Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204609
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415204609.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobkyne:
P. X., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpená: Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so
sídlom Švabinského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: W. C., N.. XX.XX.XXXX, A. L. W. W. XX, XXX
XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., so sídlom Štefánikova
5, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 526, o určenie, že žalobkyňa je dedičom po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.03.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.03.2015 domáhala, aby
súd určil, že je jedinou dedičkou po poručiteľovi B. X., N.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn.15P/118/2012-22, zo
dňa 04.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2013, bolo rozvedené manželstvo žalobkyne
s poručiteľom. žalobkyňa uviedla, že cca po troch mesiacoch po podaní návrhu na rozvod manželstva

sa nasťahovala späť do spoločnej domácnosti s poručiteľom a túto opúšťala výnimočne po občasných
konfliktoch s poručiteľom, ktorú mali spolu zdieľať do jeho smrti dňa 26.12.2013. Uvedenú skutočnosť
doložila výpismi z Tatra banky, a. s., z ktorého boli uspokojované základné potreby pre fungovanie
spoločnejdomácnosti.Tomutotvrdeniumalasvedčiťajskutočnosť,žežalobkyňasaorozvodevlastného
manželstva dozvedela až po smrti poručiteľa, nakoľko podľa jej tvrdenia jej rozsudok nebol nikdy
doručený a poručiteľ jej túto skutočnosť nikdy neoznámil. Toto tvrdenie malo dosvedčiť aj čerpanie

spoločného úveru po rozvode manželstva. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd rozhodol, že je jedinou
dedičkou po poručiteľovi v zmysle tretej dedičskej skupiny podľa ust. § 475 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len“OZ“) a nie žalovaná, teta poručiteľa, ktorá by prichádzala do úvahy ako
dedička v štvrtej dedičskej skupine.
2. Žalovaná doručila súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.04.2016 vyjadrenie k
žalobe v ktorom uviedla, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaná nežila s

poručiteľom v spoločnej domácnosti po dobo jedného roka pred jeho smrťou, tak ako to vyžaduje
ust. § 475 OZ. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa odsťahovala od poručiteľa ešte pred ich rozvodom
a dlhodobo spolu nežili. Poručiteľ sa väčšinu času zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky a
odsťahovanímsažalobkynezospoločnejdomácnostianáslednerozvodomjejmanželstvasporučiteľom
zanikli všetky predpoklady, na základe ktorých by žalobkyňa mohla po poručiteľovi dediť. Žalovaná vo
svojom vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa svoju žalobu opiera o skutočnosť, že žila s poručiteľom v

spoločnej domácnosti rok pred jeho smrťou, ale nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
túto skutočnosť potvrdili a požiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.06.2016 na ktorý sa nedostavila žalobkyňa, predvolanie
na pojednávanie sa vrátilo súdu 19.05.2016 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Jej právny zástupca doručil súdu dňa 14.06.2016 o 8.35 hod. e-mailové ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní z dôvodu poruchy na motorovom vozidle počas návratu z Turčianskych Teplíc. Požiadal
o odročenie termínu pojednávania. Žalovaná sa nedostavila, predvolanie na pojednávanie prevzala
dňa 02.05.2016. Právny zástupca žalovanej doručil súdu dňa 14.06.2016 o 8.28 hod. e-mailové
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu autohavárie z dnešného rána na diaľnici smer Senec

- Bratislava, ktorej bol účastníkom a požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.03.2017, na ktoré sa dostavili strany sporu riadne
a včas. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na žalobe v celom rozsahu a pridržiavajú sa
predložených návrhov na vykonanie dokazovania. Uviedol, že základným predmetom tohto sporu je
skutočnosť, či žalobkyňa tvorila s poručiteľom spoločnú domácnosť alebo nie. Požiadal, aby súd vypočul

