Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220533
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117220533.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: D. Š., U..

XX.XX.XXXX, R. N. Q. X, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o zaplatenie 239,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške239,53eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 239,53 eur od 11.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa26.09.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa02.10.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 239,53 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 239,53 eura od 11.07.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.08.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalovanému

poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru 1.050,- EUR, Výška úrokovej sadzby
18,04 %, RPMN 20,92 %, Priemerná RPMN 44,06 %, Výška splátky 62,76 EUR, Počet mesačných
splátok - 36, Celková čiastka splatná dlžníkom -1.377,08 EUR. Nesprávne uvedená výška RPMN:
Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak v
skutočnosti ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu. Do RPMN mala byť zahrnutá
aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov

spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Odmena podľa tejto dohody napríklad za možnosť odloženia splátok predstavuje odplatu
mesačne vo výške 2,561% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie
úveru, ktorá predstavovala sumu 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR, čo je ďalšie navýšenie
nákladov spotrebiteľa o 90% z poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok
za garantovanú službu. Výška RPMN uvedená v predmetných Zmluvách nezodpovedá (v neprospech
klienta) skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok.

Z údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá len suma 1.015,-
EUR a nie schválená suma úveru vo výške 1.050,- EUR. Žalovaný tak poskytol úver v krátenej výške t.j.
znížený o 35,- EUR, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Za predpokladu, že by žalovaný
postupoval súladne so zákonom a zmluvným dojednaním a poskytol by výšku úveru 1.050,- EUR,s výškou mesačnej splátky (len za úver) 37,28 EUR, splatnosti úveru 36 mesiacov a do celkových
nákladov (RPMN) by zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 35,- EUR výslednou by bola
RPMN vo výške 220,22 % pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok

za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 1.377,08 EUR. Ak sa
vychádza z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1.015,- EUR
(Odhliadnuc od započítania), pri výške mesačnej splátky 37,28 EUR, splatnosti 36 mesiacov a do
celkových nákladov (RPMN) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 35,- EUR , výslednou je RPMN
vo výške 23,17 % (čo je v rozpore s údajom uvedeným v zmluve) a celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa
rovná sume 1.377,08 EUR. Neplatne dojednaná výška odplaty: Odplata pri spotrebiteľských úveroch
a pôžičkách podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru
odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Najvyššia prípustná
miera odplaty je v zmysle § l0d nariadenia stanovená ako dvojnásobok úrokových mier úverov pre
domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky

za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, čo v tomto
prípade je 10,59 % teda najvyššia prípustná odplata je 21,18 %. Možno uzavrieť, že okrem úmyslu
veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná RPMN vo výške 23,17
% ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty
určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu Zmluvy predstavovala maximálne 21,18 %. Neuvedenie

výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov: Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru
na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť
zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky
na istinu, úroky a prípadné poplatky. Neplatnosť revolvingového úveru: V rámci Zmluvy (táto zmluva
je zámerne pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere i keď poskytuje „klasický“ spotrebiteľský

úver a zároveň aj revolvingový úver) žalobca uzavrel okrem požadovaného úveru aj revolvingový
úver, ktorého uzatvorenie bolo automaticky vopred vpísané v texte Zmluvy. Absencia termínu konečnej
splatnostiúveru:Vzmluveniejedojednanákonečnásplatnosťúveru.Tátopodstatnánáležitosťmusíbyť
v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie
na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť

ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti tak spôsobuje, že úver zo
Zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Absencia
doby trvania Zmluvy: V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia kedy sa predmetná Zmluva končí,
preto podľa ust. § 11 odst. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z
takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Neplatnosť Dohody o poskytnutí služby:

