Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915209586
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915209586.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX H., zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska
kancelária, JUDr. Ľubomír Cibere, advokát, M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov, IČO: 35
543 540, proti žalovanej : R. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX H., zast. JUDr.
Helena Knopová, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vyslovil, že Darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
spísaná vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade C.. K. N. v E., predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckych podielov žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba
- rodinný dom č. s. XXX, na pozemku registra „C“ pozemok parc. č. XXXX podiel 1, parc. č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2 v podiele 1 a parc. č. XXXX/X- záhrada vo výmere
XXXX v podiele 1 je absolútne neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom
vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1.

2. Žalobu odôvodnil tým, že darovaciu zmluvu za obdarovanú, ako aj za darujúceho podpísala žalovaná,
a notár jej to umožnil na základe listiny zo dňa XX.XX.XXXX označenej ako „splnomocnenie“. Táto listina
bola spísaná v zahraničí, konkrétne vo H. R. a miestny notár overil na nej podpis žalobcu. Tvrdil, že
toto „splnomocnenie“ nie je možné považovať za listinu, na základe ktorej by on ako žalobca niekoho
splnomocnil k akémukoľvek právnemu úkonu.

3. Zdôraznil, že medzi ním a žalovanou bola dohoda o tom, že dôjde k odpredaju jeho spoluvlastníckych
podielov na sporných nehnuteľnostiach v prospech žalovanej a jeho skutočným úmyslom nebolo
nehnuteľnosť darovať ale predať. Tvrdil, že žalovaná nebola oprávnená uzatvoriť v jeho mene darovaciu
zmluvu keď navyše sama mala byť obdarovanou. Ide preto o absolútne neplatný právny úkon podľa §
39 OZ pretože svojim obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť, na túto súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

4. Zdôraznil, že na určení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spornej nehnuteľnosti má
naliehavý právny záujem, pretože bez takéhoto určenia by jeho právne postavenie bolo neisté.5. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. H., rodinný dom č. súpisné XXX
na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXm2, a parc. č. XXXX/

X - záhrady vo výmere XXXXm2. Nehnuteľnosti získala darom od svojej matky a stala sa výlučnou
vlastníčkou týchto nehnuteľností. V tom čase žalobca žil v K. a nechcel sa vrátiť na Slovensko, lebo mal
nastúpiť výkon trestu. V K. dostával dávky na sedem detí a chcel si kúpiť dom v Č.Á. ale tieto peniaze
minul na alkoholické nápoje a automaty. Žalobca do výkonu trestu nastúpil a keďže po prepustení
nemal kde bývať a aj pod nátlakom rodiny, naňho prepísala polovicu z týchto nehnuteľností. Ona žila

v K., kde za ňou prišiel žalobca a dohodli sa, že jej vráti ňou darovanú nehnuteľnosť, lebo sa už na
Slovensko vrátiť nechce. Spísal preto u notára v R. splnomocnenie na darovanie nehnuteľností, na
základe ktorého bola dňa XX.XX.XXXX spísaná formou notárskej zápisnice darovacia zmluva. Žalobca,
ktorý sa asi pred rokom vrátil späť na Slovensko nemal kde bývať, preto sa domáha vrátenia polovice
nehnuteľnosti hlavne z dôvodu, že od r. XXXX spolu s manželom nehnuteľnosť zrekonštruovala. Do
domu zaviedli vodu, ktorá tam nebola, urobili kúpeľňu, vymenili strechu, celý dom omietli a dobudovali

podkrovie. Postavili nový plot a investície do domu predstavovali cca 10 000,- Eur. Týmito investíciami
sa nehnuteľnosti výrazne zhodnotili a žalobca sa tak chce svojou žalobou domáhať neoprávneného
majetkového prospechu. Darovaciu zmluvu považuje za platnú, a preto žiadala žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedeckou výpoveďou H. L., výsluchom notára C..

