a aby v tomto zmysle bola zmenená
tá časť výroku rozsudku, ktorá ukladá povinnosť zaplatiť celú náhradu za spoluvlastnícky podiel iba
odporcovi 1/. Vzhľadom na všetky skutočnosti trvali na tom, že súd prvého stupňa sa v napadnutom
rozsudku nedopustil ani nesprávneho právneho posúdenia veci, ani nedospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto ani nie sú splnené podmienky k tomu, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ako to navrhujú
obidvaja odporcovia.

K odvolaniu odporcu 2./ sa písomne vyjadril odporca 1./, ktorý mal za to, že výrok súdu v časti o

zamietnutí návrhu navrhovateľov voči odporcovi 2/ vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie, je
správny. Poukázal na čl. 91 ods. 1 písm. f/ Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré ustanovenie
sa vzťahuje výlučne na predaj nehnuteľného majetku, tak ako to aj samotné ustanovenie definuje, cit:
„...príjmy z výnosu z predaja nehnuteľného majetku ...“. To znamená, že povinnosť delenia rozpočtových
príjmov medzi Hlavné mesto SR Bratislavu a mestskú časť, v ktorej správe sa predmetná nehnuteľnosť

nachádza, Štatút viaže výlučne na predaj nehnuteľného majetku, to znamená na prípady, keď dôjde
k zmluvnému prevodu vlastníckeho práva. Podľa ustanovenia§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V systéme súkromného
práva treba rozlišovať nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prevodu alebo prechodu. O prevod

ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavu tak subjekt, ktorý prevádza, ako aj ten subjekt,
ktorý nadobúda. Ide teda o všetky typy a druhy zmlúv. O prechode vlastníckeho práva možno hovoriť
vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho
orgánu. V prípade rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o prechod vlastníckeho práva, kedy dochádza

k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe odlišného právneho dôvodu, ako je zmluvný prevod
vlastníckeho práva.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle podľa § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p., keď v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vysporiadania vzťahov medzi účastníkmi, na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.), v zmysle § 213 ods. 4, 5 O.s.p. doplnil dokazovanie nariadeným znaleckým dokazovaním a
to znalcom Z.. U. R., R.. (znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnotystavebných prác) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1./, 2./ je v časti výšky primeranej náhrady
čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek

dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri

procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich

podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.

Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorémuvecnebola prikázanádo vlastníctva,by nemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena

určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti, vzhľadom na svoju polohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod., nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil skutkový stav (ktorý ani nebol medzi účastníkmi

sporný) spočívajúci v tom, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to: pozemku parc. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného bytového domu súp. č. XXXX s dvorným
plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na H. I. Č.. X v Bratislave, všetko v katastrálnom
území U. - Y. J., zapísaných na LV Č.. XXXX v katastri nehnuteľností vedeného Správou katastra pre
Hlavné mesto SR Bratislavu sú odporca 1./ v podiele 24/48, navrhovateľka 1./ v podiele 96/288,

navrhovateľ 2./ v podiele 24/288, navrhovateľ 3./ v podiele 24/288. Navrhovatelia sa pokúsili uzavrieť
s odporcom 1./ dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k uzavretiu nedošlo.

S poukazom na takto zistený skutkový stav a citované ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že
ak prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti z dôvodu, že

dohoda nebola možná prikázaním spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľke 1./ s poukazom
na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie nehnuteľnosti, ktorou je bytový dom určený na
bývanie a navrhovateľka 1./ v ňom spolu s navrhovateľom 3./ užíva dva byty, rozhodol vecne správne,keďprvýspôsob zrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva-reálnedeľbavecinebolamožná
a s prikázaním spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľke 1./ navrhovatelia 2./, 3./ súhlasili.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia podielového
spoluvlastníctva navrhovateľov 1./, 2./, 3./ a odporcu 1./ a v časti prikázania spoluvlastníckeho podielu
odporcu 1./ vo veľkosti 24/48 do vlastníctva navrhovateľky 1./ ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.

