Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116208299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116208299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného o a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. - A., D. XXX/XX, o zaplatenie 24,86 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
19C/163/2016-133 zo dňa 17. septembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok I.), v napadnutej

vyhovujúcej časti (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.)p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobuzamietol(I.výrok),žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 110,16 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Vzájomnú žalobu v časti zaplatenia
prevyšujúcich úrokov z omeškania zamietol (III. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania

o žalobe a o vzájomnej žalobe nepriznal (IV. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s
poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 3
ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 517 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ" alebo „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 2,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Z vykonaného dokazovania mal preukázané že strany sporu uzavreli
dňa 24.02.2014 zmluvu o úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 250 Eur.
Žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom vo výške 242 Eur, celkom mala žalovaná zaplatiť žalobcovi čiastku vo vo
výške 492 Eur, a to v jednej splátke vo výške 492 Eur splatnej do 10.02.2015, RPMN bola 96,80 %,
priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere bola 44,79 %. Celkový poplatok dlžníka
spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje

sumu vo výške 97,88 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 144,12 Eur. V rovnaký deň ako bola uzavretá
úverová zmluva strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach, kde bolo dojednané, že žalovaná
zaplatí dlžnú čiastku 492 Eur v 12. mesačných splátkach po 41 Eur, splátky boli splatné vždy k 10. dňu vmesiaci, počnúc dňom 10.03.2014, v dohode je uvedená RPMN vo výške 304,10 % a priemerná RPMN
vo výške 44,79 %. Úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 24.02.2014 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, aplikujúc na ňu ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.

Uzavretú zmluvu podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a
či tieto sú uvedené správne. Taktiež podrobil súdnemu prieskumu Dohodu o plnení v splátkach uzavretú
medzi stranami sporu v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Hoci text samotnej Dohody o plnení v splátkach
nebol inkorporovaný priamo v úverovej zmluve, je zrejmé, že k podpisu obidvoch dokumentov došlo v

rovnaký deň a pri jednom rokovaní. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že zámerom strán bolo
už pri podpise úverovej zmluvy dojednať plnenie v splátkach. Vzhľadom na uvedené je nutné na daný
právny vzťah aplikovať RPMN podľa dohody o plnení v splátkach. Uvedenie RPMN vo výške 96,80 % v
úverovej zmluve a následný okamžitý podpis dohody o plnení v splátkach, kde je RPMN vo výške 304,10
% je postupom in fraudem legis, a takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Prepočtom
RPMN vykonaným v súlade s prílohou č. 2 Zákon o spotrebiteľských úveroch zistil, že pri úvere vo výške

250 Eur, pri splatnosti úveru do 12 mesiacov, počte splátok 12 a výške splátky 41 Eur je RPMN vo
výške 304,10 %, čo je zodpovedá RPMN uvedenej v dohode o splátkach. Z hodnôt RPMN zverejnených
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013“, t.j. štvrťrok predchádzajúci uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zistil, že údaj o priemernej RPMN obsiahnutý tak v úverovej zmluve ako aj v

dohode o splátkach je vo výške 44,79 % uvedený správne, žalobca v zmluve správne uviedol priemernú
hodnotu RPMN vo výške 44,79 % zodpovedajúcu porovnateľným úverom, ktorými sú spotrebiteľské
úverysozabezpečenímsozmluvnousplatnosťouod1do5rokov,pričomsajednáotypspotrebiteľského
úveru ako je uvedený v riadku č. 6 uvedenej tabuľky: „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1
až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane“. Údaj RPMN je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny

úveru vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Strany sporu si v dohode o plnení v splátkach zo dňa 24.2.2014 dojednali
RPMN vo výške 304,10 %, k rovnakej hodnote RPMN súd dospel aj výpočtom, preto ustálil, že táto je
v dohode o plnení v splátkach uvedená správne, je však neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými
mravmi. Je zrejmé, že RPMN medzi zmluvnými stranami v danom prípade takmer 7 krát prevyšovala

priemernú RPMN pri porovnateľných úveroch v porovnateľných právnych vzťahoch. Je síce pravdou,
že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky a vyššia
RPMN vzhľadom na vyššiu mieru rizika oproti priemeru bánk, rozhodne však nie v takom rozsahu
ako v tomto prípade. Ďalej z informácií dostupných na portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné
úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zistil,