Žalovaný so žalobcom spoločne so Zmluvou uzavrel dňa 25.08.2014 aj Dohodu o poskytovaní služieb,
závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytovaní služieb
žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, informácii
o zostávajúcich záväzkoch, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, prepárovní

platby na príslušnú zmluvu, podpore call centra. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu mesačne
vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá
predstavovala sumu 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR, čo je ďalšie navýšenie nákladov
spotrebiteľao90%.Uvedenávýškasumynieježiadnymspôsobomodôvodnená.VDohodeoposkytnutí
služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú

službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za
službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného
vzniknutou na základe Zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú
odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim záujmom
veriteľa. „Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby o ktoré vôbec

nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané ... Dohoda o
poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 24.02.2016 sp. zn. 15Co/39/2016. Pre žalobcu pritom táto služba nemá žiadnu
hodnotu a slúži najmä záujmom veriteľa (žalovaného), ktorý takýmto spôsobom obchádza zákon a
chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákon v prípade spotrebiteľa

umožňuje len zákonný úrok z omeškania, a ten je v podstatne nižšej výške ako požadovaný poplatok.
Žalovaný tým, že rozdelil úver na dva do výšky 1.500,- EUR umelo navýšil najvyššiu prípustnú mieru
odplaty v zmysle Nariadenia vlády 87/1995 Z. z., pretože pri úvere nad 1.500.- EUR je nižšia ako do
tejto sumy. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu)výškepriemernejúrokovejmieryzúverovpeňažnýchústavovvčaseuzavretiapredmetnejzmluvy.Podľa
tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,72 % pre podobné typy

úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci august 2014. V zmysle Zmluvy je dohodnutá
ročná úroková sadzba úveru 18,04 %, čo predstavuje vyššiu sadzbu ako je priemerná hodnota v
bankách. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Žalobca mal tak povinnosť splatiť
úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške reálne poskytnutej sumy úveru vo výške 1.015,- EUR

(nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi úver len v tejto výške, keďže poskytnutú sumu znížil žalovaný
o poplatok za poskytnutie úveru). Žalobca do dnešného dňa zaplatil na účet žalovaného 1.254,53
EUR, teda o 239,53 EUR viac ako mu bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 239,53 EUR tak zakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu
bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy239,53EURod11.07.2017,kedyžalovanývyhotovilodpoveďnapredsporovúvýzvu,(t.j.najneskôr

v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu),
až do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 tak, že Dohoda o poskytovaní
služieb nie je podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvyo spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ

Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť nemusel.Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným
právnym úkonom, ktorého vznik nie jepodmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie
uvedeného má právnu povahuindividuálneho dojednania.K samotnej Dohode o poskytovaní služieb
žalovaný uvádza, že uzatvorenie tejto Dohodynebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Uvedené
vyplýva z článku I. bod 2 Dohody, kdeje uvedené: „Dohodnuté služby sú doplnkové u dobrovoľné,

nemajú charakter podmienkyalebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi
Poskytovateľoma Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru
zaponúkaných podmienok.“Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen
zdôrazňuje jejsamostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním
tlačivaŽiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb.To, že

uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje ajosobitné, individuálne
rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RU.Keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola
podmienkou na získanie úveru, taksa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť
do výpočtu RPMN preúver, nakoľko v zmysle § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v časeuzatvorenia príslušných je uvedené: Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkovakéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskomúvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patriaaj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmäpoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.Podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou
nákladovcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu
celkových nákladov sa nezapočítajúnáklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku
pre získanie úveru.Aj poskytnutá služba v zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda

žalobcadohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnutéslužby bola
zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore sozákonom.Vzhľadom k tomu, že
Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, abynezapočítanie poplatku do RPMN malo
spôsobiť nesprávnosť tohto údaja, nakoľko aninemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. Žalobca navyše
žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal údajné nanúteniedohody zo strany veriteľa.Pokiaľ

ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb, žalobcadoposiaľ nikdy netvrdil, že by o dané služby
nemal záujem, že nechce platiť odplatu zamožnosť ich poskytnutia a pod. Dohoda obsahovala možnosť
výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemalďalej záujem. Túto možnosť žalobca
nevyužil. Žalobca v ďalšom obsahu podanej žaloby namieta nesprávnosť RPMN z dôvoduposkytnutia
nižšej ako dohodnutej výšky úveru. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie

záväzku veriteľaposkytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je
rovnocennýči dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo
ajv tomto prípade.Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe
(vrátanebankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účetapodobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie.To, že žalovanému
bola na účetpoukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu
bolposkytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na

započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu 10Zmluvných
dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (body 5 a 6).b). Poplatok za poskytnutie
úveru bol zohľadnený tiež pri výpočte RPMN, nakoľko tátookolnosť vyplýva zo samotného zákona.To, že
poplatok za poskytnutie úveruje započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľuhradiť v súvislosti
s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza „Celkováčiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť

(t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatokza poskytnutie úveru)“. Poprel tiež závery
žalobcu o prekročení najvyššej prípustnej výšky odplaty.Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase
uzatvorenia zmluvy regulovaná Nariadenímvlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníkaa ktorý v § 10d ods. 2 stanovuje: Ak dôjde k poskytnutiu peňažných
prostriedkovspotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na
účelytohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkamizahraničných

bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretiaspotrebiteľskej zmluvy a za
najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktoránesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových
mier úverov pre domácnosti zverejňovaných nawebovom sídle Národnej bunky Slovenska ako súčasť
úrokovej štatistiky za prvý mesiackalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy; úverom alebopôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme

poskytnutiapeňažných prostriedkov spotrebiteľovi.Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, vyjadrujecelkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj
prípadne ďalšiepoplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné,a
tedapredpokladomprezískanieúveru).Odplatapodľacitovanéhoustanoveniabolavrozhodnomobdobí
vo výške 12,62 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bolzákonodarcom stanovený na 25,24

%. Máme za to, že výška odplaty bola dojednaná v súlades relevantnými právnymi predpismi, a
preto nejestvuje žiadny právny dôvod pre uplatnenýnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Poprel
dôvodnosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o termíne konečnej splatnostiúveru. Obsah zmluvy tvoria
aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmyslečlánku 13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní).Z ustanovenia článku

4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednejsplátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnejsplatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1
zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá nadobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční
za podmienok stanovených touto Zmluvouo RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o schválení úverudlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného

zákonnéhoustanovenia.Dobatrvaniazmluvyatiežtermínkonečnejsplatnostiúverusúriadneuvedenéa
je splnená zákonná požiadavka.Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámeniao schválení úveru,
zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátkyúveru. Predmetné oznámenie
zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami
žalobcu o tom, že tento údaj musí byť v zmluveobsiahnutý výslovne. Poprel závery žalobcu o povinnom

členení splátky úveru na zložky istina,úrok a iné poplatky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010Z.z.vyžadujeuvádzaniespôsobuzapočítaniasplátkynaúver,istinuaúrokylenvprípade,aksa
splátkypriraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbamispotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad vzmluvnom vzťahu medzi sporovými
stranami nejde.Pokiaľ ide o členenie splátky, ani tento výklad podávaný žalobcom neobstojí. Pri

úvere s maximálne povolenou dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov,
ktorých výpovednáhodnota pre spotrebiteľa by bola nulová. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzapojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je zapoužitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čosplátka úveru zahrňuje. Žalobca ďalej tvrdí, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné,

lebo získanierevolvingu nemá byť, resp. možnosť jeho získania na základe uzavretej zmluvy prejavom
vôlespotrebiteľa, a súčasne má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.Poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu
máklient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadaťo jeho
stornovanie. V rámci výpočtov RPMN regulovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. (príloha č. 2) sa

upravujeurčitý špecifický mechanizmus pre výpočet uvedeného údaju napríklad pre revolvingovýúver,
kontokorent, kreditné karty a pod. Teda zákon sám počíta s tým, že revolvingové úverysa bežne
poskytujú. Zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované, opakovane
poskytované a pod.4. V replike žalobca uviedol, že z výpovedí spotrebiteľov vyplýva to, že ide o podmienku, aby
bolauzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Nie je bez právneho významu, že Dohodao