Vecne nesprávne prvostupňový súd rozhodol v časti určenia výšky primeranej náhrady, keď pri svojom
rozhodovaní (napadnutý rozsudok zo dňa 10.12.2010) vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti zo Znaleckého posudku Č.. X/XXXX Z.. X. T. zo dňa 28.5.2007, ktorá stanovila všeobecnú
hodnotu majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu s príslušenstvom sumou 6.200.000,- Sk
(205.802 €). Tento znalecký posudok, už vzhľadom na časové obdobie kedy bol vypracovaný a
rozhodnutie súdu nemohol byť aktuálny, a z tohto dôvodu aj prvostupňový súd znížil znalcom určenú

všeobecnú cenu prislúchajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o sumu náležiacu opotrebeniu za čas
od vyhotovenia znaleckého posudku na sumu 190.116 €. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale
vôbec nie je zrejmé, na základe akých kritérií prvostupňový súd rozhodoval, keď za časové obdobie 3
rokov a 7 mesiacov znížil všeobecnú hodnotu práve o sumu 15.686 € (205.802 € - 190.116 €).

Odvolací súd z tohto dôvodu a aj vzhľadom na námietky odporcov 1./, 2./ v odvolaniach, ktoré sa
týkali výšky primeranej náhrady, doplnil dokazovanie nariadením znaleckým dokazovaním znalcom
Z.. U. R., R.. (znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných
prác), ktorého povinnosťou bolo: 1. určiť všeobecnú cenu (t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa
ponuky a dopytu) nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. - Y. J. zapísaných na LV Č..

XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave a to pozemku pacela Č.. XXXX/X o výmere 252 m2 zastavané
plochy a nádvoria a bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/X;
2. určiť aký vplyv na všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľnosti má skutočnosť, že v bytovom
dome sa nachádzajú byty, ktoré nie sú voľné, ale sú obsadené nájomcami s nájomnými zmluvami na
dobu neurčitú; či táto skutočnosť všeobecnú cenu nehnuteľnosti znižuje resp. zvyšuje a ak áno v akom

rozsahu; 3. vyjadriť sa k Znaleckému posudku Z.. X. T. Č.. X/XXXX a poprípade uviesť všetky ďalšie
zistenia a skutočnosti, ktoré považuje za relevantné pre posúdenie veci.

K otázke č. 1 znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - bytového domu súp. Č.. XXXX,
na parc. Č.. XXXX/X s príslušenstvom a pozemku parc. Č.. XXXX/X T. X..Ú.. Y. J., K. U. Z., na I. H.

Č.. X, ku dňu 26.4.2012 je 422.000 € (variant C - všeobecná hodnota nehnuteľnosti s regulovaným
nájmom a trvaním 20 rokov). Doba 20 rokov je uvažovaná v zhode s termínom uplatňovaným pri vecných
bremenách na dobu neurčitú (bod F.2, prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z.). Táto hodnota sa
„opiera“ o časť vyhlášky, ktorá nie je určená na ohodnocovanie nehnuteľností s regulovaným nájomným,
predstavuje však najbližšiu a jedinú analógiu s posudzovaným prípadom. Táto hodnota je použitá pri

odpovediach na otázku súdu, nakoľko je najpravdepodobnejšou hodnotou nehnuteľnosti (v zmysle
definície všeobecnej hodnoty) a dobu trvania regulovaného nájomného stanovuje analogicky k vecnému
bremenu s neobmedzením trvaním. Nakoľko hodnota je závislá od doby trvania regulovaného nájmu,
ktorúniejemožnéexaktneurčiť,upozornilajnainévariantyhodnotyurčenépreinétrvaniaregulovaného
nájmu, ktoré sú detailne uvedené vyššie v tejto časti posudku ako varianty A, B, D. Variant A - všeobecná

hodnota nehnuteľnosti bez vplyvu regulovaného nájomného - 1.030.000 € ; variant B - všeobecná
hodnotanehnuteľnostisneobmedzeným trvaním regulovanénájmu-173.000€;variant D-všeobecná
hodnota nehnuteľnosti s regulovaným nájmom a trvaním 1 až 100 rokov - poskytuje odpoveď na „všetky“
možné doby trvania regulovaného nájmu tak, aby mohol nezávisle na ďalšom znaleckom dokazovaní
použiť všeobecnú hodnotu pre akúkoľvek dĺžku trvania regulovaného nájmu.

