Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného L. X., pre prečin porušovania
domovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písmenob/Trestnéhozákona,osťažnostiodsúdenéhoL.
X. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 28.02.2020, sp. zn. 4Pp/2/2020, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre 30. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. X. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného L. X. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/85/2017

zo dňa 11.12.2017.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpovede zástupcu ÚVTOS a hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
Želiezovce bolo preukázané, že odsúdený od 19.09.2017 do 19.03.2018 vykonával trest odňatia slobody
uložený Okresným súdom Levice sp. zn. 3T/189/2015 v trvaní 18 mesiacov a od 19.03.2018 vykonáva
trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/85/2017 zo dňa 11.12.2017

v trvaní 36 mesiacov, ktorého predpokladaný koniec je 18.03.2021. Dňa 03.10.2017 bol premiestnený
z ÚVV a ÚVTOS Nitra do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou za účelom výkonu trestu v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde v jeho správaní boli zaznamenané nedostatky,
pracovná morálka bola na dobrej úrovni, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Dňa 13.02.2018
bol premiestnený do ÚVTOS Želiezovce po tom, ako mu bol určený spoločný spôsob výkonu postupne
uložených trestov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol umiestnený do

diferenciačnej skupiny B, pričom stanovené ciele programu zaobchádzania sa u odsúdeného plnia
priebežne vo všetkých oblastiach. Do aktivít pedagogického pôsobenia zameraných na protidrogovú
tématiku sa zapája, v individálnej práci sa podarilo dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii,
jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plní,
konfliktné situácie medzi odsúdenými nevyvoláva, voľný čas trávi sledovaním televíznych programov,
počúva rozhlas, hrá spoločenské hry, organizuje život na oddiele, zapája sa do aktivít v rámci kultúrno-

osvetovej činnosti, jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni a zapája sa aj do výkonu činností
súvisiacich so všeobecným rozvojom jeho osobnosti zameraných na udržiavanie čistoty ubytovacích
priestorov, bol disciplinárne odmenený 4-krát, potrestaný nebol. Písomný kontakt udržiava s družkou
a dcérou. Vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti, absenciu trvalého zamestnania, nízke
dosiahnuté vzdelanie a užívanie návykových látok pred výkonom trestu je riziko sociálneho zlyhania
stredné a resocializačná prognóza menej priaznivá, preto odsúdený preukazuje splnenie podmienok na

podmienečné prepustenie podľa hodnotenia riaditeľa ústavu čiastočne a jeho podmienečné prepustenie
odporúčal s dohľadom. Súd I. stupňa z odpisu registra trestov zistil, že odsúdený sa 16-krát dostaldo rozporu s Trestným zákonom, z toho v 2 prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, v 8
prípadoch bol trest vzhľadom na uloženie súhrnného trestu zrušený a v jednom prípade išlo o odsúdenie
cudzozemským súdom; naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.

4T/93/2018 zo dňa 13.08.2018 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek
1, 3 písmeno b/ a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/85/2017. Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd
I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu,
čiastočne aj jednu materiálnu, keďže počas výkonu trestu preukázal polepšenie, avšak skutočnosť, že

odsúdený pod dohľadom štátnych orgánov v uzavretom prostredí sa správa slušne, plní si povinnosti a
dodržiavastanovenénormy,automatickyneznamenásplneniepodmienkynapodmienečnéprepustenie.
U odsúdeného dospel k záveru, že nesplnil ďalšiu materiálnu podmienku, a to očakávanie, že v
budúcnosti povedenie riadny život, keďže sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti najmä
majetkového charakteru, za ktorú mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody a trestnej
činnosti sa dopúšťal aj na území iného členského štátu EÚ, a to počas plynutia skúšobnej doby uloženej

mu Okresným súdom Levice sp. zn. 0T/9/2013. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, intenzitu jej
páchania a skutočnosť, že výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného taký kladný vplyv, že
bude na slobode viesť riadny život, dospel súd I. stupňa k záveru, že je potrebné, aby odsúdený vykonal
uložený trest, a preto žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne aj písomne
odôvodnil. Uviedol, že súd I. stupňa sa dostatočne nevysporiadal s jeho žiadosťou, keďže jeho
hodnotenie z ÚVTOS, kde vykonáva trest odňatia slobody, bolo kladné, dlhodobo si svojím prístupom
vytvára podmienky na jeho možné prepustenie, pričom citoval vyjadrenia pracovníkov ústavu, ktorý
s ním prichádzajú do kontaktu, v tom zmysle, že v individuálnej práci s ním sa podarilo dosiahnuť

pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii, že napriek tomu, že sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti,
k jej páchaniu aktuálne prezentuje kritický postoj, jeho aktivita pri plnení stanovených cieľov programu
zaobchádzania je na požadovanej úrovni. Ako hlavný motivačný dôvod uviedol, že cíti povinnosť
pomáhať svojej rodine a starať sa o ňu (o jeho osemročnú dcéru sa stará jeho chorá matka). Je názoru,
že je znevýhodnený, ak nie priamo diskriminovaný, nakoľko sa nachádza v strednom stupni stráženia

a tam sú poväčšine viackrát súdne trestané osoby. Uznal, že síce i on mal viackrát stret so zákonom,
no radikálne prehodnotil svoj rebríček hodnôt, čo chce v budúcnosti dokázať svojím spôsobom života.
Nesúhlasil tiež s konštatovaním súdu I. stupňa, že skutočnosť, že pod dohľadom štátnych orgánov v
uzavretom prostredí sa správa slušne, plní si povinnosti a dodržiava stanovené normy, automaticky
neznamená splnenie podmienky na podmienečné prepustenie - keďže nebral do úvahy vyjadrenie

riaditeľa ústavu, ktorý odporúčal jeho prepustenie s dohľadom, zároveň mal za to, že v taktom prípade
by mal motivačný prvok v kontrole probačným pracovníkom.
Žiadal, aby súd znovu prehodnotil jeho žiadosť o podmienečné prepustenie a kladne mu vyhovel.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I.

stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že
u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, sú
opodstatnené, a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného zákona, na ktoré nadriadený súd ako na správne
a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. K úvahám súdu I. stupňa krajský súd dopĺňa, že

z ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že vykonal
zákonom stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od nej očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne

aj na to, v akom ústave na výkon trestu sa trest vykonáva. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého
trestu a v súčasnosti pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone
trestunepostačujeprezáverosplnenízákonnýchpodmienoknajehopodmienečnéprepustenie.Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov anariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné
prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v

tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že
tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je
nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia jeho
polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí

byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu
trestu, možností nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Súd v posudzovanom
prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené
podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich
povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd poukazuje na

to, že odsúdený sa opakovane a časovo kontinuálne dopúšťa trestnej činnosti majetkového charakteru,
a to aj v prípadoch, keď mu plynie skúšobná doba za predchádzajúcu trestnú činnosť, trestnej činnosti
sa dopúšťa aj na území cudzieho štátu a aj krajský súd je toho názoru, že na odsúdeného možno hľadieť
ako na recidivistu. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby odsúdený vykonal
trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby naňho

tak naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným
stupňom stráženia, pretože nie sú splnené obe materiálne podmienky určené ustanovením § 66 odsek
1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slodody.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia a na iné
rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a preto
podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.