Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225449
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116225449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

DrahomíryBrixiovejaJUDr.FrantiškaČisovskéhovsporežalobcu:RENOMAXs.r.o.,sosídlomŽdiarska
1444/7, Košice, IČO: 36 668 451, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26,
Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.074,69 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/87/2018-125 z 12.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.074,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1.074,69 eur od 29.7.2016
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.074,69 eur
s príslušenstvom titulom krátenia sumy za opravu motorového vozidla. Uviedol, že 12.5.2016 došlo k
škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Fabia, EČV:

M rok výroby 2010, ktoré patrilo poškodenej R. X.. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená iným
vodičom, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Uvedená škodová udalosť bola riadne
ohlásená žalovanému a zaregistrovaná pod č. 9562825822. Poškodený si dal vozidlo opraviť u žalobcu,
ktorý náklady na opravu vyfakturoval vo výške 4.284,91 eur s DPH. Dňa 12.7.2016 došlo k ukončeniu
šetrenia poistnej udalosti a Oznámením o poistnom plnení z 13.7.2016 žalovaný oznámil poškodenému,
že mu bola priznaná suma 3.210,22 eur. Teda nepriznaná suma predstavovala výšku 1.074,69 eur, ktorú

následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.7.2016 postúpil na žalobcu. Podľa žalobcu
skutočnosti uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad,
ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. S poukazom na ust. § 15 ods.
1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení žalobca zdôraznil, že má priamy zákonný nárok
voči poisťovni na poistné plnenie a že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a
nie až opravou poškodených motorových vozidiel. Servis postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava

bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca si účtoval
pri motorovom vozidle Škoda Fabia 28,80 eur za normohodinu s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými
servismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena.3. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Poukázal na to, že oprava vozidla bola vykonaná
v nezmluvnom servise, a preto žalobcom predloženú faktúru za opravu vozidla porovnal s kalkulačným
programom nákladov na opravu AUDATEX, ktorý pri výpočte časových noriem na prácu a celkových

nákladov na opravu vychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ
vozidla. Navyše pre všetky neautorizované a nezmluvné servisy, ktoré vykonávajú opravu vozidla sa
používa sadzba za 1 normohodinu vo výške 20,00 eur/NH s DPH, pričom táto hodnota predstavuje
maximálnu hodnotu normohodiny pre daný typ opravovne.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (uplatnením náhrady škody z 23.6.2016, faktúrou č.
20160092, Oznámením o poistnom plnení z 13.7.2016, zápisom o ohliadke vozidla z 24.5.2016,
19.5.2016 a 18.5.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 207.2016, Cenníkmi autoservisov, podaním
žalobcu z 11.9.2018, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 12.12.2018 ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise) a zistil, že poškodený vykonal všetky potrebné
úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej

udalosti, vykonaním obhliadky poškodeného vozidla a predložením faktúry žalovanému. Podľa názoru
súdu prvej inštancie žalobca si v danom prípade účtoval za normohodinu 24,00 eur bez DPH (t.j.
28,80 eur s DPH), čo je cena obvyklá v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalovaný
však priznal žalobcovi len 20,00 eur s DPH/NH, a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej
výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška

normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre
konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v
košickom regióne za obdobie od roka 2013, pričom opravy boli vykonané v roku 2016 a cena práce ako
je súdu známe z jeho činnosti sa každým rokom zvyšuje, a preto považoval tieto cenníky za dostatočné
a hodnoverné. Navyše mal súd za to, že žalovaným predložené rámcové zmluvy so servismi obsahujú

dohodnuté zmluvné ceny medzi poisťovňou a týmito servismi, čo predstavuje neobjektívnu cenu práce
(mechanickej, resp. lakovníckej) na daný región.

5. K návrhu žalovaného na znalecké dokazovania súd uviedol, že podľa nových predpisov CSP si
žalovaný sám mohol zabezpečiť takýto dôkaz a poukazujúc na koncentráciu konania (§ 153 a § 154

CSP), účelnosť a samotnú efektívnosť konania tento návrh zamietol.

