Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202037
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414202037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: N. Š., B..

XX.XX.XXXX, X. Y..W. XXX/X, Ž.N. B. V., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1 455,20 € s príslušenstvom,
tatko

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 455,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 1 455,20 Eur odo dňa 11.02.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 24.02.2014 domáhal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 1 455,20 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

dňa XX.XX.XXXX došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške
350,00€,ktorésazaviazalvstanovenejlehotevrátiť.Celkovožalovanémuvrátilnajehoúčetsumupodľa
zmluvy vo výške 1805,20 € tzn. o 1 455,20 viac, než mal žalovaný nárok, teda o čo preplatil úver žiada
vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobcu, predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere nespĺňa zákonnom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001
Z. z., a to z dôvodu absencie náležitostí podľa písm. a), b), d), až j), k), l), citovaného zákona. Uvedený
úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, a teda žalovaný má povinnosť vrátiť

mu to, čo mu bolo z jeho strany vyplatené naviac, oproti sume, ktorú mu poskytol. Z tohto dôvodu
vyzval žalovaného výzvou zo dňa 06.02.2014, aby mu vrátil bezdôvodné obohatenie v sume 1 455,20
€ najneskôr do 10.02.2014. Od nasledujúceho dňa uvedenej v tejto výzve si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania z dlžnej sumy.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 08.12.2014 rozsudok, č.k. XC/XX/XXXX, ktorým žalobu
zamietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto

rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie.4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2016, napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.07.2016.

5. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci danej postupovať.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie uvedenom uznesení uviedol, že po vrátení veci prvej inštancie
vec znova prejedná, keďže z rozhodnutia prvostupňového súdu a jeho odôvodnenia nie je zrejmé,
ako súd vyriešil predbežnú otázku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Pokiaľ ide o nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, tento môže vzniknúť len vo výške plnenia nad povinnosť žalobkyne
vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo dňa
09.04.2014).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici v uvedenom uznesení ďalej uviedol, že prvostupňový súd zamietol

žalobu z dôvodu, že mal za dokázané, že žalobca plnil žalovanému zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
sumu na ktorú bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu.
Rozhodnutie rozhodcovského súdu v zmysle § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
je právoplatný rozsudok. Účinky právoplatného rozhodcovského súdu sú zhodné s účinkami rozsudku
súdu upraveného v § 159 a nasl. OSP, žalobca, keď plnil žalovanému na základe exekúcie, to čo mu

prikazovalo právoplatné rozhodnutie, takéto konanie nemožno podradiť pod ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal, že z odôvodnenia
prvostupňového súdu nie je zrejmé, či rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi na základe ktorej
rozhodoval rozhodcovský súd je prijateľnou, resp. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je potrebné posúdiť ako ničotný (nulitný-paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúci
a nikoho nezaväzujúci, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
v zmysle jeho nezáväznosti (rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 6Cdo/31/2013). Naviac z obsahu
spisu sa javí, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Ak by prvostupňový súd dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva (doložka) je neplatná, následne posúdi, či došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu.

8. Okresný súd v priebehu konania zistil, že pôvodný žalobca Z. H. J. W. vedené na Okresnom súde Žiar
nad Hronom bolo uznesením č.k. XXD/XX/XXXX-XX zo dňa 22.06.2015 zastavené, nakoľko poručiteľka
zanechala len nepatrný majetok. Následne bol podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva,
na základe ktorého sa vykonal súpis majetku a dlhov poručiteľky a určila sa všeobecná hodnota

majetku patriaceho do dedičstva v sume X XXX,XX €., ktorú uznesením č.k. XXD/XX/XXXX-XX zo dňa
20.12.2017 nadobudla jediná dcéra poručiteľky - N. Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom Y..W. XXX/X, Ž. B. V..
Súčasťou všeobecnej ceny majetku poručiteľky je aj pohľadávka vo výške 1 455,20 € s príslušenstvom
vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 26.01.2010 so žalovaným, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania. Súd uznesením zo dňa 16.04.2018, sp. zn. XC/XX/XXXX-XXX rozhodol, že v konaní

pokračuje s dedičom po poručiteľke-žalobkyni O. K., nar. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX H. O. U. N.
Š.U., B.. XX.XX.XXXX, ako žalobkyňou.

9. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016, ktorý bol zrušený zákonom č.