poskytnutí služby je žalobcom podpísaná v okamihu, kedy je Zmluva vo fáze Žiadostio úver a
nie je zrejmé, prečo by žalobca Dohodu uzatváral, keď v čase jej podpisunevedel, či bude jeho
návrh na uzatvorenie Zmluvy žalovaným schválený a v Dohodeuvádzané služby bude potrebovať.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.08.2014 Dohoduo poskytovaní služby, za ktorú sa žalobca
zaviazal platiť žalovanému mesačne odplatu vovýške 25,48 EUR mesačne, celkovo 917,28 EUR čo

je 98% navýšenie nákladov naspotrebiteľsky úveru žalobcu s poukazom na to, že žalovaný poskytol
žalobcovi sumuúveru vo výške 1.015 EUR. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na
takúto neprimerane vysokú zmluvnúodmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje žalobca
za neprijateľnú zmluvnúpodmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože je výraznev neprospech spotrebiteľa.Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že Dohoda o
poskytnutí služby, obsahoma službami ako tá v súdenej veci, bola už rovnako (ako jej predchádzajúca

verzia) vyhlásenáza neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o poskytovaní služieb nie je formulovaná
tak, že ak spotrebiteľ skutočnechce konkrétnu službu využiť (odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie
kópie dokumentácie,zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá
upomienkazdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom), môže
si juaktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívanímza

poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ eštenepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí už vopred poplatok. Len tri z deviatich služieb,ktoré sú predmetom dohody
o poskytovaní služieb, sú v zmysle dohody spotrebiteľovidodané automaticky. Pokiaľ ide o formu
dojednania dohody o poskytnutí služby, samotný podpis dohody nemožnopovažovať za splnenie
podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak,ako to tvrdí žalovaný.To, že

žalovaný pripojil k vyjadreniu Dohodu o zrušení Dohody o poskytovaní služieb, nemápre súdenú vec
žiadny význam, nakoľko sa týka iných účastníkov Zmluvy.Žalovaný popiera tiež fakt, že RPMN je
vypočítaná nesprávne z dôvodu započítaniapoplatku za poskytnutie úveru, ktorý žalobcovi započítal s
dohodnutou sumouspotrebiteľského úveru a neposkytol tak dohodnuté plnenie - istinu. Neoprávnené
zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľaspojené s úverom do celkovej výšky úveru

bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V Zmluve
dohodnutá celková výška spotrebiteľského úveru bola 1.050 EUR, avšakžalovaným bol poskytnutý
spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.015 EUR a preto sumaposkytnutého úveru mala byť preto
aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľskéhoúveru. Celková výška spotrebiteľského úveru v
súdenej veci je 1.015 EUR, t.j. suma poskytnutážalobcovi a pri výške mesačnej splátky 37,28

EUR (bez započítania mesačnej splátky zaDohodu o poskytnutí služby, splatnosti 36 mesiacov a
dodatočným nákladom - poplatkom zaposkytnutie úveru vo výške 35 EUR potom výslednou je
RPMN vo výške 23,68%, čo je v rozpore s údajom uvedeným v Zmluve, kde žalovaný uvádza
RPMN vo výške 20,92%. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľaspojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,ktorého

výpočet závisí od celkovej výšky úveru, suma splatná spotrebiteľom je vo výške1.377.08 EUR. Ak
žalovaný započítal sumu poplatku do celkových nákladov je potom zrejmé, že jednakúročil neposkytnutú
sumu spotrebiteľského úveru a tiež následne uvedený poplatokzapočítal i do výšky splátky, teda
poplatok bol plnený dvakrát.Pokiaľ ide o prekročenie najvyššej prípustnej výšky odplaty, tak podľa
§ 53 ods. 6 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

jeposkytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zmluva bola uzatvorená dňa
25.08.2014. Kalendárnym štvrťrokom je II. štvrťrok 2014,prvým mesiacom je apríl/2014 pričom úroková
miera úverov pre domácnosti sosplatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 10,59%.Výšku najvyššej
prípustnej výšky odplaty potom predstavuje 21,18%.Vzhľadom na to, že skutočná RPMN predstavuje