K. N., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci.

7. Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX na notárskom úrade C.. K. N. v E. č. U., U.,
U. súd konštatuje, že na základe nej darovaním získala žalovaná spoluvlastnícky podiel žalobcu na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoriach vo výmere

XXXm2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXXm2, dom č. súpisné XXX na parc. č. XXXX pod R.
v pomere 1 k celku čím sa stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Pri uzatváraní darovacej
zmluvy darcu, teda žalobcu zastupovala žalovaná na základe splnomocnenia, ktoré jej udelil, žalobca,
teda darca. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu notárskej zápisnice, prílohou ktorej je Splnomocnenie zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo spísané v K. a bolo overené notárom v R.. Z jeho obsahu súd konštatuje,

že žalobca v splnomocnení prehlásil, že je slovenskej národnosti, býva v R., I. R. X M. v K. a daruje
nehnuteľnosť v podobe domu. Prehlásil, že je právoplatným vlastníkom domu č. XXX/XXXX, O. Z., O. H.,
okres F. na Slovensku spolu so sestrou R. L.. Zároveň prehlásil, že odovzdáva svoju polovicu majetku
sestre R. L.. Splnomocnenie je ním podpísané.

8. Prílohou darovacej listiny je aj overenie splnomocnenia notárom v R. - K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá
bola predložená notárovi na Slovensku pri spisovaní notárskej zápisnice.

9. Zo spisu Katastrálneho úradu v L., Správy katastra F. č. H. súd konštatuje, že na základe návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností, ktorý podala žalovaná na Správu katastra F. dňa XX.XX.XXXX titulom

notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX U. bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe tejto
darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX pod H.. Z LV č. XXXX, k.ú. H. súd konštatuje, že žalovaná ja
zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností a podiel 1 získala titulom darovacej zmluvy H.
(pod R.) a podiel 1 titulom darovacej zmluvy H. (pod R.).

10. Právny zástupca žalobcu žiadal vysloviť neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX tvrdiac,
že žalovaná túto darovaciu zmluvu pred notárom podpísala na základe takého splnomocnenia, ktoré ju
na takýto právny úkon neoprávňovalo. Tvrdil, že splnomocnenie na darovanie svojej polovice žalovanej
žalobca nikdy nepodpísal a nikdy nemal v úmysle svoj podiel bezplatne darovať sestre. Ich dohoda bola
taká, že svoj podiel na spornej nehnuteľnosti sestre predá za 8 000,- libier, čo v tom čase zodpovedalo

približne 10 000,- Eur. Záležitosť riešila žalovaná tak, aby to vyhovovalo hlavne jej a vyriešila to
spôsobom, že spoluvlastnícky podiel na seba previedla darovaním. Žalobca sa o tom dozvedel až v r.
XXXX, keď sa vrátil na Slovensko a keďže nikdy nemal v úmysle sestre svoj podiel darovať bezplatne,
domáhal sa vyslovenia neplatnosti tohto právneho úkonu.

11. Zdôraznil, že splnomocnenie, ktoré bolo predložené správe katastra na povolenie vkladu
vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy do KN žalobca síce urobil ale z jeho obsahu nevyplýva
oprávnenie žalovanej konať tak, že darovaciu zmluvu v jeho mene uzavrie. Jeho úmyslom bolo niečo
iné, a to odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu na žalovanú.12. Ide o absolútnu neplatnosť, pretože k takémuto prevodu došlo na základe predloženia
splnomocnenia, ktoré je v rozpore so zákonom a táto skutočnosť robí právny úkon absolútne neplatným.

13. Žalobca má právny záujem na tom, aby súd vyslovil, že on je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v
1 , a preto sa zároveň domáha aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá neplatným právnym
úkonom bola bezodplatne prevedená darovaním na žalovanú.

