Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911210482
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7911210482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q. I., E. XX/XX, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Puchalla, Slávik & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťová č. 24, proti žalovaným
1. D. Y., J. X.X.XXXX, G. I., E. XX/XX, 2. Z.Q. Y.I., J.Q. XX.XX.XXXX, G. Y., obom zastúpeným JUDr.
Petrom Jonášom, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 2393/29,
o zaplatenie 11.068 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 17.5.2018 sp. zn. 6C/173/2011-351 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 11.068 €, ktorého
sa tento domáhal na základe tvrdenia, že v novembri 2010 bola z jeho účtu prostredníctvom internet
bankingu vyplatená suma 11.068 € na účet žalovanej, a to postupne v 12-ich splátkach. Uvedené platby

boli zaúčtované ako plat bývalého starostu žalovaného v 2. rade.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že podľa uznesenia ustanovujúcej schôdze z 1. zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré
sa konalo dňa 3.1.2003, č.1/1/2003 bod e) (č.l. 30), obecné zastupiteľstvo vo I. schvaľuje výkon funkcie
starostu na úväzok 70 % a uvedená výška úväzku určuje aj jeho odmenu v súlade so zákonom národnej
rady SR č.253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obce v znení neskorších

predpisov.

4. Podľa zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva I. I. z 3. Mimoriadneho zasadnutie Obecného
zastupiteľstvaI.I.konanéhodňa20.12.2006(č.l.75)bodč.10,starostaobce nastúpildofunkciestarostu
na plný úväzok, a preto prerušil pracovný pomer z dôvodu vykonávania verejnej funkcie.

5. Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva I. I. schváleného na 3. mimoriadnom zasadnutí dňa

20.12.2006, uznesenie č.5/3M/2006 opätovne je zrejmé, že Obecné zastupiteľstvo I. I. určuje plat
starostovi obce ako úväzkový vo výške 70 % s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne navýši,
plat starostu sa doplatí do výšky 100 %, ak bude dostatok finančných prostriedkov obecné zastupiteľstvo
zváži aj odmeny starostovi a tiež poslancom.6. Z výpisu z uznesení Obecného zastupiteľstva I. I. zo dňa 19.1.2009, uznesenie č.2/6M/2009 Obecné
zastupiteľstvo I. I. potvrdzuje uznesenie č. 5/13/2003: Obecné zastupiteľstvo I. I. napravuje uznesenie č.

5/3M/2006nasledovne:zaslová 70%sakladiebodka,toutobodkoukončíveta.Ostatnáčasťuznesenia
sa zrušuje v plnom rozsahu pre predčasnosť a bezpredmetnosť vzhľadom na platnosť uznesenia č.
1/1/2003. Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva I. I. chváleného na 6. mimoriadnom zasadnutí
dňa 19.1.2009 okrem iného vyplýva, že uznesenie č. 2/6M/2009 obecného zastupiteľstvo I. I. potvrdzuje
uznesenie č.5/13/2008 zo dňa 21.1.2009.

7. Zo štvrťročného výkazu o práci za mesiac december 2010 Štatistický úrad SR, plat výkazu, podpísaný
vtedajším starostom za obecný úrad Z. Y. na č.l. 189 a z tlače výkazu „Zamestnanci a mzdy“ vyplýva, že
v bode 17 je uvedené nepravidelné odmeny a predstavuje to čiastku 13.847,- Eur. Rovnako z dokladu
„Zamestnanci a mzdy“ za obdobie 10/2010 až 12/2010 vyplýva, že nepravidelné odmeny v Eurách v
sledovanom štvrťroku sú 13.847,13 pod por. č. 17. Aj zo mzdovej listiny za obdobie január 2010 až

december 2010 je zrejmé, že táto sumu 11. 068,- Eur bola vyplatená žalovanému v 2. rade.

8. Z predloženého rozsudku Krajského súdu Košice č. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 (č.l. 20) bolo
zistené, že Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci navrhovateľa Okresná prokuratúra Trebišov proti
odporkyni Obce I. o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne 5/3M/2006 z 20.12.2006 takto:

zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva I. I. zo dňa 20.12.2006, č. uznesenia 5/3M/2006. Odôvodnil
to tým, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom Z obsahu administratívneho spisu obce I.
mal súd za preukázané, že starosta obce I. nastúpil do funkcie na plný úväzok a preto sa na neho
vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. v znení platnom v čase vydania
napadnutého uznesenia. Aplikácia ustanovenia § 4 ods. 4 uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv.