23,68%, najvyššia prípustná výškaodplaty prekročená bola. Napokon, ak by sme vypočítali RPMN
so splátkou vrátane odplaty za uvedenú Dohodupredstavovala by RPMN 87,48%. Výška skutočne
preukázateľne poskytnutého plneniažalovaným bola vo výške 1.015EUR, pri výške mesačnej splátky
62,76 EUR splatnosti 36mesiacov, ak by do celkových nákladov (RPMN) žalovaný zahrnul poplatok
zaposkytnutie úveru vo výške 35EUR výslednou je RPMN vo výške 87,48 % pričomcelková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľka zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobičerpania úveru + poplatok za poskytnutie
úveru) sa rovná sume 2.294,36 EUR.Žalobca len poukazuje na skutočnosť, že najvyššia prípustná
výška odplaty bolaprekročená žalovaným takmer štvornásobne a celkové plnenie, ktoré žalovaný
požadujevo výške 2.294,36 EUR proti poskytnutému vo výške 1.015 EUR hraničí s úžerou. Žalobcarozširuje návrh o argumentáciu v žalobnom návrhu zo dňa 26.09.20171vzhľadom na ďalší nedostatok,
ktorým je nesprávne uvedená priemerná RPMN.Priemerná RPMN je vyjadrením priemernej hodnoty
RPMN na príslušnú skupinuspotrebiteľských úverov, nie na konkrétny spotrebiteľský úver. Predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 25.08.2014, pričom údajeo priemernej RPMN za
2. štvrťrok r.2014 boli zverejnené MF SR dňa 31.07.2014. Pretopodľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ
je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnotaRPMN za 2. štvrťrok r.2014 (údaje zverejnené
31.07.2014 ).Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi bol poskytnutý úver
1.500EUR so splatnosťou 36 mesiacov (t.j. 3 roky). Súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zomzdy,

čo je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8.časti OZ -
zabezpečenie záväzkov). Úver z predmetnej úverovej zmluvy je preto úverom sozabezpečením.Podľa
MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 2. štvrťrok r.2014 bolapriemerná hodnota RPMN
pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízingvo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov 20,37%. ŽalobcaV zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je
44,06%, čo je zjavne údaj nesprávny.Keďže úverová zmluva správy údaj o priemernej hodnote RPMN

neobsahuje, nespĺňa ďalšiuzákladnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je
ustanovením § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že sa poskytnutý úver považuje
za bezúročnýa bez poplatkov.

5. Strany na preukázanie svojich tvrdení označili nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.08.2014, dohoda o poskytovaní služieb
zo dňa 25.08.2014, predsporová výzva zo dňa 26.06.2017, odpoveď zo dňa 11.07.2017, zoznam
príkazov z internetbankingu zo dňa 31.05.2017, stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo
dňa 10.08.2016, potvrdenie zo dňa 23.08.2016, oznámenie zo dňa 12.09.2016, štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.08.2014, rozpis vzorca, dohoda o zrušení dohody o

poskytovaní služieb č. l. 43, stanovisko č. l. 44, splátkový kalendár č. l. 45, dohoda o zrušení dohody
o poskytovaní služieb č. l. 46, stanovisko č. l. 47, splátkový kalendár č. l. 48, odpoveď NBS zo dňa
29.1.2016, priemerné úrokové miery č. l. 58, výpočet RPMN č. l. 68 a 69.

6. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom z

vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako
dlžník dňa 25.08.2014 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 050,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 36
mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 37,28 eura. Ročná percentuálna miera nákladov úveru
bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 20,92 % a v časti 6. ako

RPMN za úver vo výške 20,92 %. Priemerná RPMN za úver bola uvedená vo výške 44,06 %. V rámci
zmluvy bola tiež obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby zo dňa 25.08.2014, ktorou sa žalovaný zaviazal
ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu. Žalobcovi bol
zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 050,- eur, pričom došlo k započítaniu pohľadávky

veriteľa vo výške 35,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1 015,- eura.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa§2písm.d) ZoSÚ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),zmluvouospotrebiteľskomúvereje
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2)
Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (1) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k

výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú
praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za
nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnejpraxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti,r)podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie

schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 25.08.2014 pod
č. 8500076470 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, v rámci nej aj Dohodu o poskytnutí služby.
Žalobcovi bola (z dôvodu započítania sumy poskytnutého úveru vo výške 1 050,- eur so sumou odplaty
za službu vo výške 35,- eura) vyplatená zo strany žalovaného celkom suma 1 015,- eura. V konaní
sa žalobca domáhal vydania sumy 239,53 eura od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného

obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
a dohodu o poskytnutí služby za neplatnú, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.

9. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.),
keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali

má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje

v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo
nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje

presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia článku 4.,
ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, avšak žiadne Zmluvné dojednania v konaní

ako dôkaz nepredložil. Okrem toho, že v konaní nebola preukázaná existencia Zmluvných dojednaní,
nebolo preukázané, že by tieto listiny boli žalobcovi predložené pri podpise zmluvy z jeho strany, zároveň
nebolo preukázané, že by žalobca uvedené prijal písomnou formou, a preto by ich ani nebolo možné
považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

11. Keďže súd vyhodnotil ako prvý nedostatok tejto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ majúci
za následok bezúročnosť, ďalšími náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročná percentuálna miera
nákladov, sa už nezaoberal vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle §
11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej

zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona a preto nebolo ďalej
potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentujú aj ďalšie obligatórne náležitosti. Súd sa ako
nadbytočným nezaoberal otázkou revolvingu, nakoľko žalobcovi revolving poskytnutý nebol, ale čerpal
úver jednorazovo.12. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48,

sa žalobcom napadnutá zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.
Zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

13. Keďže v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nemal nárok
na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

14. Súd dodáva, že pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 25.08.2014, táto bola jednoznačne
uzatváraná v súvislosti so zmluvou o úvere. Nakoľko právny úkon uzavretia Dohody o poskytnutí služby

je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že pri
uzatváraní predmetnej Dohody o poskytnutí služby (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo
k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného,
a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku
ktorémusadostala.Žalovanýnekonalpriuzatváranívyššieuvedenejdohodysodbornoustarostlivosťou,

pretože v konaní nepreukázal, že žalobcovi ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené
(v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedenej dohody. Žalovaný takýmto
konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň použitím obchodnej praktiky došlo k

podstatnému narušeniu ekonomického správania žalobcu ako priemerného spotrebiteľa, nakoľko
obchodná praktika bola žalovaným využitá na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť
rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Okrem toho súd poukazuje na to, že ide o
bežnú službu, ktorú by mala pokrývať odplata za úver.

15. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere nekalou obchodnou
praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiť
inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez
toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň súd uvedené konanie
považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty,

a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,apretobymalabyťRPMNvypočítanázobochzmlúv.Súdnepovažovalargument
žalovanéhooindividuálnomdojednanídohodyoposkytnutíslužbyzaopodstatnený,nakoľkotátozmluva
ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože
bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam.

16. Žalovaná suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu
žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť
dohodyoposkytnutíslužbynebolpovinnýplniťžalovanémuviacakosumuskutočnevyčerpanéhoúveru.
S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

239,53 eur.

17. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok
aj na úrok z omeškania, súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od dátumu požadovaného
žalobcom a to od 17.07.2017, odkedy mal žalovaný vedomosť, že žalobca sa domáha bezdôvodného

obohatenia nad rámec istiny úveru. Výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má
v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 239,53 eura od 17.07.2017 do zaplatenia.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konaniavoči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.