14. Právny zástupca žalovanej so žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že k darovaniu došlo na základe
perfektného právneho úkonu, ktorý bol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice, osobou na to
oprávnenou podľa slovenských právnych predpisov - notárom a vklad v katastri nehnuteľností na
základe perfektnej darovacej zmluvy bol vklad povolený na to príslušným správnym orgánom. Tvrdil,
že k darovaniu došlo na základe splnomocnenia, ktoré podpísal a udelil žalobca žalovanej v K. a
jeho úmyslom bolo v skutočnosti darovať podiel na spornej nehnuteľnosti, čo vyplýva z bodu 4/

Splnomocnenia, kde uvádza, že jeho vôľou a ochotou je podarovať to, čo patrí jemu svojej sestre.
Žalobca toto splnomocnenie podpísal a pokiaľ tvrdí, že jeho podpis bol sfalšovaný zavádza, aby
nehnuteľnosť získal späť, na základe nepravdivých tvrdení poukazujúc na nekalý úmysel sestry, čo ale
v skutočnosti nie je pravda.

15. Výsluchom žalobcu súd zistil, že v minulosti bol spoluvlastníkom tej nehnuteľnosti, ktorá je toho
času zapísaná na LV č. XXXX k. ú. H. ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Spoluvlastnícky podiel získal
darovaním od sestry za takých okolností, že vylákala nehnuteľnosť od nebohej matky výlučne pre seba
podvodom, s čím rodina nesúhlasila a pod tlakom rodiny sa rozhodla polovicu domu podarovať jemu.
Odmietal tvrdenia žalovanej, že mal problém so zákonom ale k tejto otázke sa vyjadrovať nechcel. Tvrdil,

že ho sestra vylákala do K., lebo ona už v tom čase žila v zahraničí dlhodobo a robila to s úmyslom,
aby ho podviedla a využila jeho dobrú vôľu v snahe získať celú nehnuteľnosť pre seba. Po príchode do
K. sa nasťahoval k sestre a po istom čase sa dohodli na tom, že vysporiadajú nehnuteľnosť vo H. tak,
že jej predá svoj spoluvlastnícky podiel a ona mu vyplatí finančnú hotovosť. O darovaní nebola nikdy
reč a jeho úmyslom nebolo bezodplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na

sestru. Tvrdil, že neovládal anglický jazyk, sestra a jej manžel spolu s jej rodinou angličtinu ovládali.
Vyznali sa aj v úradných záležitostiach, teda aj túto záležitosť v K. vybavovala sestra. Presvedčili ho,
aby prišiel k notárovi, kde mu dali podpísať splnomocnenie, obsahu ktorého nerozumel. Potvrdil, že sa
podpísal na anglické splnomocnenie, tvrdil však, že podpis na splnomocnení v jazyku slovenskom nie
je jeho. Myslel si, že všetky tieto formality sú potrebné k tomu, aby predal sestre svoj spoluvlastnícky

podiel a získal zaň finančnú hotovosť. S odstupom času žiadal sestru, aby mu peniaze za jeho podiel
vyplatila, ale sestra ho krátko na to, čo splnomocnenie podpísal, z domu vyhodila. Ostal na ulici, musel
riešiť svoju bytovú otázku cez charitu a iné inštitúcie v K., aby mal z čoho žiť, ale stále bol presvedčený,
že peniaze od sestry za spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti dostane.

16. O niekoľko rokov neskôr ho informoval brat, ktorý žil na Slovensku, že dom je zrekonštruovaný
a žalovaná ho chce predať. Až tak sa dozvedel, že celá nehnuteľnosť je v skutočnosti vo vlastníctve
sestry, čo dovtedy nevedel. Až v r. XXXX získal o tom vedomosť keď sa vrátil na Slovensku a začal túto
záležitosť prešetrovať. Až vtedy zistil, že ho sestra podviedla a vylákala bezodplatne od neho podiel na
spornej nehnuteľnosti.

17. Výsluchom žalovanej súd zistil, že od r. XXXX žije v K.. V tom čase žil žalobca so svojou rodinou ešte
vo H. v spornom rodinnom dome. Obaja boli podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich vlastnil 1 z tejto
nehnuteľnosti. Predtým však bola výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti ona sama a nehnuteľnosť
získala darovaním od matky, no vzhľadom na nesúhlas ostatných členov rodiny sa rozhodla, že polovicu

