Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217454
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115217454.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne O.. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. R. XX, proti žalovanej C.

U., D. P. XXXX/XXA, Ľ.K., O.: XX XXX XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom,
Masarykova 2, 080 01 Prešov o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenom tunajšiemu súdu dňa 25. 6. 2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej

zaplatenia sumy 732 eura a 8,5 % úroku z omeškania od 1. 6. 2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania.
2. V žalobe tvrdila, že dňa 15. 5. 2014 uzatvorila prostredníctvom zodpovedného zástupcu O.. Ľ. U.
so žalovanou dohodu, podľa ktorej žalovaná mala uskutočniť výkop studne. Pri ústnej dohode bola
stanovená cena za práce v sume 110 eur za bežný meter, pričom sa predpokladalo, že je potrebné kopať
do hĺbky 10 až 18 metrov. Studňa mala byť vykopaná mechanicky s postupným ukladaním betónových
skruží. Mechanický výkop sa mal uskutočniť do hĺbky 7 a pol metra, zbytok studne predpokladali,

že bude možné dokopať iba ručne. Na základe tejto dohody žalovaná zabezpečila mechanizmus
potrebný na mechanické vykopanie studne, ktorú vykonal pán C.. Po vykopaní hĺbky 7 metrov žalobkyňa
prostredníctvom ňou poverenej osoby na kontrolu prác (otec žalobkyne) zistila, že výkop nie je rovný,
je došikma a tým pádom podľa jej názoru skruže, ktoré tam mali byť osadené, nepôjdu tiež zvislým
smerom. Keďže p. C. nebol objednaný na ručný výkop, zavolal zodpovedného zástupcu žalovanej a ten
mu oznámil, že nič sa nedeje, pretože skruže samy budú vedieť postupovať tak, že budú v zvislej polohe
a nech ich tam osadí, pričom podkopanie mal zabezpečiť p. U.. Za prítomnosti p. C. sa začali osadzovať

skruže, avšak tieto išli dokriva a akékoľvek ďalšie úpravy neboli výsledkom kolmého osadzovania skruží.
Za tieto práce zaplatila žalobkyňa p. C. sumu 378 eur dňa 1. 6. 2014. Dňa 9. 6. 2014 žalobkyňa písomne
prostredníctvomsvojhootcaupozorniladodávateľanavady.Žalovanávlistezodňa12.6.2014neuznala
svoje chybné konanie a oznámila, že s prácami končí. Dňa 15. 6. 2014 žalobkyňa prostredníctvom
otca žiadala, aby žalovaná dokončila práce tak ako bola prijatá objednávka. Listom zo dňa 23. 6. 2014
žalovaná reagovala tým, že nechce už reagovať na žiadne listy a účtuje vykonané práce faktúrou č.
2014/06/23 zo dňa 11. 6. 2014 sumu 780 eur. Z predmetného listu je zrejmé, že žalobkyňa uhradila

zálohu na práce v sume 300 eur, pretože faktúra síce znie na sumu 1 080 eur, ale k úhrade účtuje len
780 eur. Dňa 24. 6. 2014 žalobkyňa vrátila neuhradenú faktúru a opakovane žiadala dokončenie prác.
Žalovaná na uvedené nereagovala. Žalobkyňa požaduje vrátenie sumy 378 eur, ktorú zaplatila p. C.,sumu 300 eur ako zaplatenú zálohu a náhradu za jednu skruž 54 eur, ktorá sa poškodila pri vyťahovaní
skruží.
3.Žalobkyňaakodôkazyoznačila listyzodňa16.9.2014,24.6.2014,23.6.2014,faktúruč.2014/06/23,

list zo dňa 15. 6. 2014, 12. 6. 2014, 9. 6. 2014, výsluch svedkov p. C. a D. O. ako aj znalecké
dokazovanie.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že podľa ústnej dohody mala žalobkyni vykopať studňu,
no nikto nikdy nepovedal, v akej hĺbke bude voda. Studňu kopali až do doby, pokiaľ si otec žalobkyne
nevymyslelopätovnévyberanieskruží.Povybratíaznovuosadenískružíbolaodchýlkauloženýchskruží

od zvislej osi do 5 centimetrov, ale po následnom podkopaní skruží (prehĺbenie studne) sa skruže opäť
naklonili a opreli o bočnú stenu, pretože studňa bola do necelých 7 metrov kopaná strojovo a pri takomto
výkope stroj vytvorí otvor až o priemere 2 metre (miesto potrebných 1,2 - 1,3 metra) a skruže sa opäť
naklonili a opreli o stenu. Inak sa to urobiť nedá, pri podkope skruží sa skruže o niektorú stranu oprieť
musia. Tak ako dohoda vznikla, môže zaniknúť, pokiaľ stanovisko zhotoviteľa a objednávateľa sa na
predmetnú vec budú líšiť. Pri uvedenej studni boli stanoviská úplne rozporuplné, žalobkyňa a jej otec