že v mesiaci február 2014, t.j. v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských
a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,16 %. V danom prípade si strany
dojednali úrokovú sadzbu vo výške 39,15 %, čo takmer štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú
mieru. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O

takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade
odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná. Za neprimeraný považoval
tiež stranami dojednaný poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy

o úvere vo výške 144,12 Eur. Takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a
účelnosti je rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Sporný poplatok za poskytnutie úveru predstavuje
sumu 144,12 Eur, z čoho je zrejmé, že tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú má žalovaná vrátiť žalobcovi.
Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalobca
je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu

sumyposkytnutéhoúverunemôžeaniprinajlepšejvôlipredstavovaťvýdavkyspojenésadministratívnou
činnosťou. Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie, preto
musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty
nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že stranami
uzavretá úverová zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Za absolútne neplatné považoval dojednania zmluvných strán týkajúce
sa odplaty za poskytnutie úveru, ktorá je premietnutá v údaji o úrokovej sadzbe a neprimerane vysokejRPMN. Keďže tieto náležitosti sú podstatnými náležitosťami uzavretej zmluvy, ktoré nie je možné
oddeliť od ostatných jej častí, považoval za absolútne neplatnú celú úverovú zmluvu ako aj dohodu o
plnení splátkach. Konštatoval, že za uvedenej situácie je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len sumu

skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že
žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 250 Eur. Žalovaná podľa prehľadu splátok a
úhrad doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 360,16 Eur. Časť úhrad vykonala žalovaná aj po podaní žaloby.
Žalobca evidoval úhrady zo strany žalovanej, súdu potvrdil, že žalovaná úhrady vykonala, tieto však
nijakým spôsobom nežiadal zohľadniť v ním uplatnenom nároku (žalobca nezobral žalobu ani čiastočne

späť), preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa
27.07.2017 sa žalovaná domáha, aby súd zaviazal žalobcu zaplatením sumy 110,16 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,78 Eur od 09.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy
4,44 Eur od 07.06.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 11.07.2016 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 4,44 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 21.09.2016 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od

30.11.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 15.12.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy
4,44 Eur od 13.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 7,09 eur od 16.03.2017 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 7,09 Eur od 10.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,90 Eur od 10.05.2017 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42,94 Eur od 13.06.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3,42 Eur
od 10.07.2017 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 3,42 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia v prospech

žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik
povinnosti žalobcu vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná z titulu poskytnutého úveru mala žalobcovi vrátiť len istinu
250Eur.Celkovovšakžalovanázaplatilažalobcovičiastku360,16Eur,apretorozdielmedzitoutosumou
a istinou úveru vo výške 110,16 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré musí žalovanej

vydať. Súd prvej inštancie preto žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 110,16 Eur, t.j. sumy ktorú
žalobcovi zaplatila nad rámec žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov, priznal. Žalovaná sa vo
vzájomnej žalobe voči žalobcovi domáhala vydania bezdôvodného obohatenia aj s úrokom z omeškania
vyčísleného v sadzbe vo výške 5 % z každej zaplatenej splátky a to počnúc dňom, kedy žalovaná tú
ktorú splátku v prospech žalobcu zaplatila. Takto uplatnený úrok jej súd nepriznal, pretože žalovaná

uhrádzala jednotlivé splátky, ktorých vydania sa neskôr domáhala, až po začatí tohto konania, t.j. po
podaní žaloby. Ich vrátenia sa voči žalobcovi domáhala až vo vyjadrení zo dňa 26.07.2017, doručeným
súdu dňa 27.07.2017, v ktorom žiadala žalobný návrh doručený súdu dňa 01.04.2016 zamietnuť v celom
rozsahuapriznaťjejbezdôvodnéobohatenievovýške110,16Eurspríslušenstvom.Uvedenévyjadrenie
žalovanej súd vyhodnotil podľa jeho obsahu ako vzájomnú žalobu a túto doručil na vyjadrenie žalobcovi