podaruje žalobcovi, ktorý takto získal podiel na spornej nehnuteľnosti. Žalobca však prišiel o prácu, mal
problémy, aby finančne zabezpečil rodinu a tak mu ponúkla pomoc a zavolala ho k sebe do K., aby si
zarobil a zabezpečil lepší život. O prácu však záujem nemal, vyhýbal sa všetkému, no ona mala snahu
vyriešiť spoluvlastníctvo ohľadom domu vo H.. Nakoľko žalobca prejavil ochotu ostať s rodinou v K., kde
sa mu páčilo, kde mal pohodlný život, a tak sa s ním dohodla na tom, že rodičovský dom nadobudne

do svojho výlučného vlastníctva vo H. ona. Navrhla mu toto riešenie bratovi, ktorý s tým súhlasil a bol
uzrozumený aj s tým, že je to potrebné úradne riešiť, preto išli spolu k notárovi v K..18. Tvrdila, že ani ona neovládala dokonale anglický jazyk, preto s notárom komunikoval syn s nevestou.
Podpísalo sa splnomocnenie, na základe ktorého ju žalobca splnomocnil k tomu, aby túto záležitosť
vyriešila na Slovensku spôsobom, že sa uzavrie darovacia zmluva, lebo jeho úmyslom bolo vrátiť jej

darovaný podiel, ktorý od nej v minulosti bezodplatne získal.

19. Zdôrazňovala, že nebola reč o predaji spoluvlastníckeho podielu žalobcu za finančnú náhradu.
Všetci boli presvedčení o tom, že ak sa žalobca zamestná, bude mať prácu, uživí svoju rodinu, bude
dostávať sociálne dávky a jeho finančná situácia bude niekoľkonásobne lepšia ako bola na Slovensku,

teda nebude potrebovať bývanie na Slovensku. Chcel sa usadiť v Č., kde mal sestru a na Slovensko sa
už nechcel vrátiť. Z jej výpovede vyplynulo, že na základe splnomocnenia vyhotoveného v K. vyhľadala
notára na Slovensku, poradila sa, ako treba v tejto záležitosti postupovať a následne na notárskom úrade
v E. sa uzavrela darovacia zmluva, na základe ktorej získala polovicu spornej nehnuteľnosti darovaním
od brata a stala sa tak výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností vo H..

20. Nakoľko bola výlučnou vlastníčkou a dom nechcela predať, rozhodla sa zrekonštruovať
nehnuteľnosť, aby bola obývania schopná a investovala do rekonštrukcie väčšiu finančnú čiastku.
Tvrdila, že brat od nej nepožadoval peniaze za svoj spoluvlastnícky podiel ani v čase uzavretia darovacej
zmluvy ani neskôr. Peniaze začal vyžadovať až v r. XXXX a to takým spôsobom, že jej posielal odkazy
po cudzích ľuďoch. Bolo jej brata ľúto, lebo sa mu nedarilo ani v K., nedokázal sa postaviť na nohy a

postarať sa o rodinu, chcela mu preto pomôcť a tak mu navrhla, že mu vypomôže a vyplatí mu 3 000,-
Eur, no on s tým nesúhlasil. Nikdy o nej nepožadoval za svoj podiel 8 000,- libier, tak ako to tvrdil na
pojednávaní.

21. Na rodinnom dome bolo zriadené v minulosti záložné právo, ktoré zriadil daňový úrad ešte v r. XXXX,

voči ktorému mala dlžoby. Po vyplatení všetkých podlžností sa záložné právo zrušilo.

22. Žalovaná tvrdila, že splnomocnenia, ktoré boli vyhotovené v jazyku anglickom a aj v jazyku
slovenskom boli podpísané žalobcom vlastnoručne dňa XX.XX.XXXX pred notárom v R..

23. Výsluchom svedka, notára C.. K. N. súd zistil, že žalovanú pozná, so žalobcom sa nikdy
nestretol. Potvrdil, že v minulosti vyhotovil notársku zápisnicu, obsahom ktorej bolo darovanie polovice
nehnuteľnosti k. ú. H., zapísanej na LV č. XXXX, ktoré bolo v podielovom spoluvlastníctve, strán sporu.
Záležitosť riešila žalovaná, ktorá pred tým, než sa k tomu odhodlala zisťovala u neho spôsob ako môže
túto záležitosť vyriešiť v situácii, že ďalší podielový spoluvlastník sa nachádza v K.. Notár jej vysvetlil

úradný postup, ktorý treba zachovať a aké sú zákonné predpoklady k tomu, aby k takémuto prevodu
mohlodôjsť.Povedaljejčomápredložiť,čomázadovážiťažalovanánazákladejehopokynovpredložila
písomnosti, ktoré on preskúmal a zistil, že neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú by takýto úkon do
notárskej zápisnice nemohol pojať.