K otázke č. 2 sa znalec vyjadril v tom zmysle, že všetky výpočty potrebné pre odpoveď na túto otázku
boli vykonané v časti posudku odpovedajúcej na otázku č. 1. Skutočnosť, že v bytovom dome sa
nachádzajú byty s nájomnými zmluvami na dobu neurčitú a s regulovanými nájomnými sadzbami, má
na všeobecnú hodnotu negatívny vplyv, t.j. znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Rozsah tohto

zníženia je vypočítaný spoločne s výpočtami vykonanými pri odpovedi na otázku č. 1. Rozsah tohto
zníženia je 608.000 €. Tento rozdiel je vypočítaný ako rozdiel hodnoty pri neregulovanom nájme (variant
A) a hodnoty pri regulovanom nájme s uvažovaným trvaním 20 rokov (variant C), t.j. 1.030.000 € -
422.000 € = 608.000 € (rozdiel oproti výpočtu uvedenému v prílohe č. 11 je spôsobený zaokrúhľovanímvýsledných hodnôt). Nakoľko rozsah zníženia hodnoty je závislý od doby trvania regulovaného nájmu,
ktorú nie je možné exaktne určiť, upozornil aj na iné varianty zníženia hodnoty určené pre iné trvania
regulovaného nájmu, ktoré sú detailne uvedené v časti II. Posudku pri variante D.

K otázke č. 3 znalec uviedol, že znalecký posudok Č.. X/XXXX Z.. X. T. je nepreskúmateľný v tých
častiach, ktoré majú podstatný vplyv na výslednú hodnotu nehnuteľnosti.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov k znaleckému posudku v tom zmysle, že znalec nesprávne
vychádzal z údaju, že bytový dom bol daný do užívanie v roku 1938, v skutočnosti bol daný do užívania v

roku 1930 a táto skutočnosť má vplyv na všeobecnú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti, keď vzhľadom
na znalcom určenú 100 ročnú životnosť domu jeho ďalšia životnosť činí 18 % a nie 26 % a všeobecná
hodnota nehnuteľnosti je potom 310.747,55 €, podal znalec písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
odhad hodnoty nehnuteľnosti nepredstavuje mechanickú výpočtovú operáciu, pri ktorej po dosadení
do vzorca dostaneme výsledok v podobe všeobecnej hodnoty. Výpočet pomocou vzorcov predstavuje
len formalizovaný zápis, ktorý dáva výpočtovému postupu jednotnú a preskúmateľnú podobu. Vzorce

použitéprivýpočtehodnotynemajúcharakterfyzikálnychrovníc,kdepriinaknezmenenýchfaktoroch,po
zmene jedného vstupného faktora dochádza automaticky k zmene výsledku. Podstatné pre tento prípad
je, že zmenou jedného faktora (v tomto prípade veku stavby) dochádza aj k zmene ďalších výpočtových
faktorov (v tomto prípade použitého koeficientu polohovej diferenciácie). Samotný predpoklad, že
rozdielny vek stavby má priamo úmerný vplyv na hodnotu, je nesprávny. T.j. ak v tomto prípade je

predpokladaná životnosť 100 rokov, nemožno pri zmene veku o 1 rok predpokladať, že priamo úmerne k
tomu klesne hodnota nehnuteľnosti o 1 %. Nesprávnosť tejto úvahy je ľahko preukázateľná pri porovnaní
trhových cien rôznovekých nehnuteľností. Ak máme napr. novostavbu a 74- ročný dom (náš prípad) v
tej istej lokalite a pri oboch je predpokladaná životnosť 100 rokov. Trhová cena 74 ročnej nehnuteľnosti
nie je 26 % z novostavby, čo by indikovalo rozdielne opotrebenie. Alebo iný príklad charakteristickejší