povýšili svoj názor za objektívnu pravdu a neboli schopní akceptovať ani fyzikálne zákony. V liste sa
odvolávali na normu, ani raz ju necitovali, vyhrážali sa znaleckým posudkom, ale nedoložil ho. Pokiaľ
studňaniejedokončená,môžejudokončiťktokoľvek,napríkladnaobhliadkudielaprizvanýichodborník.
5. Žalovaná ako dôkazy predložila korešpondenciu medzi žalobkyňou, resp. jej otcom a žalovanou.
6. Na pojednávaní konanom dňa 20. 1. 2016 súd pripustil rozšírenie žaloby tak, že predmetom sporu je

náhrada škody 1 480,71 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 1. 6. 2014 do zaplatenia ako aj náhrada
trov konania. Žalobkyňa žalobu rozšírila o hodnotu v krúži, ktoré sú v zemi, vrátane náhrady za dopravu
vo výške 21,60 eura.
7. Zároveň si žalovaná vzájomným návrhom uplatnila sumu 780 eur ako doplatok faktúry za vykonané
práce.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to korešpondenciou medzi
žalobkyňou, resp. jej otcom a žalovanou, faktúrou č. 2014/06/23, výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov - otca žalobkyne a zodpovedného zástupcu žalovanej ako aj k znaleckým posudkom znalca
Ing. Miroslava Lissého č. 81/2017 ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 15. 5. 2014 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi
žalobkyňou a zodpovedným zástupcom žalovanej, p. U.. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie
studne. Zmluva o dielo bola uzatvorená ústne. Žalobkyňa uviedla, že stavebné povolenie ako ani
projektovú dokumentáciu na zhotovenie studne nemá.
10. Na pojednávaní konanom dňa z 20. 1. 2016 žalobkyňa uviedla, že pôvodne žiadala, aby sa výkop

urobil ručne. Pán U. navrhol ako technologický postup výkop mechanizmom a nie ručne. Urobil sa
výkop, za ktorý zaplatila 378 eur, avšak na základe toho, že p. U. zvolil takýto technologický postup.
Zároveň však žiadal zaplatiť zálohu za dielo z dôvodu, že potrebuje platiť chlapcov, tak mu zaplatila
sumu 300 eur. Vznikla jej škoda na materiály, ktorý ostal v studni, totiž skruže, ktoré sa už vytiahnuť
nedajú, po zime sú zavalené zeminou a nepoužiteľné. Zmluvu uzatvárali ústne, pán U. si všetko pozrel

u nich na dvore, potom uzatvorili ústnu dohodu, že vykoná výkop studne s tým, že skruže uloží zdarma
vrámci ceny, ktorú dojednali na 110 eur za bežný meter hĺbky. Po prvotnom vykopaní p. U. dal pokyn,
aby p. C. položil skruže do studne, aj keď ho on upozorňoval na to, že výkop je šikmý a že skruže tam
nevojdú. Pán U.Á. trval na tom, že to nie je problém, že on to výkopom upraví, len aby skruže boli dole v
studni. Komunikovali spolu telefonicky. Potom došlo k vzájomnej dohode medzi jej otcom a p. U. o tom,

že sa skruže vyberú vonku a že sa to obkope, aby sa skruže dali uložiť, bolo to s jej súhlasom. Pán
U. doniesol bager a skruže nasilu týmto mechanizmom zatlačil dole a potom začal tieto skruže naspäť
vyberaťvonku,pričomdošlokichpoškodeniu,rozpadlasa aostatnéskruženedokázalanivybraťvonku.
11. Svedok D. O., otec žalobkyne, uviedol, že od začiatku bol prítomný pri výkope studne. Najprv dali
vykopať prvý výkop studne cez pána M., ktorý došiel na 7 metrov, voda tam nebola, chcel to už zahádzať

na svoje vlastné náklady. Potom im dal telefónny kontakt na pána U., ten prišiel a doporučil im dať
vykopať studňu na inom mieste. Potom prišiel jeho kamarát, ktorý strojovo odkopal studňu do hĺbky 7
metrov, ďalej sa nedostal. Tento výkop išiel došikma, preto žiadali, aby spodnú časť, kde sa kladú skruže
vyrovnal. On zavolal p. U., aby prišiel vyrovnať spodok a pripravil studňu do vodováhy, aby išla rovno.
Dohodli sa, aby on položil skruže do studne do výkopu bez toho, aby bol upravený spodok, teda položil