dňa07.08.2017.Žalovanýsatedaouplatnenomvzájomnomnárokužalovanejdozvedeldňa07.08.2017,
bezdôvodné obohatenie jej nevydal, preto sa dostal do omeškania, a to dňom nasledujúcim po doručení
vzájomnej žaloby žalovanej, teda 08.08.2017. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej priznal nárok na
úroky z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia spolu
vo výške 110,16 Eur počnúc dňom 08.08.2017 a v prevyšujúcej časti nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania zo vzájomnej žaloby zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
Konštatoval, že žalobca si v žalobe svoju pohľadávku voči žalovanej vyčíslil sumou vo výške 399,24 Eur
(istina vo výške 24,86 Eur, známy úrok vo výške 45,87 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 1,74 Eur,
poplatok vo výške 144,12 Eur, poplatok za upomienky vo výške 10 Eur, zmluvná pokuta vo výške 33 Eur,
trovy mediačného konania vo výške 139,65 Eur). S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca len nárok

na vrátenie zvyšku požičanej istiny. Vychádzajúc z prehľadu splátok (v spise na č. l. 75) uvádzaného
žalobcom súd zistil, že žalovaná pred podaním žaloby uhradila žalobcovi sumu spolu vo výške 242,90
Eur (splátky por. č. 1.-8. vo výške 186,43 Eur + splátky por. č. 8. - 20. vo výške 56,47 Eur). Žalovaná po
podanížalobyuhradilasumuvovýške7,10Eur,t.j.vtejtočastibybolomožnéhovoriťoúspechužalobcu,
pokiaľ by žalobca učinil tomu zodpovedajúci procesný návrh (vzal žalobu v tejto časti späť). Keďže

žalobca zotrval na žalobnom návrhu v plnom rozsahu a žiadal žalobe vyhovieť a rozhodnúť v súlade s
petitomžaloby,ktorúsúdvcelomrozsahuzamietol,žalobcavtomtokonaníúspešnýnebolaničiastočne.
Naopak úspešná bola v celom rozsahu žalovaná. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná aj čo do trov
konania o vzájomnej žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 110,16 Eur, žalovanej však v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne jej nevyplývali ani

zo súdneho spisu, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Žalovaná v podaní zo dňa 26.07.2017 žiadala,
aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, v podaní žalovanej zo dňa 16.02.2018 a 01.03.2018
žalovaná uviedla, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.2. Vyššie citovaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej a vo vyhovujúcej časti (výroky I., II.) včas
podaným odvolaním napadol žalobca, majúc za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. §

365 ods. 1 písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“, ďalej
v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.“, k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP „súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v

ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“ Žalobca nesúhlasil posúdením úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. Namietal,
že Zákon o spotrebiteľských úveroch považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak
dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko v prejednávanej veci nedošlo k
naplneniu uvedených dôvodov nemožno Zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca v
súvislosti s výškou RPMN, uviedol, že je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými
údajmi, ktoré sú uvedené na Zmluve o úvere. Žalovaná bola dostatočne informovaná o výške RPMN.
V Zmluve o úvere Žalovaná vzala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej Zmluve sa vypočítava v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96,80 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral

na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej
ku dňu podpísania tejto zmluvy o úvere je vo výške 44,79 %. Žalovaná v prípade, že po podpise
Zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná
percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do
14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo Žalovaná nevyužila, z čoho

jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Ďalej k skutočnostiam uvádzaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne
záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Nemožno

sa dovolávať údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu,
t. j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky
odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
účinného do 31.10.2008 (Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných

prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.) alebo do 31.05.2010 (Ak predmetom

spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.). Správne by
mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné
spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaná. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje

len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému je potrebné poukázať
na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových
subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo
úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.

Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva
u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s
ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmitiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné
zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo

95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. §
1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide
o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Občiansky zákonník spája
neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojim obsahom či účelom
odporuje zákonu (t.j. Občianskemu zákonníku alebo inému zákonu). Z hľadiska absolútnej neplatnosti

právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor zo
zákonu). Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, tak, ako to
žalobca špecifikuje prostredníctvom svojich podaní, nemožno ju považovať za právny úkon absolútne
neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie

alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Veriteľ si
požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci kontraktačného
procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov

obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného
má Žalobca za to, že nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa Zmluva v časti zmluvného úroku vo výške
39,15 % ročne považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je tiež toho názoru, že zo
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca
plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,

rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Odvolateľ
si vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku I. a II. a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej

zamietajúcej časti (výrok I.), v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok IV.) ako vecne správne potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov,, keď dospel k záveru
o potrebe odlišného právneho posúdenia veci, keď sa na vec vzťahujú ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie
veci rozhodujúce. Odvolací súd sporové strany podľa § 382 CSP nevyzýval k aplikácii § 11 ods. 1

Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože sporové strany sa v konaní pred súdom prvej inštancie k
posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatkov vyjadrovali, žalobca dokonca aj v odvolaní namietal
nesprávne posúdenie ako bezúročného a bezpoplatkového, a vzhľadom na to, potom právne posúdenie
odvolacím súdom nemôže byť pre strany prekvapivé, ani odopierajúce právo na spravodlivý súdny
proces. Rozsudok v zamietajúcej časti zaplatenia prevyšujúcich úrokov z omeškania (III. výrok) nebol

napadnutý odvolaním, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
zákonzrušilOSPaustanovil,žeplatíajpre(dovtedy)začatékonania(princípokamžitejaplikovateľnosti),
keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 01.04.2016, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 24,86 Eur (istiny), 45,87 Eur (známeho úroku), 1,74 Eur (známeho úroku z
omeškania), 144,12 Eur (poplatku), 10 Eur (poplatku za upomienky), 33 Eur (zmluvnej pokuty), úroku
vo výške 33,15 % ročne zo sumy 24,86 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 24,86 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, trov mediačného konania vo výške
139,65 Eur a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o úvere č. 404201679, na základe ktorej žalobca žalovanej
poskytol úver vo výške 250 Eur a ktoré sa žalovaná zaviazal veriteľovi vrátiť a zaplatiť mu odplatu za
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 144,12 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom
vo výške 97,88 Eur (čo predstavuje 39,15 % ročne z poskytnutého úveru), RPMN bola vypočíta vo

výške 96,80 %. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť sumu 492 Eur do 10.02.2015. V ten istý deň,
ako bola uzatvorená úverová zmluva, sa zmluvné strany dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 404201679 zo dňa 24.02.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť sumu 492
Eur v 12-tich splátkach vo výške 41 Eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 10.03.2014.
Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 186,43 Eur. Dlh sa stal splatný dňa 11.02.2015 a od

tohto dňa bola žalovaná v omeškaní.

10. Vyjadrením žalovanej doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2016 sa žalovaná domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko mala za to, že žalobca nezohľadnil ňou uskutočnené
úhrady po podanej žalobe. Naviac bola toho názoru, že zmluva môže obsahovať neprijateľné zmluvné

podmienky - najmä pokiaľ ide o výšku úroku 39,15 Eur, RPMN, poplatok za upomienky, poplatok vo
výške 144,12 Eur. V prípade, že úver neobsahuje ani všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch,malazato,žeúvervyplývajúcizuzatvorenejzmluvysapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 360,16 Eur (časť uhradila

po podaní žaloby).

12. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a o vzájomnej žalobe žalovanej
rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 110,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia. Žalobu v časti zmluvných úrokov

prevyšujúcich 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia zamietol.