24. Notár potvrdil, že žalovaná mu predložila splnomocnenie v jazyku anglickom, pri ktorom sa
nachádzal aj slovenský text. Preňho však nebol smerodajný obsah anglickej verzie ale slovenského
splnomocnenia aj keď skonštatoval, že po obsahovej stránke sú tam výrazy, ktoré právnicky nesedia,
resp. sa bežne u nás nepoužívajú, ale obsahu splnomocnenia porozumel. Vyplývalo z neho to, že
žalobca daruje žalovanej podiel na spornom rodinnom dome, ktorý presne špecifikoval v splnomocnení.

Na splnomocnení bol podpis úradne overený notárom v K., preto on nemal pochybnosti o tom, že
ide o splnomocnenie zákonne zadovážené o to viac, že táto listina bola opatrená doložkou - K., teda
vyšším overením, čo v danom prípade znamenalo, že on nemal dôvod neveriť tomu, čo bolo pravým
úmyslom darujúceho. Na základe týchto skutočností notársku zápisnicu spísal. Notár prehlásil, že sa
zmluvy bežne uzatvárajú takýmto spôsobom lebo veľa ľudí sa zdržiava v zahraničí a pokiaľ si chcú

právne usporiadať svoje záležitosti na Slovensku, bežne sa používajú splnomocnenia. Notárovi sa
často predkladajú úradné listiny aj v cudzom jazyku ale notár za obsah takejto listiny nezodpovedá.
Skúma a osvedčuje podpis, ktorý pred ním konkrétna osoba vyhotoví. Svedok potvrdil, že originál
splnomocnenia založil do svojej zbierky listín a pre účely vkladového konania pre kataster nehnuteľností
predložil overenú kópiu tejto listiny. Notár vylúčil, žeby notár v zahraničí (v danom prípade v K.) overil

podpis niekoho na listine, kto by tam nebol osobne prítomný, resp. by mohla nastať situácia, ktorú opísal
žalobca, že nebol tam osobne a splnomocnenie nepodpísal on sám. Svedok vylúčil, žeby k niečom
takému mohlo v úradných záležitostiach dôjsť. Zdôraznil, že jeho presvedčenie o tom, že všetko je v
poriadku bolo umocnené aj tým, že splnomocnenie vyhotovené v K. bolo opatrené doložkou - K., tedaverifikované kráľovským úradníkom, ktorý tak zaručoval pravosť predloženej listiny ale aj toho, že bola
podpísaná osobou na nej uvedenou.

25. Notár zdôraznil, že pokiaľ sa overuje K. listina v zahraničí, deje sa to ako súčasť jedného celku,
teda anglická verzia a slovenský preklad tvoria spolu jednu listinu, ktorá sa overí vo forme K.. Zdôraznil,
že nie je nič mimoriadne, ani protizákonné ak právny úkon sa urobí takým spôsobom, že na strane
obdarovanej ako aj darcu vystupuje tá istá osoba. Svedok zdôraznil, že K. nepotvrdzuje pravosť podpisu
žalobcu ale notára, ktorý overil podpis žalobcu, teda že je oprávnený na takéto overenie. Notár prehlásil,

že po oboznámení sa s obsahom splnomocnenia v jazyku slovenskom nemal pochybnosti o tom, že
žalobca mal v úmysle darovať spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach sestre, preto na
základe takéhoto splnomocnenia darovaciu zmluvu spísal. Tvrdil, že z obsahu splnomocnenia vyplynulo
kto takéto splnomocnenie urobil, čo je jeho úmyslom, čoho sa týka, nehnuteľnosť bola špecifikovaná,
teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nemal pochybnosti o úmysle darcu t.j. žalobcu.

