Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205567
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6117205567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: STAVOR spol. s r. o., so sídlom Ulica
Podkamenné 132/75, 029 56 Zákamenné, IČO: 36 371 343, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát,
so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava 1, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX S. G. XXX, zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, so sídlom J. Hollého
11, 934 01 Levice, IČO: 31 140 114, o zaplatenie 54 323 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/34/2017 - 260 zo dňa 28. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/34/2017 - 260 zo dňa 28. 12. 2018 p o t

v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 409 ods. 1, ods. 2, § 410 ods. 1, ods. 2, § 411, § 412
ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 413, § 414 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka a v časti trov konania
s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 54 323 eur s príslušenstvom z titulu dodaného reziva, za ktoré žalovaný nezaplatil. Po vykonaní

dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu len ústnou formou, pričom
ako sám tvrdil v písomnom vyjadrení, drevo dodával s tým, že žalovaný mu následne mal poskytnúť
fakturačné údaje, na základe ktorých mal žalobca následne vystaviť faktúru. Aj napriek tomu, že podľa
žalobcu tieto údaje žalovaný neposkytol, z dodacích listov vyplýva, že tovar bol dodávaný naďalej,
a to v trvaní dvoch rokov od 9/2014 do 8/2016. Keďže žalovaný v žalovanom období podnikal tak
na základe živnostenského oprávnenia (do 31. 12. 2014) a vykonával aj podnikateľskú činnosť ako
právnická osoba, pričom žalovaný poprel skutočnosť, že do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpil

ako fyzická osoba, bolo práve na žalobcovi preukázať, že uzatvoril kúpnu zmluvu (kúpne zmluvy)
opakovane výlučne so žalovaným, teda fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie. Určenie zmluvných
strán je podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, ktorej predpokladom je jednoznačná identifikácia zmluvných
strán, pričom správnym uvedením identifikačných údajov predchádzajú zmluvné strany prípadnémuspochybňovaniu platnosti tohto právneho úkonu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že žalobca dostával pravidelne z e-mailovej adresy: [email protected] objednávky, ktoré vybavoval a tieto boli
prevzaté prevažne vozidlom žalovaného, vodičom ktorého bol okrem p. T. aj p. I., ktorý bol v zmluvnom

vzťahu so spoločnosťou Drevo Seč s. r. o. Strany sporu postupne od výlučne obchodného vzťahu prešli
k dôvernejšiemu vzťahu, čomu žalobca zjavne prispôsobil aj formu obchodovania, kedy nebol dôsledný
jednak vo vypisovaní dokladov a v mnohých prípadoch netrval ani na podpise dokladu preukazujúceho
skutočné prevzatie tovaru. Tento doklad mal byť podpísaný len vodičom, čo však mala byť bežná
obchodná praktika, resp. v niektorých prípadoch nebol podpísaný žiadnou osobou, teda žalobca v

konečnomdôsledkunemávôbecpreukázanéanidodanietovaru,ktorévšakzakladánároknazaplatenie
kúpnej ceny. Žalovaný potvrdil, že odoberal drevo od žalobcu, ale len ako právnická osoba, pretože so
žalobcom obchodoval len ako konateľ právnickej osoby. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok V. I., ktorý
uviedol, že ako živnostník jazdil ako vodič pre spoločnosť Drevo Seč s. r. o. na základe zmluvy. Túto
skutočnosť v konaní nikto nespochybňoval a nebolo v tomto smere navrhnuté ani ďalšie dokazovanie
za účelom preukázania, s kým bol uvedený svedok v zmluvnom, resp. pracovnoprávnom vzťahu, či

s U. Q. S. - G., alebo so spoločnosťou Drevo Seč s. r. o. Súd prvej inštancie teda mal preukázané,
že svedok V. I. bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Drevo Seč s. r. o. Sám žalobca uviedol, že
šoférom, ktorý preberal naložený tovar bol aj p. I., teda ak tento pracoval pre spoločnosť Drevo Seč
s. r. o., ktorá skutočnosť v konaní spochybnená nebola, je jednoznačné, že tovar, ktorý prevzal, bol
určený práve pre túto spoločnosť a nie pre žalovaného ako fyzickú osobu. Vodič navyše vykonával

prepravu tovaru na vozidle, ktoré patrilo práve spoločnosti Drevo Seč s. r. o., ktorá skutočnosť rovnako
spochybňovaná nebola. Je síce možné, že spoločnosť Drevo Seč s. r. o. by prostredníctvom svojho
vozidla a svojho šoféra mohla dovážať tovar aj pre fyzickú osobu U. Q. S. G., tak ako to robila aj pre
p. Y., že cestou boli vykonané aj iné zákazky, avšak tieto skutočnosti by museli jednoznačne vyplývať z
iných dôkazov, napr. z dodacích listov alebo faktúr. Do konania však nebola predložená žiadna faktúra,

komu v konečnom dôsledku bola fakturovaná kúpna cena, čo žalobca odôvodňoval tým, že údajne mu
neboli predložené fakturačné údaje zo strany žalovaného. Kto je zmluvnou stranou je však jednou z
podstatných náležitostí kúpnej zmluvy a zmluvná strana musí byť zrejmá už pri vzniku zmluvného vzťahu
s prihliadnutím na deklarovaný obchodno-záväzkový vzťah strán sporu, teda nie je možné akceptovať
zdôvodnenie žalobcu, že faktúru nemohol vystaviť, lebo mu neboli predložené doklady. Svedok T.,

ako aj sám žalobca uviedli, že komunikovali s U. Q., postupne už ako s kamarátom, avšak uvedené
nepreukazuje skutočnosť, že aj do zmluvného vzťahu vstúpili práve s fyzickou osobou podnikateľom,
pretože U. Q. bol zároveň aj konateľom spoločnosti s rovnakým predmetom podnikateľskej činnosti
ako bol predmet podnikania pre U. Q. ako fyzickú osobu. Vyvodiť záver, že zmluvný vzťah vznikol so
žalovaným ako fyzickou osobou nie je možné ani z dodacích listov (dodací list č. 001416 zo dňa 13.