pre lokalitu Staré mesto. Ak máme 74 ročný byt a byt v 150 ročnom historickom objekte, ktoré oba
sú v rovnakom kvalitatívnom štandarde (napr. čiastočná, alebo kompletná rekonštrukcia), ich hodnoty
nebudú rozdielne úmerne k ich veku, ale v rovnakej lokalite budú skôr podobné, resp. ak je 150 ročná
stavba historicky hodnotná budova, jej hodnota môže byť aj vyššia oproti našej 74 ročnej budove.
Tento príklad poukazuje na skutočnosť, že trhová hodnota je ekonomická (a nie technická) kategória a

ovplyvňujejulendopytaponukapopodobnomtypenehnuteľnostívlokalite. Zmenouvekubudovybude
priamo ovplyvnená len technická hodnota nehnuteľnosti (t.j. reprodukčná zostatková hodnota stavby).
Výpočet všeobecnej hodnoty v tomto posudku je založený na analýze trhu nehnuteľností v lokalite
(trhové ceny bytov a trhové ceny nájmov). Z analýzy trhu je odvodený použitý koeficient polohovej
diferenciácie (kPD) podľa vzťahu kPD = všeobecná hodnota (technická hodnota). Ak teda trh indikuje

v danom čase určitú všeobecnú hodnotu, zmenou technickej hodnoty vplyvom iného veku stavby dôjde
aj k zmene použitého koeficientu polohovej diferenciácie. Pokles technickej hodnoty tak vyvolá rast
koeficientu polohovej diferenciácie a teda výsledný vplyv na všeobecnú hodnotu je neutrálny, t.j. v tomto
prípade bez zmeny.

Vzhľadom na toto vyjadrenie znalca nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľov k výške
primeranej náhrady za dôvodné. Odvolací súd má tiež za to, že nie je možné určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti sumou 865.466,31€ ako žiadali odporcovia a to z dôvodu, že v zmysle zákona č. 260/2011
Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov doba

regulovaného nájomného skončí v roku 2016 a preto treba postupovať podľa variantu D (príloh č. 11
znaleckého posudku). Odvolací súd zastáva názor, že pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti
treba vychádzať z varianty C, ako to naznačil už aj samotný znalec vo svojom znaleckom posudku, keď
vychádzal z 20 ročného trvania regulovaného nájomného v tomto bytovom dome. Táto predpokladaná
doba trvania regulovaného nájomného zodpovedá nielen vecnému bremenu s neobmedzením trvaním

( bod F.2, prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), keď
takýto postup predstavuje najbližšiu a jedinú analógiu s posudzovaným prípadom, ale zodpovedá aj
skutočnému trvaniu regulovaného nájmu v Slovenskej republike od prijatia reštitučného zákona v roku
1991 až do roku 2016, kedy by sa malo v zmysle vyššie citovaného zákona č. 260/2011 Z.z. regulované
nájomné skončiť. Nadovšetko aj pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je v zmysle § 154

ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a aj z tohto dôvodu nie je možné určovať
všeobecnú hodnou v zmysle variantu D znaleckého posudku.Vzhľadom na takto stanovenú všeobecnú cenu nehnuteľnosti 422.000 € primeraná náhrada za
spoluvlastnícky podiel odporcu 1./ - 24/48 predstavuje sumu 211.000 € (422.000 € x 24/48). Odvolací
súd preto v zmysle § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výšky

primeranej náhrady zmenil tak, že navrhovateľka 1/ je povinná zaplatiť odporcovi 1/ sumu vo výške
211.000 €.

Akovecnesprávnyodvolacísúdvzmysle§219ods.1O.s.p.potvrdilrozsudokvčastizamietnutianávrhu
voči odporcovi 2./ pre nedostatok pasívnej legitimácie a v časti náhrady trov prvostupňového konania.

Čo sa týka zamietnutia návrhu voči odporcovi 2./ prvostupňový súd uviedol, že legitimácia v spore, či
už aktívna alebo pasívna vyplýva z hmotného práva a v tomto prípade je jej nedostatok daný absenciou
hmotnoprávneho vzťahu spočívajúcom v podielom spoluvlastníctve medzi navrhovateľmi a odporcom
2./. Odporca 2./ nie je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, správu spoluvlastníckeho podielu
odporcu 1./ vykonáva na základe osobitného predpisu, a to zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR

Bratislave a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý mu zveruje nakladanie s majetkom odporcu 1./.
Správne preto prvostupňový súd nevyhovel návrhu navrhovateľov časti, aby súd zaviazal navrhovateľku
1./ na zaplatenie primeranej náhrady pomerne odporcovi 1./ a 2./. Otázka rozdelenia príjmu z majetku
odporcu 1./ nesúvisí s predmetom konania, ktorým je konanie o zrušenie a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keď účastníkmi tohto konania sú a musia byť len všetci spoluvlastníci, a odporca 2./

ako už bolo uvedené spoluvlastníkom nehnuteľnosti nie je. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku v
tejto časti preto v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje.