tie skruže šikmo s tým, že on si to potom upraví a vyrovná, lebo nemá techniku na spustenie skruží.
Pán U. potom prišiel, začal vykopávať, lenže skruže stáli už šikmo tak ako boli položené a nedarilo sa
mu dostať skruže rovno. Potom, keď odkopal, kýval skružami a došlo k tomu, že najspodnejšia skruž
sa zasekla. Svedok navrhol vytiahnuť skruže naspäť von, potom upraviť dno a potom znova položiťnanovo skruže. Žalobkyňa sa s p. U. dohodli, že pán U. privedie žeriav, skruže vytiahne vonku a urobí
podklad v studni riadny ako má byť, rozšíri priestor, ktorý bol kopaný. Sám spochybnil, že kopáči, ktorí
kopali dole, vykopali úzky priestor. Pán U. však nezabezpečil žeriav, ale veľký traktor s radlicou vpredu

a zatlačil nasilu tieto skruže, tri skruže dole. Skruže nešli rovno, ale tak ako boli od začiatku, teda boli
šikmo zatlačené, boli vychýlené 20 centimetrov. Potom tieto skruže vytiahol, teda začal ich vyťahovať,
ale ako chcel vytiahnuť prvú skruž, ktorú zachytil traktorom z oboch strán, pri vyťahovaní ju poškodil,
vytiahol ju vonku, ďalšie nechal tam, dal tam novú skruž až do vrchu, podkopával a vždy sa mu tieto
skruže odťahovali. Ďalší deň olovkom namerali šikminu a zistili, že ak by sa ešte malo vykopať ďalších 8

metrov, čo bolo potrebné, tak dno studne vôbec nebude vidno. Pán U.Á. mu povedal, že skruže nebudú
obsypané a že budú tak napevno, nedajú sa vytiahnuť a musia tak ostať. Videl, že je nedobre, zobral sa
a odišiel, hoci na druhý deň mal prísť pokračovať. Potom zavolali iných studniarov, či by to nedokončili,
po obhliadke povedali, že sa s tým nedá nič robiť, že je to nedobré. Svedok doplnil, že p. U. potom ešte
žiadali, aby prišiel studňu dokončiť, on to odmietol.
12. Svedok O.. Ľ. U., manžel žalovanej, uviedol, že keď prišiel na miesto, prezrel si ho a odporučil

vykopať studňu na inom mieste tak, aby to miesto bolo určené na dvoch priesečníkoch prameňa, nie na
jednom. Žalobkyňa so svojim otcom si na výkopové práce strojom objednali p. C., ktorý studňu vykopal
do 7 metrov a osadil skruže. Potom nastúpil on so svojimi kopáčmi a začali studňu prehlbovať. Potvrdil,
že povedal p. C., aby skruže osadil, nakoľko po predchádzajúcej skúsenosti, že po prvom daždi, ktorý
mohol nastať hneď v ten deň, by mohlo studňu zavaliť. Pri takomto type práce je potrebné, aby sa

výkop robil v skružiach, lebo je to nebezpečné. Skruže pôsobia ako ochrana, aby sa výkop nerozsypal.
Pokračovali výkopom ručne v studni s tým, že po určitej dobe žalobkyňa a jej otec boli nespokojní, že
výkop je šikmý a skruže sa nezosúvajú dole. Je bežnou vecou, že po strojovom výkope stroj nechá
polguľovú plochu naspodku. Pokiaľ sa tam osadia skruže, čo v tomto prípade bolo 8 skruží, jedna trčala
celá nad zemou, jedna skruž má cez 900 kilogramov, na tú spodnú skruž pôsobilo skoro 8 ton. Keď

to začali podkopávať, k určitej časti sa dostať nemohli a v drvivej väčšine prípadov, keď sa studňa
prehlbuje, skruže sa zaseknú. V tomto prípadne, tým že to kopal stroj, na povrchu bol priemer skruže
cez 2 metre, teda priemer diery a dole bol menší priemer a pri 7 metroch, keď tam prišiel on, boli skruže
vyvrátené na jednu stranu. Keď to už podkopali a skružami zakývali, tie sa posunuli 30 centimetrov dolu.
Povedal, aby to nechali tak, že zavolá traktor, budú podkopávať a potom tie rúry traktor zatlačí a zídu

skružedole.Traktorzabezpečil,tenichzatlačil.Problémbol,žepánIvankostáletvrdil,žestudňaješikmá
ažechce,abybolarovná.Vysvetľovalmu,žejetoúplnezbytočné,ontrvalnasvojomachcel,abyskruže
vybrali vonku. Tak vybrali skruže vonku. Mal aj ďalšiu požiadavku, aby to zúžené miesto bolo obkopané.
Vybrali niekoľko skruží, aby sa dostali k zúženému miestu, podkopali to a nanovo vyskladali skruže, 10
skruží a odchýlka od zvislej osi bola maximálne 5 centimetrov. Pri ďalšom podkopávaní nastala situácia,

