Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220202001.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci navrhovateľa: H. R., E. M. XXX/XX, XXX XX J. proti odporcovi:
H.. K.. H.. E. H., J.., P. P. R., Ú. Y. B. R., V. M. XX, XXX XX L. o neodkladné opatrenie takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 26.04.2020 domáhal, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým zruší nariadenie Hlavného hygienika SR OLP/3355/2020 zo dňa 20.04.2020, ktorým
uloží povinnosť prehodnotiť nosenie rúšok, berúc do úvahy aj iné ohrozené skupiny obyvateľstva, ktorým
zrušínariadenieHlavnéhohygienikaSROLP/3172/2020zodňa17.04.2020oštátnejkaranténeaktorým
uloží povinnosť Hlavnému hygienikovi SR otvoriť za prísnych hygienických opatrení aj ďalšie prevádzky
podľa vzoru Českej republiky a Rakúskej spolkovej republiky. Svoj návrh v časti týkajúcej sa zrušenia
nariadenia Hlavného hygienika SR OLP/3355/2020 zo dňa 20.04.2020 a uloženia povinnosti prehodnotiť

nosenie rúšok, berúc do úvahy aj iné ohrozené skupiny obyvateľstva odôvodnil tým, že žiada o ochranu
práv všetkých občanov našej vlasti. Hlavný hygienik SR E. H. vo svojom opatrení OLP/3355/2020 o
prekrytí tváre rúškom alebo inou náhradou nevzal a uviedol do ohrozenia zdravia skupinu obyvateľstva
ako sú astmatici trpiaci pridruženými ťažkosťami spojenými s kvitnutím rastlín a zvýšenou koncentráciou
peľu v ovzduší. Tento peľ sa zachytáva na látke, ktorá je v kontakte s dýchacími cestami a spôsobuje
nemalé zdravotné problémy v horšom prípade môže dôjsť až k šoku. Ďalšou skupinou občanov sú

občania po mozgovej príhode, inými chorobami pľúc, priedušiek, baníci. Týmto svojim neuváženým
konaním môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 284 písm. 1 a 2. Svoj návrh v časti
týkajúcej sa zrušenia nariadenie Hlavného hygienika SR OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020 o štátnej
karanténe odôvodnil tým, že na sociálnej sieti sa množia skúsenosti vracajúvšich sa repatriantov,
ktorí sa musia podrobiť povinnej karanténe. Poukázal na text uvedený na Facebooku dňa 26.04.2020
týkajúci sa prípadu opatrovateľky v Rakúsku. Podstatou textu bolo vyjadrenie nespokojnosti s prijatými

opatreniami a uvedenie konkrétneho prípadu týkajúceho sa neprimeranej dĺžky prevozu repatriantov
do karanténneho centra v Starej Ľubovni z hraničného prechodu Berg a spôsobov zaobchádzania
s repatriantmi. Ďalej uviedol, že je sporná spoľahlivosť testov na COVID-19, keď nie je možné, aby
niektorým občanom SR vyšli testy najprv negatívne, potom pozitívne a nakoniec opäť negatívne a sú
držaní aj tri týždne v karanténnom centre, bez možnosti, aby mohli nahliadnuť do výsledkov testov, ktoré
oznamujú prostredníctvom, a to je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Ďalej poukázal

na skúsenosť svojej matky. C. F., čoby ministerka zdravotníctva zrušila dovoz lieku Rivotril na územie
našejvlasti.Liekužívajúobčaniasepilepsiouaďalšímineurologickýmichorobami.Ministerkavpriamom
prenose klamala o tom, že tento liek sa prestal vyrábať, túto informáciu navrhovateľovi vyvrátil samotný
výrobca firma Roché Česká republika. Pre tento liek chodieva navrhovateľ každý mesiac na územie
Českej republiky. Má za to, že predmetné nariadenie Hlavného hygienika SR priamo ohrozuje životy
a zdravie občanov SR. Svoj návrh v časti uloženia povinnosti Hlavnému hygienikovi SR otvoriť za

prísnych hygienických opatrení aj ďalšie prevádzky podľa vzoru Českej republiky a Rakúskej spolkovej
republiky odôvodnil tým, že na základe pozitívnej epidemiologickej situácie nevidí dôvod nechávaťzatvorené malé prevádzky. Malé obchody sú viditeľne diskriminované voči veľkým prevádzkam. Ako
príklad uviedol reportáž rakúskej ÖRF. Ďalej uviedol, že neuvážené ponechanie zatvorených prevádzok
môže doviesť Slovenskú republiku a aj občanov teda majiteľov do ťažkých ekonomických potiaží. Takéto

konanie Hlavného hygienika SR môže byť kvalifikované ako genocída a to na základe Slovenskou
republikou schválených rešpektovaných Dohovorov o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a
o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). V tomto ponímaní navrhovateľ dáva na
zreteľ, že genocídou je úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej
skupiny do takých ekonomických a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému alebo

