Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230315
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116230315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O. XXX H. Q., zastúpený I. A.vou, nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX H. Q., proti žalovanému: Poštová
banka, a.s., IČO: 351 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený AK Antol, s r.o.,
so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 17. októbra 2018
č.k. 12Csp/207/2016-67 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia,
že ustanovenia bodov 2.1, 2.2 a 2.3 Dohody o zrážkach zo mzdy pre úver číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 23. 12. 2014 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy) a ustanovenia bodu 5.1 Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23. 12. 2014 (ďalej len „zmluva o úvere“), sú ako neprijateľné zmluvné podmienky
neplatné. Domáhal sa tiež určenia, že zmluva o úvere vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
je bezúročná a bez poplatkov.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a
žalovaným ako dodávateľom, bola dňa 23. 12. 2014 uzatvorená Zmluva o úvere - dobrá pôžička
číslo XXXXXXXXXX. Žalobca požadoval poskytnutie úveru vo výške 4000 eur na dobu splácania 120
mesiacov. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 2 420 eur, počet mesačných splátok bol 120, úroková

sadzba bola dohodnutá vo výške 18,90 % ročne, výška mesačnej splátky bola 48,30 eura, pričom výška
mesačnej splátky bola 45 eur - istina + úrok a 3,30 eura na náklady spojené s poistením schopnosti
splácať úver. Dátum prvej mesačnej splátky bol 15. 01. 2015, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
len „RPMN“) bola 20,63%, priemerná RPMN bola 17,33%, celková čiastka úveru bola 5 348,38 eura,
splátka sa mala uhrádzať k 15.dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola 15. 12. 2024.
1.2. Medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom, bola dňa 23. 12. 2014 uzatvorená
Dohoda o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorej bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného voči žalobcovi

vzniknutú zo zmluvy o úvere.
1.3. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy a to listom
zo dňa 13. 09. 2016 z dôvodu, že žalobca porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania svojhozáväzku, dostal sa do omeškania a žiadal o realizáciu mesačnej zrážky vo výške 45 eur od najbližšieho
výplatného termínu až do úplného vyrovnania záväzku.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami 52 ods. 1, ods. 2, 53 ods. 1,

ods. 2, ods. 4, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 137, § 255 ods. 1, § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon
číslo 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1
zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“).

1.3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
na žalobcom požadovanom určení neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených tak v dohode o
zrážkachzomzdy,akoajvzmluveoúvere.Naliehavosťprávnehozáujmusúdprvejinštancieposudzoval
v spojení s riešením otázky, či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie
spornosti jeho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho
žalobného návrhu došlo k zmene právneho postavenia žalobcu, žalobca môže navrhovaným určením

dosiahnuťodstráneniespornostiaochranusvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Nazákladerozhodnutia
súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov by k zmene právneho postavenia žalobcu prišlo,
a to z dôvodu, že úver ešte nie je žalobcom v celom rozsahu splatený. Naliehavý právny záujem
žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy mal
súd prvej inštancie preukázaný tým, že žalovaný by mohol začať realizovať výkon zabezpečovacieho

prostriedku, čím by mohlo dôjsť k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu by
musel rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný by sa tak mohol
na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať.
1.4. K žalobcom namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam v dohode o zrážkach zo mzdy,
súd prvej inštancie neplatnosť týchto zmluvných podmienok nevzhliadol. Poukazujúc na obsah dohody,

ktorým bol súhlas žalobcu s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky, ďalej na výšku týchto
zrážok (45 eur), nevzhliadol neprijateľnosť tohto dojednania, keďže výška zrážok nedosahuje ani výšku
splátky úveru dohodnutej v úverovej zmluve. Navyše konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola uzatvorená na samostatnej listine, nie ako súčasť zmluvy o úvere, žalobca ju zvlášť podpisoval,
čím nedošlo k splneniu podmienky podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Žalobca nemusel predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy
vôbec podpisovať, mohol ju odmietnuť, nebola to podmienka poskytnutia úveru. Dodal, že obsah dohody
o zrážkach zo mzdy nie je náročné pochopiť aj pre osobu neznalú práva, žalobca mal dostatok času
oboznámiť sa s obsahom dohody, rozhodnúť sa, či ju podpíše alebo nie, a preto nie je možné usudzovať
nedostatok vôle konajúcej osoby, žalobcu, vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