úväzkového starostu nie je preto možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ustanovení
§ 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patrí rozhodovanie o plate starostu
nemožno vykladať neobmedzene, t. j. bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva
s inými zákonnými ustanoveniami, okrem iného s ustanovením § 13 ods. 11 zákona o obecnom zriadení
v nadväznosti na špeciálnu právnu normu - zákon č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý

v hore citovaných ustanoveniach upravuje právne podmienky určenia platu starostu.

9. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 22.6.2010 bolo zistené, že ním bol
potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010. Odôvodnil
ho tým, že nemôže akceptovať argument obce I., že napadnutým uznesením č. 5/3M/2006 zo dňa

20.12.2008 vydaným jej obecným zastupiteľstvom došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo
výške 70 %, nakoľko výška tohto platu ako i výška 70% funkčného čiastočného úväzku vyplývala z
právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č. 1/1/2003 zo dňa 3.1.2003. Starosta
obce Z. Y. dňa 14.12.2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu
nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.

10. Na základe toho s poukazom na ust. § 11 ods. 4 písm. i/, § 13 ods. 11 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, ako aj s poukazom na § 3 ods. 1 a ods. 2 a § 4 ods. 2 a ods. 4 zák. č.
253/1994 Zb. o správnom postavení a platových pomerov starostov obcí a primátorov miest uzavrel,
že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobcom

uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považuje za nedôvodný, keďže v tomto
konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko neboli
splnené zákonné predpoklady na vznik záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia.

11.Žalovanémuv2.radebolažalovanásumavovýške11.068,-eurvyplatenáakodoplatoknevyplatenej

mzdy vo výške 30 % za obdobie 2006 - 2010, pričom táto bola riadne mzdovou účtovníčkou vypočítaná,
je riadne zaevidovaná v mzdovom liste žalovaného v 2. rade, bola riadne zdanená a boli z nej zaplatené
aj odvody. Právnym dôvodom na vyplatenie peňažných prostriedkov bola dikcia zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v súlade so zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí. Súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/68/2009

- 13 zo dňa 28.1.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžo/125/2010 zo
dňa 22.6.2010, ktorým bolo uznesenie Obecného zastupiteľstva I. I. zo dňa 20.12.2006 č. uznesenia
5/3M/2006 zrušené ako nezákonné. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý je pre
žalobcu, ktorý bol v tomto konaní odporcom, záväzný, je na strane 3 uvedené, že z administratívnehospisu odporcu - obce I. je preukázané, že starosta Obce I. - žalovaný v 2. rade nastúpil do funkcie
starostu na plný úväzok a preto sa na neho plne vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 zákona
č. 253/1994 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Aplikácia ustanovenia § 4

ods. 4 uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv. úväzkového starostu nie je preto možná, pričom
oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ustanovení § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení,
medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu nemožno vykladať neobmedzene. V odôvodnení
rozsudku Najvyššieho súdu č. k. 5Sžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010 na strane 3 je uvedené, že nie je
možné akceptovať argumenty Obce I., že napadnutým uznesením č. 5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006

vydaným jej obecným zastupiteľstvom došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo výške
70%, nakoľko výška tohto platu ako i výška 70 % funkčného čiastočného úväzku starostu vyplývala
z právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č. 1/1/2003 zo dňa 3.1.2003. Z
obsahu obecného spisu bolo zistené, že starosta obce I. Z. Y., dňa 14.11.2006 zložil sľub starostu, čím sa
ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského
orgánu obce.

12. Na základe uvedeného, nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný v 2. rade ignoroval uznesenie
č. 1/1/2003 z ustanovujúcej schôdze, z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo
dňa 3.1.2003, ktorým bol podľa žalobcu platne určený úväzok starostu vo výške 70 % a tomu aj
zodpovedajúca výška platu, keďže opačný názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie

uvedenom rozhodnutí.

