Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2517205448.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: R Collectors s. r. o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpenej: Advokátska kancelária RELEVANS s.
r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: E. P., nar. X. I. XXXX, bytom
H. XX, o zaplatenie 1.469,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Piešťany z 30. januára 2019 č. k. 18Csp/160/2017-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489,
§ 494, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo “len “O. z.“), § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo “len
“Obch. z.“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2017
voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 1.469,83 eur s príslušenstvom titulom riadneho nesplácania
úveru, poskytnutého žalovanej Poštovou bankou, a. s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 7.3.2014 č.
1462715269, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v splátkach, dostala sa však do omeškania,

v dôsledku čoho bola v zmysle obchodných podmienok žalovaná vyzvaná na predčasné splatenie úveru
s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (listinami) dospel k záveru, že zmluva uzavretá
medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných
ustanovení O. z. Súčasne sa tento právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ. Na základe úverovej
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72

mesačných splátkach po 44,62 eur (vrátane poistného). Žalovaná uhradila len čiastku 136,14 eur.
Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.1.2015 právna predchodkyňa žalobkyne upozornila
žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodné podmienky a v
zmysle § 53 ods. 9 O. z. upozornila žalovanú, že ku dňu 15.1.2015 je pohľadávka banky viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená
využiť ustanovenie § 565 O. z. a vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou zo dňa 2.2.2015 právna

predchodkyňa žalobkyne žalovanej oznámila zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že
z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľapre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 565 O. z.
Pokiaľ ide obchodné podmienky, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na ktoré žalobkyňa
odkazovala pri predčasnom zosplatnení úveru, tieto neboli žalovanou podpísané, preto z dôvodu

absencie podpisu žalovanej nie sú súčasťou zmluvy. S poukazom na skutkovo odôvodnenú žalobu
zosplatnenímúveru,súdprvejinštanciežalobuzamietol.Dodal,žetýmtoniejedotknutéprávožalobkyne
domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by
bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku. Podstatná zmena rozhodujúcich
skutočnostítvrdenýchvžalobesapovažujezazmenužaloby,pričomzmenažalobysavspotrebiteľských

sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovanej v konaní v celom
rozsahu. Pretože však žiadne trovy v konaní žalovanej nevznikli, nárok na ich náhradu jej nebol priznaný.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie

rozsudkusúduprvejinštancieavráteniemuvecinaďalšiekonanie,alternatívnenavrhlazmenurozsudku
vyhovením žalobe. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil). Prejavom vôle vyjadrujúcim súhlas s obsahom dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere je podpis zmluvných strán na hlavnom dokumente, v tomto prípade zmluvy o

úvere. Žalovaná bola povinná si znenie zmluvy o úvere prečítať a svojim podpisom vyjadrila súhlas
so všetkými jej náležitosťami. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zákon nezakazuje uzatvorenie zmluvy, ktorej
súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a neukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu, v ktorej časť

ustanovení bude prenesená do všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného je v
súlade s normami tak obchodného, ako i občianskeho práva, pokiaľ zmluva obsahuje všeobecné
zmluvné podmienky ako jej neoddeliteľnú súčasť. Ide pritom o dlhodobú a bežnú obchodnú prax, ktorá
sa praktizuje aj v spotrebiteľských vzťahoch. Ani zákony na ochranu spotrebiteľov neukladajú zákaz
určenia časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 2 Cdo 245/2010. Podmienky na zosplatnenie boli v danej
splnené. So záverom súdu prvej inštancie o zmene žaloby sa odvolateľka nestotožňuje. Konanie je
ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok,
ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po

skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o
nepreukázaní splnenia podmienok na zosplatnenie úveru právnou predchodkyne žalobkyne, v dôsledku

čoho žalobu zamietol majúc za to, že zaplatenia jednotlivých dlžných splátok sa môže žalobkyňa
domáhať v inom konaní, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda bola
by o inom skutku (pričom podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa považuje
za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ).

6.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkovétvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských

právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany
proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď

na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí
potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné,

spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS
174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba
považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré
v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005

z 28. februára 2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na
konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997),
pričomstačí,abysúdreagovalnaargumenty,ktorésúzhľadiskavýsledkusúdnehokonaniapovažované
za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

8. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok je arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď na jednej

strane konštatoval, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť len preto, že bola odôvodnená
zosplatnením úveru a podľa názoru súdu prvej inštancie k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a na
druhej strane dodal, že tým nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných
splátok, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku,
pričomdodal,žezmenažalobyniejeprípustná(§294CSP).Zodôvodeniarozsudkusúduprvejinštancie

nemožno vyvodiť, čo mal súd na mysli pod pojmom „skutok“. Nie je teda zrejmé, z akých konkrétnych
dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe žalobu zamietnuť, keď argumentoval nejasným
pojmom o rôznych „skutkoch“, ktorý bližšie žiadnym spôsobom nevysvetlil. Definíciu uvedeného pojmu
O. z., CSP neobsahujú a ani tento pojem nepoužívajú. Súčasne treba zdôrazniť, že k zmene žaloby ani
nedošlo. Odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu

normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.
júla 2019 sp. zn. 10Co/161/2018).

10. Nad rámec uvedeného treba doplniť, že ak sa žalobkyňa domáha zaplatenia zostatku úveru a súd
prvej inštancie považuje zosplatnenie za neplatné (pričom splatnosť jednotlivých splátok vyplýva aj zo

samotnej úverovej zmluvy) a teda dospeje k záveru, že k zmene splatnosti nedošlo, bolo potrebné
posúdiť nárok žalobkyne na základe takto zisteného skutkového stavu.11. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo
určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a
to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení

napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil, z ktorých skutočností vychádzal.

12. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie
nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia
vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by
mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať
závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť

pred odvolacím súdom.

13. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom
na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími

námietkami uvedenými v odvolaní.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania
vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia
bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať

v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne
závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

15. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby

riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

17. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

18. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.