Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200155
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8020200155.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu L. F.,
nar. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Stanislav Oravec, advokátska
kancelária, Hlavná 19, 08 01 Prešov, proti žalovanému Poľovnícke združenie Vtáčnik Giraltovce, Kpt.
Nálepku 131, 087 01 Giraltovce, IČO: 31 971 814, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1/2019/1

zo dňa 7.1.2020, takto

r o z h o d o l :

P o s t u p u j e vec Okresnému súdu Svidník ako súdu vecne a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného zo dňa 7.1.2020 sp.zn. 1/2019/1 v spojení s rozhodnutím Výboru PZ Vtáčnik Giraltovce
sp.zn. 1/2019 zo dňa 25.9.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím Výboru

PZ Vtáčnik Giraltovce sp.zn. 1/2019 zo dňa 25.9.2019 bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia
Vtáčnik Giraltovce z dôvodu spáchania disciplinárneho priestupku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)
DisciplinárnehoporiadkuSPZa§9ods.2StanovPZVtáčnik.RozhodnutímčlenskejschôdzePZVtáčnik
Giraltovce sp.zn. 1/2019/1 z 7.1.2020 bol žalobca uznaný vinným na základe § 4 ods. 2 písm. c) a § 9
ods. 2 Stanov PZ Vtáčnik a bol mu uložený disciplinárny trest "Vylúčenie z PZ Vtáčnik Giraltovce".

2. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona sa poľovníckou
organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie
je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi
poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich
členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri,
ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a

ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

3. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky,
ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

4. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.6. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím
orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a

zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

7. Podľa § 4 Správneho súdneho poriadku orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,

e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

8. Správny súd pred začatím konania vo veci samej najskôr skúmal vecnú príslušnosť krajského súdu na

rozhodnutie predmetnej veci a teda posudzoval, či rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím o právach
a právom chránených záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy.

9. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho
združenia Vtáčnik Giraltovce, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská

poľovnícka komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti
verejnej správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve
nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom
chránených záujmoch v oblasti verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a
povinnostiach svojich členov v rozsahu určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v

záujmovejoblastisvojichčlenov,zčohovyplýva,žeideorozhodovanievoblastisúkromnejanievoblasti
verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny
verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym
združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo

stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods.
2 Správneho súdneho poriadku, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017, ktoré bolo
prijaté ako judikát pod R 19/2018) Správny súd taktiež poukazuje na fakt, že vylúčením člena z
poľovníckeho združenie, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je naďalej držiteľom

poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo
zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.

10. Správny súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.3.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikoval štyri

kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o
súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a
ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom je spôsob
založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je
integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu

bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v
cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy, cieľom musí
byť verejný záujem. Kým Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom
zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej
jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou,

keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj
právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka
cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže
úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienokzveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory
v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a
využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na

reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých
ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora
predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy.

11. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v

dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky,
ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú
vyššie uvedené kritéria a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy ale za
súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch,
spoločnostiach a iných združeniach podľa čl. 29 Ústavy SR.

12. Čo sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok NS SR
sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22. augusta 2012, uznesenie NSSR sp.zn. 10Sžr/157/2011 zo dňa 7.8.2012,
uznesenie NS SR sp.zn. 6Nds/1/2014 zo dňa 10.4.2014 a iné), v zmysle ktorej poľovnícke združenia
sa považujú za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva, Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze sp.zn. PL ÚS19/2014-83 z 16.3.2016 zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať
akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone a teda,
keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva,
rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie je výkonom verejnej moci, pretože ide
o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi. Ústavný súd Slovenskej republiky v

uvedenom náleze bod 123 jednoznačne označil poľovnícke združenia za súkromnoprávne združenia,
v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze. Správny súd však poukazuje aj
na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017
zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že rozhodnutie
poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy

ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia.

13. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne
subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba
v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou

verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho
združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom
súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému
okresnému súdu na jej prejednanie.

14. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p. ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším
správnym súdom viazaný.

15. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom

primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

16. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancii je

príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

17. Podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v
obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla.

18. Keďže správny súd pri skúmaní vlastnej príslušnosti dospel k záveru, že vec nespadá pod správne
súdnictvo, postupuje vec uznesením príslušnému všeobecnému súdu. Poukazujúc na skutočnosť, že
žalovaným je právnická osoba so sídlom v Giraltovciach, t.j. miestne príslušným súdom na konanie o
podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Svidník19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. d) Správneho súdneho
poriadku)