Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209557
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118209557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu MINIHOTOVOSŤ, SE,
so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Majerníkova 3479/3A , proti žalovanej V. O., nar.
X.X.XXXX, U., Q. X, o zaplatenie 200,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
38Csp/157/2018-37 z 15.2.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)rozsudkomI.ŽalobuzamietolaII.stranámsporunároknanáhradu
trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 17.8.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 200 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200 eur od 22.9.2015 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 12 eur ako aj náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe,
že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk

registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Pri registrácii a odoslaním
žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj
všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla
sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX ( ďalej len „Zmluva“) z
30.8.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 228 eur, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Zmluvy sú celkové

náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujúcou sumu 28 eur. Veriteľ je oprávnený
požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú
upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky, teda žalovanej vznikla
povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
neplnila svoj záväzok riadne a včas v zmysle uzatvorenej Zmluvy, stal sa jej dlh splatným, a to dňom
14.9.2015. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných
formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaná však na upomienky nereagovala. Dňa 20.9.2017 bola

žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu
neuhradila žalobcovi žiadnu sumu. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou
spoločnosťou zanikajúcej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35852453. V dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu nástupníckej (MINIHOTOVOST, SE) azanikajúcej (MINIHOTOVOST, a.s.) spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a
jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.

3. Súd , vychádzajúc z čl. 169 ods. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prílohy k Občianskemu
zákonníku, čl. 6 bod 1, čl. 10, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 497 Obch. zák., §
52 ds. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, § 39 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 3 písm.
l), ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase vznik záväzkového vzťahu, § 2 písm. a), c), d) zák. č. 266/2005 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia,
čl. 8, § 132 ods. 1, 3 a § 150 ods. 1 C.s.p. sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Poukázal
na to, že podľa predloženej zmluvy o úvere, túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ,
s.r.o. zmenila svoju právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Následne spoločnosť

MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava bola vymazaná z Obchodného
registra OS BA I v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST,
a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila
svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (žalobca). Konštatoval, že žalobca je
právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti

MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika a
obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Oboznámením
sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku
pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa
obchodného registra len časti podniku, že nejde o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k

prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, už len z tohto dôvodu
bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
Zdôraznil, že podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti
vyžadujúce doplnenie alebo opravu, že nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať (§ 129 ods. 1

C.s.p.) k predloženiu daného dôkazu. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by
preukázal, že skutočne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Pokiaľ
ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Uviedol, že žalobca je povinný
pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie

dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením dôkazného bremena. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Mal za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá
medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami.

Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by
takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla,
ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila.Žalobcanepredložilžiadnydokladotom,žežalovanásprávnympredchodcomžalobcuohľadom
uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. V tejto súvislosti, vychádzal z toho, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal
ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má
za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ust., žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške

450 eur, resp. 350 eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet
žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 eur. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento
si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 eur. Dojednanie o zmluvnej pokute je objektívne spôsobilé
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky. Zmluva

o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou na základe vopred pripraveného formulára zo strany
žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie
neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu
z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok nieje splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tieto neboli podpísané žalovanou. Poplatky za plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa,
nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na doplnenie argumentácie

súd uviedol, že mu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z
uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté.
Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech
žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 263 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podľa zásad

o náhrade trov konania má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú a žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol, súd jej náhradu
trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

5. Mal za to, že v predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.,
t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon
k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na skutkové a právne dôvody podanej žaloby . Opakoval, že
žalovanej bol zo strany žalobcu na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 200,00 eur na jej číslo

bankového, že uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré predložil vo forme príloh k
žalobe. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne
preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav

veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na dôvody, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom
nič nemení ani podané odvolanie žalobcom. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými
by spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočíva v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnuskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

13. Odvolací súd k správnym dôvodom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemá čo dodať a opakovane poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje. V prvom rade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na neho bola z pôvodného
veriteľa spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a.s., Praha, prevedená pohľadávka voči žalovanej. Žiadnym
spôsobom nepreukázal, že bola postúpená konkrétna pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom

tohto sporu pri prevode časti podniku a už len z tohto dôvodu , bolo potrebné žalobu zamietnuť pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorú skutočnosť ani žalobca v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu ,že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania, že žalobca je nositeľom práv v tvrdenej výške . V spore nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že predmetná úverová zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá písomnou formou vo význame
podpísanými konajúcimi osobami. Žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz, t. j., že žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. Je
potrebné opätovne poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú

písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb ani elektronickou komunikáciou
medzi stranami sporu. Žalobca tak nepreukázal žiadnym spôsobom uzavretie úverovej zmluvy medzi
stranami sporu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť .
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
18. Žalobca nebol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).