že sa skruže opreli na iné miesto. A znova bolo to isté, že studňa je šikmá a oni chcú rovnú. Vysvetľoval,
že v hĺbke 14 metrov bola odchýlka pol metra, ale obsypom dokážu skruže 20 centimetrov zatlačiť,
čo znamenalo, že odchýlka studne by nemala byť viac ako 30 centimetrov, čo je bežná odchýlka. Pri
požiadavke vyberať skruže pri 14 metroch, toto odmietol z dôvodu obavy o zdravie, nakoľko to bolo
nebezpečné a nezmyselné. Potom ako prišiel domov, našiel list od žalobkyne a jej otca o tom, aký je

neodborník, apretoztejtostavbyodišiel.Onižiadali,abysavrátil,žesabudúotomrozprávať.Studňauž
mohla byť dávno hotová, keby mu neboli dávali nevhodné pokyny. To je jediná studňa, ktorú nedokončil.
13. Faktúrou č. 2014/06/2013 zo dňa 23.06.2014, ktorá bola splatná dňa 25.06.2014, žalovaná
vyfakturovala žalobkyni sumu 1 080 eur (za výkop studne 6,7 m x 110 eur/m sumu 737 eur, za vyberanie
anáslednéukladanieskružístrojTB7hod.x29eur/hod.sumu203eurazaprácu-demontážanáslednú

montáž - osadenie skruží 7 hod. x 20 eur (3 pracovníci) 140 eur). Z tejto sumy bola odpočítaná záloha
vo výške 300 eur uhradená dňa 04.06.2014.
14. Medzi stranami sporu prebiehala v čase od júna do septembra 2014 početná komunikácia
prostredníctvom listov, z ktorých vyplýva v podstate to, to tvrdili na pojednávaní a teda, že na spôsob
zhotovenia diela/technologický postup mali odlišný názor.

15. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Lissého č. 81/2017 vyplýva, že na základe obhliadky a
zamerania znalec skonštatoval, že studňa je vyhĺbená a osadené sú skruže do hĺbky 13,5 m od povrchu
terénu. Predpokladaná hĺbka studne bola 10 až 18 m. V čase obhliadky voda v studni nebola, preto
znalec skonštatoval, že dielo nie je ukončené. Technická norma, ktorá pojednáva o studniach je bývalá
ČSN 75 5115 - Studne miestneho zásobovania pitnou vodou (súčasná STN 75 5115). V zmysle tejto

normy je realizovaná studňa kombináciou kopanej a spúšťanej studne z betónových skruží. Kopaná
studňa je do hĺbky 7 m, spúšťaná je od 7 m do 13,5 m. Po zameraní olovnicou znalec skonštatoval, že
studňa vykazuje odchýlky, a to horná odchýlka cca 200 mm a spodná odchýlka cca 500 mm. Uvedená
norma STN však nepojednáva o zvislosti stien studne. Porovnaním realizovanej studne s uvedenoutechnickounormouznalecskonštatoval,žeustanovenianormyneboliporušené,studňabolarealizovaná
v zmysle uvedenej normy. Na otázku, čo je potrebné vykonať a v akom rozsahu na dokončenie diela s
uvedením finančných nákladov na materiál a rozsah potrebných prác, znalec uviedol, že vzhľadom k

tomu, že spodná voda v studni nie je, je potrebné studňu prehĺbiť do potrebnej hĺbky. Predpokladaná
hĺbka studne je až do 18 m. Pre dosiahnutie tejto hĺbky a dokončenie studne (za predpokladu, že v tejto
hĺbkebudestĺpecvodyminimálne2metrevzmysleSTN),jepotrebnézrealizovať tietopráce:prehĺbenie
studne o 4,5 m s vytiahnutím a uložením výkopku, osadenie a dodávka skruží o priemere 1 000 mm
vo výške 4,5 m, výplň dna studne kamenivom (pieskom) v zmysle STN, obsyp studne po strojovom

výkope vrátane zriadenia ílového tesnenia v zmysle STN, osadenie krycej betónovej dosky studne (je
dodaná na stavbe). Náklady na ukončenie studne sú vykalkulované rozpočtom. Druh, rozsah ceny sú
zrejmé z jednotlivých položiek rozpočtu. Náklady sú vykalkulované za predpokladu kopania studne do
hĺbky 18 m a činia bez DPH 1 518 eur a 1 821 eur vrátanie DPH, z toho náklady na prácu sú 1
455 eur s DPH a náklady na materiál 366 eur s DPH. Znalec skonštatoval, že dielo nie je ukončené
a ustanovenia normy STN 75 5115 v štádiu realizácie neboli porušené, teda ani zásadné vady diela