13. Vzhľadom na to, že uznesenie č. 5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006 bolo zrušené ako nezákonné a
teda žalobca nemá právny titul na zníženie úväzku starostu a od toho sa odvíjajúceho zníženia mzdy
starostu, pričom v rozhodnom období obecné zastupiteľstvo ani nemalo právomoc rozhodovať o výške

úväzku starostu, žalovaný v 2. rade mal riadny nárok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
na doplatenie zvyšku mzdy vo výške 11.068,- eur, ktorá mu ako starostovi obce nebola vyplatená v
období 2006 - 2010. Keďže neexistovalo rozhodnutie o výške platu žalovaného v 2. rade v zmysle § 3
ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest, starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok a násobku
podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7 (v tomto prípade 1,65 násobok). V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení bol vypočítaný doplatok mzdy starostovi - žalovanému v 2. rade,
pričom ide o minimálnu mzdu starostu bez akýchkoľvek príplatkov a takto bol tento doplatok žalovanému
v 2. rade vyplatený na spoločný účet jeho a jeho manželky.

14. Čo sa týka žalovanej v 1. rade, súd má za to, že žalobca nepreukázal v čom spočíva bezdôvodného
obohatenie na strane žalovanej v 1. rade, keďže žalovaný v 2. rade v konaní priznal, že finančné
prostriedky z účtu žalovanej v 1. rade, ku ktorému má dispozičné právo, vybral on sám a teda na strane
žalovanej v 1. rade k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

15. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. §

365 ods. 1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP. V odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že pri hodnotení dôkazov
vôbec neuviedol, z čoho mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade vykonával funkciu starostu vo
svojom volebnom období od 14.12.2006 do 11.1.2011 v rozsahu úväzku 100 %. V tejto otázke iba
poukázal na iné konania a rozhodnutia napriek tomu, že uvedené konania neboli skutkovo totožné a
strany sporu v nich vystupovali rôzne ako žalobcovia a žalovaný. Tieto nie sú záväzné pre konajúci

súd v prejednávanej veci. Poukázal v tomto smere na výpoveď samotného žalovaného v 2. rade, ktorý
potvrdil, že vedel ku dňu volieb v roku 2006, že jeho právny predchodca pracoval na úväzok. Ďalej k
odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že súd
prvej inštancie pri svojej právnej argumentácii odkazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6S/68/2009, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžo/125/2010, ktoré sa netýkajú predmetnej

právnejveci,akoajprávnynázorvyslovenýodvolacímsúdomvzrušujúcomuznesenízodňa10.12.2014
v prejednávanej veci. Vo vzťahu k tomuto názoru uviedol, že toto uznesenie nasleduje absolentný a
prekonaný právny názor prezentovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/215/2009 zo dňa
15.11.2009. Tento mylný právny názor bol vyslovený v dobe pred novelou zákona o obecnom zriadeníč. 102/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2010, ktorá vôľu zákonodarcu vyjadruje experesis
verbis práve v dôsledku dovtedajších nesprávnych interpretácií zákona o obecnom zriadení. Pokiaľ
odvolací súd v tomto uznesení argumentoval aj dôvodmi zaujatými Najvyšším súdom SR v rozhodnutí

8Sžo/215/2009 zo dňa 5.11.2009, považuje aj túto argumentáciu za absolútne nelogickú, keďže táto
nemá oporu v zákone a už nie v Ústave SR. Ďalej uviedol, že v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990
zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom čase, má za to, že vzhľadom na skutočnosť,
že zoznam oprávnení je v tomto ustanovení citovaný iba príkladmo, zákon nepredpokladá, že všetky
oprávnenia obecného zastupiteľstva musia byť v zákone uvedené expresis verbis. Ak by tomu tak bolo,

tento výpočet by bol v zákone uvedený taxatívne. Mal za to, že cieľ zákonodarcu zveriť právomoc
určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecného zastupiteľstva, vyplýva aj z bodu 5 osobitnej
časti predmetnej dôvodovej správy k návrhu zákona č. 172/1998, ktorý novelizoval zákon č. 253/1994
Z.z., podľa ktorého „v rozsahu doby výkonu funkcie starostu rozhoduje zastupiteľstvo obce po posúdení
potrieb a primárnych podmienok určením koeficientu doby výkonu funkcie a v súlade s ním sa potom
primerane uplatňujú nároky úväzkového starostu. Aj s poukazom na novelu zákona o obecnom zriadení