11. 2015 je vystavený na sumu 2 916 eur a nie ako uvádza žalobca na sumu 5 054 eur a dodací list
č. 001381 zo dňa 19. 10. 2015 je vystavený na sumu 5 054 eur a nie ako uvádza žalobca v žalobe
na sumu 2 916 eur), v ktorých je síce ako odberateľ označený fyzická osoba - U. Q. (z uvedeného
vyplýva, že žalovaný ani v dodacích listoch nie je označený správnym obchodným menom, ktoré bolo
U. Q. S. - G., ale len U. Q.), navyše ak svedok T. uviedol, že k označeniu žalovaného ako odberateľa

pristúpil preto, lebo komunikoval s Q. a aj e - maily prichádzali od p. Q.. Dokonca svedok T. ani nemal
vedomosť o tom, že žalovaný by mohol podnikať aj ako právnická osoba, keď uviedol, že pozná iba
„Q.“, spoznali sa na píle a nevedel sa vyjadriť, či má nejakú firmu s tým, že odpoveď ukončil tak, že
určite nejakú firmu mal. Aká to bola, to však nešpecifikoval. Teda ak bolo vypisovanie dodacích listov
výlučne v kompetencii svedka T., keďže nemal vedomosť o tom, že žalovaný vykonával podnikateľskú

činnosť aj ako právnická osoba, nemohol do dodacieho listu ani nič iné napísať, len fyzickú osobu, ktorú
navyše neoznačil ani v tomto prípade správnym obchodným menom. Odhliadnuc od uvedeného nebolo
však na svedkovi T., aby správne identifikoval zmluvného partnera žalobcu, pretože do zmluvného
vzťahu vstupoval žalobca a nie svedok T., ten len pripravoval splnenie konkrétnej objednávky. Teda
bolo povinnosťou žalobcu upovedomiť svojho zamestnanca o tom, komu je pripravovaná a dodávaná

objednávka, obzvlášť v takom prípade, ak obchodoval s osobou, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť
na základe živnostenského oprávnenia a zároveň aj ako konateľ právnickej osoby. K tomuto však zjavne
nedošlo, pretože sám žalobca síce dodával tovar na základe objednávok od U. Q. s tým, že žiadnej
osobe nefakturoval kúpnu cenu, pretože mal dostať od žalovaného podklady slúžiace k fakturovaniu
kúpnej ceny a v dodacích listoch prostredníctvom svojho zamestnanca označoval len fyzickú osobu,

navyše s neúplným obchodným menom, a to aj v čase, keď žalovaný ako fyzická osoba už ukončil svoju
podnikateľskú činnosť.
V konaní bolo zároveň potrebné preukázať, komu bol tovar (rezivo) skutočne dodaný. Uvedené žalobca
rovnako nepreukázal, teda že drevo bolo dodané práve žalovanému. Dodacie listy na č. l. 15, 20, 21 a 22(všetky za rok 2014), vôbec nepreukazujú reálne prevzatie tovaru žalovaným. V týchto dodacích listoch
dokonca nie je uvedené, kto mal byť vodičom pri vykonaní prepravy naloženého tovaru, tiež nebolo
uvedené ani evidenčné číslo vozidla, ktorým tovar mal byť prepravený kupujúcemu (podľa žalobcu v

danom prípade žalovanému). Pri ostatných dodacích listoch s dátumom dodávky 16. 04. 2015 a 21.
05. 2015 je uvedený ako vodič p. T. s tým, že preprava mala byť vykonaná vozidlom s evidenčným
číslom W.-XXX J. a vo všetkých ostatných prípadoch je uvedené rovnaké vozidlo, pričom vodič bol
označený len menom „V.“. Dokazovanie výsluchom svedka p. T. navrhnuté nebolo. Svedok V. I. potvrdil,
že síce vykonával prepravu tovaru od žalobcu, avšak pre spoločnosť Drevo Seč s. r. o. s tým, že bolo

obchodnou praxou, že prevzatie dodaného tovaru svojím podpisom potvrdzoval aj vodič a aj on sám
podpisoval viaceré dodacie listy (č. l. 219). Svedkovi I. boli dané k nahliadnutiu dodacie listy na č. l.
23 -31, ku ktorým uviedol, že ani v jednom prípade nejde o jeho podpis. Prevzatie tovaru spochybnil
aj sám žalovaný, ktorý rovnako podľa jeho vyjadrení nepodpisoval na uvedených listinných dokladoch
prevzatie tovaru. Teda ani v jednom prípade odoslaného tovaru žalobca nepreukázal, že tento bol
skutočne dodaný žalovanému, dokonca tieto skutočnosti neboli ani tvrdené, pričom dodanie predmetu

kúpy je ďalšou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Na časti dodacích listov sa síce nachádza
podpis preukazujúci to, že tovar mal byť prevzatý, avšak žalovaný neuviedol, ako ani nepreukázal,
že tovar bol prevzatý práve žalovaným a ani jednoznačne neuviedol, akým spôsobom mal byť tovar
žalovanému dodaný. V niektorých prípadoch takýto podpis absentuje úplne a v niektorých prípadoch
ide o neidentifikovateľný podpis, z ktorého nie je možné zistiť, kto mal prevziať predmetný tovar. Právny

