Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Elena Ondrišová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210918
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215210918.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu EQUIS INVEST
CONSULTING spol. s r.o., Ulica 29. augusta 28/D, Bratislava, IČO: 35 701 285, proti žalovanému IMOS
Brno, a.s., Olomoucká 704/174, Brno, Černovice, Česká republika, IČO: 25 322 257, práv. zast. +ULTRA
Legal s.r.o, advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, Praha 9, Vysočany, Česká republika, IČO: 02 894

742,ozaplatenie19.756,58EURsprísl.aoodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduBratislava
II č.k. 25Cb/199/2015-144 zo dňa 29.3.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/199/2015-144 zo dňa
29.3.2019 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania. Súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 19.756,58
EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenie faktúr za predaj a čerpanie betónu. Žalobca odôvodnil
podanie žaloby tým, že miestom zmluvného plnenia bolo sídlo úpadcu (Rožňavská 24 v Bratislave),
kde došlo k odberu dojednaného plnenia. Dodatočne žalobca súdu oznámil, že v zmysle súčinnosti

poskytnutej od Ing. V. C., bývalého výkonného riaditeľa úpadcu, miestom zmluvného plnenia bolo
stavenisko obchodného centra CENTRAL (Metodova 6 v Bratislave) k čomu pripojil emailové vyjadrenie
Ing. Hrabovského. Následne žalobca predložil faktúry, výkazy práce čerpadla a výpočet stabilného
čerpadla - EUROBETON, Stavenisko Central, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo, že žalobca ako
dodávateľ dodal na stavbu CENTRAL betón, vrátane jeho čerpania na tejto stavbe, pričom čerpadlá si
žalobca prenajímal primárne od spoločnosti Ultramix, s.r.o., na základe čoho boli vystavované osobitné

faktúry medzi dodávateľom Ultramix a odberateľom (žalobcom) za čerpanie čerstvého betónu pre
stavbu CENTRAL (výkaz prác mobilného čerpadla). Po tom, ako žalobca uhradil faktúry vystavené mu
spoločnosťou Ultramix, žalobca vystavil faktúru žalovanému, v ktorej boli zohľadnené fakturované sumy
spoločnosti Ultramix za poskytnutie mobilných čerpadiel na stavbu CENTRAL v osobitných faktúrach. Z
predložených listín podľa neho vyplývalo, že sa jednalo o predaj a čerpanie betónu na stavbe CENTRAL
pre odberateľa IMOS Brno, a.s. - organizačná zložka so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina.

2. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností a preštudovania spisového materiálu dospel
k záveru, že v konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, že miestom zmluvného plnenia
bolo územie Slovenskej republiky. Žalobca totiž do spisu nedoložil relevantnú zmluvu, dodací list,
alebo iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že betón bol dodaný alebo čerpaný či už na Rožňavskej 24
alebo Metodovej 6 v Bratislave. Emailové vyjadrenie Ing. V. C., bývalého výkonného riaditeľa úpadcu,

súd nepovažoval za relevantný dôkaz toho, že miestom plnenia bola stavba CENTRAL (Metodova
6, Bratislava), nakoľko toto nebolo podložené relevantnou listinou alebo iným dôkazom. Žalobca síceneskôr do spisu založil faktúry vystavené spoločnosťou EURO BETON, s.r.o. ako dodávateľom pre
odberateľa - organizačnú zložku žalovaného, predmetom ktorých bolo čerpanie betónu, ako aj výkazy
práce čerpadla umiestneného na stavenisku CENTRAL a výpočty výkazu stabilného čerpadla EURO

BETON na stavenisku CENTRAL a tiež dodací list vystavený ALAS SLOVAKIA, s.r.o. pre odberateľa
Ultramix na stavenisku CENTRAL, z uvedených listinných dôkazov však podľa názoru súdu nevyplývalo,
že spoločnosť EURO BETON, s.r.o. dodala betón, ktorý je predmetom tohto konania v zmysle 16
faktúr špecifikovaných v žalobe, organizačnej zložke žalovaného na stavenisko CENTRAL (Metodova
6, Bratislava). O aký konkrétny betón išlo z uvedených listín nebolo zrejmé a ani z nich nebolo

jednoznačné, že sa čerpaný betón týka právneho vzťahu medzi spoločnosťou EURO BETON, s.r.o. a
žalovaným (t.j. že išlo o betón, za ktorý boli vystavené faktúry uvedené v tejto žalobe). Taktiež naznačená
skutočnosť nevyplývala súdu ani z faktúr vystavených spoločnosťou Ultramix, s.r.o., ako dodávateľom
pre odberateľa EURO BETON, s.r.o., predmetom ktorých bolo čerpanie betónu pre stavbu CENTRAL.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia č. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 nie je na rozhodnutie predmetného sporu daná