Prvostupňový súd správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania navrhovateľov a odporcu 1./
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd má za to, že ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo spôsobom, akým bol navrhnutý, najmä ak sa odporca neúspešne bránil alebo
navrhoval iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 O.s.p. o
trovách konania (Zborník IV, str. 748).

Ako vyplýva z obsahu spisu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo aj napriek

snahenavrhovateľovdohodou,zdôvodunastraneodporcu1./,ktorýnamietalvýškuprimeranejnáhrady.
Po podaní návrhu, ktorým navrhovatelia (navrhovateľka 1./ a jej manžel R.. G. Č., M. XX.X.XXXX) žiadali
prikázať spoluvlastnícky podiel odporcu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa odporca 1./ vyjadril
k tomuto návrhu písomným podaním zo dňa 4.7.2006 tak, že nesúhlasí so zrušením a následným
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol a to

nielen pre údajnú nízku cenu náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale aj preto, že súčasný právny stav k
predmetnej nehnuteľnosti je vraj vyhovujúci nielen pre nájomníkov bytov, ale i pre samotný bytový dom
a návrh je neopodstatnený a predčasný.

Navrhovatelia pred podaním návrhu na začatie konania navrhli vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnili v návrhu na začatie konania a dosiahli aj
vzhľadom na postoj odporcu 1./ v konaní plný úspech vo veci. Na uvedenú skutočnosť nemá podstatný
vplyv to, že výška primeranej náhrady bola súdom stanovená vyššie, na čo logicky vplýva aj uplynutie
časového obdoba, od návrhu dohody po rozhodnutia súdu, kedy sa ceny nehnuteľností prirodzene
pohybujú. Správne preto prvostupňový súd priznal úspešným navrhovateľom náhradu zaplateného

súdneho poplatku za návrh vo výške 4.656,96 € voči odporcovi 1./, ktorý vo veci úspech nemal,
a navrhovateľke 1./ zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Jánom Linczényim, priznal náhradu trov
konania za čas, kedy ju tento zastupoval ako advokát (ostatný úkon vykonaný advokátom zo dňa
24.09.2007) a to vo výške 3.089 € pozostávajúce z 5 úkonov právnej služby podľa tarifnej odmeny
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej v čase vykonania
úkonov právnej služby.

Napadnutým uznesením č.k. 22C 246/2005-213 zo dňa 29.10.2009 prvostupňový súd nepripustil vstup
H. Z., U. U., H. Č.. X do konania ako vedľajšieho účastníka na stranu odporcov.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že táto požiadala o pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania
na strane odporcu, keďže má právny záujem na výsledku súdneho konania, nakoľko je nájomníčkou
bytu č. 7, nachádzajúceho sa na II. poschodí domu v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov aodporcu 1./ v správe odporcu 2./. Odporca 1./si ku dňu doručenia podania súdu nesplnil zákonnú
povinnosť podľa § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov a neuzatvoril s ňou ako doterajšou nájomníčkou zmluvu o prevode vlastníctva

bytu. Na základe uvedenej skutočnosti si bude splnenie tejto povinnosti vymáhať od odporcov 1./, 2./
súdnou cestou a jej právne postavenie bude preto výsledkom tohto súdneho konania ovplyvnené. Ku
vstupu H. Z. do konania ako vedľajšej účastníčky na strane odporcov sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí
oznámili, že nesúhlasia s tým, aby vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka. Namietali, že H. Z. je
jedným z nájomcov bytov v dome na H. Č.. X v Bratislave a nemá podľa ich názoru právny záujem na