1.5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žalobcom namietanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou
vedenou v bode 5.1. zmluvy o úvere. Bod 5.1. zmluvy o úvere obsahoval predmet zmluvy, t.j. poskytnutie
úveru žalobcovi vo výške 2 420 eur, počet mesačných splátok - 120, úrokovú sadzbu vo výške 18,90%
ročne, výšku mesačnej splátky 48,30 eura, pričom výška mesačnej splátky bola zložená zo sumy 45
eur, predstavujúcej istinu a úrok a zo sumy 3,30 eura, predstavujúcej náklady spojené s poistením

schopnosti splácať úver. Dátum prvej mesačnej splátky bol 15. 01. 2015, RPMN bola 20,63%, priemerná
RPMN bola 17,33%, celková čiastka úveru bola 5 348,38 eura, splátka sa mala uhrádzať k 15.dňu v
mesiaci, konečná splatnosť úveru bola 15. 12. 2024, uvedené bolo aj číslo úverového účtu. Súdu prvej
inštancieboloabsolútnenezrozumiteľnéanejasné,prečobyopispredmetuzmluvymalbyťneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, neprijateľná zmluvná podmienka je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech

spotrebiteľa, ako slabšej strany, hrubú nerovnováhu, opis predmetu tejto zmluvy toto predsa nemôže
vyvolať.
1.6. Ďalej súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver je
bezúročný a bez poplatky a preto žalobu v tejto časti zamietol. Dôvodil tým, že zmluva o úvere by mohla

byť bezúročná a bez poplatkov, pokiaľ by nemala písomnú formu, čo v danej veci nie je splnené, pretože
zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, čo nie je sporné, ďalej ak by neobsahovala náležitosti
podľa § 9 písm. a/ až k/, r/ a y/ nesprávne by bola vypočítaná RPMN. Všetky zákonom vyžadované
náležitosti zmluva spĺňala. Druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písmeno a/) , druh úveru bol v
zmluve uvedený, išlo o zmluvu o úvere „dobrá pôžička“, napísané v záhlaví zmluvy v pravom hornom

rohu. Identifikovaný je aj poskytovateľ úveru ako právnická osoba, splnená je aj podmienka písmena
b/ citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka adresy predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písmeno c/), aj túto podmienku
zmluva spĺňa, pretože neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, podmienky riešeniareklamácií a sťažností upravuje reklamačný poriadok, ktorý je verejne prístupný, pretože je zverejnený
na internetovej stránke banky a je na všetkých obchodných miestach. Rovnako aj meno a adresa
spotrebiteľa boli uvedené (písmeno d/). K ustanoveniu § 9 písmeno e/ sa niet čo vyjadrovať, nakoľko

sa nejednalo o dodanie tovaru, či služby. Ustanovenie § 9 písmeno f/ sa týka doby trvania zmluvy a
konečnej splatnosti; v predmetnej úverovej zmluve bolo jasne uvedené trvanie zmluvy od 15. 01. 2015
do 15. 12. 2024, čo je konečná splatnosť zmluvy. Čo sa týka celkovej výšky úveru (§ 9 ods. 2 písmeno g/)
zmluva obsahovala aj tieto informácie, nakoľko v nej bolo uvedené, že žalobcovi bol poskytnutý úver 2
420 eur, ktorý má vrátiť spolu s nákladmi vo výške 5348,38 eura, (§ 9 písmeno h/ hovorí o popise tovaru

a službe, čo nebolo predmetom úverovej zmluvy), úroková sadzba bola uvedená (§ 9 písmeno i/), RPMN
taktiež bola uvedená ( § 9 písmeno j/). Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, čo na týchto podmienkach
nie je jasné, z čoho by malo vyplývať, že nie je známa celkový výška úveru. Čo sa týka výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písmeno k/), súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva síce takto presne

formulovaná nie je, čo sa týka splátok je uvedená ich výška, počet mesačných splátok, dátum prvej
splátky, dátum poslednej splátky, dátum každej ďalšej platby - k 15. dňu v mesiaci. Neznamená to však,
že to má vyvolať následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože by to bolo príliš formalistické.
Súd prvej inštancie poukázal na Smernicu EP a Rady č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, jej
čl.10 ods. 2 písmeno h/, ktorý hovorí o tom, že zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu

splátok spotrebiteľa, nad rámec európskej úpravy podľa slovenskej legislatívy výška splátky má byť
individualizovaná vo vzťahu k jednotlivým položkám, z ktorých splátka pozostáva , avšak smernica
takúto požiadavku neobsahuje. Žalobcovi, ako spotrebiteľovi, je jasné kedy má splátku zaplatiť. Súd
prvej inštancie preto dospel k záveru, že sankcia v podobe, že úver je bez úroku a bez poplatkov za to,
že zmluva neobsahuje identifikáciu splátky v jej rozčlenení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná.

Prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom záväzný pre vnútroštátny súd a preto súd na predmetný spor
aj aplikoval závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-42/15. Žalobca, ako spotrebiteľ, vedel posúdiť
obsah a rozsah svojho záväzku, pretože v zmluve mal jasne uvedené, že musí uhradiť 120 splátok po
48,30 eura vždy k 15.dňu v mesiaci. K námietke žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN konštatoval,
že RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 20,63 %, ktorá nie je nesprávna a nie je v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko z kalkulačky o výške RPMN vyplýva, že táto mohla dosiahnuť až výšku 23,08%.
V zmluve bola uvedená výška priemernej RPMN (§ 9 písm. y/). K námietkam žalobcu, že 120 splátok
po 48,30 eura je suma 5 796 eur a že v zmluve je uvedená suma 5 348,38 eura, k tomu súd uvádza , že
celkové náklady úveru neobsahujú poistné, je to 120 splátok bez poistenia - 120 x 45 eur = 5 400 eur, ale
ideosumuuvedenúvzmluve5348,38eura,čojeovplyvnenéúročenímsumy. Podľa§2písm.g/zákona

č. 129/2010 Z.z., sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej

služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poistné bolo
dobrovoľné a teda dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, z obsahu zmluvy vyplýva, že poskytnutie
poistenia schopnosti splácať úver nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. Súd prvej
inštancie poukázal na bod 2. písmeno g/ formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička, preto poplatok za poistenie nebol zahrnutý do celových nákladov úveru.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal plnú náhradu trov konania.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h/ CSP), a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

2.1. V podanom odvolaní opätovne poukázal na nepresný údaj v zmluve o úvere o celkovej čiastke
spojenej so zaplatením úveru a na nesprávnu výšku RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok
nepredstavuje celkovú čiastku uvedenú v zmluve o úvere, teda sumu 5 348,38 eura, ale sumu 5 400 eur.
Keďže zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol
zohľadnený pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Prešove. Ďalej namietal, že zákon o
spotrebiteľských úveroch v čase podpisu zmluvy uvádzal, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,, prípadné poradie, v ktorom, sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveruna účely jeho splatenia. Až novelou zákona, účinnou od 01. 05. 2018 bolo predmetné ustanovenie
upravené v zmysle, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala rozčlenenie na splátky na istinu, úroky a
poplatky. Keďže nie je povolená retroaktivita, v marci 2015 zmluva mala obsahovať rozčlenenie splátky

na istinu, úroky a poplatky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline.
2.2. Ďalej opakovane namietal, že úver je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ si dohodou o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje aj plnenie , na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky. Z tohto dôvodu
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná.
Poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný zasielal na podpis zmluvu o úvere a dohodu o zrážkach zo

mzdy a žalobca mal tieto dokumenty podpísať doma, následne ich poslať žalovanému, uvedený spôsob
uzatvorenia zmluvy jednoznačne preukazuje, že zmluva o úvere a ani dohoda o zrážkach zo mzdy
neboli individuálne dojednané a žalobca nebol poučený o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo
mzdy a preto táto dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje hrubú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal na
závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá dospela k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka.
2.3. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že ustanovenia
bodov 2.1, 2.2 a 2.3 dohody o zrážkach zo mzdy pre úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 12. 2014 a
ustanovenia bodu 5.1 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 12. 2014 sú ako neprijateľné zmluvné

podmienky neplatné. Ďalej sa domáhal určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 12.
2014, vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., je bezúročná a bez poplatkov.
6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že zmluva obsahuje
všetky podstatné, zákonom vyžadované náležitosti, podmienky zmluvy nie je možné vyhodnotiť ako

neprijateľné. Taktiež ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vyhlásiť za neprijateľné
zmluvné podmienky a teda neplatné.
6.2. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý ho napadol odvolaním. Namietal
opätovne tie isté skutočnosti, ako nesprávne celkovú výšku sumy, ktorú má zaplatiť za úver, nesprávnu
výšku RPMN, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy.

7.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza doúvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

ako aj odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal. Súd prvej inštancie rozsiahle a veľmi podrobne napadnuté rozhodnutie
odôvodnil, uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd, stotožniac sa v plnom
rozsahu s týmito dôvodmi, uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nestotožniac sa s
dôvodmiodvolaniauvedenýmivpodanomodvolaní,napadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa§387

ods. 1 CSP potvrdil. Stotožniac sa v plnom rozsahu aj s podrobnými dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP ďalej iba poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné dôvody.
9.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi právnymi predchodcami strán sporu bola uzavretá

spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Na základe tohto konštatovania, je
preto pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy, či jej jednotlivých ustanovení, nevyhnutná
aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd, zhodne so súdnom prvej
inštancie konštatuje, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre jej platnosť
ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, upravuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na veľmi podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd zaoberal
podľa jednotlivých ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch platnosťou tak celej zmluvy, ako aj
jej jednotlivých ustanovení. Odvolací súd nemôže inak, ako konštatovať vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a poukázať práve na toto odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa zaoberal tak celkovou výškou
splatnosti úveru, ako aj výškou RPMN. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v úvahe súdu prvej