zástupca žalovaného dokonca poukazoval na falšovanie podpisov na dodacích listoch, čo však v
konaní preukázané nebolo. Právny zástupca žalobcu v tomto smere navrhoval vykonať dokazovanie
podpismi svedka I. na čistom liste papiera, čo však súd nepripustil, pretože za účelom prijatia záveru,
či daný podpis je alebo nie je podpisom tohto svedka, sú potrebné odborné znalosti a nepostačuje
len porovnanie podpisov. Ak by sa aj preukázala zhoda podpisov, keďže svedok I. bol v zmluvnom

vzťahu so spoločnosťou Drevo Seč s. r .o., uvedené by rovnako nepreukazovalo uzatvorenie zmluvného
vzťahu so žalovaným. Navyše, ako to vyplynulo aj z výpovede svedka T., nie vždy bol osobou, ktorá
mala preberať tovar. Na dodacích listoch je uvedený ako vodič „V.“ (pravdepodobne svedok I.), ktorý sa
však nevedel vyjadriť k tomu, či viezol tovar vyplývajúci z uvedených dodacích listov, čo je vzhľadom
na odstup času a množstvo zákaziek pochopiteľné, avšak svedok I. sa jednoznačne vyjadril, že nejde

o jeho podpisy. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, akým spôsobom bol tovar dodaný/dodávaný
žalovanému a ak bolo spochybnené prevzatie tovaru samotným žalovaným, ako aj svedkom I., hoci
niektoré dodacie listy obsahujú podpisy, bolo na žalobcovi, aby tieto podpisy identifikoval a uviedol,
kto daný tovar prevzal, čo však žalobca v ďalšom už netvrdil. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že
tovar bol dodaný práve žalovanému. Žalobca ďalej nepreukázal, že vstúpil do zmluvného vzťahu so

žalovaným ako fyzickou osobou, ktorá v roku 2015 už nemala živnostenské oprávnenie, teda s osobou,
ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a ak podriaďoval záväzkový
vzťah pod absolútny obchod, uvedené tvrdenie bolo potrebné preukázať písomnou dohodou o voľbe
Obchodného zákonníka, čo však žalobca rovnako nepreukázal. Za účelom preukázania, či tovar v dňoch
podľa dodacích listov opustil spoločnosť žalobcu, žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním

záznamov zo spoločnosti Skytoll o pohybe nákladného motorového vozidla S. cez jednotlivé mýtne
brány. Ani v tomto smere súd prvej inštancie nepripustil dokazovanie, pretože v danom prípade nebolo
sporné, či vozidlo opustilo spoločnosť žalobcu, ale bolo potrebné preukázať, či tovar bol podľa dodacích
listov dodaný práve žalovanému ako fyzickej osobe, čo by uvedeným dokazovaním preukázané nebolo,
pretože daná spoločnosť monitoruje len pohyb vozidla po ceste R1 alebo po ceste prvej triedy. S

prihliadnutím na skutočnosť, že predmetným vozidlom boli vybavované aj iné zákazky, čo potvrdil aj sám
žalobca, bol by síce preukázaný pohyb vozidla na úseku určitých trás možno aj v deň podľa dodacích
listov, avšak uvedeným dôkazom by nebolo preukázané uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalovaným
a ani reálne dodanie tovaru žalovanému. Súd nepripustil ani dokazovanie výsluchom ďalšieho svedka
C. Q., ktorý má obdobnú funkciu ako svedok T., a ktorý bol prítomný pri nakladaní dreva, pričom sa

mal zúčastniť aj niektorých stretnutí s p. Y. u p. Q.. Uvedené dokazovanie nebolo pripustené z dôvodu,
že tento svedok by rovnako len potvrdil naloženie dreva, svedok nevypisoval ani dodacie listy, pretože
tie vypisoval svedok T.. Navrhnutý svedok C. Q. mal byť prítomný pri komunikácii so žalovaným, avšak
ako sám žalobca uviedol, tento svedok nemohol vedieť, či žalovaný vystupoval ako fyzická osoba alebo
konateľ právnickej osoby. Ako posledný dôkaz súd pripustil vykonanie dokazovania prehratím nahrávky

zo stretnutia konaného na jeseň roku 2017, na ktorom boli prítomné strany sporu. Právny zástupca
žalovaného však poukazoval na to, že zvukový záznam bol vykonaný bez vedomia žalovaného s tým,
že mal byť hrubo zneužitý zdravotný stav žalovaného. Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že
nahrávka bola vyhotovená v čase, keď bol žalovaný už práceneschopný a po prvej mozgovej príhode,pričom krátko po stretnutí malo dôjsť u žalovaného k opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu, preto
žalovaný nesúhlasil s vykonaním dokazovania prehratím uvedenej nahrávky. Ako vyplýva z obsahu
zápisnice, samotné nahrávky prehraté na pojednávaní neboli, s týmito sa oboznámili strany sporu a súd

osobne a súd sa v rámci dokazovania oboznámil len s prepisom daných nahrávok. Vzhľadom na to,
že nebolo jednoznačne preukázané, že nahrávka bola vykonaná s vedomím žalovaného, odhliadnuc
od toho, že žalovaný mal o tejto nahrávke už vedomosť, súd na tento dôkaz neprihliadol. Súd však
dodal, že sám žalovaný potvrdil skutočnosť, že rokoval so žalobcom aj o splátkovom kalendári, ku
ktorého uzatvoreniu nedošlo, pretože uviedol inú sumu, aká je predmetom konania, pričom žalobca mu

mal dodať ešte aj iné podklady. Žalobca predložil do spisu aj prepis nahrávky, ktorý bol doručený aj
žalovanému a z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetom rokovania nebola žalovaná suma, ale len
suma 20 000 eur - 27 000 eur, teda uvedená nahrávka, za predpokladu, že by súd na ňu prihliadol,
by nepreukazovala tvrdenia žalobcu minimálne čo do žalovanej sumy a rozsahu dodaného tovaru.
Žalovaný ako podporný dôkaz predložil dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok za obdobie rokov
2015 - 2016, teda za rovnaké obdobie, ako je väčšia časť žalovaného obdobia, z ktorých vyplýva, že

žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Drevo Seč s. r. o., s ktorou dochádzalo k vzájomným
zápočtom pohľadávok. Aj uvedený doklad nepriamo svedčí o tom, že nielen v prípade pohľadávok, ktoré
boli započítané, bol žalovaný v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Drevo Seč s. r. o., ale aj v prípade
ostatných záväzkových vzťahov mohla byť obchodným partnerom žalobcu práve uvedená spoločnosť,
a to aj z dôvodu, že žalovaný ako fyzická osoba v rokoch 2015 a 2016 (časť žalovaného obdobia),

už nevykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník. Ak v konkrétnych prípadoch, od ktorých žalobca
odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, mal byť zmluvnou stranou žalovaný (fyzická osoba), toto bolo
potrebné v konaní jednoznačne preukázať.
Pozhodnotenívšetkýchdôkazovsúddospelkzáveru,žežalovaný(správnežalobca-pozn.odvolacieho
súdu) neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že do zmluvného vzťahu vstúpil so žalovaným

(fyzickou osobou) a ani nepreukázal, že žalovanému bol dodaný tovar, za ktorý sa domáhal finančného
plnenia. Dôkazné bremeno bolo v danom prípade práve na žalobcovi, ktorý mal jednoznačne preukázať,
s kým uzatvoril kúpnu zmluvu, a keďže v konaní označil žalovaného ako fyzickú osobu, bolo potrebné
preukázať, že zmluvnou stranou bol práve žalovaný. V konaní ale táto skutočnosť preukázaná
nebola. Súd sa preto zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, t. j. skúmal, či žalovaný je nositeľom

tých povinností, o ktoré v konaní ide. Keďže v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy so
žalovaným, žalovaný v konaní nie je ani osobou pasívne legitimovanou, teda osobou, ktorej by z daného
záväzkového vzťahu vznikali povinnosti. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Na záver súd
ešte dodal, že pokiaľ aj prichádzali objednávky od žalovaného z e-mailu, ktorý mal patriť žalovanému
ako fyzickej osobe, uvedené zároveň nevylučuje, že rovnaký e-mail mohol používať žalovaný ako

konateľ právnickej osoby s tým, že objednávka zo súkromného e-mailu automaticky neznamená, že k
uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo so žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom. Pokiaľ žalobca
mal so žalovaným aj priateľský vzťah, navštevoval ho a mal dokonca vedomosti o jeho zdravotnom
stave, pričom so žalovaným obchodoval už od roku 2014, súd nepovažoval za pravdivé tvrdenia, že
pri objednávkach, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, čakal na dodanie fakturačných údajov od

žalovaného, aby mu následne mohol vystaviť faktúry. Ak bol presvedčený, že pri daných objednávkach
vstúpildozmluvnéhovzťahuvstúpilsožalovanýmakofyzickouosobou,bolojednoduchévystaviťfaktúru
práve na fyzickú osobu, ktorá by nasvedčovala právu žalobcu na plnenie práve od žalovaného. Pri
iných zmluvných vzťahoch, v dôsledku ktorých žalobca fakturoval spoločnosti Drevo Seč s. r. o. za
dodané plnenia, ktoré boli následne započítané, žalobca na takéto fakturačné údaje nečakal a priebežne

vystavoval faktúry v rovnakom, ako žalovanom období. Keďže kúpna zmluva bola uzatvorená ústne, s
prihliadnutím na popretie skutočností tvrdených v žalobe bolo v prvom rade potrebné preukázať, s kým
vstúpil žalobca do zmluvného vzťahu, keďže žalobca nepredložil ako listinný doklad faktúru za účelom
preukázania subjektu odberateľa, ktorému by bola fakturovaná kúpna cena.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, z čoho odôvodnil aj absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný všetky
objednávky tovaru ako fyzická osoba vykonal prostredníctvom svojej osobnej e-mailovej adresy [email protected]

Túto skutočnosť žalovaný aj potvrdil pri výsluchu na pojednávaní dňa 17. 10. 2018. Spoločnosť Drevo
- Seč, s. r. o. používala v obchodnom styku e-mailovú adresu [email protected] Spoločnosť Drevo - Seč, s. r.
o. nikdy nekomunikovala so žalobcom prostredníctvom e-mailu [email protected] Žalovaný ani nikdy v konaní
netvrdil, že by spoločnosť DREVO -SEČ, s. r. o. komunikovala so žalobcom prostredníctvom e-mailovejadresy [email protected], žalovaný ani nikdy neuviedol, že objednávky, ktoré boli odoslané z emailovej adresy
[email protected] boli objednávkami pre spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o. Zamestnanec žalobcu, svedok I. Y., uviedol
a potvrdil, že objednávky tovaru, ktorého zaplatenie žalobca žaluje v tomto konaní, sú objednávkami