žalobkyňou navrhovaných svedkov, ktorí by svojimi svedeckými výpoveďami mali túto skutočnosť
náležite objasniť. Právny zástupca vo svojom prednese poukázal na to, že sama žalobkyňa svoje
tvrdenia o spoločnej domácnosti podľa ust. § 475 OZ spochybňuje, a to najmä s prihliadnutím na
jej predchádzajúce tvrdenia vyplývajúce jednak z jej rozvodového konania, v ktorom sa úspešne
domáhala ako žalobkyňa rozvodu s poručiteľom, pričom samotná žalobkyňa podávala návrh na rozvod

manželstva, a tak ako to vyplýva z rozvodového rozsudku je zrejmé, že spoločnú domácnosť zo svojim
manželom - poručiteľom opustila štyri mesiace pred podaním návrhu na rozvod manželstva, t. j. v
januári v roku 2012. Najviac sama žalobkyňa v rozvodovom konaní uviedla, že ďalším z dôvodu pre
ktorý navrhovala rozvod manželstva bolo to, že nadviazala známosť s iným mužom, ktorá známosť
žalobkyne v tomto konaní podľa vedomostí žalovanej trvá doteraz. Právny zástupca žalovanej dal

do pozornosti, že zo zápisnice z pojednávania na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka a JUDr.
Ľudmily Joanidesovej vyplýva priame a jednoznačné vyjadrenie žalobkyne, tvrdené v rámci prejednania
dedičstvapoporučiteľovi,kdežalobkyňarozdielneoprotisvojimtvrdeniamvžalobeuvádza,žesaúdajne
nasťahovala k poručiteľovi späť od ich bytu, a to asi 3 mesiace po rozvode ich manželstva a ak by aj toto
tvrdenie sa zakladalo na pravde čo ale zásadne popreli, tak samotné prípadne nasťahovanie žalobkyne

do bytu poručiteľa v žiadnom prípade nie je spôsobilé naplniť znaky spoločnej domácnosti, a najviac, ak
by k takému nasťahovaniu došlo podľa tvrdenia žalobkyne v máji 2013, a poručiteľ ako je zrejmé zomrel
26.12.2013, tak v žiadnom prípade nemôže byť naplnená lehota vedenia spoločnej domácnosti po dobu
jedného roka pred smrťou poručiteľa. V tejto súvislosti dal právny zástupca žalovanej do pozornosti
samotný rozpor v tvrdeniach žalobkyne, kde je zrejmé, že táto si uvedomila nesprávnosť svojho tvrdenia

v rámci dedičského konania a toto účelovo v žalobe v tejto veci modifikovala na tvrdenie o tom, že sa
nasťahovala k poručiteľovi do spoločnej domácnosti po troch mesiacoch po podaní návrhu na rozvod
manželstva. Z tohto samotného rozporu v tvrdeniach žalobkyne, je zrejmé, že zo strany žalobkyne sa
jedná o účelový pokus s manipuláciu v jej tvrdeniach pričom, ak by sa s láskou vrátia k poručiteľovi, tak
ako tvrdí neskôr, kde uvádza, že si uvedomila, že bez poručiteľa nevie žiť, bolo by logické, keby vzala

ňou podaný návrh na rozvod manželstva späť, čo sa však preukázateľne nestalo. Z uvedeného dôvodu
má právny zástupca žalovanej zato, že návrh žalobkyne na akékoľvek dedičské právo po poručiteľovi
je absolútne nedôvodný, a akékoľvek tvrdenia žalobkyne nemajú reálny skutkový ani právny základe,
ktorý by odôvodňoval jej právne postavenie dedičky v tretej dedičskej skupine.

