Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203457
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114203457.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: METROPOLITEJ, s.r.o., so
sídlom Nitra, Rastislavova 12, IČO: 36544019, zast. JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom
Partizánske, Jesenského 232, proti žalovaným: 1. J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., Y. XXX, 2. C.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., Y. XXX, obaja zast. JUDr. Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, so

sídlom Nitra, Štefánikova tr.30, Nitra, o zaplatenie sumy 19.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 03. 04. 2018 č. k. 12C/192/2015-164 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“) priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 19.000 eur s príslušenstvom, pričom Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 12C/192/2015-115 zo dňa
04.05.2016žalobuzamietolavyslovil,žeotrováchkonaniarozhodnesamostatnýmuznesením.Krajský

súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/390/2016-149 zo dňa 25. 10. 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovaným nárok na náhradu trov konania priznal v plnej výške
s ohľadom na ich plný úspech vo veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že v sporových konaniach
sa uplatňuje zásada úspechu. Zároveň skonštatoval, že vo veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa, kedy by výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane konania mohol nepriznať. Dodal, že

po právoplatnosti tohto uznesenia bude rozhodnuté o výške trov konania samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/
CSP, domáhajúc sa jeho zmeny a nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov,
alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Argumentoval, že žalobu podal na základe písomného dokumentu - uznania dlhu, ktorí dobrovoľne
podpísali samotní žalovaní. Až rozhodnutím súdu bolo určené, že takýto dokument je neplatný, v čom
vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a dôvod na zmenu výroku o trovách konania tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 188/08, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné dôsledne skúmať
všetky okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať význam na spravodlivé rozhodnutie o trovách konania

a súd je teda v každom prípade povinný dôsledne skúmať aj to, či nie sú tu dôvody hodné osobitné
zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nebude maťprávo na náhradu trov konania. Mal za to, že prvoinštančný súd takýto postup nezvolil a z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa dôsledne zaoberal dôvodmi, ktoré ho viedli k aplikácii
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Tým, že prvoinštančný súd presvedčivo neodôvodnil závery ku ktorým

dospel,porušiljehoprávonaspravodlivýproces,zktoréhodôvodupovažovalrozhodnutiezanesprávne,
vydané predčasne, bez náležitého skúmania dôvodov na iné rozhodnutie o náhrade trov konania a
nedostatočne odôvodnené.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní vyjadrili písomným podaním, v ktorom označili odvolanie žalobcu za

nedôvodné a žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť. Zvýraznili, že žaloba bola vo veci samej zamietnutá
a pri rozhodovaní o trovách konania sa ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania premieta
v ust. § 255 CSP tzv. zásada „úspechu vo veci“, ktorej podstata je založená na tom, že neúspešná strana
sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli a to trovy vymedzené
v ust. § 251 CSP. Považovali preto za nesporné, že im vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených
trov a nákladov spojených s ich procesnou obranou proti uplatnenému nároku žalobcu v zmysle ust. §

255 odsek 1 CSP. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal tým,
či do úvahy neprichádza uplatnenie kritéria podľa § 257 CSP uviedli, že aplikácia daného ustanovenia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter,
pričom v danom spore neboli absolútne naplnené dôvody pre použitie ust. § 257 CSP. Argumentovali,
že dôvod prezentovaný žalobcom v jeho odvolaní nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť ako dôvod

hodnýosobitnéhozreteľa,aaniakovýnimočnúsituáciuprenepriznanieimnáhradytrovkonaniavspore,
v ktorom boli v plnej miere úspešnými. Dodali, že uznanie dlhu ako právny úkon v písomnej forme
vyhotovil právny zástupca žalobcu, ktorému muselo byť zrejmé, aké náležitosti obsahové aj formálne
musí pre svoju platnosť takýto právny úkon spĺňať.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

9. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých

procesných úkonov počas konania, tieto plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením
sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva.

10. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné, a to ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (toto sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť) a nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu

ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Výnimkou
zo zásady zodpovednosti za výsledok je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa
je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnejsituácie,aleiokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebné
prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno zrhnúť, že vždy treba
zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na
strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho,
komu inak patriaci nárok nie je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania
znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Odvolací súd tiež poukazuje i na ustálenú

judikatúru, podľa ktorej toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010 sp. zn. 2 MCdo 17/2009).

11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vo svetle
uvedených teoretických východísk pri rozhodnovaní o nároku na náhradu trov konania. V súdenej veci
niet sporu o tom, že žalovaní mali vo veci plný úspech, keď vo veci samej bola rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 12C/192/2015-115 zo dňa 04. 05. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. 6Co/390/2016-149 zo dňa 25.10.2017 žaloba žalobcu zamietnutá. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania tak bol dôvodný postup podľa § 255 ods. 1 CSP a priznanie nároku na náhradu trov konania
v konaní plne úspešným žalovaným, ako to správne učinil i prvoinštančný súd. Odvolací súd hodnotiac
vec i z hľadiska aplikácie § 257 CSP, ktorého sa žalobca vo svojom odvolaní osobitne dovolával, dospel
k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na

náhradu trov konania žalovaným. Tieto totiž nemožno vzhliadnuť v žalobcom tvrdenej okolnosti, že
žalobu podal na základe písomného dokumentu - uznania dlhu, ktorí dobrovoľne podpísali samotní
žalovaní a až rozhodnutím súdu bolo určené, že takýto dokument je neplatný. Je totiž len na úvahe
žalobcu, či sa svojho domnelého nároku bude domáhať súdnou cestou a jeho dôvodnosť i v konaní
preukáže. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v konaní bola určená neplatnosť uznania dlhu, z ktorého

vyvodzoval svoj nárok, keď predmetnom konania bolo zaplatenie sumy 19.000 eur s príslušenstvom
(nie určenie neplatnosti) a súd posudzoval, či z titulu uznania dlhu žalovaným vznikol voči žalobcovi
tvrdený dlh. Pokiaľ teda nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci pre
aplikáciu § 257 CSP, pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné postupovať podľa § 255
ods. 1 CSP a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ako to správne učinil

súd prvej inštancie.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a s ohľadom na plný úspech žalovaných i v odvolacom konaní žalovaným priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného ako i odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).