č. 102/2010, ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2010 bolo jednoznačne ustanovené, že určovanie úväzku
starostu obce patrí do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Touto novelou bolo zavedené pravidlo, že
obecné zastupiteľstvo je povinné určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah
výkonu funkcie starostu, pričom zmeniť ho počas funkčného obdobia môže obecné zastupiteľstvo iba
na návrh starostu obce. Na uvedené znenie žalobca poukazuje z dôvodu zistenia východiska pre

výklad demonštratívneho výpočtu pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ako aj vôle zákonodarcu, ktoré
sú účelové pre právne posúdenie tejto veci. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval vo veci
nesprávny právny predpis, keď v bode 38 napadnutého rozhodnutia cituje uznesenia Krajského súdu v
Košiciach 1Co/51/2003 -288, ktoré poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu SR 8Sžo/215/2009. Má
za to, že súd tak vytvoril absurdnú situáciu, kedy na právomoc obecného zastupiteľstva obce určovať

rozsah úväzku starostu aplikuje právny predpis, ktorý upravuje právomoc obecného zastupiteľstva obce
určovať plat starostu. Ide však o dva odlišné právne inštitúty. Považuje za preukázané, že o rozsahu
úväzku starostu vo výške 70 % bolo rozhodnuté dňa 3.1.2003 uznesenie obecného zastupiteľstva č.
1/1/2003 v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a bolo platné aj pre volebné
obdobie 2007-2010, a teda právny titul na doplatenie platu starostu, ako keby vykonával svoju funkciu

na 100 % úväzok v prospech žalovaného v 2. rade nevznikol. Uznesenie č. 1/1/2003 nebolo doteraz
zrušené, a teda platí, že z jeho obsahu je nesporné, že funkcia starostu obce sa nevykonáva na plný
úväzok, ale na úväzok 70 %. S poukazom na to, že sporné peňažné prostriedky sa stali súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva oboch žalovaných považuje svoj nárok za dôvodný aj vo vzťahu k
žalovanej v 1.rade. Žalobca ďalej namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho

právanaspravodlivýprocesatospoukazomnato,žeprávneposúdenievovecisúdomprvejinštancieje
nesprávne a nezodpovedá požiadavkám riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právne posúdenie
je nedostatočne zdôvodnené a teda nepreskúmateľné, pričom úplne absentuje posúdenie ohľadom
porušenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zotrvávajú na svojom tvrdení, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal
oprávnenosť svojho nároku. Žalovaná suma bola žalovanému v 2.rade vyplatená ako doplatok
nevyplatenej mzdy. Pokiaľ bolo uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol stanovený plat

žalovaného súdmi zrušené v zmysle § 4 ods. 3 zákona 253/1994 Z.z. patril mu ako starostovi plat v
zmysle § 3 ods. 1. Keďže neexistovalo rozhodnutie o výške jeho platu, platí uvedené ustanovenie v
ktorom je uvedený aj spôsob výpočtu platu.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 CSP a na základe toho dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy hodnotil postupom zodpovedajúcim
úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas
odvolaciehokonanianevyšlinajavožiadnetakénovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie,

než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody
prvoinštančného rozsudku a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na konštatovanie
tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto
dôvodom dodať:19. Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževprejednávanejveciužzaujalprávnynázor,ktorývyslovil
vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 10.12.2014 a na tomto názore nemá dôvod

nič meniť. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že
závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v ním vykonanom dokazovaní, pokiaľ svoj záver o tom, že
žalovaný v 2.rade nevykonával funkciu starostu vo svojom volebnom období od 14.12.2006 do 11.1.2011
v rozsahu 70 %, prevzal iba zo záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci 6S/68/2009
zo dňa 28.1.2010 a na neho naväzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.6.2010 sp.zn.