6. Ďalej súd konštatoval, že servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a
poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov v kalkulácii poisťovne
nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov. Faktúra predložená žalobcom teda predstavuje

konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo
rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Navyše výška
normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu, či
samotného vybavenia servisu ako takého. Preto nie nepodstatnou skutočnosťou je, že kalkulácia
nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci

podklad pre výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná a nemusí zohľadniť
skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Poistné podmienky neobsahujú špecifikáciu kalkulačného
programu, ktorý sa má na výpočet nákladov na opravu použiť. Všetky servisy bez ohľadu na to, či
sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú
legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej

súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EU).

7. V závere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 20.7.2016
má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti
žalovanému.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 4 ods. 4, a § 15 ods.
1 zák.č. 318/2001 Z.z,. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, § 422 ods. 1, § 797
ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná,

a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca mal
vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%.10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol v celom rozsahu a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust.
§ 365 ods. 1 písm.b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
uplatnenie práva proti žalovanému a posúdil ako platné postúpenie pohľadávky medzi poškodenou p.
R. X. a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.7.2016.

11. Zdôraznil, že namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky z hľadiska podstaty predmetu postúpenej
pohľadávky a nie formálne nedostatky zmluvy o postúpení, ktoré by diskvalifikovali jej platnosť. Platnosť
postúpenia pohľadávky namietal aj z dôvodu, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry č.
20160092, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodenej.
Absenciou skutočnej úhrady týchto nákladov nemohlo dôjsť zo strany poškodenej k zníženiu jej majetku

(v takejto výške) a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku škody na jej strane vo výške ako to tvrdí žalobca.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2003 a tvrdí, že
pokiaľ žalobca nepreukázal samotný vznik škody na strane poškodenej vo forme zníženia jej majetku vo
výške 4.284,91 eur, nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodenej voči žalovanému. Keďže
v čase podania žaloby nebol preukázaný vznik škody na strane poškodenej, nemohla byť platná ani

zmluva o postúpení pohľadávky, a teda nie je založená aktívna legitimácia žalobcu na podanie tejto
žaloby. Navyše pokiaľ v čase podania žaloby tu nebol preukázaný vznik škody v sume 1.074,69 eur, tak
žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením jej náhrady.

12. Podľa žalovaného sa teda súd prvej inštancie nezaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu tak, ako túto námietku vzniesol žalovaný, a teda neskúmal podstatu resp. základ
postúpenej pohľadávky, ale iba posúdil otázku, či predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má
zákonom požadované náležitosti. Preto je záver súdu prvej inštancie o platnosti postúpenia pohľadávky
nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko platnosť postúpenia
pohľadávky skúmal iba z hľadiska, či zmluva bola riadne špecifikovaná. Formalistickým vysporiadaním

sa súdu prvej inštancie s námietkou žalovaného týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, bolo porušené
právo žalovaného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

13. Taktiež má žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva,

že faktúra žalobcu na sumu 4.284,91 eur bola zo strany poškodenej uhradená, a teda že poškodenej
vznikla škoda v tejto sume resp. škoda predstavujúca rozdiel medzi sumou uvedenou vo faktúre za
opravu motorového vozidla vystavenej zo strany žalobcu a sumou poistného plnenia (3.210,22 eur)
vyplatenej zo strany žalovaného ma účet žalobcu. Aj keď súd prvej inštancie správne poukázal na ust.
§ 422 ods. 1 OZ, podľa žalovaného, ak poškodená neuhradila rozdiel medzi vyfakturovanou sumou

zo strany žalobcu a sumou poistného plnenia, ktoré na účet žalobcu poukázal žalovaný, v majetkovej
sfére poškodenej nemohla vzniknúť škoda v sume 1.074,69 eur. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný
poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava sp.zn. 16C/193/2014 z 8.9.2016, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/5/2017 z 25.10.2017 a na uznesenie NS SR sp.zn.
3Cdo/467/2013 zo 17.2.2016.