160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadok (ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok v § 470 ods. 1
ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Na pojednávanie konané dňa 24.10.2018 sa nedostavil žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne
predvolaný. Svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu,
preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

11. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, nakoľko medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 350,00 €. Túto zmluvu považuje
za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko zákon vtedy platný č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvu, ktorá neobsahuje údaje o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Táto zmluva tento údaj neobsahovala preto je potrebné vychádzať z
toho, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkov. Keďže právna predchodkyňa žalobcu uhradila
žalovanému sumu vo výške 1805,20 €, teda v rozsahu 1455,20 € došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Poukázala ďalej, že rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
je formulovaná vo všeobecných podmienkach, čo už je aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR vyhodnotené

ako neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská doložka musí byť osobitne podpísaná, musí mať
osobitnú formu, teda musí byť na samostatnej listine.

12. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a žalovaným, a to zmluvou o úvere zo
dňa 26.01.2010, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 07.12.2010, sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.01.2011 a vykonateľnosť dňa 13.01.2011. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal
povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 890,87 € spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy
890,87 € od 11.07.2010 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom vo výške 6,0 % ročne zo sumy
890,87 € od 23.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 262,44

€, uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.12.2013, sp. zn. XEr/XXX/XXXX-XX,
Q. XXXX/XX, na základe ktorého bola exekúcia vedená pod sp. zn. Q. XXXX/XXXX vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Dôvodom zastavenia exekučného konania boli hmotnoprávne
predpoklady neprípustnosti exekúcie ako takej na základe exekučného titulu-rozhodcovského rozsudku,
ktorý pre jeho nedostatky predstavuje hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je
neprijateľnou podmienkou a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
nebola individuálne dojednaná.

13. V priebehu celého konania žalovaný namietal neodstrániteľnú prekážku konania, v dôsledku
existencie ktorej malo byť konanie zastavené a to prekážku rozsúdenej veci (res judicata), keď vo
vzťahu k nároku zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu už právoplatne rozhodol rozhodcovský
súd. Žalovaný namietal, že spor medzi stranami sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol
právoplatne rozsúdený, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. U. XXXXX/XX. A
teda k prejednaniu žaloby žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia bráni prekážka právoplatne
rozhodnutej veci.

14. Súd námietku žalovaného ohľadom prekážky rozsúdenej veci neuznal, a to s ohľadom na aktuálnu

judikatúru, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn.
N..D. XX/XXXX-XX sa zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci, keď sa stotožnil s argumentáciou
krajského súdu, ktorý uviedol „žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke“. Súd má teda za to, že otázka prelomenia materiálnej

právoplatnosti je vyriešená v rámci konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(Uznesenia NS SR 3Cdo/27/011 zo dňa 29.01.2015). Súd má za to, že v danom prípade nejde o
prekážku res judicata, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka bola obsahovou súčasťou všeobecne zmluvných podmienok k zmluve
o poskytnutí úveru, nebola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, a teda predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatnou zmluvnou podmienkou, rozhodnutie
rozhodcovského súdu má teda nulitný právnych charakter. Iba platná rozhodcovská doložka alebo
rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s obdobným obsahom nežje dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal
množstvo rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach

a povinnostiach, a preto neplatná rozhodcovská doložka nemohla v danom prípade založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol založiť prekážku veci
právoplatne rozhodnutej (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/15/2016 z 20.12.2016).

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX Z.

J.H. XX.XX.XXXX uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje náležitosti
vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z. a to neuvedenie ročnej
percentuálnej mieri nákladov. Ide o nedostatok, ktorý právna úprava sankcionuje tým, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, keďže úver je
bezúročný a bezpoplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., žalobcovi vznikla povinnosť
zaplatiť žalovanému len istinu, a to sumu poskytnutého úveru, ktorý bol nesporne poskytnutý vo výške

350,00 €. Finančné prostriedky nesporne zaplatené žalovanému vo výške 1 455,20 € predstavujú
bezdôvodné obohatenie, pretože ide o plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluva je bezúročná a
bezpoplatková. Súd v súlade s § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade so zákonom č.
258/2001 Z.z. považuje úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú.

16. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.12.2014 namietal prekážku konania, v
dôsledku existencie ktorej malo byť konanie zastavené, a to prekážku rozsúdenej veci (res judicata),
keď vo vzťahu k nároku zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu už právoplatne rozhodol
rozhodcovský súd, a preto prejednanie žaloby žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia bráni
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, je podľa názoru súdu podstatné, či právomoc rozhodcovského

súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Keďže tomu tak v prejednávanej veci
nebolo,nárok,ktorýrozhodcovskýsúdpriznal,jevovzťahukbezdôvodnémuobohateniubezrelevancie,
ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného. (sp.zn. 17Co/204/2017 Krajský súd Banská Bystrica).

17. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu, ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 1 455,20 € vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho
mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania

v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po
konci lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia t.j. od 11.02.2014 do zaplatenia, preto
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo žalovanej sumy.22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom

odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.