neboli zistené. Z fotodokumentácie vyplýva, že v štádiu realizácie je vidno aj dno studne a zvislosť
studne je možné eliminovať ďalšou realizáciou. Záleží to však na geológii podložia, ktoré znalec nie je
kompetentný hodnotiť. Na studni boli vykonané tieto práce: strojné vyhĺbenie studne do hĺbky 7 m o
objeme cca 31 m3, ručné prehĺbenie - spúšťanie skruží studne s vytiahnutím výkopku do hĺbky od 7
m do 13,5 m o objeme cca 8,6 m3, osadenie - zriadenie plášťa studne z betónových skruží priemeru

DN 1 000 mm do hĺbky 13,5 m, dodávka osadených skruží DN 1000 mm výšky 100 cm v počte 8 kusov
a výšky 50 cm v počte 11 ks, dodávka neosadených skruží výšky 100 cm v počte 1 ks a výšky 50
cm v počte 2 ks a poklop betónový. Na výstavbe studne boli použité skruže o výške studne 13,5 m.
Presný počet nie je možné zistiť pre hĺbku a nedostatočnú viditeľnosť v studni. Počet skruží nemá
podstatný vplyv na cenu realizovaných prác. Odhadom boli znalcom napočítané skruže v studni: skruže

priemeru DN 1 000 mm výšky 100 cm v počte 8 ks, skruže priemeru DN 1 000 mm výšky 50 cm v počte
11 ks. Obvyklé náklady (cena) vykonaných prác je stanovená kalkuláciou - položkovitým rozpočtom
smernými orientačnými cenami ODIS Žilina v cenovej úrovni 1. v polroku 2014. Obvyklé náklady (cena)
vykonaných prác činia 2 628 eur bez DPH a 3 154 eur s DPH, z toho náklady na strojný výkop 328 eur,
náklady na prácu 1 748 eur a náklady na materiál 1 078 eur.

16. Na otázku žalobkyne, či výkop studne zodpovedá norme, keď výkop studne je vykopaný šikmo
na os a nemá potrebný otvor pre skruže, je užší ako skruže, do ktorého zhotoviteľ diela, pán U.
betónové skruže nasilu natlačil traktorbagrom do zúženého otvoru a tým poškodil aj skruž, znalec
uviedol, že norma STN 75 5115 nepojednáva o zvislosti a povolených zvislých odchýlkach studní. Pri
technologickom postupe realizácie znalec nebol, preto sa nevie vyjadriť k technologickému postupu

zhotoviteľa. Na ďalšiu otázku žalobkyne, či výkop studne zodpovedá norme, keď medzi výkopom a
betónovou skružou nie je žiadny priestor - medzera na obsypanie skruží štrkom, ktorý slúži ako filtrácia
vody a na zachytávanie znečisťovania studne zeminou a inými látkami, znalec uviedol, že norma STN
75 5115 nehovorí o potrebe štrkového obsypu spúšťanej studne z betónových skruží - príloha č. 1 normy
ČSN 75 5115. Ďalej znalec uviedol, že norma STN 75 5115 nepojednáva o zvislosti a povolených

zvislých odchýlkach studní. V čase ohodnotenia aj napriek nedodržaniu zvislosti je vidieť na dno. Studňa
nie je ukončená, teda v štádiu rozostavanosti nemožno hodnotiť stav po ukončení. Počas ďalšieho
hĺbenia studne nie je vylúčená aj eliminácia zvislých odchýlok (záleží na geológii podložia). Znalec
uviedol, vzhľadom na to, že studňa nie je ukončená, otázka, či výkop studne zodpovedá norme, keď
v prípade vypnutia elektrického prúdu - pri poruche čerpadla by bola odňatá možnosť vyčerpať vodu

vedrom, je hypotetická úvaha. Otázna je opodstatnenosť studne a jej výdatnosť, ak by sa dala vyčerpať
vedrom. Znalec ďalej uviedol, že po prerušení prác došlo k zavaleniu strojného výkopu. Pre ukončenie
diela je potrebné zavalenú zeminu vyťažiť, odstrániť a zriadiť obsyp s ílovým tesnením v zmysle STN
75 5115, príloha č. 1.
17. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že znalecký posudok považuje za

nedostatočneodôvodnenýavrozporesobjednanýmiprácami žalobkyne.Posudokvbode2.2,čibolipri
vykonaní diela dodržané príslušné technické normy, znalec uvádza súčasnú normou STN 75 5115 iba ku
kombinovanej realizácii studne kopanej a spúšťanej z betónových skruží. Posudok mal byť vypracovaný
aj podľa normy CSN 75 5115 príloha č. 2 z dôvodu, že žalobkyňa si objednala u zhotoviteľa spúšťanú
studňu z betónových skruží. U zhotoviteľa bol objednaný iba spôsob výkopu ručne kopanej studne.