5. Súd na pojednávaní dňa 21.03.2017 vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že po troch mesiacoch sa
chceli dať dokopy s manželom - poručiteľom, snažila sa, bola tam dva týždne, ale nedalo sa to, pretože
poručiteľ opätovne pil, mal problémy s alkoholom a ona to psychicky nezvládala, liečila sa rok na
psychiatrii. Vracala sa k mame, kde ju pravidelne poručiteľ navštevoval, a v januári 2013 sa vrátila do
spoločnej domácnosti. Mali spoločný účet, resp. mala k poručiteľovmu účtu disponibilné právo, nakoľko

mala vydanú osobitne kartu. Chodili tam aj jej finančné prostriedky a to jej mzda, suma predstavujúca
550,- eur a viac, nakoľko pracovali spolu s manželom v jednej firme Brok Slovakia, s. r. o. K hypoúveru,
ktorý si vzala dňa 06.06.2013, teda už po rozvode manželstva s poručiteľom, ktorý v ňom vystupoval
ako manžel spoludlžník uviedla, že tento si vzali preto, pretože mali veľa pôžičiek, nezvládali ich platiť,
resp. platil to poručiteľ, pretože žalobkyňa bola práceneschopná, bola rok na psychiatrii. Žalobkyňa

ďalej uviedla, že nevedela o tom že sú rozvedení, myslela si, že ten súd ešte len príde. Na otázku
právneho zástupcu žalovanej kde trávila Vianoce 2013, žalobkyňa uviedla, že bola u rodičov a nepamätá
si ako dlho tam bola, teda bola mimo aj v čase smrti poručiteľa. Zároveň potvrdila, že hoci uviedla,
že sa nasťahovala do spoločnej domácnosti s poručiteľom v januári roku 2013 na dva týždne, alenásledne sa odsťahovala a bola mesiac u mamy. Neskôr potvrdila, že chodila k poručiteľovi pravidelne,
ale neprespávala tam, mala tam osobné veci.

6. Zároveň vypovedala aj žalovaná, ktorá uviedla, že sa jej v marci v roku 2012 synovec - poručiteľ
priznal k tomu, že ho manželka opustila. Na základe toho, že v roku 2011 v auguste boli na svadbe a tam
si jeho manželka našla priateľa s ktorým sa neustále stýkala. Veľmi ťažko to znášal. Žalovaná uviedla,
že s poručiteľom sa kontaktovala telefonicky, alebo sa stretávali na rodinných oslavách. Trávili spolu
Vianoce, potom keď už nebol s manželkou trávil ich u žalovanej, bol to dobrý priateľ jej detí, vyrastali

spolu. Žalovaná uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby sa žalobkyňa k nemu vrátila, on celú dobu
žil sám, mal priateľku, chodil do Thajska bol tam dvakrát, v roku 2013 bol v Thajsku od 15.03.2013 do
31.03.2013 potom od 27.11.2013 od 15.12.2013, chodieval tam za ňou. Žalovaná rozhodne poprela,
žeby sa žalobkyňa k poručiteľovi vrátila asi po troch mesiacoch po podaní návrhu na rozvod a zároveň
jednoznačne prehlásila, že žalovaná nežila s poručiteľom v spoločnej domácnosti v rozhodnej dobe rok
pred jeho smrťou, nakoľko tento mal zámer sa preťahovať do Thajska za svojou priateľkou, nehovoril

o spoločných účtoch, jasne povedal, že žalobkyňa od neho odišla, neprichádzalo to do úvahy. V deň
keď zomrel mu volala ale keď nebral telefón išiel za ním žalovanej syn a pani D. Q., ktorá mala kľuč od
jeho bytu, otvorila byt a našla ho tam mŕtveho.

7. Právny zástupca žalovanej zhodnotil výpoveď žalobkyne a uviedol, že táto sama spochybnila

dôvodnosť svojej žaloby, keďže svojou výpoveďou potvrdila, že nesplnila zákonné kritéria v súlade §
475 OZ, keď z jej výpovede, je zrejme, že sa mala k poručiteľovi nasťahovať v januári 2013, pričom
poručiteľ zomrel 26.12.2013, a teda podľa je vlastných slov po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa
s týmto nemohla žiť v spoločnej domácnosti, tak isto je zrejmé, že táto sa po dvoch týždňoch údajného
spoločného bývania sama odťahovala a to na dobu minimálne jedného mesiaca, pričom podľa jej