26. Výsluchom svedkyne H. L., nevesty žalovanej súd zistil, že spornú nehnuteľnosť dostala v minulosti
do daru žalovaná od svojej matky. Z počutia od žalovanej vie, že po určitom čase darovala polovicu
z tejto nehnuteľnosti bratovi, žalobcovi. Žalobca jej však spoluvlastnícky podiel vrátil. Prebiehalo to
spôsobom prevodu spoluvlastníckeho podielu bezodplatne na žalovanú v čase, keď všetci bývali v K. a
v rodine sa o úmysle žalobcu vrátiť podiel žalovanej všeobecne vedelo. Dohodli sa, že sa to zrealizuje,

preto išli spoločne za notárom, kde žalobca podpísal splnomocnenie vyhotovené v jazyku slovenskom
ako aj v jazyku anglickom, na základe ktorého sa prevod na Slovensku zrealizoval. Žalobca podľa
svedkyne so všetkým súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že žalobca vlastnoručne podpísal splnomocnenie
pred notárom v K., inak by notár jeho podpis na tejto listine neoveril. Potvrdila aj to, že pri spisovaní
splnomocnenia v kancelárii notára boli prítomné strany sporu a ona, ktorá notárovi tlmočila úmysel

žalobcu darovať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalovanej. Potvrdila, že žalobca sa pred
podpísaním splnomocnenia oboznámi, s jeho obsahom, bolo mu vysvetlené o čo ide a následne to,
že ho podpísal notár verifikoval svojím podpisom. Svedkyňa potvrdila aj to, že žila so stranami sporu
v K. dlhšiu dobu, preto nemala pochybnosti o úmysle žalobcu vrátiť spoluvlastnícky podiel žalovanej
bezodplatne a v tom čase sa v rodine o finančnej kompenzácii za tento prevod nehovorilo. Nechcel

sa už vrátiť do H., a tak sa chcel spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zbaviť. Svedkyňa nemala
vedomosti o tom, žeby sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia finančnej náhrady za svoj podiel,
lebo chcel sestre vrátiť len to, čo od nej tak isto bezplatne získal.

27. Žalobca namietal slovenský preklad splnomocnenia, ktorý bol predložený notárovi na Slovensku

pri spisovaní darovacej zmluvy a žiadal, aby súd zabezpečil úradný preklad tejto písomnosti do jazyku
slovenského.

28. Z úradného prekladu Čestného vyhlásenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 86) súd konštatuje,
že žalobca v ňom vyhlasuje to, že je štátnym príslušníkom Slovenska, číslo slovenského občianskeho

preukazu E. XXX XXX, v súčasnosti bývajúceho v byte XX, I. R. R. XX M., X. J., E. L.. V bode 3/ čestného
vyhlásenia uvádza, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX,
O. vo H. pri F. na Slovensku so svojou sestrou R. L., nar. XX.XX.XXXX, číslo slovenského občianskeho
preukazu E. XXX XXX. V bode 4/ čestného vyhlásenia schválil, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti
a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O., H., F., Slovensko previedla na jeho sestru R. L.,

nar. XX.XX.XXXX. V bode 5/ čestného vyhlásenia prehlasuje, že nehnuteľnosť a pozemok prevádza
bez nátlaku a robí tak z vlastnej iniciatívy. Z čestného vyhlásenia vyplýva, že žalobca poskytuje tieto
informácie zodpovedne s vedomím, že uvedené je pravdivé a v zmysle ustanovení zákona o čestnom
vyhlásení z r. XXXX. Čestné vyhlásenie v origináli bolo podpísané notárom v R., nachádza sa na ňom
nečitateľný podpis notára a nečitateľný podpis žalobcu M. I..

29. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára.

30. Podľa §34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú.

31. Podľa §37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.32. Podľa §39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa §22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

34. Podľa §22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o

ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

35. Podľa §23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

36. Podľa §31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

37. Podľa §31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len

určitého právneho úkonu.