výsledku predmetného konania, pretože jej právne postavenie nebude výsledkom sporu ovplyvnené. Po
právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 2 O.s.p., keď
dospel k záveru, že nebol preukázaný právny záujem H. Z. na výsledku konania.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie H. Z.. Trvala na tom, že
má právny záujem na výsledku predmetného súdneho konania, keďže je nájomníčkou bytu č. 7

nachádzajúceho sa na II. poschodí domu v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a Hlavného
mesta Slovenskej republiky, T. Y. J. Č. U. - Y. J., vyporiadanie ktorého je predmetom uvedeného súdneho
konania. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava si dňa nesplnilo svoju zákonnú povinnosť podľa
§ 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov uzatvoriť s ňou, ako doterajšou nájomníčkou, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a preto jej

právne postavenie bude výsledkom tohto súdneho konania ovplyvnené.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec aj z hľadiska tohto uznesenia v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie H. Z. nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania buď z vlastného podnetu alebo na návrh niektorého z
účastníkov konania. Ak vstupuje do konania z vlastného podnetu, vedľajším účastníkom sa stáva

okamihom, keď súdu doručí oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov do
konania. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo ten, ku ktorému
sa účastník pridružil, alebo jeho odporca, namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Predpokladom
účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania, t.j. že jeho právne
postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené.

Vzhľadom na predmet konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) nemôže mať H.
Z., ktorá je nájomcom bytu v bytovom dome, ktorý je predmetom konania, právny záujem na výsledku
sporu, z dôvodu, že požiadala odporcu 1./ ako jedného zo spoluvlastníkov o odkúpenie bytu v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako to správne konštatoval aj

prvostupňový súd, keď nadovšetko sa javí, že na jej byt sa budú vzťahovať ustanovenia zákona č.
260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k.
22C 246/2005-213 zo dňa 29.10.2009 v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Ďalším napadnutým uznesením č.k. 22C 246/2005-274 zo dňa 10.3.2011 súd prvého stupňa uložil
odporcovi 2./ povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 5.703 € v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia v zmysle Položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a § 6 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2./, keď mal za to,
že výška súdneho poplatku nebola určená správne, pretože v odvolaní namietal skutočnosť, že návrh
bol voči nemu zamietnutý z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, z ktorej skutočnostinemožno vyvodiť cenu nároku uplatňovaného v odvolaní, teda aj výška súdneho poplatku mala byť
určenápevnousumou(pol.č.1písm.b/sadzobníka,§6ods.1zákonač.71/1992Zb.).Záveromuviedol,
že vzhľadom na špecifický charakter konania a existujúci skutkový stav (napr. existencia zmluvných

nájomných vzťahov k bytom v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva), v danom prípade ide o vec spoločensky prospešného záujmu (obec je v konaní
povinná prihliadať aj na oprávnené záujmy svojich obyvateľov) sú dané predpoklady pre oslobodenie
odporcu 2/ od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Navrhol preto aby
odvolací súd rozhodol, že odporcovi 2/ ukladá, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50

€ (pol. č. 1 písm. b/ sadzobníka, § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), alebo rozhodol, že odporca 2/ je od
poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb.).

Odvolací súd ďalej preskúmal a prejednal vec aj z hľadiska tohto uznesenia v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2./ nie je dôvodné a aj toto napadnuté uznesenie č.k. 22C
246/2005-274 zo dňa 10.3.2011v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 8 citovaného zákona v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je

základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.

Podľa § 7 ods. 9 citovaného zákona v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku
uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy citovaného zákona sa platí súdny
poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu
konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.

Podľa Poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia

i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich
poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia podaním odvolania proti rozsudku odporcovi 2./

vznikla poplatková povinnosť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi
1./ povinnosť v lehote 10 dní zaplatiť súdny poplatok vo výške 5.703 €, jeho postup bol vecne
správny. V danom prípade bola cena podielu žiadaná navrhovateľom v zmysle § 7 ods. 8 citovaného
zákona určená sumou 190.116 €. Odporca 2./ podal odvolanie proti rozsudku vo výroku časti, ktorým
žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že navrhovateľ 1/ je povinný zaplatiť odporcovi 2./ 50 %

sumy peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu, t.j. 95.058 €. Potom v zmysle vyššie
citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkov, Položky 1 písm. a) a Poznámky 3 k položke 1
Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie vznikla poplatková povinnosť vo výške 5.703 €
(t.j. 6 % zo sumy 95.058 €).