5Sžo 125/2010 a to s poukazom na to, že sa nejedná o rozhodnutia, ktorými by bol súd v zmysle
ust. § 193 CSP viazaný. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nejde o situáciu
viazanosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ale o vyjadrenie dlhodobo judikovanej zásady
v sporových konaniach, podľa ktorej v prípade, ak dôjde v konkrétnom a právoplatne skončenom konaní
k vyriešeniu určitej otázky medzi rovnakými stranami sporu nemôže už súd v inom sporovom konaní
uvedenú otázku v spore medzi obdobnými stranami sporu riešiť inak. Nerešpektovaním tejto zásady

by dochádzalo k situácii, že dva súdy by v rovnakej otázke medzi rovnakými stranami sporu zaujali
rôzne názory, čo by odporovalo zásade právnej istoty. Pokiaľ teda Krajský súd v Košiciach v konaní
6S68/2009, v ktorom bol účastníkom aj žalobca vyvodil na základe vykonaného dokazovania záver, že
žalovaný ako starosta obce I. nastúpil do funkcie na plný úväzok, nie je už súd teraz prejednávanej
veci oprávnený uvedenú otázku posúdiť inak. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach s takýmto záverom

bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6S 68/2009 zo dňa 22.6.2010 a jeho závery sú
pre žalobcu ako stranu sporu tohto konania záväzné. Vo vzťahu k odvolacej námietke v ktorej žalobca
namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie pri posudzovaní oprávnenia obecného
zastupiteľstva určovať rozsah výkonu funkcie starostu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
podstatnou skutočnosťou pre posúdenie rozsahu úväzku funkcie starostu sú podmienky pri vypísaní

volieb do tejto funkcie pre konkrétne volebné obdobie a to z hľadiska toho, že pre každého uchádzača
o uvedenú funkciu je podstatné, aby z vypísaných podmienok bolo zrejmé, či uvedená funkcia bude
vykonávaná na plný úväzok alebo v obmedzenom rozsahu v prípade tzv. úväzkového starostu. Pokiaľ
je z výsledkov dokazovania v správnom konaní zrejmé, že žalovaný v 2.rade dostal dekrét o zvolení
za starostu na plný úväzok, je zrejmé, že v takomto znení boli vypísané aj voľby do tejto funkcie. Za

takejto situácie patril starostovi plat v zmysle úpravy § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. a to pre celé
jeho funkčné obdobie. Neprípustnosť zmeny rozsahu funkcie starostu počas jeho funkčného obdobia
vyplýva z potreby zabezpečiť pre neho istotu, ktorá vylučuje možnosť počas tejto funkcie zmeniť rozsah
jeho úväzku. Z tohto hľadiska teda ani novela č. 102/2010 Z.z. nepriniesla zmenu v týchto pravidlách,
ale tieto iba bližšie konkretizovala. Aj v zmysle tejto novely je totiž oprávnenie obecného zastupiteľstva

na zmenu rozsahu funkcie starostu obmedzené iba na obdobie najmenej 90 dní pred voľbami teda tak,
aby bola uvedená otázka zrejmá každému uchádzačovi o túto funkciu a to bez možnosti jej zmeny počas
celéhofunkčnéhoobdobiastarostu.Ztohtohľadiskajetedabezvýznamnáargumentáciažalobcuoprijatí
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 1/1/2003 zo dňa 3.1.2003, ktorým malo byť rozhodnuté o úväzku
starostuvrozsahu70%.pokiaľprivoľbáchdofunkciestarostuvktorýchbolžalovanýv2.radeúspešným,

boli voľby vypísané na funkciu starostu bez obmedzenia jeho úväzku a v takomto rozsahu dostal aj
dekrét o jeho zvolení. Dôkazom, že uvedené uznesenie z roku 2003 nebolo pre žalovaného v 2.rade
ako starostu záväzné, vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že práve sporným a následne zrušeným
uznesením obecného zastupiteľstva č. 5/3M/2006 sa obecné zastupiteľstvo neprípustným spôsobom
pokúšalo zmeniť rozsah výkonu funkcie starostu z jeho plného úväzku na úväzok v rozsahu 70 %. Aj pre

obecné zastupiteľstvo teda bolo zrejmé, že v čase pred prijatím uznesenia 5/3M/2006 bol žalovaný v 2.
rade starostom na plný úväzok. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu,
ktorý dôvodnosť svojho nároku zakladal aj na tvrdení o porušení povinnosti žalovaného v 2.rade ako
starostu pri nakladaní s finančnými prostriedkami obce. Takéto tvrdenie je totiž právne bezvýznamné
v prípade, ak z vykonaného dokazovania vyplýva obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení o zániku

nároku žalobcu v dôsledku započítania jeho peňažného nároku predstavujúceho nevyplatenú časť jeho
platu ako starostu.

20. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku
o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).