14. Záver súdu prvej inštancie, že „Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu
a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať“ považuje žalovaný za nesprávny a založený na
nesprávnom posúdení veci. Totiž autoservis vykonávajúci opravu poškodeného motorového vozidla si
nemôže účelovo navyšovať cenu opravy motorového vozidla, nakoľko si je vedomý skutočnosti, že túto

opravu nehradí poškodený, ale poisťovňa. Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.
ÚS 2043/2017 zo 14.2.2018.

15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, keď žalobcovi neuložil povinnosť predložiť do konania
svoj cenník opráv z obdobia, kedy vykonal opravu predmetných poškodených motorových vozidiel.Žalovaný navrhoval vykonanie uvedených dôkazov podaním z 28.9.2018 a 10.12.2018, keďže žalobca
vyvodzoval adekvátnosť ceny práce ako neautorizovaného servisu, poukazovaním na cenu práce iných
autoservisov (Moris, AUTO GABRIEL, Porsche Inter Slovakia), pričom tieto cenníky boli autorizovaných

opravovní, ktoré na rozdiel od žalobcu majú od výrobcu poskytnutú autorizáciu na opravu vozidiel opravy
ktorých vykonávajú. Žalobca však nie je oficiálnym autorizovaným servisom predmetných poškodených
vozidiel, a preto aj cenu jeho práce a práce oficiálneho autorizovaného servisu nie je možné porovnávať.
Žalovaný zdôraznil, že uloženie uvedenej povinnosti žalobcovi (t.j. predložiť cenníky opráv z daného
obdobia) žiadal najmä z dôvodu, že žalobca bez akéhokoľvek relevantného dôvodu sám odmietal tieto

cenníky do konania predložiť. Žalobca bol však autoservisom, ktorý vykonal opravy predmetného
poškodeného motorového vozidla, a ako podnikateľ pôsobiaci v oblasti služieb musel mať vo svojej
prevádzke vystavený vlastný cenník služieb. Takúto povinnosť ukladá žalobcovi aj zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti
odvolaciemu súdu nález ÚS SR sp.zn. 332/2009 z 26.1.2010 a uviedol, že predmetný cenník opráv
žalobcu nepochybne predstavuje skutočnosť podstatnú pre kompletné a zrejmé ustálenie skutkového

základu sporu. Napriek tomu však súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o uloženie povinnosti
žalobcovi predložiť cenník opráv nevyhovel a rovnako postupoval aj v prípade návrhu žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania, a preto považuje žalovaný nevykonanie uvedených dôkazov za
arbitrárne.

17. Podľa žalovaného súd prvej inštancie jednostranne prihliadol iba na dôkazy predložené zo
strany žalobcu. Poukazujúc na nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 114/2008 z 12.6.2008 má žalovaný za to,
že bolo povinnosťou konajúceho súdu, aby sa v okolnostiach danej veci vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia s dôkazmi produkovanými nielen žalobcom, ale tieto mal konfrontovať s dôkazmi
navrhnutými a predloženými žalovaným. Rovnako to vyplýva z nálezu sp.zn. I. ÚS 33/2012 z 3.10.2012

a nálezu ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 2232/07 z 2.6.2010.