Zhotoviteľ diela si zvolil svojvoľne zatlačenie skruží do úzkeho priestoru, s ktorým objednávateľka nikdy
nesúhlasila, zhotoviteľ konal svojvoľne.
18. Žalovaná v celom rozsahu súhlasila so znaleckým posudkom, v ktorom sa konštatuje, že dielo nie
je dokončené a pri jeho doterajšej realizácii neboli porušené ustanovenia slovenskej technickej normy,v dôsledku čoho dielo nemá vady. Poukázal na to, že v znaleckom posudku sa výslovne uvádza, že
obvyklá peňažná hodnota doposiaľ vykonaných prác zo strany žalovanej predstavuje sumu vo výške 1
748 eur s DPH. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovanou uplatnená suma vo výške 1 080 eur zodpovedá

zvyklostiam a dokonca je nižšia, ako cena, ktorá je v praxi obvyklá.
19. Uvedený skutkový stav súd takto právne posúdil:
20. Podľa § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 421 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo

zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 633 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho
osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí
sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie
diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od
objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 637 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré
bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu
upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané
podľapokynov,ktorésúnevhodné.Akobjednávateľnapriekupozorneniuzhotoviteľatrvánaobjednávke,
zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 638 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť
objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od
zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní. To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten
nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k vzniku

zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa má postavenie
podnikateľa vykonávajúceho činnosti v oblasti stavebníctva.
22. V prvom rade súd skúmal, či medzi stranami sporu došlo k platnému vzniku zmluvy o dielo. Zmluva o
dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to 1/

o predmete diela, 2/ o tom, že zhotovenie diela bude odplatné, výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela
nemusí byť dohodnutá. Vedľa týchto (podstatných) náležitostí, bez ktorých zmluva o dielo nie je platne
uzatvorená, sa môžu účastníci dohodnúť na ďalších ustanoveniach v tzv. vedľajších náležitostiach,
najmänaakostidiela,nadobejehozhotoveniaanasúčinnostiobjednávateľaprivykonávanídiela.Výškaceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Rovnako lehota
na plnenie (doba, kedy má byť dielo zhotovené) ani miesto, kde má byť služba poskytnutá, nepatrí medzi
podstatné náležitosti zmluvy (R 12/1989). Pokiaľ zmluvné strany nedohodnú podstatné časti zmluvy,

kedy jednou z nich je u zmluvy o dielo aj dohoda o určení predmetu diela, k platnému uzavretiu zmluvy
o dielo nedôjde (rozsudok NS ČR z 09.02.2016, sp. zn. 23 Cdo 2413/2015). Pri posudzovaní konkrétnej
veci bolo preto potrebné zistiť, či medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o dielo. V
danom prípade mal súd na základe výpovede strán sporu ako aj svedkov preukázané, že zmluvu o dielo
s určením predmetu diela a odplaty zaň, uzatvárala žalobkyňa spolu so svojím otcom, preto má súd za

to, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná v tomto spore. Žalovanou je fyzická osoba - podnikateľ,
pričom je bez právneho významu, že zmluvu o dielo uzatváral zodpovedný zástupca žalovanej, nakoľko
z predloženého plnomocenstva zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že p. U. (manžel a zodpovedný zástupca
žalovanej) bol oprávnený konať za žalovanú v jej mene pri všetkých činnostiach, ktoré sú potrebné
pre bezproblémový chod živnosti v stavebnej oblasti. Pasívna vecná legitimácia tak svedčí žalovanej.
Písomná forma zmluvy o dielo sa nevyžaduje, postačuje, že účastníci sa ústne dohodli na podstatných

náležitostiach zmluvy. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet zmluvy bolo alebo nebolo
vydané stavebné povolenie.
23. Žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáha voči žalovanému zaplatenia 1 480,71 eura s
príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný nedokončil dielo - studňu
riadne. Svoj nárok špecifikovala tak, že žalovaná suma pozostáva zo sumy 378 eur, ktorú uhradila p.