úplnému fyzickému zničeniu. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy označil článok v G. X. B.
XX.XX.XXXX, web stránku P.:/..R.-Y.U.-X.-K.-X.-V.-B.-V.-W., W. R. P.:/..L..J..R.-B.-K.-A., svedectvá F. D.
C. H. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR", rozsudok Mestského súdu v
Prahe, webstránku P.:/..M.-XXXX.P.?X., webstránku P.:/..A..R.-R.-Y.-C.-F.-F.-L.-na-J.-X.-Z.-S.-B.-U.-C.-
G. a webstránku P.:/..A..R.-Z.-po-M.-R.-G.-V.-proti-F.-R.-B.-L.. Z označených dôkazov k návrhu pripojil
prepis svedectva F. D. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR" (č. l. 4),

prepis svedectva H. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR" (č. l. 5-6) a
rozsudok Mestského súdu v Prahe (9-44).

2. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil najskôr s
obsahom a podstatou návrhu a posúdil ho postupom podľa § 326 a § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. v

tom zmysle, či je vôbec prípustný, t. j. či obsahuje predpísané náležitosti, či je zrozumiteľný a určitý.

3. V súvislosti s podaným návrhom súd skúmal, či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti uvedené
v § 326 zákona č. 160/2015 Z. z., t. j. či je v návrhu uvedené, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (tzv. všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z.), ďalej či sú v návrhu uvedené označenie strán menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom pokiaľ ide o fyzickú osobu,
názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené,
pokiaľ ide o právnickú osobu, uvedením názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za
štát koná, pokiaľ ide o štát a uvedením názvu štátneho orgánu, ak je stranou štátny orgán, ďalej pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh
(tzv. náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.) a napokon či je v návrhu uvedené
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či je z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha (tzv. náležitosti neodkladného opatrenia podľa § 326 zákona č. 160/2015 Z. z.).

4. V tomto smere súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v každom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musia byť v zmysle § 326 zákona č. 160/2015 Z. z. uvedené zákonom predpísané náležitosti, t.
j. všeobecné náležitosti podania, náležitosti žaloby a náležitosti neodkladného opatrenia. Iba tak je návrh

úplný a súd o ňom môže meritórne konať a rozhodnúť. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pokiaľ návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo
neurčitý, súd taký návrh podľa § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. musí odmietnuť, ak ide o vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní. Pritom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa podľa ust. § 327 zákona č.
160/2015 Z. z. nepoužijú. To znamená, že ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú

predpísané náležitosti, súd na ich doplnenie nie je oprávnený vyzývať, ale zákon mu ukladá povinnosť
podanie odmietnuť. Takáto právna úprava vyplýva z povahy neodkladného opatrenia ako osobitného
procesného inštitútu, ktorého cieľom je poskytnúť stranám sporu rýchlu (neodkladnú) úpravu ich vzťahov
v rámci tohto osobitného procesného postupu.

5. V prejednávanej veci bolo v návrhu uvedené, že je určený Okresnému súdu Bratislava II a
tomuto súdu bol aj doručený. Z návrhu vyplynulo, že ho uskutočnil H. R. v elektronickej podobe
autorizovaný podľa osobitného predpisu. Z podania vyplynulo, že sa netýka začatého konania, ale
iniciuje sa ním nové konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, pričom podaním sa sleduje práve nariadenie

neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenej navrhovanej podobe. Podanie bolo podané v elektronickej
podobe autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, čiže bolo
podpísané. Súd teda vyhodnotil, že podanie obsahovalo všeobecné náležitosti podania podľa § 127
zákona č. 160/2015 Z. z.6. V návrhu bolo uvedené označenie navrhovateľa menom a priezviskom a adresou. V návrhu nebol
uvedený dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj navrhovateľa, na základe ktorého by bolo možné

stotožniť navrhovateľa. V návrhu bolo uvedené označenie odporcu ako H.. K.. H.. E. H. J.., P. P. R., Ú.
Y. B.M. R., V. M. XX, J.. S.. L. XX, XXX XX L.. Z uvedeného označenia odporcu nie je dostatočne určité,
či návrh smeruje proti H.. K.. H.. E. H., J.. ako fyzickej osobe alebo voči Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky ako štátnemu orgánu (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), resp. proti
hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky ako štatutárnemu orgánu Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky, ktorý riadi a zodpovedá za činnosť uvedeného úradu a je zároveň generálnym
tajomníkom služobného úradu (§ 5 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 523/2004 Z. z.),
pričom ako štatutárny orgán rozpočtovej organizácie ako taký v zmysle § 18 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. nemá právnu subjektivitu, teda podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. nemôže byť stranou sporu. Súd
teda vyhodnotil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje náležitosti žaloby podľa §
132 zákona č. 160/2015 Z. z., a síce riadne a určité označenie strán.

7. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje riadne označenie navrhovateľa
dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom navrhovateľa (okrem mena a priezviska a
adresy), nie je možné dostatočne identifikovať a stotožniť stranu sporu, a preto nie je možné
pokračovať v konaní, keď nie je jasné, kto je stranou sporu. Ak by aj súd upustil od striktného

formálnehoposúdeniaoznačenianavrhovateľaneodkladnéhoopatreniadátumomnarodeniaaleboiným
identifikačným údajom, keď je s určitou mierou pravdepodobnosti možné ustáliť, že osoba, ktorá podanie
podpísalajeosobou,ktorápodanienavrhuje,atedajenazákladeobsahuspisustotožniteľná,bolonutné
sa zaoberať závažnejším nedostatkom náležitostí návrhu, a síce neurčitým označením odporcu. Ako
už bolo vyššie uvedené, nie je zrejmé, či návrh smeruje proti fyzickej osobe E. H. alebo proti štátnemu

orgánu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, či nebodaj proti hlavnému hygienikovi ako
štatutárnemu orgánu, resp. funkcii, t. j. entite bez právnej subjektivity. Ak ale nie je zrejmé proti komu
je konanie vedené, nemožno v konaní pokračovať. Zároveň pre ďalší postup a rozhodnutie vo veci
je kardinálnou otázka, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje proti fyzickej osobe
alebo proti štátnemu orgánu, či nebodaj proti štatutárnemu orgánu alebo funkcii. Ak by totiž smerovalo

proti fyzickej osobe, navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mal vyplývať akýkoľvek
súkromnoprávny vzťah medzi (aj keď neúplne označenými) navrhovateľom a odporcom, ktorý by mohol
byť prejednaný súdom v rámci civilného sporového konania (§ 3 zákona č. 160/2015 Z. z.), a preto by
súd musel vo veci meritórne rozhodnúť a návrh zamietnuť (§ 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.).
Ak by smerovalo proti štatutárnemu orgánu alebo funkcii, čiže entite bez právnej subjektivity, súd by

musel konanie podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. zastaviť. Ak by ale malo smerovať proti štátnemu
orgánu a zároveň z podania je zrejmé, že navrhovateľ tvrdí, že jeho alebo cudzie práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutiami a iným postupom Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, potom by súd bol povinný skúmať, či nejde o vec, ktorá má byť
prejednaná v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. pred príslušným správnym súdom, a teda či

sú splnené podmienky konania týkajúce sa právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu, a zároveň či je
podanie vôbec prípustné, keďže ustanovenia tretej časti zákona č. 160/2015 Z. z., ktorá okrem iného
upravujeajinštitútneodkladnéhoopatrenia,sanakonaniepredsprávnymsúdomnepoužijú(§25zákona
č. 162/2015 Z. z.). Preto ustálenie subjektu konania vystupujúceho na strane odporcu je pre ďalší postup
súdu v konaní nevyhnutný.

8. Vzhľadom na uvedenú absenciu náležitostí návrhu neodkladného opatrenia podľa § 326 zákona č.
160/2015 Z. z. a nemožnosť pokračovať v konaní pre ich absenciu, súd podľa § 327 zákona č. 160/2015
Z. z. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Súd zdôrazňuje, že nebol v zmysle § 327
zákona č. 160/2015 Z. z. oprávnený odstraňovať vady podania, t. j. vyzvať navrhovateľa, aby riadne

označil strany sporu.

9. Súd záverom už len okrajovo uvádza, že za vhodné uplatnenie prostriedkov právnej ochrany
zodpovedá do veľkej miery subjekt, ktorý sa ochrany práv a oprávnených záujmov domáha. Ak toho
nie je schopný, má Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na právnu pomoc (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ak tento subjekt uplatní nevhodné prostriedky právnej ochrany
alebo ich uplatní nesprávnym spôsobom a právny poriadok v danom prípade nepripúšťa, aby konajúci
orgán (v tomto prípade súd) korigoval nesprávny postup subjektu domáhajúceho sa právnej ochrany
- napríklad výzvou na odstránenie vád podania a pod., potom niet iného možného dôsledku, než žesubjektu dovolávajúcemu sa právnej ochrany táto ochrana poskytnutá nebude, lebo právo patrí bdelým
(pozri primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.