právomoc súdov Slovenskej republiky, preto súd v súlade s § 9 C.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov
konania súd rozhodol tak, že vzhľadom k tomu, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal
žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, priznal preto žalovanému právo na
náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že dňa
11.9.2017 pôvodný žalobca požiadal súd o primerané predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu
žalovaného. Súd bez toho, aby pôvodného žalobcu informoval o posúdení jeho žiadosti o primerané
predĺženie lehoty, zastavil konanie v súlade s návrhom žalovaného. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol,
že predložil faktúry, výkazy práce čerpadla a výpočet výkazu stabilného čerpadla - EUROBETON,

Stavenisko Centrál, ktoré boli správcovi na opätovnú výzvu dodatočne predložené. Nakoľko žalobca
v tom čase nedisponoval vlastnými čerpadlami na betón, tieto si prenajímal primárne od spoločnosti
Ultramix, s.r.o., na základe čoho boli vystavované osobitné faktúry medzi dodávateľom Ultramix, s.r.o. a
odberateľom žalobcom za čerpanie čerstvého betónu. Po uhradení faktúr, ktoré vystavil Ultramix, s.r.o.
žalobcovi, žalobca vystavil faktúru žalovanému, v ktorej boli zohľadnené fakturované sumy spoločnosti

Ultramix, s.r.o. Faktúry za čerpanie, ako aj za betón, boli žalovanému vystavované počas celej doby
výstavby stavby Centrál. Pokiaľ žalobcovi nemohol v danom čase poskytnúť mobilné čerpadlá Ultramix,
s.r.o., tieto si zabezpečoval prostredníctvom iných dodávateľov. Na predložených dôkazoch je presne
špecifikovanémnožstvododanéhotovaružalobcomžalovanému,t.j.betónuvm3,rovnakoakoajpresné
časy vykládky, teda času stráveného na stavbe Centrál a ceny za čerpanie betónu. Z predložených

dôkazov je rovnako zrejmé, že išlo o predaj a čerpanie betónu na stavbe Centrál pre odberateľa IMOS
Brno, a.s. Žalobca konštatoval, že žalovaný nepopiera a nikdy v konaní nepoprel, že nedošlo k predaju
a čerpaniu betónu zo strany žalobcu, nepopiera právny dôvod vzniku uplatneného nároku. Správanie
žalovaného žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a obchodnou etikou, nakoľko
nezaplatil za dodaný tovar riadne a včas.

4. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že k tvrdeniu žalobcu, že napriek žiadosti žalobcu
zo dňa 4.9.2017 o primerané predĺženie lehoty, ho súd neinformoval a konanie zastavil uviedol, že
dôvod, ktorý žalobca označil v žiadosti o primerané predĺženie lehoty nemajú vôbec opodstatnenosť na
predĺženie lehoty. Skutočnosť, že pôvodný žalobca predával v rámci ponukového konania pohľadávku,

ktorá je predmetom tohto súdneho konania tretej osobe(súčasnému žalobcovi) nie je dôvod na
predĺženie procesnej lehoty na vyjadrenie a doloženie dôkazov. Rovnako namietal aj argumentáciu
žalobcu, že žalovaný nepopiera že nedošlo k predaju a čerpaniu betónu zo strany žalobcu na stavbe
Centrál. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel, že by zo žaloby a z dôkazov k nej predložených vyplýval
medzi žalobcom a žalovaným akýkoľvek právny vzťah, ktorý by zakladal právo žalobcu požadovať od

žalovaného zaplatenie sumy 19.756,58 EUR s prísl. Žalovaný popiera existenciu práva žalobcu na
zaplatenie nároku vo výške 19.756,58 EUR s prísl. v celom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na predložené
dôkazy a opodstatnenosť žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmiodvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu
nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej
inštancie a na správnosť dôvodov v ňom uvedených v celom rozsahu odkazuje. Ako už uviedol súd
prvej inštancie, žalobca v konaní nepreukázal relevantným dôkazom zmluvný vzťah medzi sporovými
stranami, čo by relevantným spôsobom osvedčilo či súd v Slovenskej republike má alebo nemá

právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že súd prvej
inštancie mu nepredĺžil lehotu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného. Odvolací súd nepredĺženie
lehoty na vyjadrenie nepovažoval za také porušenie postupu súdu prvej inštancie, ktorým by bola
žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom žalobca mal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam
v ňom uvedených v odvolaní. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

8. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. v nadväznosti na

ust. § 251 C.s.p. súd prvej inštancie..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.