vlastných tvrdení z jej výpovede následne už v byte kde poručiteľ býval neprespávala, ale zostali údajne
s poručiteľom iba v kontakte. Na viac žalobkyňa bola v rozhodujúcom období práceneschopná a liečená
na psychiatrii a hospitalizáciou, čiže jej žaloba je zo základu absolútne právne neobhájiteľná, pretože
žalobkyňa sama rozporovala nepretržitosť vedenia spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred
smrťou poručiteľa, tak isto ako sama poukazuje na to, že znaky jej kontaktu s poručiteľom nenapĺňali

spoločnú domácnosť tak, ako to má na mysli zákon. Je zrejmé, že za daného stavu medzi žalobkyňou
a poručiteľom nie je možné hovoriť o spoločnom hospodárení, vedení spoločnej domácnosti, pričom
samotné dispozičné právo z účtov poručiteľa pre žalobkyňu vlastne samé o sebe potvrdzuje pravý opak
tvrdení žalobkyne, keď žalobkyňa v rámci svojej výpovede výslovne uviedla, že mala aj vlastný osobný
účet, z ktorého sa však nedelila s poručiteľom. Právny zástupca poukázal na to, že sama žalobkyňa

svojou výpoveďou jednoznačne a dostatočne spochybnila svoj nárok a požiadal súd, aby s poukazom
na tento skutkový a právny stav žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.
Právny zástupca žalobkyne iba uviedol, že trvajú na podanom návrhu a požiadal, aby žalobe bolo
vyhovené, nakoľko má zato, že z predložených listinných dôkazov a z výpovede žalobkyne je
preukázané, že strana táto je dedičom v tretej dedičskej skupine.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žaloba zo dňa 27.03.2015 doručená
súdu dňa 30.03.2015, spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15P/118/2012, Zmluva o poskytnutí
úveru „HypoPôžička „ č. L.-XX zo dňa 11.06.2013, výpisy z účtu poručiteľa, zápisnica z pojednávania
65D/78/2014-69, Dnot 16/2014M zo dňa 14.01.2015, zápisnicami z pojednávania zo dňa 14.06.2016,
21.03.2017, výsluchom žalobkyne, žalovanej. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého

dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.
12. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

13. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
14.Podľa§475ods.1OZ,aknededímanželanižiadnyzrodičov,dediavtretejskupinerovnakýmdielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou vspoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.
15. Súd poukazuje na skutočnosť, že domácnosť je historicky aj v súčasnosti spoločenstvo fyzických

osôb, ktoré síce nemá právnu subjektivitu, avšak bez priznania tejto kvality právneho postavenia
spôsobuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, práv a povinností determinovaných existenciou
pomeru určitej skupiny fyzických osôb. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok.
Fyzické osoby (najmenej dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne
uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé

spotrebné spoločenstvo. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie. Občiansky zákonník
v § 475 ods. 1 OZ, presne definuje, že ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.
16. Domácnosť je historicky aj v súčasnosti definovaná ako spoločenstvo fyzických osôb, ktoré síce

nemá právnu subjektivitu, avšak bez priznania tejto kvality právneho postavenia spôsobuje vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, práv a povinností determinovaných existenciou pomeru určitej skupiny
fyzických osôb. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok. Fyzické osoby (najmenej
dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje
potreby. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie.

17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že žaloba bola podaná
nedôvodne. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že cca po troch mesiacoch po podaní návrhu na
rozvod manželstva (návrh bol podaný dňa 30.05.2012) sa nasťahovala späť do spoločnej domácnosti
s poručiteľom a túto opúšťala výnimočne po občasných konfliktoch s poručiteľom, ktorú mali spolu

zdieľať až do jeho smrti dňa 26.12.2013. Uvedenú skutočnosť doložila výpismi z Tatra banky, a. s., z
ktorého boli uspokojované základné potreby pre fungovanie spoločnej domácnosti. Súd sa oboznámil
so spisom sp. zn. 15P/118/2012 v ktorom sa žalobkyňa ako navrhovateľka svojím návrhom doručeným
súdu dňa 30.05.2012 úspešne domáhala ako rozvodu s poručiteľom, pričom samotná žalobkyňa v
návrhu uviedla, že spoločnú domácnosť zo svojim manželom - poručiteľom opustila štyri mesiace