žalovaného ako fyzickej osoby a vôbec nemajú nič spoločné so spoločnosťou Drevo - Seč, s. r. o. I.
Y. rovnako uviedol, že so žalovaným komunikoval ohľadom žalovanej pohľadávky a mali si dohodnúť
splátkový kalendár na zaplatenie žalovanej sumy, a to v čase, kedy už spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o.
neexistovala. Logicky tak nie je možné, aby žalovaná istina nebola dlhom žalovaného, ale spoločnosti
Drevo - Seč, s. r. o. Rovnako svedok I. D. uviedol, že tovar bol objednaný pre žalovaného ako fyzickú

osobu, s ktorou komunikoval a v jej prospech bol naložený na osobné motorové vozidlo S. W.-XXX
J., pričom ho on osobne nakladal. Svedok I. D. uviedol, že vie o tom, že žalovaný mal aj firmu, ale
objednávky jednoznačne stotožnil ako tovar pre fyzickú osobu žalovaného. Výpoveď svedka I. D. nebola
nijako žalovaným spochybňovaná. Svedok V. I. veľmi zvláštne ihneď na začiatku svojej výpovede bez
akéhokoľvek dotazu alebo otázky niekoľkokrát zdôraznil, že vozil len pre spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o.
Tiež uviedol, že tesne pred pojednávaním komunikoval so žalovaným a so žalovaným stále spolupracuje

akovodičnaMVS.EČV:W.-XXXJ..Skutočnosť,žeV.I.vozillenpreDrevo-Seč,s.r.o.všaknevylučuje,
že žalovaný objednal dopravu sám u svojej spoločnosti Drevo - Seč, s. r. o., prípadne bola táto len
fakticky vykonaná pre žalovaného. Za neodôvodený skutkový záver žalobca označuje konštatovanie
súdu, že svedok V. I. mal voziť tovar len pre Drevo - Seč, s. r. o. Svedok V. I. totiž uviedol, že vykonával
činnosť vodiča pre Drevo - Seč, s. r. o., ale nevedel a ani nemohol vedieť, komu patrí naložený a

prepravovaný tovar, teda či žalovanému alebo spoločnosti Drevo - Seč, s. r. o., pričom ďalšie skutkové
okolnosti vylučujú, že by tovar patril spoločnosti Drevo - Seč, s. r. o. a naopak potvrdzujú, že tovar
patril žalovanému. V tomto prvoinštančný súd absolútne nedôvodne vyvodil z výpovede svedka V. I.,
že prepravovaný tovar mal byť určený pre spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o., pretože z jeho výpovede
bolo určiteľné len toľko, že ako vodič pracoval pre spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o., nie komu patril

a pre koho bol určený prepravovaný tovar. Je bežné, že prepravu tovaru vykonáva jeden subjekt a
prepravovaný tovar je určený inému. Okrem uvedeného žalovaný v konaní potvrdil, že on chcel a
rokoval so žalobcom ako fyzická osoba o uzatvorení splátkového kalendára na žalovanú istinu, príp.
že by vozidlo S. W.-XXX J. použil na splatenie dlhu tak, že si ho „odjazdí“. Žalovaný to potvrdil na
pojednávaní dňa 17. 10. 2018. Žalobca tiež predložil nahrávku a prepis nahrávky, z ktorej jednoznačne

vyplýva, že predmetom rokovania medzi žalovaným a žalobcom bol práve splátkový kalendár k dlhu
žalovaného, ktorý sa žaluje v tomto konaní. Žalovaný uvedené potvrdil na pojednávaní dňa 17. 10. 2018.
Prvoinštančný súd v odôvodnení konštatuje, že V. I. mal poprieť hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným. Svedok V. I. však nepoprel vznik alebo existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. V. I. len uviedol, že vykonával činnosť šoféra pre spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o., to

však neznamená, že nemohol vykonať prepravu tovaru patriaceho žalovanému, nakoľko z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že vozidlo S. J. W.-XXX J. v súčasnosti stále patrí priamo žalovanému ako
fyzickej osobe. Žalobca je presvedčený, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom
v časti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko z predložených dôkazov (e-mailová adresa
žalovaného, e-mailové správy, vizitka živnostníka U. Q.), objednávok tovaru, výpovedí svedkov I. Y., I.

D., V. I., ako aj z tvrdení žalobcu a žalovaného jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávny vzťah existoval
medzi žalobcom a žalovaným, nie medzi žalobcom a spoločnosťou Drevo -Seč, s. r. o., čo žalovaný v
konaní ani netvrdil, nedôvodil a nijako nepreukazoval, a preto je pasívna vecná legitimácia žalovaného
v konaní preukázaná.
Žalobca ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý nevzal do úvahy § 266 Obchodného

zákonníka. Výkladom vôle zmluvných strán žalobcu a žalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti je
možnédeterminovaťvôľuuzavrieťobchodnoprávnyvzťahmedzižalobcomažalovaným,pričomžalobca
už v konaní argumentoval, že neexistencia podnikateľského oprávnenia na strane žalovaného nemá za
následok neplatnosť právneho úkonu, pretože platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej
osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Prvoinštančný súd

v napádanom rozsudku konštatoval, že žalovaný úspešne poprel tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca
mu dodal drevo, za dodanie ktorého žiada úhradu v tomto konaní. U. Q. ako žalovaný však v tomto
konaní nikdy nepoprel dodanie dreva, práve naopak. Samotný žalovaný pri jeho výsluchu nepoprel
tú skutočnosť, že mu drevo bolo dodané tak, ako to tvrdí žalobca. Je zrejmé, že popretie dodania
dreva nemá skutkový základ v riadnom tvrdení žalovaného, ale ide iba o skutkovú konštrukciu a obranu

právneho zástupcu žalovaného, pričom žalovaný sám nepoprel dodanie tovaru. Žalobca má za to, že
nedošlo k riadnemu popretiu skutkových tvrdení v zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca uviedol, že
dodal tovar v uvedenom množstve, pričom zamestnanci žalobcu p. I. Y. aj I. D. jednoznačne potvrdili, že
drevo pre žalovaného bolo naložené v množstve podľa objednávok a dodacích listov. Na druhej straneobrana žalovaného je neúčinná, pretože vôbec nevedel poprieť, či mu bol tovar dodaný. Žalobca je
toho názoru, že žalovaný bezprostredne sám nikdy riadne a účinne nepoprel tvrdenia žalobcu o dodaní
tovaru, naopak, vyhlásil, že chcel uzavrieť splátkový kalendár, pričom vyjadrenia právneho zástupcu