inštancie, keď konštatoval, že tak celková výška úveru, ktorý mal žalobca splatiť, ako aj RPMN, sú v
súlade so zákonom. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti tak,
ako to ustanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom tieto zmluvné podmienky nie je možné
vyhlásiť za rozporné so zákonom, resp. dobrými mravmi, nie je možné v tomto konaní vyhlásiť, že
ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Navyše za situácie, že dohodnutá výška RPMN bola 20,63%

ročne, pričom výška podľa kalkulačky mohla dosiahnuť až 23,08% ročne, nie je možné konštatovať
ani neprimeranosť výšky RPMN a v dôsledku toho jej neplatnosť. Keďže zmluva o úvere obsahuje tak
údaj o celkovej výške úveru, ako aj údaj o RPMN, ako aj ďalšie náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, nie je možné vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov.
9.2. V časti dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej žalobca vidí neprijateľné zmluvné podmienky, uvedené

v bodoch 2.1., 2.2. a 2.3., odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie nevzhliadol tieto podmienky
ako neprijateľné, nakoľko z obsahu tejto dohody je úplne jasné a určité z akého titulu sa zabezpečuje
pohľadávka veriteľa (zmluva o úvere číslo 145568770), dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti
pre jej platnosť, bola zo strany žalobcu podpísaná, je na samostatným právnym úkonom, nie je spojená
so zmluvou o úvere, na základe čoho nie je možné konštatovať, že nebola individuálne dohodnutá. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje,
aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne, jej obsahom musí byť súhlas
dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu realizoval zrážky zo mzdy v dohodnutej výške.
Odvolací súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý
sa podmienkami dohody o zrážkach zo mzdy podrobne zaoberal a svoje úvahy riadne vysvetlil.

10. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
námietkami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.
10.1. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namieta, že zmluva neobsahuje presný údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru a obsahuje nesprávnu výšku RPMN.

10.1.1. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa
súd prvej inštancie týmito námietkami podrobne zaoberal, keďže žalobca ich namietal už v priebehu
konania. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na vyššie uvedené dôvody tohto rozhodnutia. Zároveň
iba dodáva, že nie je možné zamieňať inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má za následokneplatnosť zmluvného dojednania (§ 53 Občianskeho zákonníka) a absenciu podstatnej náležitosti
úverovej zmluvy, ktorá môže mať za následok buď neplatnosť celej úverovej zmluvy (za situácie, že v
zmluve absentujú jej podstatné náležitosti), alebo jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť (za podmienok

uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V danej
veci však súdmi posudzovaná zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto nie je možné ju vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov. Správnosť
výšky jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy o úvere by bola predmetom prieskumu v prípade
podanej žaloby na plnenie. Z uvedených dôvodov preto námietku odvolateľa vyhodnotil ako účelovú a

neopodstatnenú.
10.2. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta absenciu zmluvného dojednania, ktoré má obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
10.2.1. Aj touto námietkou odvolateľa sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaoberal a správne
ju vyhodnotil. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie
iba poukazuje. Dodáva, že už ustálená súdna prax vyšších súdnych autorít vo svojich rozhodnutiach

poukázala, že tak v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ako aj v súčasnej dobe nie je potrebné
uvádzať rozdelenie jednotlivých splátok úveru tak, ako sa domnieva žalobca. Na doplnenie iba dodáva,
že z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý

zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel
zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 1462017). Námietku odvolateľa preto vyhodnotil ako
účelovú a neopodstatnenú.

10.3. Žalobca v podanom odvolaní namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti
odvolací súd iba poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý sa
podrobne a rozsiahle tejto námietke žalobcu venoval a podrobne uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil a preto námietku
odvolateľa vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Dodáva iba, že inštitút dohody o zrážkach zo

mzdy je upravený v Občianskom zákonníku v ustanovení § 551, čiže ide o zákonný inštitút, ktorý, ak je
uzavretý podľa zákonom stanovených podmienok, nemôže byť vyhlásený za neplatný. V danom prípade
dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky atribúty potrebné pre jeho platnosť a vzhľadom na to, že bol
uzavretý individuálne, rozdielne od zmluvy o úvere, nie je možné konštatovať, že podmienky uvedené
v tejto dohode neboli individuálne dojednané. Taktiež, vzhľadom na súhlas žalobcu a jeho podpis na

tejto dohode, nie je možné konštatovať, že uzavretie tejto dohody nebolo prejavom jeho slobodnej vôle.
Námietku odvolateľa preto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

11.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP,
úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).