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu 2./ že vzhľadom na špecifický charakter konania
a existujúci skutkový stav (napr. existencia zmluvných nájomných vzťahov k bytom v nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva), v danom prípade ide ovec spoločensky prospešného záujmu sú dané predpoklady pre oslobodenie odporcu 2/ od súdnych
poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb.

V zmysle citovaného ustanovenia sú od poplatku oslobodené obce v konaniach vo veciach verejného
a spoločensky prospešného záujmu. Zákon v uvedenom ustanovení neposkytuje čisto osobné
oslobodenie (nepriznáva ho určitému subjektu bez ohľadu na to, o akú vec ide), ale ani čisto vecné
oslobodenie (neoslobodzuje určitý druh konania). Ide o oslobodenie zmiešané, pri ktorom zákon
priznáva oslobodenie len určitému subjektu a len v stanovených veciach. Nejde tu o všeobecné

oslobodenie obcí od súdnych poplatkov vo všetkých konaniach, ale len vo vymedzených veciach, pričom
z pochopiteľných dôvodov bližšie nestanovuje, čo sa má pre účely poplatkového zákona považovať
za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Odporca 2./ tvrdí, že verejný a spoločensky
prospešný záujem je daný tým, že obec je povinná prihliadať na oprávnené záujmy svojich obyvateľov.
Takáto činnosť je súčasťou plnenia úloh obce, ako vyplývajú zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z takto definovaných úloh obce a jej orgánov

v zmysle tohto zákona celá činnosť, vrátane hospodárenia s majetkom, musí smerovať k plneniu
úloh obce, teda k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Z pohľadu predpisov upravujúcich postavenie
obcí a ich hospodárenie, obec celú svoju činnosť vykonáva vždy v širokom - obecnom záujme. Ak
by malo byť uvedené kritérium použité aj pri zisťovaní, či je splnená podmienka pre oslobodenie od
súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) poplatkového zákona, bolo by treba dospieť k záveru, že

predmetom každého súdneho konania, ktorého účastníkom je obec, je vec verejného a spoločensky
prospešného záujmu. To by však znamenalo, že obce sú zo zákona všeobecne osobne oslobodené od
súdneho poplatku. Úmysel zákonodarcu priznať obciam všeobecné osobné oslobodenie od poplatkov
by však v takom prípade bol legislatívne vyjadrený rovnakým spôsobom, ako oslobodenie Slovenskej
republiky, rozpočtových organizácii a štátnych účelových fondov v § 4 ods. 2 písm. a) alebo oslobodenie

nadácií, charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizácií v ustanovení v § 4 ods. 2 písm.
c). V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporaidanie podielového spoluvlastníctva.
Ide o uplatňovanie majetkového práva obce a o spôsob získania finančných prostriedkov, ktoré majú
nepochybne slúžiť na plnenie úloh obce, teda v konečnom dôsledku obecnému záujmu. Je to však
pohľadávka zo vzťahu, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky prospešného

záujmu a ani s nim bezprostredne nesúvisí.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. tak,
že v tomto konaní čiastočne úspešným navrhovateľom 1./, 2./, 3./, ktorí by mali nárok na plnú náhradu
trovkonania,keďžerozhodnutieovýškeplneniazáviseloodznaleckéhoposudku ichnáhradunepriznal,

pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.

O povinnosti odporcov 1./, 2./ spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu odvolací súd rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Navrhovatelia boli vo veci úspešní a preto povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu pripadá na
odporcov 1./, 2./. Ide o sumu 210 € zaplatenú zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi Z.. U. R.Ú.,
R.. (uznesenie odvolacieho súdu č.k. 9 Co 195/2011-408, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 zo dňa 10.

septembra 2012). Táto suma bude zaplatená odporcami 1./, 2./ na účet Krajského súdu v Bratislave,
ktorý predmetnú sumu znalcovi vyplatil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.