žalovaného sú potom len účelovou a špekulatívnou obranou.
Žalobca ďalej poukázal na hmotnoprávnu úpravu uvedenú v § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka. V
súvislosti s uvedeným bolo preukázané, že žalovaný zabezpečoval prepravu tovaru vozidlom S. J.:
W.-XXX J., uvedené potvrdil I. Y. aj I. D., pričom V. I. potvrdil, že jazdil s vozidlom S. J.: W.-XXX J.,
avšak nevedel vyvrátiť ani potvrdiť, či viezol tovar v zmysle objednávok. Bolo preukázané, že tovar v

zmysle objednávok bol naložený na uvedené vozidlo, čím jednoznačne došlo k dodaniu tovaru žalobcu
žalovanému, keď mu bolo umožnené s tovarom nakladať v mieste výroby tovaru, priamo na píle žalobcu
v F..
Žalobca má za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k popretiu tvrdení
žalovaným, pričom zároveň dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že nebolo preukázané
dodanie tovaru. Žalobca a žalovaný sa stretli v jeseni roku 2017. Žalovaný na tomto stretnutí potvrdil,

že je žalobcovi dlžný minimálne sumu 27 000 eur, pričom zároveň potvrdil, že ide o dlh žalovaného
ako fyzickej osoby. V tom čase už spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o neexistovala, pretože bola zlúčená, a
teda žalovaný nemohol konať ako konateľ za spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o. Žalovaný na pojednávaní
dňa 17. 10. 2018 uviedol, že má vedomosť o stretnutí a audionahrávke. Tiež uviedol, že si nepraje, aby
táto nahrávka bola použitá ako dôkaz, nakoľko v tom čase bol v zlom zdravotnom stave. Prvoinštančný

súd odročil pojednávanie z dôvodu predloženia nahrávky žalobcom, pričom žalovaný nijako nenamietal
tento dôkaz (okrem toho, že vtedy bol v zlom zdravotnom stave). Žalobca podaním zo dňa 29. 10.
2018 predložil súdu audionahrávky z jesene 2017 spolu s prepisom, na ktorej žalovaný a jeho manželka
potvrdzujú, že spoločnosť Drevo - Seč, s. r. o. bola zrušená a zlúčená, resp. „predaná“, pričom zároveň
žalovaný a jeho manželka uznávajú dlh žalovaného minimálne vo výške 27 000 eur, a to práve z

dôvodu dodania dreva žalovanému. Po predložení audionahrávky z jesene 2017 žalovaný, resp. jeho
právny zástupca namietol podaním zo dňa 07. 11. 2018, že nahrávka bola vyhotovená bez vedomia
žalovaného, čo však predtým žalovaný nikdy netvrdil. Rovnako žalovaný namietal, že bol hrubo zneužitý
jeho zdravotný stav, nebolo však už uvedené, v čom konkrétne a akým spôsobom, pričom tvrdenia
žalovaného na nahrávke kvitovala aj jeho manželka, ktorej zdravotný stav nikto nenamietal. Vo vzťahu

k zdravotnému stavu žalovaného však žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že by jeho zdravotný
stav bol zhoršený, v akom čase a z akého dôvodu. V nadväznosti na preukázaný dlh žalovaného je
žalobca tiež toho názoru, že zamietnutím žaloby v celom rozsahu súd nielenže dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, ale aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pretože správne mal prvoinštančný
súd vyhovieť žalobe minimálne v časti uplatňovaného nároku vo výške 27 000 eur. Prvoinštančný

súd dospel rovnako k nesprávnym a nepreukázaným skutkovým zisteniam ohľadne duševného stavu
žalovaného v jeseni 2017. Z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania nemožno preto prihliadať na
následne uplatnenú námietku žalovaného, že nahrávka bola vyhotovená bez súhlasu žalovaného, ktorý
predtým sám potvrdil, že o nej mal vedomosť. Takýto postup žalovaného preukazuje len jeho účelovosť
a špekulatívnosť. Okrem toho je napádaný rozsudok nezdôvodnený, nakoľko prvoinštančný súd vôbec

neuviedol, ako sa vysporiadal s argumentmi žalobcu, pritom však nedôvodne konštatoval, že na
audionahrávku z jesene 2017 neprihliada.
Prvoinštančný súd v rozsudku dôvodí, že výsluch svedka C. Q. zamietol, pretože tento svedok nemohol
preukázať vznik hmotnoprávneho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Tento svedok však
moholpotvrdiť,žeobjednávkytovarubolinaloženéavyexpedovanépráveprežalovaného,čopotvrdzuje

aj existenciu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Nie je
zrejmé, ako v súvislosti s týmto možno považovať hmotnoprávny vzťah medzi žalovaným a žalobcom
za nepreukázaný, keď sám žalovaný po tom, čo už nebol konateľom a spoločnosť Drevo - Seč, s. r.
o. bola predaná, tvrdil, že chcel uzavrieť splátkový kalendár ako fyzická osoba. Rovnako nie je zrejmé
a žalovaný to nijako nevysvetlil, prečo použil pri obchodnom styku so žalobcom vizitku fyzickej osoby,