C. za strojový výkop studne, zo sumy 300 eur, ktorú uhradila žalovanej ako preddavok za výkop studne
a sumy 802,71 eura za zaplatený materiál (skruže uložené v zemi) a jeho dovoz.
24. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú (i) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu), (ii) vznik škody ako majetkovej ujmy, (iii) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou, tzv. kauzálny nexus, (iv) zavinenie toho, kto škodu svojim

protiprávnym úkonom spôsobil.
25. Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa dve zložky: protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu.
Protiprávnyúkonjekonaniesubjektu,ktoréjevrozporesprávom.Úkonomjeprejavfyzickejapsychickej
stránky človeka navonok. Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle konajúceho
protiprávny stav spôsobiť. Fyzická stránka predstavuje prejav vôle navonok alebo nedostatok takého

prejavu. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym
právom. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej
povinnosti. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov (napr. Občiansky zákonník),
inýchnoriem(napr.technickénormy),zozmlúv,inýchprávnychúkonov. Dôkaznébremeno preukázania
protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

26. Ďalším pojmovým znakom zodpovednosti za škodu je vznik škody. Ide o ujmu, ktorá nastala (ktorá
sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom -
peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňazí.
27. Podnikateľ poskytujúci plnenie v rámci záväzkového vzťahu zodpovedá fyzickej osobe za škodu
v príčinnej súvislosti s porušením povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy (zodpovednosť ex

contractu). Pri posúdení tejto zodpovednosti musí súd vychádzať z toho, že predpoklady jej vzniku
spočívajú v porušení právnej povinností, v škode fyzickej osoby, v príčinnej súvislosti medzi prvými
dvoma predpokladmi a v zavinení. Zavinenie podnikateľa poskytujúceho plnenie v rámci záväzkového
vzťahu by nebolo dané v rozsahu prípadného zavinenia poškodenej fyzickej osoby (R 12/1989).
28. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj svedkov vyplýva, že mechanicky výkop do hĺbky

7 metrov realizoval p. C. a následne došlo k podkopávaniu studne ručne. Výkop realizovali poverení
pracovníci žalovanej ako aj zodpovedný zástupca žalovanej. Po tom ako došlo k vychýleniu skruží na
jednu stranu, žiadala žalobkyňa prostredníctvom svojho otca o vybratie skruží, vyrovnanie dna studne a
osadenia do roviny. K vybratiu skruží došlo na pokyn otca žalobkyne v hĺbke 10 metrov a následne boli
skruže opäť osadené, avšak po ďalšom obkopaní, opätovne došlo k ich posunutiu došikma. Žalobkyňa,

resp. jej otec požadovali opätovné vybratie skruží, čo zodpovedný zástupca žalovanej odmietol z obavy
o zdravie, nakoľko to nebolo bezpečné. Dielo napokon nedokončil.
29. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým znaleckým posudkom č. 81/2017 znalca Ing. Miroslava
Lissého mal súd preukázané, že žalovaná pri realizácii diela neporušila normu upravujúcu technické
parametre realizácie studne - norma STN č. 75 5115 Studne miestneho zásobovania pitnou vodou.

Záväzná technická norma na vykonanie diela nebola porušená. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne k
znaleckému posudku, že znalec mal posudzovať realizáciu studne v zmysle prílohy číslo 2 normy
- kopané studne z betónových skruží, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že dohoda o spôsobe
realizácie studne bola práve spôsobom v zmysle prílohy číslo 2 vrátane štrkového obsypu. Naopak,zo žaloby vyplýva, že dňa 15. 5. 2014 došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, pričom studňa mala byť
vykopaná mechanicky postupným ukladaním betónových skruží, mechanický výkop sa mal uskutočniť
do hĺbky 7,5 metra a zvyšok predpokladali, že bude možné dokopať iba ručne. Súd pre neunesenie

dôkazného bremena zo strany žalobkyne o porušení právnej povinnosti žalobu o náhradu škody
zamietol. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti.
30. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa nedisponuje žiadnou projektovou dokumentáciou ani stavebným
povolením, ktoré sa na stavbu studne vyžaduje (§ 18 ods. 2, 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a
contrario) a ktoré by jej dôkaznú situáciu zlepšili.
31. Ak by súd aj bral do úvahy, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti tým, že

dieloneukončila,súdpoukazujenato,ženesplneniezmluvnéhozáväzku(nedokončeniediela)nemožno
považovať za škodu. Nárok na náhradu škody by prichádzal do úvahy v prípade, ak by zhotoviteľ dielo
nedokončil v súlade so zmluvou a objednávateľ by dal dokončiť dielo inému zhotoviteľovi, v tom prípade
by pôvodný zhotoviteľ zodpovedal za škodu, ktorú by predstavovali náklady na dokončenie diela iným
zhotoviteľom. Rozdiel medzi cenou dohodnutou zmluvou o dielo a cenou zaplatenou objednávateľom

dodávateľom, ktorí dokončili dielo, pri porušení povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo, by predstavovalo
skutočnú škodu.
32. Napokon v danom prípade je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, z akého dôvodu nedošlo
k dokončeniu diela. Nebolo sporným medzi stranami sporu, že studňa v procese realizácie nebola
vykopaná kolmo na zemský povrch, ale dosahovala odchýlky (napokon tomu je tak aj dodnes). Nebolo