18. Žalovaný má okrem iného za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
čo zakladá inú vadu konania, keď iba stroho, bez bližšieho vysvetlenia konštatoval, že žalovaným
predložené rámcové zmluvy, ktorými žalovaný preukazoval neadekvátnosť ceny práce v danom regióne

predanýtypautoservisu,podľanázorusúduprvejinštanciepredstavujúneobjektívnucenupráce. Podľa
žalovaného súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. V súvislosti s povinnosťou súdu vysporiadať sa s jednotlivými návrhmi na

vykonanie dokazovania v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS
290/2015 zo 7.10.2015 a III. ÚS 36/2010 zo 4.5.2010 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo/77/2010 z
19.5.2011.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie podľa žalovaného povinnosť

pri rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia sa riadne vysporiadať s dôkazmi predloženými
žalovaným, ako aj návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany žalovaného.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na Oznámenia o poistnom plnení z 13.7.2016, z
ktorého vyplýva dôvod zníženia plnenia o sumu 1.074,69 eur. Uviedol, že jeho právny predchodca v

priebehu šetrenia predmetných poistných udalostí bez zbytočného odkladu žalovanému oznámil vznik
poistnej udalosti, umožnil vykonať obhliadky poškodeného motorového vozidla, predložil žalovanému
faktúru za opravu poškodeného vozidla. Teda doložil žalovaným požadované doklady a k žiadnemu
porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, resp. poškodenej nedošlo. Poškodený ako právny predchodca
žalobcu splnil všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona, ako aj zo zmluvy. V tejto súvislosti žalobca

citoval ust. § 442 ods.1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že žiada iba zaplatiť za
vykonanú a fakturovanú opravu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na ustálenú judikatúru NS ČR
sp.zn. 25Cdo/347/2000, sp.zn. 25Cdo/2575/2000 a sp.zn. 5Cdo/89/2008, z ktorej vyplýva, že nie je
podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú
na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú

cenu, pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci
nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď. faktúra servisu s podrobným rozpisom prác
a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom
bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslompovinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to,
resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý
žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného

motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel
znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového
vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Uvedené vyplýva aj z
rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/18/2012.

21. Uskutočnenie zníženia nákladov za prácu z dôvodu neuznania výšky normohodiny fakturovanej
žalobcom žalovaný doteraz relevantne neodôvodnil, zároveň takéto „krátenie“ nemá ani oporu v zákone.
Dôvody krátenia sú uvedené v zákone - § 799 Občiansky zákonník. Taktiež ustanovenie § 15 ods. 1
Zákona o PZP odkazuje na primerané použitie § 799 ods. 1 až 3 OZ aj v prípade nárokov uplatnených
z PZP.

22. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ, poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinnosti
uvedených v odsekoch 1 a 2, pričom skutočnosť, či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku
toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, t.j. žalovaný. Teda, ak žalovaný kráti poistné
plnenie, resp. neprizná plnenie vôbec, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o
svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že len jeho kalkulácia je objektívnym dôkazom o výške škody.

Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho
povinností, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia
§ 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného t.j. nevyplatenie poistného plnenia. Žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie neposkytol dôkaz na potvrdenie pravdivosti jeho skutkových tvrdení
o tom, že faktúra za opravu vozidla nie je ekvivalentom skutočnej škody a že len ním predložená

kalkulácia opravy je objektívnym dôkazom. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti odvolaciemu
súdu rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/4166/2010 a sp.zn. 32Odo/904/2003) a opätovne zdôraznil, že
neporušil žiadnu povinnosť (ani jeho právny predchodca).

23. Ďalej žalobca vo vyjadrení konštatoval, že požiadavka žalovaného, aby predložil doklady o úhrade

faktúry vystavenej žalobcom za opravu motorového vozidla, nemá oporu v zákone, prieči sa princípom
spravodlivosti a je vyslovene v rozpore aj s praxou poisťovní, a preto žalobca nebol povinný na
preukázanie svojho nároku preukazovať úhradu faktúry č. 20160092. Navyše z ust. § 797 ods.
2 Občianskeho zákonníka ako aj § 4 ods. 2 písm.b/ Zákona o PZP nevyplýva, že by právo na
poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov

vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou/škodovou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak
bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise
súkromného práva, prípadne v Zákone o PZP. Ak by poškodený musel najprv uhradiť náklady a tak
žiadať ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného povinného zmluvného poistenia
ako aj princíp spravodlivosti. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka

(napr. § 810 a § 449 ods. 3) a Zákona o PZP (§ 4 ods. 2 písm.c/). Teda nárok na náhradu škody,
resp. poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového
vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí
škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Faktúra slúži len
na určenie výšky nároku na náhradu škody, v ktorej by sa mala premietnuť výška skutočnej škody, ktorá

vznikla poškodenému v momente škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že sa škoda vyjadruje porovnaním
majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí
zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Z podstaty
poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy, a to je už dôkaz o škode a jej
vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to

je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však bola priamo predložená faktúra za opravu,
ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu
pred poistnými udalosťami, t.j. faktúra ktorá individualizovala a konkretizovala výšku škody. Na podporu
svojich tvrdení žalobca poukázal na ustálenú judikatúru vo veciach náhrady škody (rozsudok NS SR
sp.zn. 2Obdo/48/2012, sp.zn. 3Cdo/2007 (R28/2007) a sp.zn. 2Obdo/18/2012).

24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2003
a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013 zo 17.2.2016, v uvedených konaniach si žalobca (ako
poškodený) uplatnil nárok na náhradu škody, vo výške dlhu, ktorý mu vznikol voči veriteľovi porušenímprávnej povinnosti zo strany žalovaného. Zo strany žalobcu však nikdy k úhrade dlhu veriteľovi nedošlo
a tak súdy správne konštatovali, že žalobcovi nevznikla škoda, keďže sa jeho majetkový stav samotným
vznikom pohľadávky/dlhu nijako nezmenšil. Uvedené rozhodnutia však pojednávajú o inom skutkovom

stave ako v predmetnej veci. Podľa žalobcu k vzniku škody na motorovom vozidle a k majetkovému
úbytku na strane poškodeného/žalobcu dochádza momentom vzniku škodovej udalosti a nie až úhradou
faktúry za opravu vozidla. V prípade, ak si poškodený voči škodcovi uplatňuje nárok na náhradu škody vo
výške dlhu, ktorý mu vznikol voči jeho veriteľovi porušením právnej povinnosti zo strany škodcu, škoda
a majetkový úbytok vzniká až samotným uhradením dlhu veriteľovi. V zmysle uvedených rozsudkov (na

ktorépoukázalžalovaný)nastranežalobcunikdynedošlokmajetkovémuúbytku,pretožedlhvočisvojim
veriteľom nesplnil, naopak v danej veci došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného už samotnou
škodovou udalosťou, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla. Žalovaným uvedené
judikáty sú v otázke aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia pohľadávky pre tento prípad irelevantné.

25. Žalobca sa nestotožňuje ani so závermi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn.

16C/193/2014z8.9.2016,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave,naktorépoukázal
žalovaný v odvolaní a opätovne zdôraznil, že škoda na motorovom vozidle vzniká momentom škodovej
udalosti a nie až úhradou faktúry za opravu vozidla. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal
na nález ÚS ČR IV. ÚS 548/99 z 20.11.2000 a má za to, že postupovaná pohľadávka existovala a
postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore voči

žalovanému.

26. K uplatneniu marže žalobca uviedol, že kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom
pre výpočet výšky opravy a má slúžiť ako pomôcka. Servis pri oprave motorového vozidla nemôže
robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od

10 dodávateľov, tak ako to vyplýva z kalkulácie žalovaného, keď pri výpočte škody použil náhradné
diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od
výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech
poškodeného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný,
pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa

nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely
svoju maržu/prirážku a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov
nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej
skutočnej škode poškodeného. Porovnaním kalkulácie žalovaného z 24.5.2016 a faktúry žalobcu č.
20160092 však možno dospieť k záveru, že žalobca fakturoval náhradné diely zhodne v sumách ako

vyplývajú aj z kalkulácie žalovaného. Teda v prípade predmetnej škodovej udalosti nedošlo k účelovému
navýšeniu ceny opravy motorového vozidla.

27. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, keďže súd prvej
inštancienevykonalžalovanýmnavrhnutédôkazy,žalobca konštatuje,ženapadnutýrozsudokobsahuje

dostatok dôvodov ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. K základným právam účastníka
konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov,
na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o.i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96 R.T. proti
Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry ÚS SR (sp.zn. I. ÚS

226/03 zo dňa 12.5.2004, sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006,
sp.zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010 a sp.zn. I. ÚS 114/08
zo dňa 12.6.2008) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď
a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Cena účtovaná žalobcom ako autoservisom

vykonávajúcim opravu vozidla nebola v danom prípade sporná. Predmetom sporu bola skutočnosť, či
krátenie poistného plnenia žalovaným má oporu v zákone, keď žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu
neprimerane účtovanej ceny práce autoservisu. Spornou teda bola primeranosť výšky normohodiny
účtovanej servisom. Skutočnosť, že žalobca si účtoval cenu obvyklú pre daný typ vozidla v danom
regióne preukázal predložením cenníkov opráv iných servisov v regióne, z ktorých je zrejmé, že cena

účtovaná žalobcom ako servisom neprevyšovala ceny iných servisov v danom regióne pre príslušný
typ a značku vozidla. To, že išlo aj o cenníky tzv. autorizovaných servisov, nič nemení na tom, že
žalobca svoj nárok preukázal. Dôkazom, ktorý navrhol vykonať žalovaný, by sa spor, ktorý vznikol medzi
žalobcom a žalovaným ohľadom primeranosti výšky normohodiny, neodstránil. Uvedeným dôkazom bysa preukázalo, akú výšku normohodín účtuje autoservis (žalobca) ale nie to, či táto výška normohodín
je primeraná vzhľadom na ceny obvyklé v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla.

28. Taktiež námietku žalovaného ohľadne nenariadenia znaleckého dokazovania považuje žalobca za
nedôvodnú, keďže v zmysle CSP bol žalovaný oprávnený takýto dôkaz zabezpečiť si aj sám a to s
poukazom aj na koncentráciu konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
3Cdo/50/200, sp.zn. 6Cdo/153/2011 zo 14.9.2011 a Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 350/08.

29. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia,
žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa s dôkazmi predloženými resp. navrhnutými žalovaným
zaoberal a dostatočne sa s nimi vysporiadal, pričom poukázal na nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 199/09,
sp.zn. II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, rozsudok z roku 1994 Ruiz Torija v. Španielsko a rozhodnutie
vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, séria A č. 254-B).

30. V závere vyjadrenia dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutia odvolacích súdov v
obdobných skutkových a právnych veciach a poukazujúc na princíp právneho štátu, ktorého obsahom
je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

31. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

33. Pokiaľ žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP k tomuto odvolaciemu
dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod
ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod.

Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel)
prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

35. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1

CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadnena rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní

vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu

a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

37. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k

záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

39. Je nepochybné, že vo všetkých právnych prípadoch boli poškodené motorové vozidlá a výška škody
bola preukázaná faktúrami za ich opravu (uvedenie do pôvodného stavu). Cena opravy ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, bola obvyklá pre dané typy vozidiel a daný región.

40. Postupcovia postúpili svoje pohľadávky proti žalovanému písomnými zmluvami na žalobcu v súlade

s ust. § 524 a nasl. OZ. Pohľadávky predstavovali ich nároky proti žalovanému vo výške neoprávnene
kráteného poistného plnenia.

41. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, boli
vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a odôvodnenie napadnutého rozsudku

v celom rozsahu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.

42. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nie je podstatné, či faktúry boli uhradené.
Postupcovia svoje čiastočné pohľadávky postúpili žalobcovi bezplatne, čím vlastne založili jeho aktívnu
legitimáciu na ich vymáhanie.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
387 ods. 1 CSP).

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).