Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204968
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815204968.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. U., Q.. XX.X.XXXX, U. T. D.
XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A, pod sp.

zn. EX 23264/15, o vymoženie 1.037,43 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.11.2015, č. k. 4Er/468/2015-21

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s dedičom povinnej : Z. U., Q.. XX.X.XXXX, U. D. XX.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 15.3.2015 navrhol vykonať exekúciu voči

povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 29.10.2014, sp. zn. SR 1155/06.
Dňa 5.5.2015 bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 4Er/468/2015-13 zo dňa 21.9.2015, právoplatným dňa 19.10.2015,
súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej
exekúcie. Oprávnený následne navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana

Nestora. Súd v súlade s ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, ich (ne)súlad so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
Z pripojených listinných dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 30.8.2005 uzatvorená zmluva o
úvere č. XXXXXXX, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Keďže exekučným titulom v posudzovanej veci je rozhodcovský rozsudok, vyslovil, že
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky. Zistil, že rozhodcovská doložka sa nachádza
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento
nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto doložka

je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré bol spotrebiteľ nútený prijať ako celok
alebo odmietnuť. Dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd v danom prípade uzavrel, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej zmluvy o úvere je

v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Konštatoval, že keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd

musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody

zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v
odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva

účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že

súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ak konštatoval,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený
uzavrel s povinnou podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi

zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z.
a s rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným
a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

5. Odvolací súd zistil, že povinná N. U. zomrela dňa XX.X.XXXX.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").8. Podľa § 161 ods. 2 a 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10.Podľa§63CSPakstranazomriepočaskonaniaskôr,akosakonanieprávoplatneskončí,súdposúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v

konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods.3).

11. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

12. Odvolací súd zistil, že dedičské konanie po zomrelej povinnej N. U. bolo právoplatne skončené.
Podľa uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. 1D/119/2015-49 zo dňa 3.10.2016 súd schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudol manžel poručiteľky
Z. U., nar. 21.4.1966, bytom D. XX.

13. Odvolací súd v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami rozhodol, že v konaní pokračuje s týmto
dedičom (pôvodnej) povinnej.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379

a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

15.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1155/06 zo dňa 25.4.2006. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2006 a vykonateľnosť dňa 25.5.2006. Vychádzajúc z
odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru k zmluve o úvere č. XXXXXXX, uzavretej dňa 30.8.2005 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a (pôvodnou) povinnou.

19. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

20. Základnou podmienkou pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri
skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj
platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy, a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

21. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok
je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor.

22. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené,

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

23. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné

označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovskázmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ
vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť
ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal

žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

24. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. S týmto
záverom sa odvolací súd stotožňuje. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka v posudzovanom
prípade teda nebola individuálne dojednaná.

25. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že rozhodcovská doložka je neplatná aj (predovšetkým) pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014. Totiž ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, v ktorých v čl. 17 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami.
Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je

pritom striktná bez možnosti širšieho výkladu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Vzhľadom na uvedené túto doložku nie je možné považovať
za platnú rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).