sporným ani to, že žalobkyňa, resp. jej otec dávali zodpovednému zástupcovi žalovanej pokyny, akým
spôsobom má pri realizácií diela postupovať, pričom javí sa vzhľadom k tomu, že sa nejedná o odborne
znalé osoby, že tieto pokyny boli nevhodné. Spôsob vyhotovenia diela je vecou zhotoviteľa, pokiaľ
zmluva neustanovuje inak (ako už bolo uvedené vyššie žalobkyňa neuniesla bremeno v tomto smere),
alebo ak z povahy zmluvy nevyplýva niečo iné. Nesporným bolo, že došlo k zásypu prvej studne, ktorú

na pozemku otca žalobkyne realizoval p. M.. Preto možno usúdiť, že obavy o bezpečnosť pracovníkov
žalovanej (ide o výkop studne v hĺbke až 14 m) boli na mieste a pokiaľ zodpovedný zástupca odmietol
realizovať dielo v zmysle nevhodných pokynov žalobkyne a jej otca (opätovné vyberanie osadenie
skruží), je potrebné pri rozhodovaní o náhrade škody, ktorá je predmetom sporu, prihliadať. V danom
prípade prichádza do úvahy aj prípadné spoluzavinenie žalobkyne v zmysle § 441 Občianskeho

zákonníka na vzniku škody, keďže k nedokončeniu diela došlo práve z dôvodu nevhodných pokynov a
diametrálne odlišných názorov na technologický postup pri realizácií diela. Vzhľadom k tomu, že bolo na
žalobkyni, aby vznik škody a jej výšku preukázala, súdu neostalo nič iné ako žalobu žalobkyne zamietnuť
pre neunesenie dôkazného bremena.
33. Na záver súd dodáva, že v danom prípade žalobkyňa ešte na ostatnom pojednávaní uviedla, že

žiada, aby jej žalovaná studňu dokončila a je ochotná za dokončenie zaplatiť. Aj z uvedeného je zrejmé,
že žalobkyni škoda nevznikla, nakoľko dielo je možné - podľa znaleckého posudku ako aj v zmysle
žiadosti žalobkyne dokončiť.
34. Súd zamietol návrhy žalobkyne na dokovanie a to výsluch svedka, p. C., ktorý realizoval výkop
studne strojom, nakoľko skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa mali výsluchom tohto svedka preukázať

(že došlo k výkopu studne prvých 7 metrov strojom a následne, že na telefonický pokyn p. U. uložil
skruže do studne bez zarovnania dna) neboli spornými. Žalobkyňa neuviedla žiadne iné okolnosti, ktoré
mali byť výsluchom tohto svedka objasnené.
35. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom
z odboru vodohospodárstva - vodohospodárske stavby, nakoľko z úradného záznamu zo dňa 26. 4.

2016 vyplýva, že Ing. Pojezdala (ktorého žalobkyňa označila ako znalca v príslušnom odbore) uviedol,
že nemá oprávnenie na oceňovanie stavebných prác. Zároveň tento znalec vyvrátil, že by k danej veci
kvôli studni bol potrebný znalec z oblasti vodohospodárskych stavieb.
36. Z týchto dôvodov súd pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne žalobu o náhradu
škody zamietol.

37. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie sumy 780 eur titulom neuhradenej ceny práce,
súd poukazuje na ust. § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak nie je dohodnuté
inak, platí sa cena až po skončení diela.38. Zhotoviteľ diela splní svoj záväzok až vtedy, keď je dielo dokončené a iba v tom prípade mu vznikne
nárok na zaplatenie celej ceny diela. Zhotoviteľ diela svoju povinnosť zo zmluvy nesplní tým, že bude
na diele pracovať, ale iba tým, že objednávateľovi poskytne výsledok svojej práce. Zmluva o dielo je

charakteristická práve tým, že jeho predmetom nie je práca, ale jej výsledok. Súd v danom prípade
zohľadnil všetky vyššie popísané skutkové okolnosti prípadu a mal za to, že priznanie vyfakturovanej
ceny práce by bolo tiež v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. K istému pochybeniu došlo

tiež na strane žalovanej, keď napriek tomu, že jej zodpovedný zástupca mal vedomosti o nevhodnosti
pokynov, tieto zrealizoval. Z týchto dôvodov súd vzájomnú žalobu zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
40. Vzhľadom k tomu, že strany sporu v konaní úspech nemali (žaloba žalobkyne o náhradu škody ako
aj vzájomná žaloba o zaplatenie ceny diel boli zamietnuté), súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).