pred podaním návrhu na rozvod manželstva, t. j. v januári v roku 2012. Ďalším z dôvodov pre ktorý
navrhovala rozvod manželstva bola skutočnosť, že nadviazala známosť s iným mužom. Zo zápisnice
z pojednávania na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka a JUDr. Ľudmily Joanidesovej vyplýva sp.
zn. 65D/78/2014-69, Dnot 16/2014M mal súd preukázané priame a jednoznačné vyjadrenie žalobkyne,
tvrdené v rámci prejednania dedičstva po poručiteľovi, kde žalobkyňa rozdielne oproti svojim tvrdeniam

v žalobe uviedla, že sa údajne nasťahovala k poručiteľovi späť od ich bytu na B. L., a to asi tri mesiace
po rozvode ich manželstva, začali viesť spoločnú domácnosť a túto spoločnú domácnosť opúšťala len
výnimočne. Na pojednávaní dňa 21.03.2017 žalobkyňa vypovedala, že po troch mesiacoch od rozvodu
(ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2013) sa chceli dať dokopy s manželom -poručiteľom, bola
u neho asi dva týždne, ale nedalo sa to, pretože poručiteľ opätovne pil, mal problémy s alkoholom a

ona to psychicky nezvládala, liečila sa rok na psychiatrii. Vracala sa k mame kde ju pravidelne poručiteľ
navštevoval a v januári 2013 sa vrátila do spoločnej domácnosti. Neskôr žalobkyňa potvrdila, že chodila
k poručiteľovi pravidelne, ale neprespávala tam, mala tam osobné veci. Aj v čase smrti poručiteľa počas
Vianoc roku 2013 bola u rodičov a nepamätá si ako dlho tam bola, teda bola mimo a nežila v spoločnej
domácnosti.

18. Žalobkyňa okrem tvrdenia, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti, čo sa však počas konania preukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie,
nakoľko samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.03.2017 uviedla, že nežila
s poručiteľom v spoločnej domácnosti, neprespávala tam a mala tam iba osobné veci, sa snažila

preukázať, že sa spoločne s poručiteľom starala o domácnosť, a to tou skutočnosťou, že mali s
poručiteľom spoločný účet, resp. mala k poručiteľovmu účtu iba disponibilné právo, nakoľko mala vydanú
osobitne kartu. Na účet jej prichádzali finančné prostriedky, a to jej mzda, suma predstavujúca sumu
550,- eur a viac, nakoľko, podľa tvrdenia žalobkyne pracovali spolu s poručiteľom v jednej firme Brok
Slovakia, s. r. o. Zároveň žalobkyňa predložila na preukázanie svojich tvrdení hypoúver, ktorý si vzala

dňa 06.06.2013, teda už po rozvode manželstva s poručiteľom, ktorý v ňom vystupoval ako manžel
spoludlžník a to z dôvodu, že mali s poručiteľom veľa pôžičiek, nezvládali ich platiť, resp. platil to
poručiteľ, pretože žalobkyňa bola práceneschopná, bola rok na psychiatrii.19. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola v rozhodujúcom období práceneschopná
a liečená na psychiatrii, čiže táto skutočnosť jednoznačne rozporuje nepretržitosť vedenia spoločnej
domácnosti po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa, tak isto ako tvrdenie žalobkyne, že jej kontakt

s poručiteľom napĺňal znaky spoločnej domácnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 475 ods. 1
OZ. Za daného skutkového stavu medzi žalobkyňou a poručiteľom nie je možné hovoriť o spoločnom
hospodárení a vedení spoločnej domácnosti, preto súd, aby s poukazom na tento skutkový a právny
stav žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Čistý pomer úspechu

žalovanej voči žalobkyni predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).