živnostníka U. Q. a prečo komunikoval ako fyzická osoba z adresy [email protected], keď spoločnosť Drevo - Seč,
s. r. o. komunikovala so žalobcom z inej adresy [email protected] Žalovaný v konaní sám uznal, že hmotnoprávny
vzťah medzi ním a žalobcom existoval, preto bol výsluch svedka C. Q. vo vzťahu k preukázaniu dodania
tovaru (vyexpedovania) v zmysle objednávok, dôvodný. Žalobca je preto toho názoru, že nevypočutím
svedka C. Q. došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobca ďalej poukázal na to, že prvoinštančný súd sa v konaní nesprávne vysporiadal so svedeckou
výpoveďou p. I. Y.. Svedok Y. síce mal v konaní občianskoprávne splnomocnenie na zastupovanie
žalobcu, avšak vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam mu musí byť priznané postavenie svedka, najmä
ak I. Y. bol priamym svedkom dodania tovaru a uzatvorenia kúpnej zmluvy s žalovaným. Svedeckévýpovede I. Y. a I. D. sa pritom v rozhodujúcich tvrdeniach zhodujú. Žalobca je toho názoru, že
prvoinštančný súd nevzal do úvahy výpoveď I. Y. v rozhodujúcich skutkových otázkach a nevyhodnotil
ju vo vzájomných súvislostiach s ostatnými svedeckými výpoveďami a dôkazmi, v dôsledku čoho dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces.
Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku opakovane poukazuje na absenciu fakturácie za dodaný
tovar s tým, že tovar nemohol byť dodaný, ak nedošlo k fakturácii. Žalobca opakovane označuje právnu
aj skutkovú úvahu súdu za nedôvodnú a nesprávnu, pretože pre rozhodnutie je dôležitá existencia

hmotnoprávneho vzťahu a dodanie tovaru. Samotná fakturácia má len evidenčný charakter a nemožno
od existencie alebo neexistencie faktúry odvodzovať existenciu hmotnoprávneho vzťahu a reálne
dodanie plnenia. Fakturácia finálne neprebehla aj z toho dôvodu, že žalovaný zostal voči žalobcovi
nekontaktný. Napádaný rozsudok preto v tomto vychádza z celkom nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navyše, že tvrdenia žalovaného sú kontradiktórne, pretože na jednej strane jeho právny zástupca
tvrdil, že nič nebolo dodané a na druhej strane tvrdil, že jeho dlh mal zaniknúť splnením, t. j. zápočtom.

Žalovaný len bezdôvodne a nešpecificky tvrdil, že dlh zanikol, ale nijako to ďalej nevysvetlil. Právny
zástupca žalovaného najskôr tvrdil, že tovar nebol dodaný vôbec a následne tvrdil, že dlh mal zaniknúť
splnením ako dlh inej osoby, pričom sám žalovaný nikdy nepoprel dodanie tovaru tak, ako to tvrdí
žalobca, naopak, chcel uzavrieť splátkový kalendár. Nesprávnym skutkovým záverom prvoinštančného
súdu je aj to, že vozidlo S. J.: W.-XXX J. patrilo spoločnosti Drevo - Seč, s. r. o., pretože aj po predaji

spoločnosti Drevo - Seč, s. r. o. sa žalovaný chcel dohodnúť so žalobcom, že splatí svoj dlh vykonaním
prepravy na tomto motorovom vozidle. Ak by vozidlo S. J. W.-XXX J. bolo vo vlastníctve spoločnosti
Drevo - Seč, s. r. o., žalovaný by s ním už nemohol nakladať, pretože táto spoločnosť bola predaná.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že predmetné vozidlo patrí žalovanému ako fyzickej osobe, pričom
toto vozidlo stále vlastní.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako fyzickou osobou. Práve naopak, žalovaný

jednoznačnými a právne relevantnými dôkazmi preukázal zmluvný vzťah medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Drevo - Seč s. r. o. Je nesporné, že zo strany žalobcu nebolo preukázané dodanie
tovaru žalovanému podľa predložených dodacích listov a nebolo ani konkretizované a tobôž nie
preukázané, kto podpísal prevzatie tovaru na predložených dodacích listoch. Čo sa týka výsluchu
svedka C. Q., žalovaný súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že by bol jeho výsluch

absolútne nehospodárny, nakoľko k tomu istému okruhu otázok už bol vypočutý svedok I. D.. Zastáva
názor, že aj s tvrdeniami I. Y. sa súd prvej inštancie maximálne správne vysporiadal, a preto tvrdenie
právneho zástupcu žalobcu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je účelové a
právne neakceptovateľné. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o porušení zásady kontradiktórnosti
zo strany súdu prvej inštancie je nedôvodné a je evidentne výsledkom dôkaznej núdze na strane

žalobcu. Súhlasí s názorom žalobcu, že fakturácia má len evidenčný charakter a že je dôležitá
existencia hmotnoprávneho vzťahu a dodanie tovaru, čo ale žalobca v rámci vykonaného dokazovania
nepreukázal. Právny zástupca žalobcu sa pri tvrdení o započítaní faktúr úplne odklonil od výsledkov
vykonaného dokazovania, nakoľko právny zástupca žalovaného jasne a zrozumiteľne poprel tvrdenie
žalobcu, že by na základe predložených dodacích listov bola realizovaná čo i len jedna dodávka

žalovanému a zároveň predložil započítanie za účelom preukázania hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Drevo - Seč s. r. o., teda nie za účelom započítania nejakej
pohľadávky vzniknutej na základe predložených dodacích listov, pretože z tých dodávok sa pre
žalovaného nezrealizovala ani jedna. Nákladné vozidlo S. J.: W.-XXX J. bolo do konca leta 2016 vo
vlastníctve obchodnej spoločnosti Drevo -Seč s. r. o. a až potom bolo prevedené na fyzickú osobu, a

preto ani toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.
Žalovaný preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v plnej výške.