38. Podľa §628 ods. 1, 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

39. Podľa §22 ods. 1, z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, v katastrálnom konaní sa zapisujú
práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

40. Podľa §22 ods. 2 cit. zák., na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom
obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

41. Podľa §28 ods. 1 cit. zák., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa §28 ods. 2 cit. zák., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo
zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa §28 ods. 3 cit. zák., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o jeho povolení.

44. Z citovaného zákonného ustanovenia z. č. 162/1995 Z. z. vyplýva, že rozhodovanie o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy je v právomoci
osobitného správneho orgánu, o tomto vklade rozhoduje v osobitnom vkladovom konaní, ktoré
vyúsťuje do rozhodnutia o povolení vkladu. V rámci tohto konania správny orgán posudzuje existenciu
formálnych náležitostí zmluvy, medzi ktoré patrí aj označenie účastníkov zmluvy, obsahové náležitosti
splnomocnenia, na základe ktorého došlo k uzavretiu právneho úkonu, splnenie formy prejavu ich vôle

podpisom na zmluve a pod., a pokiaľ príslušná správa katastra vydá rozhodnutie o povolení vkladu,
nemá iný orgán, teda ani súd v občianskom sporovom konaní právomoc posudzovať uvedené formálne
náležitosti zmluvy. Takýmto postupom by totiž zasiahol do právomoci tohto správneho orgánu.

45.Spoukazomnaust.§628anásl.ObčianskehozákonníkavspojitostisoVšeobecnýmiustanoveniami

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§34, §37 ods. 1, §39) súd konštatuje, že v konaní žalobca
nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by mala byť darovacia zmluva absolútne neplatná, pretože
odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom alebo zákon obchádza.46. Z predložených listinných dôkazov oboma stranami sporu vyšlo najavo, že úmyslom žalobcu
ako darcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti sestre, žalovanej a tento úmysel bol
jednoznačne prezentovaný v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto toto

splnomocnenie treba považovať za platné ako aj právny úkon ktorý bol na základe neho urobený. K
uzavretiu právnemu úkonu došlo pred osobou na to oprávnenou, ktorá ako verejný činiteľ vystupuje a
zodpovedá za svoje konanie v medziach zákona.

47. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 323/1995 Z.z. Notárskeho poriadku notár je štátom určenou osobou vykonávať

notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Podľa § 4 ods. 3,4 cit. zák. pri výkone notárskej
činnosti má notár postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej
moci. Za danej situácie súdu neprislúcha kontrolovať, skúmať resp. spochybňovať platnosť tých listín,
na základe ktorých notár právny úkon strán sporu pojal do notárskej zápisnice. Túto povinnosť mal
notár lebo vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci a ako také môže byť posudzované
v osobitnom konaní podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

48. Nad rámec všetkého je potrebné uviesť, že súd ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia nezistil
iný úmysel žalobcu než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v

konaní nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach predať
sestre ako ani to za akú cenu. V ním udelenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej
čiastke a žalobca v tomto smere neunieslo dôkazné bremeno lebo nepreukázal, že by sa od r. XXXX
(od darovania) do r. XXXX (X rokov) požadoval vyplatenie kúpnej ceny od žalovanej čo samo osebe
nasvedčuje tomu, že nemohlo ísť o predaj odplatný ale o darovanie bezodplatné.

49. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah
svojich oprávnení, ktoré jej bolo plnomocenstvom, udeleným žalobcom udelené, a ako to potvrdil aj notár
vo svojej svedeckej výpovedi to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu ako aj obdarovaného
nie je nič mimoriadne a len táto okolnosť nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, resp. neplatnosť

splnomocnenia, ktoré je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného, lebo je
založené na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná tým, že
na základe takéhoto plnomocenstva konala, prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej plnomocenstvo
bolo udelené. Z obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny úkon, a
to vysporiadania majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo H., ktorá bola presne

špecifikovaná v plnomocenstve a to darovaním, teda išlo o špeciálne plnomocenstvo pre tento právny
úkon.

50. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

51. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP a úspešnému účastníkovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

52. O výške trov konania rozhodne súd podľa § 256 ods. 2 CSP samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.