13. Urobil tak, pretože považoval spornú úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 24.02.2014 podľa § 39
Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, ako aj dohodu o plnení v splátkach uzatvorenú v ten istý
deň. K tomuto záveru dospel na základe toho, že na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné aplikovať

RPMN podľa dohody o plnení v splátkach, pretože RPMN vo výške 96,80 Eur % v úverovej zmluve a
následný okamžitý podpis dohody o plnení v splátkach, kde je RPMN vo výške 304,10 % je obchádzaním
zákona. Hoci súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnota RPMN uvedená v zmluve a aj v dohode
o plnení v splátkach sú uvedené v správnej výške, mal za to, že hodnota RPMN v dohode o plnení
v splátkach je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer 7x prevyšovala

priemernú RPMN (v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná RPMN 44,79 %). Dojednanú úrokovú
sadzbu vo výške 39,15 % považoval tiež za absolútne neplatný právny úkon, pretože súd prvej inštancie
zistil, že v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so
splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,16 %, a teda dojednaná úroková sadzba prevyšovala priemernú
úrokovú sadzbu takmer štvornásobne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Za neprimerané považoval

tiež stranami dojednaný poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere vo výške 144,12 Eur.

14. Odvolateľ namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.; že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky

vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

18. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd reagujúc na právne významné námietky žalobcu, preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzatvorili sporové strany dňa 24.02.2014 z hľadiska, či obsahuje náležitosti vymedzené
Zákonom o spotrebiteľských úveroch.

20. Podľa § 9 ods. 2 psím. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: …... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

21. Podľa § 9 ods. 2 psím. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: …... j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) Zákon o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnúformu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvné strany dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 404201679, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 250 Eur a ktoré sa

žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené do spotrebiteľským
úverom vo výške 242 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 492 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 10.02.2015.
RPMN bola vypočíta vo výške 96,80 %. V ten istý deň, ako bola uzatvorená úverová zmluva, sa zmluvné
strany dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201679 zo dňa 24.02.2014 sa mení tak, že
žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť sumu 492 Eur v 12-tich splátkach vo výške 41 Eur, vždy k 10.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 10.03.2014.

24. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dať do pozornosti stranám konania rozhodnutie
Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 7. júna 2016 č. GUV-709/2016, ktorým bolo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa § 25 ods. 1 v spojení s § 35e ods. 3 Zákona o dohľade nad finančným
trhom - uložené predbežné opatrenie, a to povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky

spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti
uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého
úveru. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie
úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite

odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa
domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Banková rada NBS konštatuje, že takéto konanie
spoločnosti Pohotovosť je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a následnej dohody o plnení v splátkach.

25. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že uzatvorenie dohody o plnení v
splátkach bezprostredne po uzatvorení úverovej zmluvy znemožňuje spotrebiteľovi získať objektívne
informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Takýto postup žalobcu pôsobí vo
vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, mätúco. Žalobcovi nič nebránilo premietnuť obsah dohody do

samotnej zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť sa na vrátení
istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach, nie jednorazovo, už pri vstupe do zmluvného vzťahu.
SprávnetakmalbyťužvsamotnejzmluveoúvereuvedenýúdajRPMN304,10%(č.l.7spisu),nie96,80
%, ktorý je zjavne niekoľkonásobne nižší. Teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.02.2014
bola uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože bola uvedená niekoľkonásobne

nižšie ako v skutočnosti bola, preto je potrebné považovať poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa však nestotožnil
so závermi súdu prvej inštancie v tej časti, že RPMN je možné v zmluve dojednať, pretože RPMN nie
je možné dojednať, keď ako uvádza odvolateľ, táto sa vypočítava na základe matematického vzorca,
ktorý tvorí prílohu Zákona o spotrebiteľských úveroch. RPMN možno skúmať z toho hľadiska, či bola

vypočítaná správne, napr. či veriteľ zohľadnil pri výpočte všetky náklady vynaložené spotrebiteľom,
či nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok nie neplatnosť zmluvy (tak ako
konštatoval súd prvej inštancie), ale podľa § 11 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

26. Hoci pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru postačuje naplnenie len
jednej skutkovej podstaty vymedzenej § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je
potrebnézaoberaťsaajďalšímiodvolacímidôvodmižalobcu,odvolacísúdjetohonázoru,žejepotrebné
vysporiadať sa aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúceho sa dojednaného úroku vo výške
39,15 % ročne. Súd prvej inštancie prijal záver, že pokiaľ bola výška RPMN v zmluve neprimerane

vysoká a neprimerane vysoká bola aj výška úrokov, potom to má za následok neplatnosť celej úverovej
zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd má však za to,
že pokiaľ nie je možné RPMN v zmluve dojednať, nemôže jej nesprávne uvedenie mať za následokneplatnosť celej zmluvy, ale ako bolo vyššie uvedené, túto skutočnosť Zákon o spotrebiteľských úveroch
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

27. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal je to, či uvedenie zmluvných úrokov v
neprimeranej výške spôsobuje neplatnosť celej zmluvy podľa § 39 alebo sa tento dôvod neplatnosti
vzťahuje iba na časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - t. j. na dojednanie o úrokoch z omeškania (§ 41
Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal zato, že pokiaľ sú úroky dojednané v neprimerane
vysokej výške, má to za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolateľ namietal, že úver poskytoval ako nebankový subjekt, ktorý pri poskytovaní úverov znáša
väčšie riziko ako banky, a preto je dojednanie vyššej odplaty v porovnaní s bankami prijateľné a
nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi a zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase
uzatvorenia zmluvy neexistoval právny predpis, ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú výšku úrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov.

29.Spoukazomnaodvolacienámietkyžalobcu,odvolacísúduvádza,žeprípustnúvýškuodplatyvznení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval § 53 ods. 6 OZ - Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Komentár Občianskeho zákonníka k
citovanému ustanoveniu uvádza, že „od 01.06.2010 (pozri § 879m OZ) pre všetky zmluvy o odplatnom
poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o

odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch, a to bez ohľadu na
to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov“ sa prihliada
na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ. Bude sa teda zohľadňovať: a) finančná
situácia spotrebiteľa, b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (pozri § 53 ods. 7 OZ), c)
objem poskytnutých finančných prostriedkov, d) lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.“

30. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011)

31. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere banky poskytovali spotrebiteľské úvery
so splatnosťou od 1 do 5 rokov s úrokovou sadzbou 11,16 % a preskúmavaná úverová zmluva obsahuje
dojednanie o úrokovej sadzbe o 350 % vyššie, je zrejmé, že bola dojednaná neprimerane vysoká odplata
za poskytnutie úveru.

32. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť
a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy
bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi
určuje (niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so
základnými morálnymi zásadami. Hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch

nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútneneplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

33. Hoci žalobca v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne
prekračovať úrokové sadzby oproti bankovým subjektom. Úrok niekoľkonásobne vyšší ako obvyklý
podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Aj zo stránky www.nbs.sk je možné zistiť,
aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Aj keď žalovaná podpísala zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dobrovoľne s podmienkami v nej uvedenými, resp. výšku príslušného poplatku

a úrokov nenamietala, je potrebné prihliadnuť na to, že tak učinila bez znalosti veci. Vo svetle vyššie
uvedenej argumentácie, odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je
právnymúkonom,ktorýsapriečidobrýmmravom,vdôsledkučohojepodľa§39Občianskehozákonníka
neplatná, avšak nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je

podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatná v časti dohody zmluvných strán o úrokoch, a preto sa na
zmluvné dojednanie o úrokoch neprihliada. Zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j)
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval ako jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvedenie úrokovej sadzby. Keďže zmluva obsahuje neplatné dojednanie o úrokovej sadzbe, má
sa za to, že zmluva neobsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe, a preto je potrebné aj z tohto dôvodu

je potrebné posúdiť poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov.

35. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, veriteľ (žalobca) má nárok
na vrátenie len istiny, t. j. sumy 250 Eur (a teda nie iných úrokov a poplatkov vyplývajúcich zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere). Keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 360,16 Eur, súd prvej inštancie
správne zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 110,16 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia. Majetkový prospech veriteľa
vznikol plnením žalovanej bez právneho dôvodu, keďže spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov od počiatku.

36. Zamietnutie úrokov z omeškania presahujúcich 5 % zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do
zaplatenia nebolo predmetom prieskumu odvolacím súdom, preto odvolací súd správnosť tohto výroku
nepreskúmaval.

37. Zo všetkých vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a §
262 CSP tak, že inak v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania,

pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).