6. Žalobca v odvolacej replike akcentoval svoje vyjadrenia uvedené v podanom odvolaní, predovšetkým

nevysporiadanie sa zo strany súdu prvej inštancie s mnohými dôkazmi, ktoré boli na prospech tvrdení
žalobcu a preukazovali ním uplatnený nárok.7. Žalovaný v odvolacej duplike zdôraznil, že v konaní od začiatku tvrdil, že mu drevo dodané
nebolo. Tvrdenie žalobcu o uznaní dlhu vo výške 27 000 eur je účelové a v rozpore s vykonaným
dokazovaním, nakoľko k žiadnemu uznaniu dlhu zo strany žalovaného nedošlo. Výsluch C. Q. považuje

za nehospodárny a za nadbytočný, nakoľko by sa vedel vyjadriť len k tomu okruhu otázok, ku ktorým
sa už vyjadril svedok D..

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný
závisí od toho, či on a žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom

procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, ktorému svedčí
stav z hmotného práva, teda nositeľ subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľ
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v
konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma

žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti

objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

12.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistil
skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožňuje a zároveň

konštatuje správnosť jeho dôvodov. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia
spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.
nesplneniepovinnosti„relevantne“tvrdiť(uviesťtvrdeniazhľadiskaichkvalitypravdivé,úplné,podstatné
a rozhodujúce), má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany

sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Súd
prvej inštancie sa so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie
vysporiadal správne, keď vyslovil právny názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že so žalovaným ako fyzickou osobou uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
mala byť dodávka reziva špecifikovaného v predložených dodacích listoch. Z tých navyše nevyplýva, že

objednaný tovar bol reálne dodaný práve žalovanému.

13. K odvolacej námietke žalobcu o nevykonaní výsluchu svedka Q. odvolací súd poznamenáva, že
právom sporovej strany síce je dôkazy označiť, čo žalobca aj realizoval, avšak toto právo nemožno
zamieňať s právom súdu na rozhodnutie o tom, či navrhnuté dôkazy budú vykonané alebo nie.

Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je ani postupom, ktorým by súd
odňal dotknutej strane možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Súd pri realizovaní dokazovania sám hodnotí, ktorý
dôkaz vykoná, a to s poukazom na priebeh sporu, t. j. sám vyhodnotí a následne aj zdôvodní, prečoniektorý dôkaz vykonal a prečo iný nevykonal. Civilné sporové konanie je v zásade ovládané princípom
legality (zákonnosti), ktorý sa premieta v celom procesnom postupe súdu vrátane dokazovania. Civilný
sporový poriadok v oblasti dokazovania síce uprednostňuje princíp zákonnosti, t. j. aby súd postupoval

a rozhodoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, avšak uplatňovanie tohto princípu nie je
absolútne. Primárne platí v civilnom procese pravidlo, podľa ktorého sa nezákonné dôkazy, resp.
dôkazy získané v rozpore s objektívnym právom považujú za právne neúčinné. Procesnoprávnym
dôsledkom predloženia nezákonného dôkazu je skutočnosť, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní

veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Z aplikačnej stránky
sa na takéto dôkazy hľadí, akoby neboli uplatnené (čo do účinku ich preukaznej spôsobilosti), čo
však nezbavuje súd povinnosti, aby sa s eventuálnou nezákonnosťou dôkazu náležitým spôsobom
vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Princíp legality nie je ponímaný v absolútnom slova zmysle,
keďže procesná úprava pripúšťa v istých prípadoch výnimku z tohto pravidla. Táto výnimka prichádza do
úvahy v tom prípade, ak vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením

čl. 3 ods. 1 CSP, t. j. ústavnokonformným výkladom práva. Keďže žalobca v konaní nepreukázal,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že priebeh ústneho rokovania medzi žalobcom a žalovaným bol
nahrávaný, ako aj s poukazom na to, že žalovaný nesúhlasil s prehratím audionahrávky na pojednávaní,
odvolací súd sa stotožnil s argumentom súdu, že na takýto dôkaz nemožno prihliadať.

14. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že práve neformálnosť obchodovania sporových
strán založená na priateľskom vzťahu mala za následok, že sa žalobca ocitol v dôkaznej núdzi pri
preukazovaní svojich nárokov vyplývajúcich z jeho podnikateľskej činnosti. Absencia faktúr za dodaný
tovar nasvedčuje tomu, že žalobca presne nevedel, komu tovar dodal, v akom množstve a za akú cenu.
Nie je vylúčené, že odberateľom žalobcu mohol byť aj žalovaný ako fyzická osoba, a že tento bol, resp.

stále je žalobcovým dlžníkom, avšak bez preukázania týchto skutočností relevantnými dôkazmi, ktoré
by bolo možné čo i len sčasti stotožniť so žalovanou pohľadávkou, je úspech žalobcu v súdnom spore
nepravdepodobný.

15. Keďže sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal so všetkými

právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil, je jeho rozhodnutie presvedčivé a rovnako aj zákonné, a preto ho odvolací
súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich
náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.